Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/43/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200383 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200383.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu BLACK DIAMONDS s.r.o., so sídlom Jovická cesta 697/12, Brzotín, IČO: 46 638 369, zastúpeného JUDr. Ivanom Vankom, advokátom, so sídlom Floriánska 19, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102439585/2016 zo dňa 26.01.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ Správneho súdneho poriadku z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102439585/2016 zo dňa 26.01.2016, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves č. 20990043/2015 zo dňa 14.10.2015 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 31.03.2016 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 01.04.2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102439585/2016 zo dňa 26.01.2016, ako aj prvostupňového správneho orgánu, keďže mal za to, že boli vydané v rozpore so zákonom a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, trpia vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov a zároveň je nedostačujúce na posúdenie veci. 2. Daňový úrad Košice, pobočka Spišská Nová Ves rozhodnutím č. 20990043/2015 zo dňa 14.10.2015, podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty BLACK DIAMONDS s.r.o., Jovická cesta 697/12, 049 51 Brzotín, IČO: 46 638 369, DIČ: 2023506738, IČ DPH: SK2023506738 rozdiel v sume nadmerného odpočtu: 31 485,81 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014. Daňový úrad Košice nepriznal daňovému subjektu nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014 v sume 31 485,81 eur. Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní 31 485,81 eur Nadmerný odpočet priznaný správcom dane vo vyrubovacom konaní 0,00 eur Rozdiel v sume nadmerného odpočtu 31 485,81 eur 3. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. 4. V odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves č. 20990043/2015 zo dňa 14. októbra 2015 žalobca navrhol zrušiť citované rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves korešpondujú so žalobnými námietkami a sú taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. 5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 20990043/2015 zo dňa 14.10.2015, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určený rozdiel v sume 31 485,81 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014 daňovému subjektu BLACK DIAMONDS s.r.o., Jovická cesta 697/12, 049 51 Brzotín, IČO: 46 638 369, DIČ: 2023506738, IČ DPH: SK2023506738, potvrdil. 6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves, ako aj na odvolacie námietky žalobcu proti tomuto rozhodnutiu. 7. Žalovaný citoval ust. § 55 ods. 1, 2, § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a uviedol, že zákonná úprava postupu pri preukázaní oprávnenosti nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je vo vzťahu ku všeobecnej zákonnej úprave dokazovania v daňovom konaní (§ 24 Daňového poriadku) špeciálna, nakoľko zákon o dani z pridanej hodnoty určil pre dokazovanie nároku na odpočítanie presné a jednoznačné podmienky, ktoré je potrebné dodržať, lebo inak dôsledky z ich nedodržania znáša daňový subjekt. Žalovaný poukázal na to, že z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V daňovom konaní je ťažisko dôkazného bremena na daňovom subjekte. Pri odpočítaní dane z majetku pri registrácii platia všeobecné pravidlá podľa § 49 - § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podmienkou odpočítania dane je vznik práva na odpočítanie dane dňom vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa a použitie majetku na dodávky tovarov a služieb platiteľa. 8. Žalovaný dospel k záveru, že v danom prípade nebolo sporným to, či predmet fakturácie bol v skutočnosti dodaný, ale dôvodom, pre ktorý správca dane konštatoval porušenie ust. § 55 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov bola skutočnosť, že odvolávajúci sa nepreukázal použitie preverovaného majetku na účely svojho podnikania, t.j. na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. 9. Žalovaný konštatoval, že z dokazovania vykonaného správcom dane a predloženého spisového materiálu vyplýva, že odvolávajúci sa: - v roku 2013 nakúpil majetok, - od 01.03.2014 sa stal registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty, - v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014 uplatnil odpočítanie dane pri registrácii platiteľa dane podľa § 55 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov v sume 31 485,81 eur, - uplatnená daň sa viazala k motorovým vozidlám v počte 27, k štvorkolke a použitej oceľovej konštrukcii, - v daňových priznaniach za marec - december 2014 a január - október 2015 nedeklaroval žiadne dodania tovarov a služieb ako platiteľ, - po registrácii neboli vystavené faktúry za prenájom, - dňa 01.06.2014 bol majetok (motorové vozidlá) nadobudnutý v roku 2013, z ktorého bola odpočítaná daň pri registrácii platiteľa dane, zaistený v trestnom konaní pre podozrenie, že sa využíval na trestnú činnosť. 10. Žalovaný uviedol, že správca dane na základe vyhodnotenia všetkých dokladov a dôkazov, ktoré získal v súčinnosti s daňovým subjektom, ale i na základe vlastných zistení dospel k správnemu záveru, že odvolávajúci sa nepreukázal, že majetok, ku ktorému viažucu sa daň odpočítal pri registrácii platiteľa, použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, čím porušil § 55 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého platiteľ nemôže odpočítať daň, ak majetok nepoužije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. V danom prípade odvolávajúci sa neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdili jeho tvrdenia o oprávnenosti uplatneného odpočítania dane. Poukázal na to, že je povinnosťou daňového subjektu, aby v záujme objasnenia skutočnosti predložil také dôkazy, ktorými by túto opodstatnenosť odpočítania dane preukázal. Odvolávajúci sa však ani v odvolaní nepredložil a neposkytol žiadne ďalšie dôkazy a informácie, ktoré by preukázali opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane. 11. Žalovaný k námietke daňového subjektu, že neuznanie odpočítania dane pri registrácii platiteľa z dôvodu, že daňový subjekt zdaniteľné obchody v roku 2013 neuskutočnil ako platiteľ, popiera pravidlá logického myslenia, uviedol, že dôvodom, pre ktorý správca dane neuznal odpočítanie dane nebola skutočnosť, že daňový subjekt zdaniteľné obchody v roku 2013 neuskutočnil ako platiteľ. Poukázal na to, že správca dane preveroval opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane pri registrácii a odvolávajúci sa bol povinný tieto skutočnosti preukázať. Odvolávajúci sa, ktorý je registrovaným platiteľom dane od 01.03.2014, v daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia marec 2014 - október 2015, teda v období, odkedy je platiteľom dane z pridanej hodnoty, nedeklaroval žiadne uskutočnené zdaniteľné obchody a neodviedol žiadnu daň z uskutočnených zdaniteľných obchodov. Daňový subjekt nepreukázal, že majetok, ktorý nakúpil v roku 2013, použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, pretože od 01.03.2014, kedy sa stal registrovaným platiteľom pre daň z pridanej hodnoty neuskutočnil žiadne dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Žalovaný konštatoval, že skutočnosť, že odvolávajúci sa predložil správcovi dane zmluvu o prenájme motorového vozidla, ktorou deklaroval svoj zámer využívať predmetný majetok (motorové vozidlá) na podnikateľské účely bez ďalších dôkazov ešte neznamená, že daňový subjekt použije predmetný majetok na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. 12. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že ak odvolávajúci sa uskutočnil v preverovanom období reálne zdaniteľné obchody, bol povinný uviesť ich v daňovom priznaní a odviesť z nich daň. Skutočnosť, že majetok daňového subjektu bol zaistený v trestnom konaní a že konateľ daňového subjektu bol vzatý do väzby, nie je dôvodom na to, aby daňový subjekt BLACK DIAMONDS s.r.o. nedeklaroval v daňových priznaniach reálne uskutočnené zdaniteľné obchody. 13. K námietke daňového subjektu, že pani I. Z. mala splnomocnenie na všetky právne úkony od 11.09.2014 a fakturovať za 1. - 6. mesiac 2014 sa malo k 30.06.2014, kedy bol konateľ vo vyšetrovacej väzbe, žalovaný uviedol, že v tomto čase boli za odvolávajúceho sa podávané daňové priznania, v ktorých boli uvedené nulové zdaniteľné obchody. Ak odvolávajúci sa nemohol fakturovať, pretože bol vo väzbe a žiadna osoba nebola oprávnená konať v uvedenej veci v mene spoločnosti, mal daňový subjekt ustanoviť osobu, ktorá by bola oprávnená konať za spoločnosť. Odvolávajúci sa nepreukázal, že zdaniteľné obchody uskutočnil a faktúry za predmetné zdaňovacie obdobie neboli vystavené ani po udelení plnomocenstva I. Z.. 14. Žalovaný ďalej poukázal na to, že odvolávajúci sa nemôže disponovať s majetkom (motorové vozidlá), ku ktorému viažucu sa daň odpočítal pri registrácii platiteľa, od 01.06.2014 kedy bol tento majetok zaistený v trestnom konaní pre podozrenie, že sa využíval na trestnú činnosť. Správca dane dňa 02.10.2015 kontaktoval zamestnanca Kriminálneho úradu Finančnej správy, Odbor závažnej colnej a daňovej kriminality, pobočka Košice, za účelom poskytnutia informácie, v akom štádiu vyšetrovania je trestné stíhanie organizovanej skupiny H. U. a spol. (H. U. je konateľom daňového subjektu EUROTRANS KOŠICE s.r.o., od ktorého bola časť preverovaného majetku nakúpená, a ktorému mala byť podľa vyjadrení odvolávajúceho sa aj prenajímaná) pre zločin skrátenia dane a poistného, v rámci ktorého je stíhaný aj pán U. F., konateľ daňového subjektu BLACK DIAMONDS s.r.o.. 15. K námietke odvolávajúceho sa, že správca dane si urobil úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, žalovaný uviedol, že v odvolaním napadnutom rozhodnutí správca dane vyrubil rozdiel v sume nadmerného odpočtu na základe skutočnosti, že daňový subjekt nepreukázal, že majetok využíva na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, nie na základe toho, či daňový subjekt spáchal trestný čin alebo priestupok. 16. K námietke daňového subjektu, že správca dane odpočítanie dane pri registrácii nemôže odmietnuť z dôvodu, že daňový subjekt faktúru za dodanie motorových vozidiel, z ktorej si odpočítal daň pri registrácii platiteľa, dodávateľovi EUROTRANS KOŠICE s.r.o. neuhradil, žalovaný uviedol, že uvedená skutočnosť nebola dôvodom pre neuznanie odpočítania dane. V odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia správca dane uviedol dôvod, pre ktorý odvolávajúcemu sa vyrubil rozdiel v sume nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014, a to skutočnosť, že odvolávajúci sa daňový subjekt BLACK DIAMONDS s.r.o. počas daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní nepreukázal, že majetok, ku ktorému viažucu sa daň odpočítal pri registrácii platiteľa, použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, čím porušil § 55 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 17. Žalovaný poukázal na to, že z dokladov predložených ku kontrole správca dane zistil, že spoločnosť EUROTRANS KOŠICE s.r.o. vystavila odvolávajúcemu sa faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.03.2013, ktorou mu vyfakturovala dodanie 25 motorových vozidiel spolu v cene bez DPH 117 779,40 eur a DPH v sume 23 555,88 eur. Predmetnú daň si daňový subjekt odpočítal pri registrácii platiteľa dane. Správca dane v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že predmetná faktúra sa naďalej eviduje ako neuhradená a odvolávajúci sa jej zaplatenie ani na výzvu správcu dane nepreukázal, v súvislosti s tým, že predaj motorových vozidiel nemal ekonomické opodstatnenie a bol len formálny, nakoľko odvolávajúci sa za motorové vozidlá spoločnosti EUROTRANS KOŠICE s.r.o. nezaplatil a odvolávajúci sa nájomné za rok 2014 spoločnosti EUROTRANS KOŠICE s.r.o. nefakturoval. 18. K námietke o nezrozumiteľnosti tvrdenia správcu dane v súvislosti s povinnosťou znížiť odpočítavanú daň o čiastku zodpovedajúcu odpisom, žalovaný uviedol, že správca dane v odvolaním napadnutom rozhodnutí túto skutočnosť uviedol, keďže odvolávajúci si uplatňoval odpočítanie dane pri registrácii z odpisovaného majetku nadobudnutého v roku 2013. Správca dane preto skonštatoval, že: „Ak by bol použitie predmetného majetku na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ preukázal, bol povinný znížiť odpočítavanú daň o čiastku zodpovedajúcu odpisom vykonaným podľa zákona o dani z príjmov. Ide o postup, ktorý zodpovedá ustanoveniu § 55 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého daň pri majetku, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, platiteľ zníži o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom. V tomto prípade mal byť majetok nadobudnutý v roku 2013, registrovaným platiteľom dane sa odvolávajúci stal v roku 2014, preto uvedené konštatovanie správcu dane je v súlade s citovaným ustanovením. 19. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že z predloženého spisového materiálu a vykonaného dokazovania je zrejmé, že odvolávajúci sa nepredložil relevantné dôkazy o tom, že predmetný majetok využíval na účely podnikania platiteľa dane. Odvolávajúci sa nepreukázal, že majetok, ku ktorému viažucu sa daň odpočítal pri registrácii platiteľa dane podľa § 55 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, uvedené nepreukázal u zaisteného majetku ani u majetku, ktorý zaistený nebol (štvorkolka, oceľová konštrukcia). Uviedol, že uplatnením odpočítania dane z nákupu tohto majetku došlo k porušeniu § 55 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, keďže nebola splnená podmienka použitia majetku na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. 20. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102439585/2016 zo dňa 26.01.2016 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 20990043/2015 zo dňa 14.10.2015 a vrátenia veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 21. V podanej žalobe žalobca poukázal na skutkový základ práva žalobcu na odpočítanie DPH. Citoval § 55 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a bol toho názoru, že splnil všetky zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 55 zákona o DPH. Poukázal na to, že zmyslom a účelom citovaného zákonného ustanovenia je totiž zabezpečiť pre budúceho platiteľa dane právo na oddanenie hmotného a nehmotného majetku, ktorý nadobudol pred registráciou, ak ho po registrácii bude ako platiteľ dane používať na podnikanie. 22. Žalobca konštatoval, že pre uplatnenie práva na odpočítanie dane je zákonnou podmienkou súvislosť medzi vstupmi (nakúpenými tovarmi a službami) a výstupmi z podnikateľskej činnosti. Táto súvislosť má byť priama a bezprostredná (porovnaj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach C-98/98 Midland Bank a C-169/04 Abbey National) a platiteľ dane znáša dôkazné bremeno k preukázaniu toho, že tovary a služby, v cene ktorých zaplatil daň, ktorú si chce odpočítať, použije na vlastné dodávky tovarov a služieb ako platiteľ dane. 23. Žalobca konštatoval, že vychádzajúc z administratívneho spisu je nesporné, že: - žalobca nadobudol v roku 2013 predmetný majetok od iných platiteľov dane, pričom ním odpočítaná daň v daňovom priznaní za marec 2014, kedy sa stal platiteľom dane, sa vzťahovala najmä na 27 motorových vozidiel (naviac aj na štvorkolku a oceľovú konštrukciu), - žalobcom takto nadobudnutý majetok bol ním prenajatý spoločnosti EUROTRANS KOŠICE s.r.o., a to na dobu neurčitú, z čoho opäť nesporne vyplýva zrejmý zámer žalobcu využívať tento majetok (tovar) na účely vykonávania vlastnej ekonomickej činnosti ako platiteľa dane, - predmetné motorové vozidlá teda žalobca aktívne využil a plánoval ďalej využívať na trvácej (dlhodobej) báze, plánoval ich teda využívať na podnikanie a dosahovanie príjmu, čo sa považuje za ekonomickú činnosť v zmysle § 3 ods. 2 zákona o DPH, - z pohľadu splnenia zákonných podmienok pre odpočítanie dane podľa § 55 zákona o DPH je rozhodujúci úmysel registrovaného platiteľa využívať majetok na dodávky tovarov a služieb, pričom tento úmysel sa musí posudzovať podľa okolností, ktoré tu boli v čase uplatnenia práva na odpočítanie (marec 2014) a neskoršie okolnosti - zvlášť objektívneho charakteru - nemôžu mať vplyv na právo na odpočítanie dane, - v ďalšom využívaní predmetného majetku na podnikanie totiž žalobcovi zabránila objektívna skutočnosť, ktorou bolo zaistenie predmetných motorových vozidiel v trestnom konaní k 01.06.2014 pre podozrenie, že sa využíval na trestnú činnosť. Do tohto dňa bol pritom majetok riadne využívaný spoločnosťou EUROTRANS KOŠICE s.r.o. ako nájomcom (na preukázanie čoho navrhol vyžiadať evidenciu z tejto spoločnosti). Žalobca zdôraznil, že jeho konateľ doposiaľ nebol právoplatne odsúdený za žiadnu trestnú činnosť, ktorá by mala súvis s predmetnými zdaniteľnými obchodmi, pričom od jeho vzatia do väzby uplynuli takmer dva roky. - podľa predmetných zmlúv o prenájme sa fakturovať malo za obdobie prvého polroku 2014 ku dňu 30.06.2014, pričom však v tento deň konateľ žalobcu bol vo väzbe, čo predstavuje ďalšiu objektívnu okolnosť síce znemožňujúcu fakturáciu, avšak nijako nevyvracajúcu úmysel žalobcu predmetný majetok používať na vlastné dodávky tovarov a služieb ani skutočnosť, že do 01.06.2014 bol tento majetok takýmto spôsobom využívaný. 24. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že za týchto okolností preto vyznievajú závery žalovaného absurdne, keď vyčíta žalobcovi, že v období marec 2014 až október 2015 neboli deklarované žiadne zdaniteľné obchody. Žalovaný totiž účelovo vzal do úvahy dvadsaťmesačné obdobie, z ktorého sedemnásť mesiacov boli vozidlá zaistené, čo objektívne bránilo v tomto období ich využívaniu na prenajímanie. K ich zaisteniu pritom došlo v čase, ktorý podľa dohodnutých zmluvných podmienok predchádzal času skončenia fakturačného obdobia. To však v zhode s už uvedeným nemôže viesť k záveru, že v marci 2014, kedy sa žalobca stal platiteľom dane, jeho činnosť nesmerovala k používaniu nadobudnutého majetku na vlastné dodávky. Pokiaľ správca dane a aj žalovaný dospeli k opačnému záveru, ich rozhodnutia nemajú oporu v zistenom a riadne preukázanom skutkovom stave (viď najmä faktúry a zmluvy o prenájme) a zároveň nerešpektujú zákonnú povinnosť hodnotiť všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a pritom prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku). 25. Splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie DPH žalobca preukazoval nasledovnými skutočnosťami: - dokladmi o nadobudnutí majetku od dodávateľov (EUROTRANS KOŠICE s.r.o., SLOVAK FINANCE, s.r.o., O. U., RDK, s.r.o. a 4-KOLKY, s.r.o.), ktorí boli v rozhodnom období platiteľmi dane a dodali žalobcovi tovar s daňou, - nespornou skutočnosťou, že žalobca nadobudol tieto tovary ako zdaniteľná osoba (podnikateľ) a právo na odpočítanie dane si uplatnil, keď sa stal platiteľom dane (marec 2014), - faktúry od dodávateľov majú všetky zákonné záležitosti, pričom táto skutočnosť nebola ani správcom dane a žalovaným spochybnená a napokon - zmluvami o prenájme, z ktorých vyplýva jasná vôľa a úmysel nadobudnutý majetok (pri ktorom bolo uplatnené odpočítanie dane) využívať na vlastné dodávky tovarov a služieb a - preukázaným užívaním tohto majetku spoločnosťou EUROTRANS KOŠICE s.r.o. ako nájomcom až do jeho zaistenia 01.06.2014. 26. Žalobca bol presvedčený, že splnil všetky zákonné podmienky na odpočítanie DPH a závery správcu dane sú v rozpore s požiadavkou na logické hodnotenie vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, ako aj prihliadnutie na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku). 27. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 08.07.2016 navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na aplikáciu zásady voľného hodnotenia dôkazov, zásadu objektívnej pravdy, procesnú povinnosť preukázať opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane na strane žalobcu a uviedol, že žalobca ani počas výkonu daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní a ani v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal, že majetok z nákupu ktorého si uplatnil odpočítanie dane, používa na účely jeho podnikania. Žalobca v období, odkedy je platiteľom dane z pridanej hodnoty (01.03.2014), nedeklaroval v daňových priznaniach žiadne uskutočnené zdaniteľné obchody (zdaňovacie obdobia marec 2014 - október 2015) a neodviedol žiadnu daň z uskutočnených zdaniteľných obchodov. Skutočnosť, že majetok žalobcu bol zaistený v trestnom konaní, a že konateľ žalobcu bol vzatý do väzby, nie je dôvodom na to, aby žalobca nedeklaroval v daňových priznaniach reálne uskutočnené zdaniteľné obchody, preto je v tejto súvislosti tvrdenie o absurdnosti záveru správcu dane neopodstatnené. 28. Ku skutočnosti, že fakturovať za 01. - 06. mesiac 2014 sa malo k 30.06.2014, kedy bol konateľ žalobcu vo vyšetrovacej väzbe, žalovaný uviedol, že v tomto čase boli za žalobcu podávané daňové priznania, v ktorých neboli uvedené žiadne zdaniteľné obchody. Ak žalobca z dôvodu väzby nemohol vystavovať faktúry a žiadna osoba nebola oprávnená konať v uvedenej veci v mene spoločnosti, mohol žalobca ustanoviť osobu, ktorá by bola oprávnená konať za spoločnosť. Žalobca nepreukázal, že zdaniteľné obchody uskutočnil a faktúry za predmetné zdaňovacie obdobie neboli vystavené ani po udelení plnomocenstva I. Z.. 29. Žalovaný ďalej uviedol, že zmluva o prenájme motorového vozidla, ktorou žalobca deklaroval svoj zámer využívať predmetný majetok (motorové vozidlá) na podnikateľské účely bez ďalších dôkazov ešte neznamená, že žalobca použije predmetný majetok na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Ak žalobca uskutočnil v preverovanom období reálne zdaniteľné obchody, bol povinný uviesť ich v daňovom priznaní a odviesť z nich daň. 30. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepreukázal, že majetok, ku ktorému viažucu sa daň, odpočítal pri registrácii platiteľa dane podľa § 55 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Uvedená skutočnosť nebola preukázaná ani u zaisteného majetku (motorové vozidlá) ani u majetku, ktorý zaistený nebol (štvorkolka, oceľová konštrukcia). 31. Žalovaný posúdením celého rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia citovaných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať a tieto námietky považoval žalovaný za neopodstatnené. 32. Žalobca sa na výzvu súdu, ktorá bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 11.08.2016 k vyjadreniu žalovaného nevyjadril. 33. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 34. Na pojednávaní súdu dňa 26.10.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá v celom rozsahu na dôvodoch podanej žaloby. Poukázal na to, že je nesporné, že žalobca nadobudol majetok v roku 2013, ktorý aj v roku 2013 prenajal na základe zmluvy o nájme a následne tento prenajatý majetok bol aj fakturovaný. Ďalej poukázal na to, že majetok žalobcu bol v trestnom konaní zaistený k 01.06.2014, ktoré zaistenie trvá dodnes, pričom termín fakturácie za prenajaté vozidlá za I. polrok 2014 bol k 30.06.2014. Preto pokiaľ došlo k zaisteniu motorových vozidiel k 01.06.2014, z týchto objektívnych dôvodov nemohol byť už nájom fakturovaný v ďalšom období. Uvedená skutočnosť však nepreukazuje, že tento majetok nebol využívaný žalobcom k plneniu úloh tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 55 ods. 1 zákona o DPH. 35. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že zotrváva na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí, ako aj na písomnom vyjadrení žalovaného zo dňa 08.07.2016 k podanej žalobe. Poukázala na to, že v tomto vyjadrení sú uvedené všetky skutočnosti, na ktoré poukázal právny zástupca žalobcu na dnešnom pojednávaní. Z uvedených dôvodov navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. 36. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“), zdaniteľná osoba, ktorá sa stala platiteľom, môže odpočítať daň viažucu sa k tovarom a službám, ktoré nadobudla alebo prijala ako zdaniteľná osoba pred dňom, keď sa stala platiteľom, ak tieto prijaté plnenia okrem zásob neboli zahrnuté do daňových výdavkov podľa osobitného predpisu 27a) v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stala platiteľom. Daň pri majetku, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, 26) platiteľ zníži o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom; platiteľ, ktorý nie je účtovnou jednotkou, použije pri znížení odpočítateľnej dane postup ako platiteľ, ktorý je účtovnou jednotkou. Platiteľ nemôže odpočítať daň, ak tovary a služby nepoužije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Podľa § 55 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať daň podľa odseku 1 v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až 51. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 37. V predmetnej preskúmavanej veci žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 20990043/2015 zo dňa 14.10.2015, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Ź. z. o správne daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, určený rozdiel v sume 31 485,81 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014. 38. Správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný pri konštatovaní, že žalobca porušil ust. § 55 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., vychádzali zo skutočností, že žalobca je registrovaným platiteľom dane od 01.03.2014, pričom v daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia marec 2014 - október 2015, teda v období, odkedy je platiteľom dane z pridanej hodnoty, nedeklaroval žiadne uskutočnené zdaniteľné obchody a neodviedol žiadnu daň z uskutočnených zdaniteľných obchodov. Správne orgány mali za preukázané, že počas daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní žalobca nepreukázal, že majetok, ku ktorému viažucu sa daň odpočítal pri registrácii platiteľa použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, čím porušil § 55 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.. 39. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane sa vysporiadal so všetkými námietkami daňového subjektu uvedenými vo vyjadrení daňového subjektu. 40. K uvedenému konštatovaniu žalovaného v napadnutom rozhodnutí je potrebné uviesť, že z vyjadrenia žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves č. 20142539/2015 z 24.04.2015 vyplýva, že žalobca v bode 8 tohto vyjadrenia uviedol, že prenajaté vozidlá boli v zmysle nájomných zmlúv využívané nájomcom EUROTRANS KOŠICE s.r.o. aj v roku 2014 až do 01.06.2014, kedy bol majetok zaistený v trestnom konaní pre podozrenie, že sa využíva na trestnú činnosť a konateľ daňového subjektu bol vzatý do väzby. Z uvedeného dôvodu v daňových priznaniach za marec - december 2014 a január - február 2015 daňový subjekt nedeklaroval žiadne dodania tovarov a služieb ako platiteľ. Dôkazom o tom, že prenajaté vozidlá boli v zmysle nájomných zmlúv využívané nájomcom EUROTRANS KOŠICE s.r.o. do 01.06.2014 je evidencia dostupná v spoločnosti EUROTRANS KOŠICE s.r.o.. Uvedené vyjadrenie žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves je aj obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. 41. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného však nevyplýva ako sa vysporiadali správne orgány s touto námietkou žalobcu vznesenou vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole a neodôvodnili, prečo sa nezaoberali touto námietkou žalobcu tak, ako to vyplýva z § 3 ods. 2, § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach taktiež neodôvodnili, prečo nezisťovali, či prenajaté vozidlá v zmysle uzatvorených nájomných zmlúv boli aj nájomcom spoločnosťou EUROTRANS KOŠICE s.r.o. v období, kedy sa žalobca stal registrovaným platiteľom pre daň z pridanej hodnoty, a teda od 01.03.2014 aj využívané na vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu sa nemožno stotožniť s tvrdením žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že správca dane sa vysporiadal so všetkými námietkami daňového subjektu uvedenými vo vyjadrení daňového subjektu, a preto je podľa názoru súdu rozhodnutie žalovaného v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 42. Podľa názoru súdu pre zistenie skutkového stavu veci bol správny orgán prvého stupňa povinný postupovať v súlade s ust. § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. a viesť dokazovanie a dbať, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Správny orgán prvého stupňa mal teda okrem zistenia, že žalobca nedeklaroval v daňových priznaniach za zdaňovacie obdobie marec - december 2014 a január - august 2015 žiadne uskutočnené zdaniteľné obchody a neodviedol žiadnu daň z uskutočnených zdaniteľných obchodov, zistiť skutkový stav aj v tom smere, či prenajaté motorové vozidlá žalobcom spoločnosti EUROTRANS KOŠICE s.r.o. boli aj touto spoločnosťou ako nájomcom v období od 01.03.2014, kedy bol žalobca registrovaným platiteľom pre daň z pridanej hodnoty aj využívané na vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti tak, ako to vyplývalo z uzatvorených nájomných zmlúv. Až po takomto zistení skutkového stavu, ktorý mal žalovaný zistiť u nájomcu, a to spoločnosti EUROTRANS KOŠICE s.r.o. a jeho vyhodnotení, mohol správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný dospieť k záveru, či zo strany žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia § 55 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.. Z uvedeného dôvodu je preto predčasné aj konštatovanie žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 08.07.2016, že zmluva o prenájme motorového vozidla, ktorou žalobca deklaroval svoj zámer využívať predmetný majetok (motorové vozidlá) na podnikateľské účely bez ďalších dôkazov ešte neznamená, že žalobca použije predmetný majetok na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. 43. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu zväzok s obsahom výpisov z mýtnych jednotiek kamiónov za obdobie mesiacov marec 2014 - máj 2014 z Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. Bratislava a taktiež potvrdenia z Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. Bratislava o prijatí platby, faktúry na jednotlivé kamióny za spoločnosť EUROTRANS KOŠICE s.r.o., potvrdenie činnosti spoločnosti EUROTRANS KOŠICE s.r.o. podľa Nariadenia ES č. 561/2006 podľa formuláru v elektronickej podobe na stránke http:ec.europa.eu, na jednotlivé kamióny tejto spoločnosti, CMR z medzinárodnej nákladnej prepravy tovarov od spoločnosti BIOECO TRADING S.A. a faktúry z tejto spoločnosti za rozhodné obdobie. 44. Uvedené skutočnosti teda len potvrdzujú, že správny orgán prvého stupňa mal vykonať dokazovanie aj vo vzťahu k využívaniu prenajatých motorových vozidiel v zmysle uzatvorených nájomných zmlúv medzi žalobcom ako prenajímateľom a EUROTRANS KOŠICE s.r.o. ako nájomcom tak, ako na to aj poukazoval žalobca vo vyjadrení zo dňa 26.05.2015 k zisteniam uvedeným v protokole Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves č. 20142539/2015 z 24.05.2015. 45. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 46. Po vrátení veci žalovanému bude úlohou žalovaného vykonať riadne zistenie skutkového stavu v už vyššie naznačenom smere. Právnym názorom správneho súdu je žalovaný v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). 47. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, nakoľko mal žalobca vo veci celkom úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.