Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sd/26/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200414 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200414.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľa: L. N., bytom L. XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Jánošikovou, AK Košice, Rooseveltova 6, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o invalidnom dôchodku, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 12. februára 2016 č. XXX XXX XXXX X. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo dňa 12. 02. 2016 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa ustanovenia § 70 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 16. 03. 2015 invalidný dôchodok v sume 115,20 eur mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, mu bol od 01. 01. 2016 invalidný dôchodok zvýšený na sumu 116,20 eur mesačne. Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia. Uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím odporkyne, a to s poukazom na závery lekárskeho nálezu psychiatra W.. Y. Y. zo dňa 30. 10. 2014, kde je uvedený záver: F1.1 - mentálna zaostalosť stredného stupňa a F 41.2 úzkostne depresívny syndróm. Z uvedených lekárskych správ je zrejmé, že u neho ide o chronický stav mentálnej zaostalosti a že nie je schopný samostatného života, potrebuje dohľad a opateru, pomoc pri kontakte s úradmi, nie je schopný samostatne finančne hospodáriť, je odkázaný na pomoc a starostlivosť dospelej osoby, pričom jeho pracovné uplatnenie nie je reálne. Na základe týchto skutočnosti mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. S poukazom na uvedené navrhovateľ požiadal o opätovné posúdenie jeho zdravotného stavu príslušným posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29. 06. 2016 navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v jeho odôvodnení. Konštatovala, že námietkam navrhovateľa nie je možné vyhovieť, pretože ako to vyplýva z posudkov posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves zo dňa 03. 12. 2015, 02. 06. 2016, i posudku druhostupňového posudkového orgánu zo dňa 22. 06. 2016, vypracovaného pre účely odvolacieho konania, miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, z čoho vyplýva, že jeho zdravotný stav nie je zhoršený v rozsahu, odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Keďže v správnom konaní navrhovateľ nepreukázal, žeby jeho zdravotný stav odôvodňoval vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu dátumu vzniku invalidity, o jeho žiadosti o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom. Súd v konaní podľa ustanovenia § 250l a nasledujúcich O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k závetu, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Z administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľka žiadosťou spísanou dňa 03. 12. 2015 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 16. 03. 2015. Podľa posudku Posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Spišskej Novej Vsi zo dňa 03. 12. 2015, menovaný je invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 citovaného zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľa posudkový lekár považoval mentálnu retardáciu, ľahkú mentálnu retardáciu, pričom toto postihnutie je začlenené do kapitoly V, pol. 6, písm. a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zodpovedá mu miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 %. U navrhovateľa bol zistený aj úzkostne depresívny syndróm. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že ide o 33-ročného posudzovaného so základným vzdelaním (osobitná škola), ktorý je sledovaný a liečený psychiatrom pre úzkostne depresívny syndróm a ľahkú mentálnu retardáciu. Psychologickým vyšetrením bol potvrdený ťažký stupeň ľahkej mentálnej retardácie. Osobnosť posudzovaného je emocionálne nestabilná s výraznými neurotickými prejavmi. Koordinácia zraku a jemnej motoriky je vážne narušená. Zdravotné postihnutie je zaradené do kapitoly V, pol. 6, písm. a) s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Horná hranica percentuálneho rozpätia je určená vzhľadom k ťažkému stupňu tejto retardácie. K zhodnému záveru pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie, určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť i dátum vzniku invalidity u navrhovateľky dospel aj posudkový lekár sociálneho poistenia odporkyne so sídlom v Poprade vo svojom posudku zo dňa 22. 06. 2016, podanom pre potreby súdneho konania. Zdravotný stav navrhovateľa charakterizoval diagnostickým záverom: ľahká mentálna retardácia a úzkostne depresívny syndróm, ku ktorému dospel po zhodnotení aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľa na základe ním absolvovaných odborných lekárskych vyšetrení. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľa aj tento posudkový lekár považoval mentálnu retardáciu, ľahkú mentálnu retardáciu, pričom toto postihnutie je začlenené v kapitole V, pol. 6, písm. a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zodpovedá mu miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 %. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že ide o 33- ročného posudzovaného, ktorý má ukončenú osobitnú základnú školu. Po jej ukončení až do súčasnosti vykonáva pracovnú činnosť prevažne manuálneho charakteru - pastier oviec. V súvislosti s poruchami v oblasti psychiky na základe doložených lekárskych nálezov (psychiatrické a psychologické) jeho zdravotný stav je hodnotený ako ľahká mentálna retardácia na úrovni ťažkého stupňa, t. j. na úrovni ťažkej debility až ľahkej imbecility s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, čo je maximálne hodnotenie v kapitole V, pol. 6, písm. a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Po obdržaní rozhodnutia podal opravný prostriedok cestou právnej zástupkyne, ktorá mu bola určená centrom právnej pomoci, kancelárie v Košiciach vzhľadom k nesúhlasu s posudkovým záverom. Právna zástupkyňa posudzovaného poukázala na tú skutočnosť, že závery posudkového lekára nie sú pravdivé, pretože podľa lekárskych správ z psychiatrickej ambulancie - W.. Y. Y. 30. 10. 2014 a 07. 10. 2015 - ide o stredne ťažkú mentálnu retardáciu a nie ľahkú - ťažkého stupňa. Dožaduje sa iného zaradenia a vyššieho percentuálneho hodnotenia. Vo svojom dokumente cituje viaceré výroky psychiatra z vyššie uvedených lekárskych správ. Vo svojom dokumente v rámci opravného prostriedku sa však vôbec neuvádza aj tá skutočnosť, že zdravotný stav posudzovaného bol posúdený hlavne na základe psychologického vyšetrenia a stanovenia hodnoty IQ, v tomto prípade na úrovni 54, ktorý je prvoradý a rozhodujúci pre zistenie a stanovenie stupňa mentálnej retardácie (23. 10. 2014). Aj samotný psychiater pri svojom objektívnom vyšetrení hodnotí, že ide o intelekt v pásme ľahkého až stredne ťažkého defektu (psychiatrické vyšetrenie 30. 10. 2014). Spresnenie možno spoľahlivo určiť jednak na základe psychologického vyšetrenia (ľahká mentálna retardácia IQ 50-69), ale ja na základe hodnotenia týchto jedincov pri zaradení sa do spoločenského a pracovného procesu - sú dobre vzdelávateľní a vychovávateľní, sú schopní uplatniť sa v menej náročnej práci. Podľa prostredia, v ktorom vyrastajú dochádza k rozličnému vývoju ich osudov. Ak máme tieto skutočnosti aplikovať konkrétne, posudzovaný ukončil základné vzdelanie v osobitnej škole - bol teda vzdelávateľný a vychovávateľný. Od roku 2008 až do roku 2014 nepretržite pracoval ako ošetrovateľ oviec, v súčasnosti pracuje ako robotník v kovovýrobe - bol teda schopný uplatniť sa v menej náročnej práci. Podľa dokumentácie určité obdobie žil aj v partnerskom vzťahu. Jeho aktuálna duševná zaostalosť je značne umocnená sociálnou zanedbanosťou. Jedinci so strednou mentálnou retardáciou - IQ 35 - 49 vyššie uvedené aktivity nezvládajú. Potrebujú neustály dohľad a pomoc aj pri bežných životných úkonoch. Posudzovaný už v predchádzajúcich obdobiach dokázal, že je schopný pracovného a sociálneho zaradenia aj keď niektoré jeho reakcie, ktoré vyplývajú z psychického postihnutia sú povrchné, nepriliehavé zvlášť pri riešení problémových situácií, kedy potrebuje pomoc zo strany druhej dospelej osoby. Všetky tieto skutočnosti však zapadajú do obrazu ľahkej mentálnej retardácie ťažkého stupňa. Nie je preto dôvod na zmenu posudkového hodnotenia tak, ako to požaduje právna zástupkyňa. Posudkový lekár zdravotný stav hodnotil na základe všetkých doložených lekárskych nálezov (psychiatrických aj psychologických) - teda veci správne posúdil, podľa údajov samotného posudzovaného zistil skutočný stav veci a aktuálny skutkový stav, z ktorých vychádzalo aj záverečné rozhodnutie. Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní dňa 04. 10. 2016 uviedla, že zotrváva na podanom opravnom prostriedku z dôvodov v ňom uvedených. Poukázala na to, že ako to vyplýva z posudku druhostupňového posudkového lekára, základom posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa v danom prípade bolo psychologické vyšetrenie, pričom ide o psychologické vyšetrenie z roku 2014, ktoré nie je aktuálne. Z uvedeného vyšetrenia vyplýva, že hodnota IQ bola v tom čase 54, ktorú hodnotu ona považuje za hraničnú, vzhľadom na ktorú skutočnosť na základe tohto jedného testu nie je možné jednoznačne vyhodnotiť o aký stupeň duševnej zaostalosti u navrhovateľa ide. Z uvedeného psychologického posudku z roku 2014 vyplýva, že predtým bol vypracovaný psychologický posudok, resp. nález v roku 2011, kde zo záveru vyplýva, že u navrhovateľa išlo o stredne ťažkú duševnú zaostalosť. Vychádzajúc z uvedeného konštatovala, že na základe týchto nálezov nebolo možné jednoznačne určiť, o aký stupeň zaostalosti u navrhovateľa ide, a keďže je tu rozpor pri posúdení zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia a psychiatra, bolo potrebné v správnom konaní tento rozpor odstrániť. Na zváženie dala eventuálne znalecké dokazovanie. Zástupkyňa odporkyne poukázala na to, že je logické, že záver psychiatra nemusí byť totožný so záverom posudkového lekára. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa ods. 8 citovaného zákonného ustanovenia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa ods. 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 73 ods. 2 citovaného zákona suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, § 63 ods. 1 tretia veta štvrtá veta platia rovnako. Súd na základe dokazovania vykonaného v správnom i súdnom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili zdravotné postihnutie navrhovateľa na základe objektívnych zistení odborných lekárskych vyšetrení. Navrhovateľ v konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov, a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Zdravotné poškodenia navrhovateľa zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa podaných posudkov posudkových orgánov znižujú jeho pracovnú schopnosť natoľko, aby bol invalidný. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má menovaný odo dňa 16. 03. 2015 stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vychádzajúc z ustanovenia § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení dôkazné bremeno je na účastníkovi konania. Navrhovateľ v správnom konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o takom zhoršení jeho zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo určenie vyššej miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a nenavrhol ani žiadne dôkazy vykonať. Preto odporkyňa pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzala zo skutkového stavu, ktorý bol zistený na základe zdravotnej dokumentácie navrhovateľa ku dňu jeho vydania. Pokiaľ ide o navrhovateľom namietaný rozpor medzi lekárskymi správami psychiatra W.. Y. a posudkovými závermi vo veci konajúcich posudkových lekárov, k tomuto zaujal podrobné stanovisko druhostupňový posudkový lekár vo svojom posudku zo dňa 22. 06. 2016, v ktorom svoj posudkový záver dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Odporkyňa postupovala v súlade so zákonom aj pri výpočte výšky invalidného dôchodku, pričom zohľadnila všetku preukázanú dobu dôchodkového poistenia navrhovateľa tak, ako to vyplýva z jeho osobného listu dôchodkového poistenia, tvoriaceho prílohu napadnutého rozhodnutia. Uvedené navrhovateľom spochybňované ani nebolo. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 250q ods. 3 O. s. p., aplikovaného v zmysle § 492 ods. 1 SSP, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil. Právo na náhradu trov konania súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. navrhovateľovi nepriznal, pretože tento v konaní úspešný nebol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám v ustanovení § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.