Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Sd/34/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200521 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200521.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom ako samosudcom v právnej veci navrhovateľky: G. U., H. XX, X., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne z 30.03.2016 č. XXX XXX XXXX X. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Opravným prostriedkom navrhovateľky napadnutým rozhodnutím odporkyne zo dňa 30.03.2016 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa ust. § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok. V odôvodnení svojho rozhodnutia, citujúc ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona, uviedla, že navrhovateľka podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 15.02.2016 nie je invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a tento posudok je neoddeliteľnou súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je invalidná. Rozhodnutie odporkyne bolo doručené navrhovateľke dňa 25.02.2016. Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 01.05.2016, podaným na poštovú prepravu dňa 03.05.2016, sa navrhovateľka, súdiac podľa obsahu jej opravného prostriedku, v ktorom namietala zhoršujúci sa zdravotný stav a nesprávne posúdenie jej zdravotného stavu, domáhala preskúmania vyššie označeného rozhodnutia odporkyne. Odporkyňa s poukazom na závery posudkov posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 15.02.2016 a zo dňa 06.06.2016, ako aj na posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 07.07.2016 navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie odporkyne a po vypočutí navrhovateľky a poverenej zástupkyne odporkyne na pojednávaní súdu, po oboznámení sa s obsahom administratívneho dávkového spisu odporkyne a zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, po vyžiadaní si dopĺňacích posudkov od druhostupňového posudkového lekára dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 1 - 3 zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6, 7 zákona). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zákona). Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, premenného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako (§ 73 ods. 2 zákona). Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca (§ 153 ods. 5 a 6 zákona). Z obsahu spisovej dokumentácie, dávkového spisu odporkyne a zdravotnej dokumentácie navrhovateľky, ako aj súdneho spisu vyplynulo, že navrhovateľka, ktorá si podala žiadosť o invalidný dôchodok, podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 15.02.2016 nie je invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona, lebo jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je len 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe tohto posudku odporkyňa vydala rozhodnutie, ktorým žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zamietla. Po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou bol navrhovateľkin zdravotný stav opätovne hodnotený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 06.06.2016, ktorý zotrval na svojom posudku z 15.02.2016 a predložil spisovú dokumentáciu navrhovateľky druhostupňovému posudkovému lekárovi na zhodnotenie zdravotného stavu navrhovateľky. Druhostupňový posudkový lekár vypracoval dňa 07.07.2016 kontrolný posudok, v ktorom opätovne posúdil zdravotný stav navrhovateľky, najmä výsledky odborných lekárskych vyšetrení navrhovateľky (endokrinologické vyšetrenie z 01.06.2015, reumatologické vyšetrenie zo 06.10.2015, diabetologické vyšetrenie z 27.10.2015, interné vyšetrenie z 03.11.2015, imunoalergologické vyšetrenie z 13.08.2015 a 03.12.2015 a kožné vyšetrenie z 03.12.2015) a na základe týchto výsledkov vyšetrení konštatoval, že u navrhovateľky je rozhodujúce zdravotné postihnutie endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok v zmysle kapitoly IV, položka 1, písm. a) v rozsahu 20 %, pričom za iné zdravotné postihnutie, a to kožnú alergickú vaskulitídu, hypotyreózu, vysoký krvný tlak a obojstrannú gonartrózu patrí navrhovateľke navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %. Vo vlastnom posudku konštatoval, že v prípade navrhovateľky ide o občianku so stredoškolským vzdelaním, ktorá pracuje ako pracovníčka stávkovej kancelárie. Od roku 1993 je v sledovaní a liečbe kožnej aj alergologickej ambulancie pre kožnú alergickú vaskulitídu. Podľa imunoalergologického vyšetrenia stav pri liečbe stabilizovaný, kožné výsevy sú podstatne zredukované. Podľa odborného reumatologického vyšetrenia sa nejedná o systémové ochorenie, ale o kožnú alergickú formu ochorenia. Sledovaná aj endokrinologickou ambulanciu viac rokov pre hypotyreózu pri subsitučnej liečbe dobre kompenzovanú, internistom pre ľahkú formu hypertenzie bez orgánových komplikácii. Od roku 2014 má zistenú cukrovku spočiatku dobre kompenzovanú, na diéte od roku 2015, cukrovka je kompenzovaná perorálnou liečbou, bez dokázaných chronických komplikácii. Ani jedno z uvedených ochorení nespĺňa posudkové kritéria invalidity, neznižuje pracovnú schopnosť navrhovateľky, pretože všetky ochorenia sú dobre kompenzované liečbou. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím naďalej druhostupňový posudkový lekár stanovuje cukrovku so zaradením do kapitoly IV, položka 1, písm. a) (prílohy č. 4 zákona dodáva súd) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % s navýšením o 5 % pre ostatné posudkovo nevýznamné ochorenia. Keďže navrhovateľka na pojednávaní súdu dňa 29.07.2016 predložila súdu nález od J.. D. Y. z 08.07.2016, súd si od príslušného druhostupňového posudkového lekára vyžiadal dopĺňací odborný posudok. V dopĺňacom posudku zo dňa 07.09.2016 druhostupňový posudkový lekár uviedol, že navrhovateľkou predložený nález zo dňa 08.07.2016 - kontrolné imunoalergologické vyšetrenie u navrhovateľky nedokumentuje zhoršenie zdravotného stavu oproti posudku zo dňa 07.07.2016. Naďalej dokumentuje u navrhovateľky kožnú alergickú formu ochorenia. Preto naďalej považuje za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky cukrovku so zaradením do kapitoly IV, položka 1, písm. a) (prílohy č. 4 zákona dodáva súd) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % s navýšením o 5 % za ostatné posudkovo nevýznamné ochorenia. Pretože navrhovateľka na ďalšom pojednávaní súdu dňa 30.09.2016 predložila súdu ďalšie výsledky odborných lekárskych vyšetrení o svojom zdravotnom stave, súd si od príslušnej druhostupňovej posudkovej lekárky vyžiadal ďalší dopĺňací kontrolný posudok o zdravotnom stave navrhovateľky. Podľa ďalšieho dopĺňacieho posudku o zdravotnom stave navrhovateľky zo dňa 23.11.2016 výsledky odborných lekárskych vyšetrení navrhovateľky (endokrinologické vyšetrenie z 22.08.2016, diabetologické vyšetrenie zo 16.08.2016, gastroenterologické vyšetrenie zo dňa 22.04.2016 a 29.03.2016, ortopedické vyšetrenie z 08.01.2016 a imunoalergologické vyšetrenie z 15.11.2016) nedokumentujú u navrhovateľky zhoršenie zdravotného stavu oproti predchádzajúcim posudkom. Podľa diabetologického vyšetrenia cukrovka u navrhovateľky je pri perorálnej liečbe naďalej optimálne kompenzovaná. Kontrolné endokrinologické vyšetrenie naďalej dokumentuje hypotyreózu - zníženú činnosť štítnej žľazy dobre kompenzovanú substitučnou liečbou. Podľa gastroenterologického vyšetrenia je u navrhovateľky prítomná viacpočetná cholecystolitiáza - žlčníkové kamene a chronická hepatopatia s ľahko laboratórnou aktivitou. Ortopedické vyšetrenie dokumentuje artrózu kolenných kĺbov podľa RTG vyšetrenia ale funkčné vyšetrenie bez obmedzenia pohyblivosti v kolenách. Kontrolné imunoalergologické vyšetrenie naďalej hodnotí stav ako alergická vaskulitída aktuálne exacerbovaná v liečbe. Preto posudkový lekár konštatoval, že u navrhovateľky je rozhodujúcim zdravotným postihnutím naďalej cukrovka so zaradením do kapitoly IV, položka 1, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % s navýšením o 5 % pre ostatné posudkovo nevýznamné ochorenia. Pretože súd na pojednávaní dňa 09.12.2016 vyčerpávajúcim spôsobom vykonal dokazovanie vo veci navrhovateľky a do dňa pojednávania dal zhodnotiť všetky navrhovateľkou predložené odborné výsledky vyšetrení navrhovateľky vrátane výsledkov imunoalergologických vyšetrení, v ktorých sa konštatovala u navrhovateľky alergická vaskulitída systémová, čo navrhovateľka v priebehu súdneho preskúmacieho konania namietala, súd považoval vykonané dokazovanie za dostatočné, a vec navrhovateľky preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože navrhovateľka už novšie odborné výsledky lekárskych vyšetrení nepredložila a nebol opodstatnený subjektívny pocit navrhovateľky v tom smere, že posudkový lekár nezhodnotil u nej zistené systémové ochorenie - alergickú vaskulitídu. Preto súd mal za to, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené a jednoznačne z nich vyplynulo, že zistené poškodenie zdravia u navrhovateľky nedosahuje u nej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, preto bola žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok dôvodne zamietnutá. Pretože ani v súdnom preskúmacom konaní po opätovnom zhodnotení výsledkov odborných lekárskych vyšetrení navrhovateľky, ako aj novopredložených odborných lekárskych vyšetrení a pretože navrhovateľka na pojednávaní súdu dňa 09.12.2016 už vyčerpala návrhy na ďalšie dokazovanie, súd uzatvára, že ak u navrhovateľky nebol preukázaný jej subjektívny pocit v smere, že jej zdravotný stav je zhoršený na mieru invalidity, potom navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, a preto podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdil. Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ zdravotný stav navrhovateľky sa skutočne podstatne zhorší nad 40 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, môže v budúcnosti o invalidný dôchodok požiadať opätovne. Navrhovateľke ako neúspešnej účastníčke konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal a odporkyni právo na náhradu trov konania neprináleží (§ 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.