Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/61/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200628 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200628.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej veci žalobcu: CADIS, s.r.o., Biskupická 18, Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, Rozvojová 2, Košice, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Z a s t a v u j e konanie. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca dňa 30.05.2016 doručil na Krajský súd v Košiciach žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť vo veci č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/ Hud neodkladne konať a rozhodnúť. V žalobe uviedol, že dňa 09.11.2015 podal k protokolu námietky, ako aj námietky nesprávneho postupu správcu dane. Ďalej v žalobe tvrdil, že žalovaný do dňa 27.05.2016 o námietkach nerozhodol. S poukazom na ust. § 66 Daňového poriadku ešte uviedol, že podal podnet na prešetrenie nečinnosti správcu dane a vydanie rozhodnutia na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktoré však vo veci do 27.05.2016 nerozhodlo. Taktiež poukázal na lehoty uvedené v § 65 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, ktoré žalovaný podľa žalobcu nedodržal. V poslednom rade v žalobe namietal nesprávny postup žalovaného pri zadovažovaní dôkazných tvrdení a nesprávny postup pri výsluchu svedkov, ktorí sú uvedení vo vyjadrení žalobcu k protokolu. 2. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 11.07.2016, v ktorom okrem iného nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalovaný je nečinný, a pokiaľ ide o podnet na prešetrenie nečinnosti správcu dane a vydanie rozhodnutia Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, uviedol, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zaslalo žalobcovi oznámenie vo veci žiadosti o vykonanie opatrenia proti nečinnosti - list zo dňa 23.02.2016 pod. č. XXXXXX/XXXX-XXXXXXX/XXXX, v ktorom toto konštatovalo, že žalovaný nie je nečinný, ale pokračuje vo vyrubovacom konaní a na základe zistených a preverených skutočností následne rozhodne do 15 dní od spísania poslednej zápisnice. Preto žalobu žalobcu navrhol zamietnuť. 3. Podľa ust. § 242 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46 (§ 243 SSP). Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúca nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre (§ 244 ods. 1 SSP). Prokurátor môže podať žalobu podľa § 242, ak orgán verejnej správy zostal nečinný aj po upozornení prokurátora (§ 244 ods. 2 SSP). Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie (§ 245 SSP). V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh (§ 246 ods. 1 SSP). K žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom (§ 246 ods. 2 SSP). Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe, a ak ide o žalobu podľa § 242 ods. 1, aj administratívny spis. Správny súd si môže vyžiadať vyjadrenie k žalobe aj od orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému (§ 247 SSP). Podľa ust. § 99 písm. f) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy uvedené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania. 4. Jedným z typov konania je vo štvrtej časti SSP upravené osobitné konanie, ktorým je aj konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 5. Z obsahu žaloby žalobcu a z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca ako právnická osoba nepodal sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, k žalobe nepripojil oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o sťažnostiach, alebo vybavenie podnetu prokurátorom. 6. Z ust. § 244 ods. 1 SSP vyplýva, že právnická osoba sa môže domáhať žalobou odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy len v začatom administratívnom konaní, a to len za podmienok, že je jeho účastníkom a neúspešné vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu, to znamená podľa ust. § 5 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach alebo podnet prokuratúre podľa ust. § 31 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Zákon nestanovuje nutnosť vyčerpania oboch týchto prostriedkov nápravy a súčasne nie je ani potrebné podať opakovanú sťažnosť, resp. opakovaný podnet prokuratúre. 7. Žalobca ani v žalobe netvrdil, ani z obsahu administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, že by žalobca ako účastník konania neúspešne vyčerpal sťažnosť podľa § 5 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, alebo že by bol podal podnet prokuratúre podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v zmysle ust. § 244 ods. 1 SSP a k žalobe nepripojil ani oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo o vybavení podnetu prokurátora, ako mu to ukladá vyššie citované ust. § 246 ods. 2 SSP. 8. Pretože žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené zákonom č. 162/2015 Z.z. o SSP uvedené vo vyššie citovanom ust. § 244 ods. 1 SSP, ani k žalobe nepripojil oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti, súdu neostávalo iné ako konanie o žalobe žalobcu zastaviť v súlade s ust. § 99 písm. f) SSP. 9. Výrok o trovách konania súd oprel o ust. § 170 písm. b) SSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.