Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7Sp/11/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200652 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200652.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Naďom v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Košice - okolie, Katastrálny odbor, so sídlom Južná trieda 82, Košice, za účasti: Q. Š., X. C. XXX/ XX, XXX XX W. - X., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 461/2016 z 08. marca 2016, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 461/2016 z 08. marca 2016. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- Eur na účet Krajského súdu v Košiciach, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím č. V 461/2016 z 08. marca 2016 podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len "Katastrálny zákon") zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a Q. Š. ako záložcom (ďalej len "záložná zmluva"). Predmetom záložnej zmluvy sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území V., C. V., okres Košice - okolie, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území U., obec W. N., C. W. N., zapísané na liste vlastníctva č. XXX. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že Dohodu o splnomocnení, na základe ktorej bola záložná zmluva uzavretá nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi konania pri uzatváraní úverovej zmluvy č. 900401898 z 20. januára 2015 na zabezpečenie pohľadávok navrhovateľa voči účastníkovi konania). Vzhľadom na tieto skutočnosti bol odporca názoru, že účastník konania ako spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť výber iného zástupcu (splnomocnenca), čo v danom prípade spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa odporcu tak k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Zástupca splnomocniteľa ako dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu a v záložnej zmluve dokonca záložného veriteľa poveriť na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení robí absolútne neplatnou aj záložnú zmluvu. Ďalej uviedol, že záložná zmluva je absolútne neplatná vzhľadom na to, že nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom zmluvy o úvere, pokiaľ ide o výšku úveru a jeho príslušenstva a predmetom zálohu, pokiaľ ide o jeho hodnotu. Ako vyplýva z čl. II. záložnej zmluvy, záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 900401898 zo dňa 05. januára 2015, t. j. na vrátenie istiny úveru spolu s jej príslušenstvom. Je teda nepochybné, že hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom zálohu, je ďaleko väčšia ako je výška plnenia dlžníka - záložcu. Tým sa výrazne v neprospech záložcu zasahuje do jeho práv a zároveň sa to prieči dobrým mravom. Konanie záložného veriteľa vyhodnotil odporca vo svojom rozhodnutí ako konanie obmedzujúce a porušujúce rovnaké právne postavenie účastníkov občiansko-právnych vzťahov v zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako konanie zasahujúce vo výraznej miere do právneho postavenia záložcu v jeho neprospech a ako konanie ohrozujúce a porušujúce dobré mravy. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému, na čo musí odporca pri povoľovaní vkladu práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností prihliadať. Keďže v tomto prípade neboli splnené podmienky na vklad z už vyššie uvedených dôvodov, zamietol odporca v súlade s ust. § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona predmetný návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Navrhol, aby odporca preskúmavané rozhodnutie zo dňa 08. marca 2016 zrušil a jeho návrhu na povolenie vkladu záložného práva vyhovel. V prípade, že mu nevyhovie, navrhol vec predložiť súdu, ktorý by preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a zároveň zaviazal odporcu nahradiť trovy konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, čo pre ňu vyplýva z § 46 Správneho poriadku a z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila, na základe čoho vydala nezákonné rozhodnutie. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, avšak takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. K otázke možného rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu navrhovateľ uviedol, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Je zrejmé, že predložené plnomocnestvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenie nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu. V závere odvolania konštatoval, že je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a on ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 03.06.2016 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť. Účastník konania sa k opravnému prostriedku nevyjadril. Pojednávanie súdu sa konalo dňa 15.12.2016 v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, a to aj napriek včasnému predvolaniu na pojednávanie. Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 07.12.2016 vyjadril súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd teda v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe ust. § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, odporcu a za prítomnosti účastníka konania Eduarda Šulca. Súd v konaní podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľa, s písomným vyjadrením a administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom Q. Š. Zmluvu o úvere č. 900401898 dňa 05. januára 2015, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver a dlžník sa zaviazal poskytnutý úver aj s príslušenstvom vrátiť. Dlžník zároveň Dohodou o splnomocnení zo dňa 20. januára 2015 splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy budú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom Q. Š. ako splnomocniteľom dňa 20. januára 2015 a L. T., predsedom občianskeho združenia ProHelp ( v súčasnosti DSS Nestor o. z., Stred 449, 027 05 Zázrivá) ako splnomocnencom dňa 20. januára 2015. Dňa 29. januára 2016 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 06/2016 - RAČ medzi navrhovateľom a dlžníkom zastúpeným DSS Nestor o. z., Stred 449, 027 05 Zázrivá, (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci), predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 900401898 dňa 05. januára 2015. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť. Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20. Podľa ust. § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (ust. § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona). Podľa ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (ust. § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona). Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (ust. § 28 a nasl. Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzatvára zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie), je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so zreteľom na citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že predmetná Dohoda o splnomocnení medzi dlžníkom Q. Š. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je platne uzavretá. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, čo podľa názoru súdu svedčí o tom, že dlžník nemal pri uzatváraní tejto Dohody o splnomocnení možnosť slobodnej voľby splnomocnenca, ktorý by hájil jeho záujmy. Uzavretie záložnej zmluvy v prospech veriteľa nie je v súlade so záujmom splnomocneného, čo podporuje úvahu súdu o rozpore medzi záujmom splnomocnenca a splnomocneného. Iba veľmi obtiažne si možno predstaviť, aby si dlžník vyhotovil predtlačený formulár, ktorý je identický s predtlačeným formulárom v konaniach o preskúmanie rozhodnutí správ katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv a sám dospel k rozhodnutiu, že na zabezpečenie jeho záväzku zo zmluvy o úvere je potrebné si zvoliť zástupcu, ktorý by v jeho mene uzavrel záložnú zmluvu ohľadne jeho vlastnícky patriacich nehnuteľností v hodnote mnohonásobne prevyšujúcej jeho záväzky zo záložnej zmluvy. Taktiež skutočnosť, že Dohoda o splnomocnení bola dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva, nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním Dohody o splnomocnení a je otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia Dohody o splnomocnení v znení vopred pripravenom na formulári bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky. Z uvedených skutočností podľa názoru súdu jasne vyplýva rozpor vyššie uvedenej Dohody o splnomocnení ako právneho úkonu so zákonom, pretože bolo jednak porušené právo na slobodný výber svojho zástupcu a jednak podľa názoru súdu existoval očividný rozpor medzi záujmami splnomocneného a splnomocnenca, u ktorého existuje obava zo zjavného prepojenia na záložného veriteľa. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za takejto situácie je súd toho názoru, že občianske združenie DSS Nestor (predtým ProHelp) nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka. Z uvedených dôvodov súd podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu potvrdil ako vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy konania nevznikli. Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa ust. § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s ust. § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil povinnosť uhradiť súdny poplatok v sume 35,- Eur podľa položky č. 10 písm. e) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.