Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Sp/19/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200673 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200673.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci navrhovateľa: M. Q., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť V. T., bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Ú. W. D. W. E., A. XX, XXX XX B.Č., zastúpený Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO: 307 988 41, týka sa kancelárie Košice, Moyzesova 18, 040 41 Košice, proti odporcovi: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. PPZ-HCP-BA6-153-008/2016-AV zo dňa 25.05.2016, takto r o z h o d o l : I./ Z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-BA6-153-008/2016-AV zo dňa 25.05.2016 podľa § 250q ods. 3 O. s. p. z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. s použitím § 250 l ods. 2 O. s. p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. II./ N a r i a ď u j e, aby navrhovateľ: Q. M., narodený XX.XX.XXXX, toho času umiestnený v Ú. W. D. W. E. M. B., bol b e z - o d k l a d n e prepustený zo zaistenia. III./ Navrhovateľ n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-153-008/2016-AV zo dňa 25.05.2016 podľa § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“ respektíve „ZoPC“) zaistil navrhovateľa, dňom vydania rozhodnutia, t.j. 25.05.2016, v konaní o jeho administratívnom vyhostení podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, vedeného pod číslom konania PPZ-HCP-BA6-153/2016-AV s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1 ZoPC z dôvodu existencie rizika úteku účastníka konania. Zároveň ho umiestnil do zariadenia Ú. W. D. W. E. B. (ďalej len „Ú. B.“) a podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 25.11.2016. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že účastník konania bol dňa 25.05.2016 predvedený zo spoločného kontaktného pracoviska Q. - K., kde bol prevzatý od štátnych orgánov Rakúskej republiky. Na územie Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) bol vrátený podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Dublinský dohovor“). V minulosti opakovane podal žiadosť o udelenie azylu na území SR, ale nebol mu udelený azyl a poskytnutá doplnková ochrana. Nemá platný cestovný doklad, nemá na území SR udelený pobyt, ani iné povolenie, ktoré by ho oprávňovalo k zdržiavaniu sa na území SR. Z tohto dôvodu vzniklo dôvodné podozrenie, že na území SR má neoprávnený pobyt, čo je dôvodom na administratívne vyhostenie podľa § 82 ods. 1 písm. b) ZoPC, v zmysle ktorého policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny ak má neoprávnený pobyt na území SR. Toho istého dňa teda začal správny orgán konanie vo veci administratívneho vyhostenia účastníka konania podľa § 82 ods. 1 písm. b) ZoPC z dôvodu, že účastník konania má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt a začal aj správne konanie podľa § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 ZoPC z dôvodu, že voči účastníkovi konania je vedené konanie vo veci administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a v prípade účastníka konania existuje riziko jeho úteku v zmysle § 88 ods. 2 ZoPC. V Zápisnici o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku, vedenej pod č. PPZ-HCP-BA6-153-007/2016-AV zo dňa 25.05.2016 navrhovateľ uviedol, že nie je držiteľom platného cestovného dokladu. Na územie Rakúska ušiel z dôvodu, že na Slovensku požiadal o azyl, tento nedostal a preto ušiel. O azyl na území Slovenska žiadal približne štyrikrát a do Rakúska ušiel z dôvodu, že vie, že na území SR mu azyl aj tak nedajú. Doplnil, že na území SR nemá zabezpečené ubytovanie a disponuje hotovosťou približne vo výške 160 Eur. Správny orgán konštatoval, že v jeho prípade existuje riziko jeho úteku v zmysle § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, keďže na území SR nemá udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov, hrozí mu uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky a v prípade účastníka konania a jeho doterajšieho konania existuje dôvodná obava že ujde alebo sa bude skrývať. Doplnil, že skúmaním správneho orgánu bolo zistené, že účastník konania nemá udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov a hrozí mu uloženie zákazu vstupu podľa § 82 ods. 3 písm. c) ZoPC až na 5 rokov. Rovnako správny orgán skúmaním zistil, že v jeho prípade existuje hrozba že ujde a bude sa skrývať, pričom vychádzal zo zápisnice z ktorej vyplýva, že účastník konania už v minulosti opakovane na území SR požiadal o azyl, nepočkal, kým mu bude oznámené ako jeho žiadosť bude vyhodnotená a následne bol zadržaný na území iného členského štátu, ktorým je Rakúsko, kde sa zdržiaval bez potrebného oprávnenia. Následne bol vrátený na územie SR prostredníctvom Dublinského dohovoru. Lustráciou ďalej bolo zistené, že účastník konania požiadal na území SR o udelenie azylu, vedeného pod číslom konania MU-4/PO-Ž-2012, pričom azyl mu nebol udelený a nebola mu poskytnutá doplnková ochrana. Následne bol opakovane zadržaný na území Rakúskej republiky a po navrátení na územie SR v zmysle Dublinského dohovoru znova požiadal o azyl, pričom všetky tieto žiadosti boli zastavené, pričom tak vykonal opakovane, a všetky jeho žiadosti sú vedené pod číslami konania Migračného úradu Ministerstva vnútra SR pod č.: MU-351/PO-Ž-2014, MU-PO-38/2015-Ž, MU-PO-150/2015-Ž, ktoré boli zastavené. Správny orgán mal za to, že u navrhovateľa existuje dôvodná obava, že ujde z územia SR, nakoľko je zrejmé, že tento nechce zostať na území SR a chce sa zdržiavať na území Rakúska, kde však nemá potrebné oprávnenia. Teda v jeho prípade existuje značné riziko jeho úteku podľa § 88 ods. 2 ZoPC na základe vyššie uvedených skutočností. Zdôraznil, že v jeho prípade považoval za potrebné postupovať podľa § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 ZoPC a v jeho prípade využiť inštitút zaistenia podľa § 88 ZoPC, najmä s poukazom na jeho osobu a na skutočnosť, že v jeho prípade existuje riziko jeho úteku v zmysle § 88 ods. 2 ZoPC a v prípade, ak by využil oprávnenie podľa § 89 ods. 1 ZoPC, vznikla by vysoká miera ohrozenia účelu zaistenia účastníka konania, ktorým je zabezpečenie jeho vycestovania do krajiny podľa § 77 ods. 1 ZoPC. Pokiaľ sa týka dĺžky doby zaistenia, túto stanovil podľa § 88 ods. 4 ZoPC na čas nevyhnutne potrebný, pričom ju predbežne ohraničil na najviac do 25.11.2016. Predbežnú dobu zaistenia stanovil po dôkladnom vyhodnotení osoby účastníka konania, ako aj z informácií, poskytnutých Ú. W. D. W. E. B., vedených pod č. PPZ-HCP-BA6-153-005/2016-AV, keďže v jeho prípade je možné predpokladať, že nebude spolupracovať z dôvodu, že sa do domovského štátu nechce vrátiť, ako aj samotnej skutočnosti, že účastník konania nemá cestovný doklad, potrebný k vycestovaniu z územia SR, pričom správny orgán predpokladá, že dĺžka zaistenia v jeho prípade bude trvať približne šesť mesiacov. Poukázal aj na to, že v žiadnom prípade nie je jeho zaistením ovplyvnená povinnosť správneho orgánu podľa § 90 ods. 1 písm. d) ZoPC skúmať po celý účel jeho zaistenia. Presnú dobu jeho zaistenia nie je možné predbežne presne určiť, keďže dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré, okrem iného, patrí zdravotný stav účastníka konania, jeho spolupráca, ako aj komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a ostatnými štátmi, ktorých sa nútený návrat účastníka konania týka, ako aj vybavenie všetkých potrebných náležitostí, potrebných na riadne dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú dotknuté krajiny signatármi. V prípade, ak počas zaistenia účastníka konania dôjde k zániku účelu jeho zaistenia, tento bude bez zbytočného odkladu prepustený zo zaistenia. Z tohto dôvodu správny orgán považoval predbežné stanovenie maximálnej doby zaistenia za primeranú. Rovnako mal za to, že po skúmaní všetkých skutočností a dôkazov, že jeho zaistenie je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, keďže účastník konania je osoba, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení. * V zákonom stanovenej lehote navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu (Centrum právnej pomoci) podal voči rozhodnutiu odporcu opravný prostriedok a domáhal sa jeho zrušenia v celom rozsahu a nariadenia jeho prepustenia z dôvodu, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je jeho rozhodnutie zároveň nepreskúmateľné. Poukazoval na zákonné ustanovenie, v zmysle ktorých odporca rozhodol o zaistení navrhovateľa - § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o pobyte cudzincov, pričom zdôraznil, že dňa 27.05.2016 požiadal v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov o udelenie azylu na území SR. Odkazoval na ustanovenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „Návratová smernica“), ako aj na ustanovenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26.06.2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) konkrétne článok 9, v zmysle ktorej správne konanie, týkajúce sa dôvodov zaistenia stanovených v článku 8 ods. 3, sa vykoná s náležitou starostlivosťou. Oneskorenie v správnom konaní, ktoré nie je zavinené žiadateľom, nie je dôvodom na to, aby bol žiadateľ naďalej zaistený (článok 9 bod 1). Zaistenie žiadateľov nariaďujú písomne súdne alebo správne orgány. V príkaze na zaistenie sa uvedú dôvody, týkajúce sa skutkového, ako aj právneho stavu, na ktorých je zaistenie založené (článok 9 bod 2). Zaisteným žiadateľom sa bezodkladne písomne, v jazyku ktorému žiadatelia rozumejú alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumejú, oznámia dôvody zaistenia a postupy stanovené vo vnútroštátnom práve pre podanie opravného prostriedku proti príkazu na zaistenie, ako aj možnosť žiadať o bezplatnú právnu pomoc a zastupovanie. Zároveň poukazoval na dôvody uvedené v článku 8 ods. 3 predmetnej Smernice, na základe ktorých možno žiadateľa zaistiť iba z dôvodov v ňom uvedených. Vzhľadom na citované ustanovenia príslušných právnych predpisov, predovšetkým nadnárodných európskych aktov mal za to, že postup odporcu po podaní žiadosti o azyl navrhovateľom dňa 27.05.2016 je v rozpore s ustanoveniami Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26.06.2013, ako aj s rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré vo svojom opravnom prostriedku poukazoval. Dodal, že navrhovateľ dňa 27.05.2016, t. j. ešte v priebehu konania o administratívnom vyhostení prejavil vôľu požiadať o poskytnutie medzinárodnej ochrany a z toho dôvodu bol odporca povinný prerušiť konanie o jeho administratívnom vyhostení a v súlade so Smernicou Rady 2005/85/ES z 01.12.2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca by sa štátny príslušník tretej krajiny, ktorý požiadal o azyl, nemal považovať za neoprávnene sa zdržiavajúceho na území tohto členského štátu pokiaľ nenadobudlo účinnosť rozhodnutie o neudelení azylu alebo rozhodnutie, ktorým sa ukončilo jeho právo na pobyt ako žiadateľa o azyl. Taktiež v súlade s § 22 ods. 1 zákona o azyle je navrhovateľ počas konania o udelenie azylu oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. Doplnil, že vzhľadom na eurokonformný výklad a aplikáciu nadnárodných právnych aktov EÚ došlo navyše k samotnej novelizácii zákona o pobyte cudzincov, ktorý do zákona uviedol ustanovenie § 88a, priamo oprávňujúceho policajné útvary zaistiť žiadateľov o azyl, respektíve znova rozhodnúť o ich ponechaní v zaistení po podaní žiadosti o azyl za splnenia zákonných podmienok. Procesný postup, ako naň poukazuje rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, je priamo zhodnotený v ustanovení § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. V zmysle ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c) ZoP, ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci A., najmä v zmysle Smernice o prijímaní žiadateľov o azyl, je podľa Najvyššieho súdu SR odporca - policajný útvar, povinný vydať nové rozhodnutie o zaistení žiadateľa o azyl v súlade s citovanou Smernicou o prijímaní žiadateľov o azyl a teda aj v súlade s ustanovením § 88a zákona o pobyte cudzincov, ak sa po podaní žiadosti o azyl zaisteným cudzincom rozhodne odporca ponechať žiadateľa o azyl v zaistení a neprepustiť ho. Každý zaistený žiadateľ o azyl má celý rad procesných záruk, ktoré nadväzujú na vydané rozhodnutie o zaistení žiadateľa o azyl v zmysle Smernice o prijímaní žiadateľov o azyl, a to predovšetkým právo na súdny prieskum takéhoto zaistenia, ktorého predpokladom je vydanie rozhodnutia o zaistení s uvedením presne špecifikovaného dôvodu zaistenia v zmysle citovanej Smernice, respektíve ustanovenia § 88a ZoPC (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.08.2014 sp. zn. 10Sža/29/2014). Keďže dňa 27.05.2016 prejavil vôľu o udelenie azylu na území SR, pričom zariadenie pre cudzincov v tento deň aj prijalo jeho prehlásenie o žiadosti o azyl, tak od daného momentu už nebolo prípustné jeho ďalšie držanie v zaistení v právnom režime Návratovej smernice za účelom konania o jeho vyhostení, na základe napadnutého rozhodnutia odporcu a tento bol povinný ho prepustiť zo zaistenia. Pokiaľ bol odporca toho názoru, že jeho žiadosť o azyl je účelová, mal zákonnú možnosť ponechať ho v zaistení na základe nového rozhodnutia, vydaného podľa § 88a ZoPC, avšak už v právnom režime Smernice o prijímaní žiadateľov o azyl. V zmysle právneho názoru Súdneho dvora EÚ, či Najvyššieho súdu SR, správny orgán môže znova rozhodnúť, že dôvody predchádzajúceho zaistenia trvajú napriek tomu, že cudzinec požiadal o medzinárodnú ochranu, avšak v takomto novom rozhodnutí musí vyložiť, aké konkrétne dôvody ospravedlňujú trvanie zaistenia cudzinca po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu a podobne. Zdôraznil, že ak sa správny orgán rozhodne ponechať cudzinca, pôvodne zaisteného za účelom konania o jeho administratívnom vyhostení v zaistení aj po podaní žiadosti o azyl, v zmysle citovaných právnych predpisov je odporca povinný vydať nové rozhodnutie o zaistení žiadateľa o azyl, v ktorom bude presne špecifikovaný dôvod zaistenia, respektíve ponechania v zaistení cudzinca v zmysle § 88a zákona o azyle a článku 8 ods. 3 Smernice č. 2013/33/EÚ. Na navrhovateľa sa odo dňa 27.05.2016 nevzťahuje právny režim Návratovej smernice a z toho dôvodu nie je prípustné jeho zaistenie na účel konania o návrate v zmysle Návratovej smernice na základe napadnutého rozhodnutia odporcu a jeho držanie v zaistení je nezákonné. Keďže sa od 27.05.2016 nachádza v zaistení bez právneho dôvodu a bez právneho titulu, t. j. bez vykonateľného rozhodnutia o zaistení žiadateľa o azyl, navrhol nariadiť jeho bezodkladné prepustenie. Pokiaľ sa týka ďalšieho odvolacieho dôvodu dodal, že napadnuté rozhodnutie tiež trpí vadou riadneho odôvodnenia rozhodnutia v časti stanovenia dĺžky doby zaistenia. Odporca na zabezpečenie účelu zaistenia stanovil vo výroku rozhodnutia za čas nevyhnutne potrebný na zaistenie maximálnu dobu zaistenia šesť mesiacov. Doplnil, že v zmysle judikatúry všeobecných súdov SR správny orgán je povinný zdôvodniť, prečo je potrebná práve stanovená dĺžka zaistenia. Správny orgán je totiž v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených inými právnymi predpismi. Podľa názoru odvolacieho súdu lehotu zaistenia je potrebné určiť presne a výstižne, pričom z formulácie zákona, že cudzinec môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný je tiež potrebné vyvodiť, že dĺžka zaistenia musí byť tiež náležite odôvodnená existujúcimi skutočnosťami v konkrétnom prípade, ktoré odôvodňujú takýto čas nevyhnutne potrebný na zaistenie cudzinca. Takisto je povinný zdôvodniť dĺžku doby zaistenia najmä tiež pokiaľ využije maximálnu dobu zaistenia. Takéto pochybenie je podstatnou vadou, ovplyvňujúcou zákonnosť rozhodnutia ako celku, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia (Mestský súd v Prahe sp. zn. 7A/50/2011 zo dňa 14.03.2011 - napríklad rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Sp/20/2012, rozsudok NS SR 10Sza/4/2012, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Sp/36/2014 zo dňa 19.08.2014 a podobne). Mal teda za to, že v napadnutom rozhodnutí odporca riadne neodôvodnil dĺžku stanovenej doby zaistenia, čím jeho rozhodnutie trpí podstatnou vadou, ktorá ovplyvňuje zákonnosť celého rozhodnutia, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia. Neozrejmil v napadnutom rozhodnutí svoju právnu úvahu prečo pristúpil k zaisteniu navrhovateľa až na maximálnu dobu zaistenia šesť mesiacov, keď rozhodol o jeho zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 ZoPC, t. j. v konaní o jeho administratívnom vyhostení a nie podľa § 88 ods. 1 písm. b) na účel výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení. V čase vydania rozhodnutia si musel byť vedomý ustanovením § 88 ods. 11 ZoPC (teda že po uplynutí 48 hodín bude povinný navrhovateľa prepustiť ak nedôjde k vydaniu rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení alebo bude povinný vydať nové rozhodnutie podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov, ak sa rozhodne požiadať o azyl) a rovnako bol viazaný eurokonformným výkladom tohto ustanovenia. - Odporca vo svojom stanovisku k opravnému prostriedku uviedol, že navrhovateľ bol dňa 25.05.2016 zaistený v zmysle § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 ZoPC a umiestnený v Ú. B., kde dňa 27.05.2016 požiadal o udelenie azylu na území SR. Na základe tejto jeho žiadosti správny orgán dňa 27.05.2016 vydal rozhodnutie o prerušení konania v zmysle ustanovenia § 77 ods. 4 ZoPC. V tejto súvislosti poukazoval správny orgán na znenie ustanovenia § 88 ods. 3 ZoPC, v zmysle ktorého podanie žiadosti o udelenie azylu alebo podanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Doplnil, že postupoval v súlade s § 88 ods. 1 ZoPC, v zmysle ktorého policajný útvar nevydá rozhodnutie o administratívnom vyhostení do 48 hodín od zaistenia. Ak štátneho príslušníka tretej krajiny ihneď prepustí, to neplatí, ak policajný útvar nevydá rozhodnutie o administratívnom vyhostení z dôvodu prerušenia konania o administratívnom vyhostení podľa § 77 ods. 4 alebo vyžiada informácie podľa § 83 ods. 7. Mal za to, že nie sú zákonné dôvody na to, aby účastník konania bol prepustený a je otázne, či sú splnené všetky podmienky na postup podľa § 88, nakoľko na zaistenie žiadateľa o azyl nepostačuje skutočnosť, že požiadal na území Slovenskej republiky o azyl. Pokiaľ ide o navrhovateľom námietku neodôvodnenia dĺžky stanovenej doby zaistenia dodal, že nejde o konkrétny dátum doby zaistenia, ale ide o hraničný termín doby zaistenia, pričom v samotnom napadnutom rozhodnutí uvedená dĺžka doby zaistenia bude na čas nevyhnutne potrebný. Túto dobu zaistenia stanovil po dôkladnom vyhodnotení osoby účastníka konania, ako aj z informácií poskytnutých Ú. V. vedených pod číslom PPZ-HCP-BA6-153-005/2016-AV, keďže v prípade účastníka konania je možné predpokladať, že nebude spolupracovať, prípadne počas zaistenia opätovne požiada o azyl na území Slovenskej republiky z dôvodu, že sa do domovského štátu nechce vrátiť a účastník konania sa bude snažiť zotrvať na území SR, pričom je reálny predpoklad, že dĺžka doby zaistenia bude trvať približne 6 mesiacov. - Z administratívneho spisu odporcu súd zistil nasledovné skutočnosti: Z Oznámenia o začatí konania zo dňa 25.05.2016 súd zistil, že navrhovateľovi bolo zo strany správneho orgánu oznámené, že dňom 25.05.2016 začína voči nemu konanie vo veci administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, keďže má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt. Z Oznámenia Ú. W. D. W. E. B. zo dňa 27.05.2016 adresovaného odporcovi vo veci Prijatia vyhlásenia o udelenie azylu na území SR súd zistil, že odporcovi bolo oznámené, že navrhovateľ požiadal o azyl počas doby umiestnenia v Ú. B. dňa 27.05.2016 z politických dôvodov. Z Rozhodnutia o prerušení konania č. PPZ-HCP-BA6-153-020/2016-AV zo dňa 27.05.2016 súd zistil, že odporca prerušil v zmysle § 77 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov konanie vo veci administratívneho vyhostenia navrhovateľa podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov vedené pod číslom PPZ-HCP-BA6-153/2016-AV. V odôvodnení správny orgán uviedol, že z dôvodu vyhlásenia žiadosti o udelenie azylu na území SR zo strany účastníka konania tomuto nebolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení s poukazom na § 88 ods. 11 zákona o pobyte cudzincov, ale bolo potrebné prebiehajúce konanie vo veci administratívneho vyhostenia prerušiť podľa § 77 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. - Na základe súhlasu účastníkov konania krajský súd podľa § 250f Občianskeho súdneho poriadku rozhodol bez nariadenia pojednávania ako miestne a vecne príslušný súd na pojednávaní konanom dňa 27.06.2016. § Podľa § 2 ods. 1, písm. f) a g) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov), Na účely tohto zákona sa rozumie f) neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou, g) neoprávneným prekročením vonkajšej hranice vstup alebo vycestovanie osoby cez vonkajšiu hranicu mimo hraničného priechodu, cez hraničný priechod mimo určených prevádzkových hodín alebo v čase jeho uzatvorenia, ak tento vstup alebo vycestovanie cez vonkajšiu hranicu neumožňuje medzinárodná zmluva, tento zákon alebo osobitný predpis. Podľa § 2 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, Cudzincom je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. Podľa § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, Štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak b) má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. Podľa § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny a) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak 1. existuje riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, Rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. Podľa § 88 ods. 4 prvá a druhá veta zákona o pobyte cudzincov, Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Podľa § 88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky a) na účel zistenia alebo overenia jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti, b) na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku, c) ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, d) ak je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, alebo e) z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c). Podľa § 89 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar je povinný d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Podľa čl. 2 písm. n) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 riziko úteku je existencia dôvodov v konkrétnom prípade, ktoré sa zakladajú na objektívnych kritériách vymedzených právom, pre ktoré sa možno domnievať, že žiadateľ alebo štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, na ktorých sa vzťahuje konanie o odovzdaní, môžu utiecť. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor), Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie. + Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 46 Správneho poriadku, Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. * S prihliadnutím na skutkové okolnosti danej veci súd po právnej stránke uzatvára: Napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-153-008/2016-AV zo dňa 25.05.2016 odporca podľa § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o pobyte cudzincov zaistil navrhovateľa dňom 25.05.2016 v konaní o jeho administratívnom vyhostení podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, vedeného pod číslom konania PPZ-HCP-BA6-153/2016-AV s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1 ZoPC z dôvodu existencie rizika jeho úteku, umiestnil ho do Ú. B. a stanovil podľa § 88 ods. 4 ZoPC dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 25.11.2016. V čase vydania napadnutého rozhodnutia odporca vychádzal z tej skutočnosti, že navrhovateľ má na území SR neoprávnený pobyt v zmysle § 2 ods. 1 písm. f) ZoPC, preto začal voči nemu dňom 25.05.2016 konanie vo veci jeho administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. b) ZoPC. V prípade zaistenia navrhovateľa (v čase jeho zaistenia) odporca aplikoval zákonné ustanovenia v zmysle zákona o pobyte cudzincov č. 404/2011 Z.z. majúce svoj podklad v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16.12.2008 tzv. Návratovej smernice, ktorá sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členského štátu (článok 2 Smernice). Dňa 27.05.2016, t.j. po vydaní rozhodnutia o zaistení navrhovateľa, ktoré je predmetom súdneho preskúmavania, tento požiadal o udelenie azylu na území SR v Ú. B. z politických dôvodov. Dňom 27.05.2016 sa navrhovateľ dostal do právneho režimu v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26.06.2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu, v zmysle ktorej žiadateľa možno zaistiť iba z dôvodov uvedených v článku 8 ods. 3 Smernice. Príslušné ustanovenia Smernice 2013/33/EÚ boli transponované do právneho poriadku Slovenskej republiky novelou zákona o pobyte cudzincov č. 495/2013 Z.z. (s dátumom účinnosti 01.01.2014), ktorý zaviedol ustanovenie § 88a, na základe ktorého možno zaistiť aj žiadateľa o udelenie azylu, a to z dôvodov v ňom uvedených. Preto vzhľadom na tú skutočnosť, že zákon o pobyte cudzincov obsahuje ustanovenie § 88a, v zmysle ktorého môže dôjsť k zaisteniu žiadateľov o udelenie azylu, mal odporca po tom, čo zo strany už zaisteného navrhovateľa dňa 27.05.2016 bola podaná žiadosť o udelenie azylu, vydať nové rozhodnutie o zaistení navrhovateľa ako žiadateľa o azyl, pokiaľ ho neprepustí a rozhodne sa ho ponechať v zaistení, so špecifikovaním dôvodu jeho zaistenia v zmysle § 88a zákona o pobyte cudzincov, nakoľko každý zaistený žiadateľ o azyl má celý rad procesných záruk, ktoré nadväzujú na vydané rozhodnutie o zaistení žiadateľa o azyl v zmysle smernice o prijímaní žiadateľov o azyl, a to predovšetkým právo na súdny prieskum takéhoto zaistenia, ktorého predpokladom je vydanie rozhodnutia o zaistení s uvedením presne špecifikovaného dôvodu zaistenia v zmysle smernice resp. ustanovenia § 88a zákona o pobyte cudzincov (rozsudok NS SR sp. zn. 10Sža/29/2014 zo dňa 27.08.2014). S poukazom na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má súd zato, že držanie navrhovateľa v zaistení v zmysle § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 ZoPC je dňom 27.05.2016 neprípustné, keďže sa na neho nevzťahuje právny režim Návratovej smernice, čím jeho ďalšie držanie v zaistení je nezákonné. + Pokiaľ sa týka ďalšieho odvolacieho dôvodu, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou riadneho odôvodnenia rozhodnutia v časti stanovenia dĺžky doby zaistenia súd má zato, že daná námietka je dôvodná. V napadnutom rozhodnutí odporca uviedol, že podľa § 88 ods. 4 ZoPC stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 25.11.2016, a to po dôkladnom vyhodnotení osoby účastníka konania, ako aj z informácií, poskytnutých Ú. W. D. W. E. B., vedených pod č. PPZ-HCP- BA6-153-005/2016-AV, nakoľko v jeho prípade je možno predpokladať, že nebude spolupracovať z dôvodu, že sa do domovského štátu nechce vrátiť, ako aj samotnej skutočnosti, že nemá cestovný doklad, potrebný k vycestovaniu z územia SR, pričom správny orgán predpokladá, že dĺžka zaistenia v jeho prípade bude trvať približne šesť mesiacov. Jeho zaistenie bude monitorovať s poukazom na § 90 ods. 1 písm. d) ZoPC, pričom presnú dobu jeho zaistenia nie je možné predbežne presne určiť, keďže dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, ktoré príkladom uviedol v odôvodnení rozhodnutia. V prípade zaistenia navrhovateľa správny orgán stanovil maximálnu dobu zaistenia v zmysle § 88 ods. 4 ZoPC, t.j. šesť mesiacov. Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že mal k dispozícii správu z Ú. W. D. W. E. B. zo dňa 15.03.2016 (vedenú pod č. PPZ-HCP-BA6-153-005/2016-AV), týkajúcu sa dĺžky návratovej procedúry - V., v ktorej je uvedené, že Ú. B.Y. všetky žiadosti o vybavenie náhradného cestovného dokladu (NCD) zasiela Ú. V., ktorý plní úlohy s celoslovenskou pôsobnosťou na úseku NCD. Na základe doterajších skúseností pri dĺžke vybavovania NCD prostredníctvom Ú. V. so zastupiteľským úradom V. uvádzané, že Ak štátny príslušník V. spolupracuje, vypíše žiadosť o NCD a z domovskej krajiny zabezpečí kópiu podporného dokladu, doba vystavenia NCD trvá približne tri mesiace, Ak nespolupracuje, je potrebné čakať na výsledky lustrácií, ktoré sú postupne dopĺňané k žiadosti o NCD, v takomto prípade doba vystavenia NCD môže byť dlhšia ako šesť mesiacov. Z rozhodnutia správneho orgánu nevyplýva o aké konkrétne informácie z Ú. B., vedených pod č. PPZ- HCP-BA6-153-005/2016-AV, svoje rozhodnutie opiera, pričom nie je možné zistiť ani ich aktuálnosť, nakoľko odporca ani neuvádza dátum získania týchto informácií a ani kým konkrétne boli získané a z ktorých by bolo možné potvrdiť záver správneho orgánu o stanovení maximálnej dĺžky zaistenia. V zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku bolo povinnosťou odporcu priamo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z administratívneho spisu vyplýva, že odporca mal k dispozícii vyjadrenie Ú. B. zo dňa 15.03.2016 vo veci dĺžky návratovej procedúry do V., z ktorého vyplývajú určité skutočnosti dôležité pre jeho rozhodnutie, avšak tieto v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentujú. Rovnako zo spisového materiálu nevyplýva, či navrhovateľ spolupracuje, resp. nespolupracuje pri vybavovaní náhradného cestovného dokladu, pričom zo spisového materiálu nie je možné vyvodiť konkrétne správanie sa navrhovateľa ohľadne danej skutočnosti. - Pokiaľ ide o vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia zo strany súdu, tieto nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením odporcu a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, respektíve absentujúce argumenty odporcu nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť odporca, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015). Po zvážení všetkých odvolacích námietok a vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods. 3 O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p. a z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP- BA6-153-008/2016-AV zo dňa 25.05.2016 zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou správneho orgánu vyvarovať sa pochybení, na ktoré súd poukázal. Zároveň v súlade s § 250sa ods. 7 O.s.p. súd rozhodol o bezodkladnom prepustení navrhovateľa Q. M., nar. XX.XX.XXXX, zo zaistenia toho času umiestneného v Ú. W. D. W. E. M. B.. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ, aj keď bol v konaní úspešný, si náhradu trov konania neuplatňoval a preto mu súd túto náhradu nepriznal. Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 7 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde. Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).