Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/67/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200716 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200716.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej veci žalobcu: M. U., trvale bytom Z. XXX, H., proti žalovanému v 1. rade: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, odbor sociálnych vecí a rodiny, M. R. Štefánika 73/23, Trebišov, v 2. rade: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného v 1. rade zo dňa 07.04.2016 č. TV1/OHNNVaŠSD/SOC/2016-6138-0051, takto r o z h o d o l : Z a s t a v u j e konanie proti žalovanému v 1. rade. O d m i e t a žalobu proti žalovanému v 2. rade. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou, podanou na poštovú prepravu dňa 23.06.2016, došlou Krajskému súdu v Košiciach dňa 27.06.2016, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.04.2016 č. TV1/OHNNVaŠSD/SOC/2016-6138-0051, ktorým mu bola uložená povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01.02.2015 do 31.12.2015 v sume 613,80 eur, zvýšené o 10 % v sume 61,38 eur, t.j. celkom v sume 675,18 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov. Ďalej uviedol: „Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny mi listom zo dňa 28.04.2016 oznámilo, že druhostupňový orgán nemôže vo veci konať a preskúmať právoplatné prvostupňové rozhodnutie, pretože som sa vraj vzdal práva na odvolanie, čo sa však nezakladá na pravde.“ Ďalej uviedol, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia, pretože bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím a postupom správneho orgánu. Tvrdil, že: „Podľa druhostupňového orgánu som sa vzdal práva podať odvolanie pri osobnom prevzatí rozhodnutia prvostupňového orgánu dňa 11.04.2016. Ja si nie som vedomý toho, aby som sa vzdával odvolania voči rozhodnutiu, ktorým mi bola uložená povinnosť vrátiť sumu vo výške 675,18 EUR, pričom som v hmotnej núdzi. O tejto mojej nevedomosti svedčí aj podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu. Pri preberaní rozhodnutia mi zrejme bola podstrčená aj listina so vzdaním sa práva podať odvolanie. Správny orgán má vôbec nepoučil o listinách, ktoré mi predkladal na podpísanie a ich právnych dôsledkoch a počas toho na mňa vyvíjal nátlak. Nebol som absolútne poučený o tom, že podpisom pri preberaní rozhodnutia sa vzdávam práva podať odvolanie. Nikdy by som nič také neurobil, keby som bol dostatočne poučený, pretože s týmto rozhodnutím nesúhlasím a taktiež by som absolútne nemohol súhlasiť s tým, že som povinný vrátiť sumu vo výške 675,18 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, pretože som v hmotnej núdzi a takouto hotovosťou nedisponujem. Zamestnanec konajúceho správneho orgánu ma nepoučil vôbec o tom, čo podpisujem. Bolo mi to vysvetlené tak, že podpisujem to, že si preberám rozhodnutie. Ja ako laik som podpísal, či mi bolo predložené. Mal som za to, že keďže mi zamestnanec konajúceho orgánu odovzdáva rozhodnutie s vysvetlením, že potrebujem podpísať, že ich preberám, tak mi v žiadnom prípade nepodstrčí bez vysvetlenia na podpis aj nejakú listinu, ktorou sa vzdávam práv podať odvolanie voči rozhodnutiu, s ktorým nesúhlasím.“ V závere uviedol, že pretože mu nebola poskytnutá pomoc a poučenie v zmysle ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku, bolo mu znemožnené uplatňovať svoje právo pred orgánmi verejnej moci. Na základe uvedeného žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. 2. K žalobe žalobcu, doručenej žalovanému dňa 04.07.2016, sa vyjadril žalovaný na výzvu súdu z 28.06.2016 podaním doručeným súdu dňa 01.08.2016, v ktorom uviedol, že navrhuje žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 11.04.2016, kedy žalobcovi bolo doručené písomné vyhotovenie žalovaného rozhodnutia. 3. Vzhľadom na skutočnosť, že po výzve súdu zo dňa 28.06.2016 dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej „SSP“), súd bol povinný postupovať podľa nového SSP. Preto súd uznesením zo dňa 19.09.2016 č.k. 6S/67/2016-13 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia svoje podanie zo dňa 21.06.2016, ktoré by podľa obsahu mohlo byť žalobou, doplnil o správne označenie, kto je žalovaný v predmetnej veci a doplnil ho tak, aby z podania bolo zrejmé, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, a čoho sa žalobca domáha, a najmä, aby uviedol určitý a zrozumiteľný petit. 4. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 12.10.2016 na uznesenie súdu uviedol, že naďalej trvá na návrhu a žiada, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, a preto navrhuje, aby sú vydal tento rozsudok - súd zrušuje rozhodnutie žalovaného č. TV1/OHNNVaŠSD/SOC/2016-6138-0051 zo dňa 07.04.2016 a vracia vec na ďalšie konanie. Súčasne uviedol, že na strane žalovaného dopĺňa svoje podanie o účastníka konania, t.j. o Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava. Ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo priložené k žalobe zo dňa 21.06.2016 a na presný dátum oznámenia napadnutého rozhodnutia sa nepamätá. Poznamenal, že presný dátum je uvedený v spise u žalovaného. 5. Návrh na začatie konania (žaloba) okrem všeobecných náležitostí má obsahovať meno, zamestnanie a bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha. Návrh na začatie konanie musí obsahovať konkrétny návrh výroku rozsudku obsahujúci rozsah uplatneného nároku. V návrhu na začatie konania musia byť uvedené rozhodujúce skutkové údaje konkretizujúce uplatnený nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, t.j. nemožnosť zámeny. Opísanie rozhodujúcich skutočností slúži k vymedzeniu predmetu konania po stránke skutkovej a k jeho identifikácii, ktorá ho odlišuje od predmetov iných konaní. Návrh musí byť presný a určitý, lebo súd je návrhom na začatie konania viazaný. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je petit. V ňom navrhovateľ uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch. Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97). 6. V danom prípade, ako z vyššie uvedeného vyplýva, žalobca síce na výzvu súdu správne označil - doplnil žalovaného ako druhostupňový správny orgán Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ale petitom žaloby sa naďalej domáhal zrušenia prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu zo dňa 07.04.2016 č. TV1/OHNNVaŠSD/SOC/2016-6138-0051 a vrátenia veci na ďalšie konanie. 7. Podľa ust. § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliadne na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Podľa ust. § 180 ods. 1 prvá veta SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak (§ 181 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť (§ 181 ods. 4 SSP). Správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 (§ 99 písm. b) SSP). 8. Súd po preskúmaní veci konštatuje, že v danom prípade ide o návrhové konanie, v ktorom žalobca má postavenie „dominus litis“. Žalobca disponuje konaním a jeho predmetom, a určuje proti komu žalobu podáva. Preto procesné oprávnenia, týkajúce sa akejkoľvek dispozícii s návrhom prináležia výlučne žalobcovi. Žalobca rozhoduje o existencii sporu a je na jeho vôli, či podá žalobu na začatie konania aj proti subjektu, ktorý nie je pasívne legitimovaný (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 04.08.2015 sp.zn. 3Sžf 65/2014). 9. Ako z vyššie uvedeného rozboru náležitosti petitu žaloby a z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, je zrejmé, že žalovaný v 1. rade nie je pasívne legitimovaný účastník konania, a je tu teda taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Preto súd žalobu pôvodne podanú proti rozhodnutiu žalovaného v 1. rade zastavil v zmysle ust. § 99 písm. b) SSP. 10. Žalobca sa proti žalovanému v 2. rade domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v 1. rade zo dňa 07.04.2016 č. TV1/OHNNVaŠSD/SOC/2016-6138-0051 , a keďže nie je možné proti takémuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podať žalobu, ako to vyplýva z vyššie citovaného ust. § 180 ods. 1 a ust. § 181 ods. 1 prvá veta SSP, súd považoval žalobu podanú proti žalovanému v 2. rade za neprípustnú. 11. Ak by sa žalobca bol domáhal podľa petitu žaloby zrušenia oznámenia žalovaného zo dňa 28.04.2016, súd by bol mohol procesne konať so žalovaným v 2. rade, ak by bola zachovaná lehota uvedená v ust. § 181 ods. 1 SSP, ale pretože žalobca sa nedomáhal preskúmania oznámenia žalovaného z 28.04.2016, súd nemohol za žalobcu proti jeho vôli konať so žalovaným v 2. rade a preskúmavať rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.04.2016 č. TV1/OHNNVaŠSD/SOC/2016-6138-0051, iba ktorého zrušenia a vrátenia veci sa žalobca ako „dominus litis“ domáhal. Preto súd žalobu žalobcu proti žalovanému v 2. rade podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g) SSP, podľa ktorého „správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná“ ako neprípustnú uznesením odmietol. 12. Výrok o trovách konania súd oprel o ust. § 170 ods. b) SSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.