Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Sd/48/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200726 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200726.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom ako samosudcom v právnej veci navrhovateľky: A.. C. L., R. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne z 02.03.2016 č. XXX XXX XXXX X. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím zo dňa 02.03.2016 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa ust. § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z toho dôvodu, že u navrhovateľky bol zistený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa posudkového záveru posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 08.02.2016 naďalej 60 %, preto navrhovateľke patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume, pretože sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu v zmysle § 73 ods. 2 zákona. Rozhodnutie odporkyne bolo doručené navrhovateľke dňa 18.03.2016. Včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľky zo dňa 10.04.2016, doručeným odporkyni dňa 14.04.2016, sa navrhovateľka domáhala preskúmania vyššie označeného rozhodnutia odporkyne. Vo svojom návrhu tvrdila, že jej zdravotný stav sa oproti predchádzajúcemu psychiatrickému stavu výrazne zhoršil. Je unavená, telo má ubolené, je ťažkopádna a nesústredená, bez energie. Aj štyrikrát denne si poleží. Nie je schopná vykonávať zodpovedne svoju intelektuálnu prácu. Zodpovednosť voči práci ju príliš zaťažuje a robí chyby. Tvrdila, že oproti predchádzajúcemu diabetologickému stavu sa jej terajší stav tiež výrazne zhoršil, má od októbra 2014 diabetickú polyneuropatiu a následne aj chorobu nepokojných nôh. Má stŕpnuté a boľavé prsty na nohách, stŕpnuté boľavé chodidlá, ktoré jej opúchajú. Nepríjemné pocity jej prenikajú až ku kolenám. Cíti to cez deň, ale ešte oveľa horšie v noci, čo ju vyrušuje zo spánku. Ďalej tvrdila, že bola predvolaná pred posudkovú komisiu, na ktorej jej posudkový lekár dal podpísať papier, ktorý už bol pripravený, ktorý si neprečítala, lebo nebola schopná vnímať jeho obsah. Lekár jej povedal, že je to poučenie a týmto sa šetrenie s ňou skončilo. Okrem uvedeného jej ešte povedal, že na jej zdravotnom stave sa nič nezmenilo. Na záver tvrdila, že ona by sa neponižovala a neprosila o zvýšenie invalidného dôchodku, keby bola schopná zabezpečiť sa vlastnou prácou. V závere uviedla, že načo bola predvolávaná, keď má dojem, že jej zdravotný stav je nepodstatný a že mala zbytočné náklady a námahu, čo je pre ňu zaťažujúce. Stačilo odpísať. Poverená zástupkyňa odporkyne s poukazom na písomné stanovisko uvedené vo vyjadrení z 29.06.2016 navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie odporkyne a po vypočutí navrhovateľky a poverenej zástupkyne odporkyne na pojednávaní súdu, po oboznámení sa s obsahom administratívneho dávkového spisu odporkyne a zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 1 - 3 zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6, 7 zákona). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zákona). Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, premenného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako (§ 73 ods. 2 zákona). Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky (§ 112 ods. 4 zákona). Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca (§ 153 ods. 5 a 6 zákona). Z obsahu administratívneho dávkového spisu odporkyne a zdravotnej dokumentácie navrhovateľky vyplynulo, že navrhovateľka podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 08.02.2016, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, navrhovateľka je naďalej invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe tohto posudku, pretože nedošlo k zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky, bola žiadosť navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného dôchodku napadnutým rozhodnutím zamietnutá. Po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne hodnotený a posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 02.05.2016, ktorý posudkový lekár zotrval na svojom posudku zo dňa 08.02.2016, a preto predložil zdravotnú dokumentáciu navrhovateľky na posúdenie jej zdravotného stavu druhostupňovému posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredia. Druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia hodnotil zdravotný stav navrhovateľky v posudku zo dňa 22.06.2016. Z obsahu posudku druhostupňového posudkového lekára, ako aj z obsahu zdravotnej dokumentácie navrhovateľky ďalej vyplynulo, že navrhovateľkin zdravotný stav bol prehodnotený dňa 12.02.2013 na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 12.02.2013, kedy bola navrhovateľka uznaná invalidnou od 03.01.2013 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Dňa 16.06.2014 bol na základe podanej žiadosti navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného dôchodku opätovne prehodnotený zdravotný stav navrhovateľky, pričom bola uznaná invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % naďalej. Na základe ďalšej žiadosti navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zo dňa 05.10.2015 bola navrhovateľka dňa 08.02.2016 uznaná invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % naďalej. Na základe opravného prostriedku navrhovateľky bol podaný kontrolný posudok, ktorý vyhotovil druhostupňový posudkový lekár po zhodnotení odborných lekárskych vyšetrení navrhovateľky (kontrolného psychiatrického vyšetrenia z 29.06.2015, výsledkov hospitalizácie na psychiatrickom oddelení od 02.07.2015 do 31.07.2015, kontrolného psychiatrického vyšetrenia z 08.09.2015, výsledkov hospitalizácie na psychiatrickom oddelení od 14.09.2015 do 01.10.2015, kontrolného psychiatrického vyšetrenia z 10.12.2015, diabetologického vyšetrenia z 02.12.2015, interného vyšetrenia z 11.08.2015, neurologického vyšetrenia z 25.01.2015 a endokrinologického vyšetrenia z 25.04.2016), tento posudkový lekár konštatoval u navrhovateľky, že jej rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú endokrinné choroby, porucha výživy a premeny látok v zmysle kapitoly IV, položka 1, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Za iné zdravotné postihnutie, a to recidivujúcu depresívnu poruchu, dorzalgiu a primárnu hypertenziu jej bolo navýšené percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v maximálne možnej miere o 10 %. Takže celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky bola stanovená spolu v rozsahu 60 %. Uvedenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou u navrhovateľky posudkový lekár odôvodnil nasledovne: „Posudzovaná s vysokoškolským vzdelaním pracuje ako projektantka, bola uznaná invalidnou s celkovou MPSVZČ 60 % od roku 2013 pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - cukrovku kompenzovanú inzulínom s výskytom jednej diabetickej komplikácie v zmysle diabetickej polyneuropatie dolných končatín s MPSVZČ 50 % navýšením o 10 % pre iné zdravotné postihnutia - dorzalgiu, epizódu stredne ťažkej depresie, hypertenziu a zhubný nádor pravej obličky v počínajúcom štádiu ochorenia v roku 2011. Podľa aktuálne doložených kontrolných odborných vyšetrení zisťujeme, že u posudzovanej nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu oproti predchádzajúcim posudkom. Naďalej je sledovaná a liečená diabetologickou ambulanciou pre cukrovku dobre kompenzovanú inzulínom s výskytom jednej diabetickej komplikácie v zmysle diabetickej polyneuropatie dolných končatín. Hypertenzia je liečbou dobre kompenzovaná bez orgánových komplikácii. V priebehu roku 2015 bola 2x hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení za účelom preliečenia depresívnej poruchy a to v 07/2015 a 09/2015. Po preliečení dochádza k čiastočnej úprave stavu, podľa kontrolného psychiatrického vyšetrenia naďalej pretrváva depresívna porucha stredne ťažkého stupňa. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je naďalej cukrovka dobre kompenzovaná inzulínom s prítomnou diabetickou polyneuropatiou dolných končatín so zaradením do kapitoly IV, položka 1, písmeno c (prílohy č. 4 k zákonu) s MPSVZČ 50 % s navýšením o 10 % pre iné zdravotné postihnutia uvádzané vyššie. Uznaná invalidnou s celkovou MPSVZČ 60 % naďalej.“ Na základe takto vykonaného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky posudkový lekár vyriekol vo výroku posudku, že navrhovateľka je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 60 %. Na pojednávaní súdu sa navrhovateľka pridržiavala svojho opravného prostriedku a uviedla, že nie je schopná vykonávať svoju prácu, pretože je vyčerpaná. Na otázku samosudcu uviedla, že teraz už nemá žiadne novšie odborné výsledky lekárskych vyšetrení, ktoré by mohla súdu predložiť. Dodala, že päťkrát denne si poleží a zaspí. Zo strany poverenej zástupkyne odporkyne na navrhovateľku neboli kladené žiadne otázky. Navrhovateľka po konštatovaní skutkového a právneho stavu sa zodvihla a odišla bez slov z pojednávacej miestnosti. Súd na základe vyššie uvedeného zistenia skutkového stavu o zdravotnom stave navrhovateľky, po vyššie uvedenom vykonanom dokazovaní v správnom konaní, ako aj v súdnom preskúmacom konaní, vychádzajúc predovšetkým z vlastného posudkového záveru druhostupňového posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia v Košiciach zo dňa 22.06.2016, aplikujúc na takto zistený skutkový stav vyššie citované zákonné ustanovenia, dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené a jednoznačne z nich vyplynulo, že zistené poškodenie zdravia u navrhovateľky vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobu ako 60 % neodôvodňuje. Pretože ani v súdnom preskúmacom konaní po opätovnom zhodnotení výsledkov odborných lekárskych vyšetrení navrhovateľky, keďže navrhovateľka na pojednávaní súdu už novšie odborné výsledky lekárskych vyšetrení nepredložila, nebol preukázaný subjektívny pocit navrhovateľky v tom smere, že jej zdravotný stav sa výrazne zhoršil, súd uzavrel, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, a preto podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdil. Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ navrhovateľkin zdravotný stav sa skutočne podstatne zhorší, avšak o tom budú svedčiť odborné výsledky jej novších odborných lekárskych vyšetrení, môže v budúcnosti požiadať o invalidný dôchodok opätovne. Navrhovateľke ako neúspešnej účastníčke konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal a odporkyni právo na náhradu trov konania neprináleží (§ 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.