Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Sa/4/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200786 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200786.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľa Z. Š., bývajúceho v C., O. X, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o výšku invalidného dôchodku, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo 07.04.2016 č. XXX XXX XXXX X a rozhodnutie odporcu z 02.08.2016 č. XXX XXX XXXX X. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím zo 07.04.2016 priznal navrhovateľovi podľa § 70 ods.1, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“) od 12.02.2016 invalidný dôchodok v sume 340,30 eur mesačne. Odporca rozhodol na podklade posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice z 27.01.2016, podľa ktorého je navrhovateľ invalidný od 27.01.2016 s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľ podal návrh na preskúmanie rozhodnutia, ktorým žiadal o opätovné preskúmanie miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že posudkový lekár v časti pracovná rekomandácia uvádza, že navrhuje, aby ostal na pôvodnom pracovisku, pričom on po dôkladnom zvážení musel svoje doterajšie pracovisko - Tlačová agentúra SR - opustiť. Jeho reálny stav mu po operácii chrbtice, aj následnej rehabilitácie nedovoľuje vykonávať činnosť aktívneho novinára, pretože skutočná novinárska práca prebieha z 90 % v teréne a jeho zdravotné obmedzenia a veľké bolesti mu nedovoľujú dlhšiu chôdzu, státie, ani sedenie. Konštatoval, že jeho uplatnenie na pracovnom trhu v jeho odbore je nulové a zdôraznil, že žurnalistická činnosť je úzko špecializovaná, má na ňu vzdelanie a dlhoročnú prax, a preto pre neho nie je možné vykonávať iný druh pracovnej činnosti. Vyslovil názor, že priznanie invalidného dôchodku má odrážať reálny zdravotný stav a reálny pokles miery schopností vykonávať pracovnú činnosť, a z toho hľadiska považuje 50 %-nú mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť za nedostatočné. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že posudkoví lekári, ktorí hodnotili zdravotný stav navrhovateľa, zotrvali na svojom závere, že ide u neho mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 492 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj rozhodnutie z 02.08.2016, ktoré odporca vydal po začatí konania na súde, oboznámil sa s dávkovým a administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Odporca napadnutým rozhodnutím priznal navrhovateľovi invalidný dôchodok od 12.02.2016 v sume 340,30 eur mesačne. Navrhovateľ bol uznaný invalidným podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice z 27.01.2016 s 50 %-nou mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Pre účely súdneho konania bol zdravotný stav navrhovateľa posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Košice dňa 07.07.2016. V posudku posudkový lekár uviedol, že navrhovateľ s vysokoškolským vzdelaním pracoval ako novinár. V staršej anamnéze sú chronické recidivujúce bolesti chrbtice na podklade diskopatie. Od 13.02.2015 bol uznaný dlhodobo práceneschopný pre zvýraznenie bolesti chrbtice. Napriek kompletnej konzervatívnej liečbe, vrátane aj hospitalizačného preliečenia na neurologickom oddelení stav bol nezlepšený, preto dňa 24.03.2015 bol operovaný na chrbticu. Pooperačne absolvoval kompletnú rehabilitačnú liečbu, vrátane kúpeľnej liečby. Navrhovateľ bol naposledy vyšetrený neurologickou ambulanciou v decembri 2015 a od hospitalizácie na rehabilitačnom oddelení v apríli 2015 nedoložil následné kontrolné rehabilitačné vyšetrenie. Posudkový lekár konštatoval, že v objektívnom funkčnom neurologickom náleze je prítomný pooperačný stav s pretrvávajúcou poruchou statodynamiky chrbtice a recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia bez paretických prejavov, motorického deficitu a bez svalových atrofií. V objektívnom funkčnom neurologickom náleze sú prítomné aj známky polyneuropatie dolných končatín verifikované aj EMG vyšetrením. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je stav po operácii medzistavcových platničiek s pretrvávajúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, ktorý posudkový lekár zaradil naďalej do kapitoly XV., oddiel E, položka 4, písm.b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, so 45 %-nou mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť, ktorú navýšil o 5 % pre polyneuropatiu dolných končatín. V časti pracovná rekomandácia posudkový lekár uviedol, že ku konkrétnemu pracovnému zaradeniu, k schopnosti neschopnosti ku dočasným alebo trvalým obmedzeniam sa vyjadrí ošetrujúci, alebo pracovná zdravotná služba. Odporca rozhodnutím z 02.08.2016 podľa § 70 ods.1, § 274, § 112 ods.1 a § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšil navrhovateľovi od 12.02.2016 invalidný dôchodok na sumu 340,40 eur. K zvýšeniu invalidného dôchodku došlo po zistení vymeriavacieho základu za obdobie od 01.01.1995 do 20.01.1995. Podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods.1 citovaného zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods.3 prvá veta citovaného zákona). Pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a z hodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie (§ 71 ods.4 citovaného zákona). Miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods.5 citovaného zákona). Mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (§ 71 ods.6 citovaného zákona). Mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopností rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods.8 citovaného zákona). Podľa § 112 ods.1 písm.a) citovaného zákona dávka sa prizná, alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo vyplácala v nižšej sume ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku, alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala v nižšej sume ako patrí. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že navrhovateľ nepreukázal také zhoršenie svojho zdravotného stavu, ktoré by nezodpovedalo miere poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia, ktorí hodnotili zdravotný stav navrhovateľa, mali k dispozícii aktuálne lekárske správy z odborných vyšetrení a liečby navrhovateľa, pričom zhodne zaradili rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa do kapitoly XV., oddiel E, položka 4, písm.b), prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení - choroby podporného a pohybového aparátu, pri ktorých je rozpätie miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 35 - 45 %. Navrhovateľovi bola posudkovými lekármi určená maximálna miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť pri tomto zaradení, a táto bola zvýšená o 5 % pre ďalšie ochorenie, a to polyneuropaiu dolných končatín, ktoré ovplyvňujú pokles schopností navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovateľ ani posudkovému lekárovi, ani na súde nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mohli svedčiť o zhoršení jeho zdravotného stavu, a ktoré by spochybnili alebo vyvrátili zhodné posudkové závery posudkových lekárov. Súd z uvedeného dôvodu považoval napadnuté rozhodnutie odporcu zo 07.04.2016, ako aj rozhodnutie z 02.08.2016, za vydané v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods.1 O.s.p. potvrdil. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, súd mu preto nepriznal právo na náhradu trov konania, odporcovi toto právo zo zákona nepatrí. Súd pre úplnosť uvádza, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľ má možnosť podať žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.