Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Sa/17/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200895 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200895.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľky E. H., bytom U. XXX, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o výšku invalidného dôchodku, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 08.04.2016 č. XXX XXX XXXX X. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím podľa § 73 a § 112 ods.4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietol navrhovateľkinu žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku. V odôvodnení poukázal na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Michalovce, podľa ktorého je navrhovateľka naďalej invalidná s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka podala návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia. Uviedla, že jej zdravotný stav sa zhoršil, a preto žiadala o opätovné posúdenie svojho zdravotného stavu. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Podľa § 492 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s dávkovým a administratívnym spisom a po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Odporca rozhodol na podklade posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Michalovce zo 14.03.2016, podľa ktorého navrhovateľkin zdravotný stav pretrváva, pričom rozhodujúce zdravotné postihnutie je mentálna retardácia ľahkej formy, pre ktorú bola stanovená miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, navyše mal 10 % pre ostatné zdravotné postihnutia, a to inkontinencia moču, encefalopatia a degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách. Pre účely súdneho konania bol zdravotný stav navrhovateľky posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Košice dňa 27.07.2016. V posudku sa uvádza, že navrhovateľka bola uznaná čiastočne invalidnou od roku 1996 pre zníženú činnosť štítnej žľazy a ľahkú mentálnu retardáciu bez poruchy správania. Podľa aktuálne doložených odborných vyšetrení je naďalej sledovaná psychiatrom pre ľahký stupeň ľahkej mentálnej retardácie bez poruchy správania. V apríli 2015 bola hospitalizovaná na neurologickom oddelení pre akútne závraty. MRI vyšetrenie mozgu potvrdilo staré postischemické zmeny na podklade v minulosti prekonanej cievnej príhody, čerstvé zmeny a nová cievna príhoda neboli zaznamenané. Po preliečení sa stav upravil s ústupom závratov. Navrhovateľka bola prešetrená špeciálnymi vyšetrovacími metódami (duplexné vyšetrenie extrakraniálnych mozgových ciev), ktoré dokumentuje nezávažné aterosklerotické zmeny. Neurológ stav uzatvára naďalej ako encefalopatiu na podklade mikroangiopatie, ktorá viedla k ischemickým cievnym príhodám, chronický centrálny vestibulárny syndróm, chronické bolesti chrbtice bez známok koreňového dráždenia. Posudkový lekár ďalej konštatoval, že posudková medicína sa vo svojich záveroch zaoberá všetkými chorobnými zmenami zdokumentovanými klinickou medicínou, pričom však jednoznačným kritériom na posúdenie zdravotného stavu je zhodnotenie z nich vyplývajúceho funkčného postihu. V kontrolnom objektívnom neurologickom náleze je chôdza menovanej samostatná bez pomôcok, postoj je primeraný, reflexy sú symetrické, výbavné, nie sú prítomné poruchy motorických funkcií končatín. V minulosti bola navrhovateľka opakovane liečená pre zápaly stredného ucha, aktuálne kontrolné ORL vyšetrenie vrátane audiometrického vyšetrenia dokumentuje celkovú stratu sluchu 75,9 %, čo je stredne ťažká nedoslýchavosť. Orientačné vyšetrenie vestibulárneho aparátu zodpovedá ľahkej až stredne ťažkej forme vestibulárnej poruchy s neistotou a prejavmi závratov pri celodennom zaťažení s nevoľnosťou, prípadne zvracaním, ktoré hodnotené samostatne podľa zákona o sociálnom poistení posudkovo nevýznamné vzhľadom na rozpätie miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 15 - 25 %. Endokrinológ dokumentuje sekundárnu hypotyreózu dobre kompenzovanú substitučnou liečbou a obezitu. Navrhovateľka je naďalej liečená urológom, ktorý na základe urodynamického vyšetrenia dokumentuje hyperaktívny močový mechúr s urgentnou inkontinenciou moču. Posudkový lekár na záver uviedol, že po kompletnom zhodnotení celej zdravotnej dokumentácie je rozhodujúcim zdravotným postihnutím naďalej ľahká mentálna retardácia ľahkého stupňa bez poruchy správania s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Ostatné vyššie uvedené iné zdravotné postihnutia spĺňajú kritériá navýšenia o 10 %, avšak z posudkového hľadiska ani jedno z nich zhodnotené samostatne nedosahuje podľa zákona o sociálnom poistení vyššiu percentuálnu hodnotu miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. Navrhovateľka bola naďalej uznaná invalidnou s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 55 %. Podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods.1 citovaného zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods.3 prvá veta citovaného zákona). Pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a z hodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie (§ 71 ods.4 citovaného zákona). Miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (§ 71 ods.6 citovaného zákona). Mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopností rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods.8 citovaného zákona). Zdravotný stav navrhovateľky bol po podaní opravného prostriedku posudzovaný posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Michalovce a ústredia pracovisko Košice. Obaja posudkoví lekári zhodne konštatovali, že miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je naďalej 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka v opravnom prostriedku poukázala na prejavy závrate a nevoľnosti, čo je dôsledkom vestibulárnej poruchy, ktorá však hodnotená samostatne podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, by odôvodňovala mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 15 - 25 %. Z uvedeného dôvodu posudkoví lekári ponechali rozhodujúce zdravotné postihnutie ako doposiaľ, a to duševné choroby a poruchy správania zaradené do kapitoly V., položka 6, písm.a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kde je miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť určená v rozpätí 40 - 60 %. Vzhľadom na naďalej pretrvávajúci ľahký stupeň mentálnej retardácie, bola posudkovým lekárom určená miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, ktorá bola navýšená o 10 % pre ostatné zdravotné postihnutia, a to encefalopatiu, inkontinenciu moču urgentnú, vertigo nedoslýchavosť a bolesť chrbta. Súd zistil, že miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť určená posudkovým lekárom bola stanovená v súlade s citovanými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľka nepredložila súdu ani posudkovému lekárovi také dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia s vyššou mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedených dôvodov odporca postupoval v súlade so zákonom, keď žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku napadnuté rozhodnutie zamietol. Súd z týchto dôvodov podľa § 250q ods.3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako zákonné. Navrhovateľka nebola úspešná v konaní, súd jej preto nepriznal právo na náhradu trov konania, odporcovi toto právo zo zákona nepatrí. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.