Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sa/20/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200971 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200971.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou, v právnej veci žalobkyne: S. C. S. S. C., narodená XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť S. W. O., naposledy trvale bytom: S. W. O., bez cestovného dokladu, toho času umiestnená v Ú. G. X. G. Q. D., J. XX, XXX XX D., zastúpená Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO: 307 988 41, kancelária Košice, Moyzesova 18, 040 41 Košice, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru Úrad hraničnej a cudzineckej polície Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA6-286-009/2016-AV zo dňa 9.8.2016, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA6-286-009/2016-AV zo dňa 9.8.2016 žalovaný podľa ust. § 88a ods.1 písm.b) z.č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „ZoPC“) rozhodol tak, že zaistil žalobkyňu najviac do 9.12.2016. Z dôvodov rozhodnutia žalovaného vyplýva, že lustráciami správneho orgánu bolo zistené, že účastník konania žiadal na území Slovenskej republiky o udelenie azylu dňa 14.11.2015, ktoré bolo dňa 11.12.2015 právoplatne zastavené z dôvodu, že účastník konania dňa 04.12.2015 svojvoľne opustil Pobytový tábor M. L. E. a následne sa do tábora nevrátil, pričom z dôvodu, že účastník konania sa do tohto dátumu nachádzali na neznámom mieste, bolo konanie vo veci žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky právoplatne zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Posledné konanie vo veci udelenia azylu na území Slovenskej republiky vedie Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod č. MU-PO-182/2015-Ž. Dňa 14.11.2015 Oddelenie cudzineckej polície PZ Košice začalo voči účastníkovi konania konanie vo veci administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky, na základe jeho neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky. Účastník konania požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky až po preukázaní jeho neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. Účastník konania pred správnym orgánom v zápisnici o podaní vyjadrenia vyhlásil, že žiada na území Slovenskej republiky o azyl, na základe ktorého bolo podľa § 77 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, konanie vo veci administratívneho vyhostenia účastníka konania z územia Slovenskej republiky prerušené. Na základe uvedeného začalo dňa 14.11.2015 Oddelenie azylu Policajného zboru Y. konanie vo veci udelenia azylu účastníka konania na území Slovenskej republiky. Účastník konania bol dňa 03.12.2015 umiestnený v Záchytnom tábore M. L. E., odkiaľ dňa 04.12.2015 svojvoľne opustil tábor a následne sa do neho nevrátil. Z dôvodu, že do tohto dátumu sa nachádzal na neznámom mieste, bolo konanie vo veci jeho žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.12.2015. Z uvedených skutočností správny orgán konštatoval, že v prípade účastníka konania existuje značné riziko jeho úteku. Podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov Policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku. Podľa § 89 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa § 89 odseku 1 zákona o pobyte cudzincov rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Správny orgán tak rozhodol najmä s poukazom na osobu účastníka konania, nakoľko účastník konania nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami a nemá ani zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky, taktiež na skutočnosť, že v prípade účastníka konania existuje riziko jeho úteku a v prípade ak by využil oprávnenie podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, vznikla by vysoká miera ohrozenia účelu zaistenia účastníka konania, ktorým je zistenie tých skutočností, na základe ktorých je založená žiadosť o udelenie azylu účastníka konania a ktoré bez zistenia účastníka konania nie je možné, získať, keďže účastník konania chce žiť na území Rakúskej republiky. Správny orgán uviedol, že túto alternatívu nemôže využiť taktiež zo zákonného dôvodu, pretože štátnemu príslušníkovi tretej krajiny môže byť uložená povinnosť podľa § 89 zákona o pobyte cudzincov len v prípade, ak voči účastníkovi konania vedie konanie vo veci jeho administratívneho vyhostenia. Správny orgán považoval za potrebné, v prípade účastníka konania, postupovať podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a v prípade účastníka konania využiť inštitút zaistenia podľa § 88a zákona o pobyte. Správny orgán tak rozhodol najmä s poukazom na osobu účastníka konania a na skutočnosť, že v prípade účastníka konania existuje riziko jeho úteku v zmysle § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov a v prípade účastníka konania na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť menej závažné prostriedky. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov stanovuje správny orgán dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, počas trvania dôvodov podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Túto dĺžku zaistenia správny orgán však predbežne ohraničil na najviac do 09.12.2016. Predbežnú dobu zaistenia stanovil správny orgán po dôkladnom vyhodnotení osoby účastníka konania. Správny orgán postupoval pri účastníkovi konania podľa § 88 ods. 8 a nakoľko sa u účastníka konania jedná o zraniteľnú osobu, správny orgán účastníka konania zaistil na čo najkratší čas t. j. 09.12.2016. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Uvedené však v žiadnom prípade neovplyvňuje povinnosť správneho orgánu, ktorý je podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov skúmať po celý čas účel zaistenia účastníka konania. V prípade, ak budú zistené všetky skutočnosti, na základe ktorých je založená žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, bude účastníka konania prepustený zo zaistenia. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie. Po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov správny orgán konštatuje, že predmetné zaistenie účastníka konania je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, keďže účastník konania je osoba, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení. Proti rozhodnutiu žalovaného zástupca žalobkyne podal správnu žalobu v zákonnej lehote. Žalobné dôvody: - nedostatok odôvodnenia podľa § 32, 47 Správneho poriadku, - nedostatočne vyhodnotená možnosť hlásenia pobytu, ako aj iné alternatívne opatrenia, - zaistenie je v rozpore s čl.5 ods.1 písm.f) DOHOVORU, - zlá bezpečnostná situácia v S., - žalobkyni bude poskytnutá doplnková ochrana, - dôvody o dĺžke zaistenia neuvedené. Žalovaný sa k žalobe vyjadril dňa 19.8.2016, uviedol, že žalobkyňa bola zaistená ako žiadateľka o udelenie azylu podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, keďže na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť menej závažné prostriedky na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená žiadosť žalobcu, ktoré bez zaistenia nie je možné získať, najmä z dôvodu existencie rizika úteku. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe poukazuje na nedostatočné skúmanie a odôvodnenie alternatívy. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa ods. 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6 zákona o pobyte cudzincov. K uvedenému žalovaný uvádza, že v prípade žalobkyne nemožno uložiť alternatívu zaistenia nakoľko táto môže byť uložená iba keď ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia, čo v tomto prípade nebolo naplnené. Žalovaný aj napriek tejto skutočnosti skúmal aj možnosti uloženia menej závažného prostriedku namiesto zaistenia pričom žalobkyňa bola v zápisnici č. PPZ-HCP-BA6-286-008/2016-AV zo dňa 09.08.2016 dotazovaná k možnosti splnenia daných podmienok pričom táto sama uviedla, že nemá žiadne finančné prostriedky. Z uvedeného s prihliadnutím na toto vyjadrenie je zrejmé, že takáto alternatíva nemohla byť uložená, nakoľko pre uloženie nespĺňa zákonné dôvody. Žalobkyňa taktiež nespĺňa zákonné dôvody na viacero inštitútov ako napr. prechodný pobyt, trvalý pobyt atď. a pritom je nemysliteľné, aby žalovaný ako správny orgán odôvodňoval každý jeden inštitút priamo v zaistení. Žalovaný má za to, že neuloženie alternatívy zaistenia je riadne zdôvodnené v napadnutom rozhodnutí o zaistení žalobcu. V ďalšej časti podanej správnej žaloby sa poukazuje na bezpečnostnú situáciu v domovskej krajine utečenca. K týmto vyjadreniam žalovaný uvádza, že bezpečnostná situácia v krajine žalobkyne bude, resp. môže byť skúmaná v konaní o vyhostení, kedy bude skúmaná krajina do ktorej má byť žalobkyňa vyhostená. Ako je už vyššie uvedené žalobkyňa je zaistená ako žiadateľka o udelenie azylu z čoho je zrejmé, že momentálne slovenské inštitúcie príslušné na takéto konania preverujú nutnosť poskytnúť žalobkyni medzinárodnú ochranu a nie jej odsun. Taktiež je nutné uviesť, že štátny príslušník tretej krajiny môže byť v konaní o administratívnom vyhostení odsunutý aj do inej krajiny ako je jeho domovská krajina. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe poukazuje aj na stanovenú dĺžku zaistenia. V danom prípade bola zo strany žalovaného určená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 09.12.2016. V danom prípade nejde o konkrétny dátum doby zaistenia ale ide o hraničný termín doby zaistenia pričom ako vyplýva zo zákona o pobyte cudzincov ako aj napadnutého rozhodnutia je dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný. Taktiež žalovaný má povinnosť podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov po celý čas doby zaistenia skúmať či trvá účel zaistenia z čoho je povinnosť priamo na pleciach žalovaného aby po celý čas zaistenia skúmal či účel zaistenia trvá. Žalobkyňa chce danými vyjadreniami docieliť, aby žalovaný v prípade zaistenia vydával väčšie množstvo rozhodnutí o zaistení s určením kratšej doby zaistenia. Takéto konanie by viedlo k nadmernému zaťažovaniu správnych orgánov ako aj súdov, ktoré rozhodujú v danej veci. Zákonodarca myslel aj na túto alternatívu a z uvedeného dôvodu aplikoval ustanovenie § 90 ods. 1 písm. d) do zákona o pobyte cudzincov. Súd v konaní podľa ust. § 221 a nasl. Správneho súdneho poriadku zistil, že žalobe nebolo možné vyhovieť. Podľa ust. § 206 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Žalobca žiadal rozhodnúť o správnej žalobe podľa ust. § 221 ods. 1 SSP. Zástupkyňa žalobkyne v podanej žalobe sa odvolala na medzinárodné dohovory, judikatúru NS SR v azylovom konaní, ako aj vo veciach zaistenia a právnu argumentáciu týkajúcu sa ust. § 88a ods. 1 písm. b/ ZoPC. V danom prípade žalovaný postupoval v súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. f/, § 88a ods. 1 písm. b/ ZoPC, vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa už predtým zmarila azylové konanie. Cieľovou krajinou žalobkyne nie je Slovenská republika a jej útek z krajiny pôvodu /S./ nasvedčuje tomu, že bez kontroly prechádzala hraničné priechody EÚ bez jej legalizácie v ďalších krajinách EÚ. Nevyčkanie ukončenia azylového konania v žiadanej krajine jednoznačne nasvedčuje tomu, že je preukázaná existencia rizika úteku migrujúceho utečenca, preto, ak žalovaný vo veci zaistenia koná šetrením na základe medzinárodnej dohody alebo osobitného predpisu, je reálne zaistenie, pretože žalobkyňa má počas zaistenia zabezpečené ubytovanie, je chránené jej zdravie, ktoré by bez finančných prostriedkov garantované nemala. Zo samotnej podstaty preskúmavacieho súdneho konania vyplýva, že administratívny spis je obrazom a výsledkom správneho konania, pretože dokladá priebeh a skutkový stav, ktorý tu bol v dobe rozhodovania správneho orgánu. Zásadne pritom platí, že skutkové dôvody, o ktoré sa opiera správne rozhodnutie, musia byť podložené obsahom administratívneho spisu. Žalobkyňa opakovane žiadala o azyl na území Slovenskej republiky. V danom prípade prepustením zo zaistenia by mohlo dôjsť k úteku, čo preukazuje samotné konanie žalobkyne. Dôvod pre zaistenie žalobkyne existuje a súd zdôrazňuje, že medzinárodná právna ochrana žalobkyne prichádza do úvahy vo veciach zaistenia iba v tom prípade, ak je preukázaná legalita pobytu utečenca na území cudzieho štátu a je dôvodné očakávať, že bude ukončené azylové konanie alebo iné konanie na základe ZoPC. Utečenci, ktorí používajú na zabezpečenie prechodu /úteku/ rôzne hraničné prechody v rôznych krajinách EÚ, prostredníctvom prevádzačov, nevyčkajú azylové konanie na území prvého štátu po odchode z krajiny pôvodu, uvedeným spôsobom nemôže byť týmto utečencom poskytnutá primeraná ochrana na území ďalšieho štátu, kde sa ocitnú nelegálnym spôsobom, pretože to neumožňuje sekundárna právna právna tohto štátu, tak, ako to bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí. Ak by súdy v uvedených prípadoch prepúšťali zo zaistenia takto zaistených utečencov, nastala by nekontrolovateľná situácia, ktorá by negatívne ovplyvnila rozhodovaciu činnosť správnych a súdnych orgánov, ako aj samotnú bezpečnosť štátov EÚ. Právni zástupcovia očakávajú od súdov automatické prepúšťanie zo zaistenia, potom inštitút zaistenia je v ZoPC nadbytočný. Podľa ust. § 88a ods. 1 písm. b/ ZoPC policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak nie je možné využiť iné, menej závažné prostriedky na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku. Účelom zaistenia, teda bolo zisťovanie skutočností v súvislosti so žiadosťou o azyl, čo podľa názoru súdu zákonné ust. § 88a ods. 1 písm. b/ ZoPC tomu neodporovalo. Dĺžka zaistenia je v danom prípade orientačná, bola riadne odôvodnená a preto súd nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v tomto smere nezistil. Z obsahu zápisnice č. PPZ-HCP-BA6-286-008/2016-AV zo dňa 9.8.2016 vyplýva, že žalobkyňa nechce ostať na území Slovenskej republiky. Vyjadrila sa, že chce žiť v Rakúsku. Súd preto považoval opakovanú žiadosť žalobkyne o udelenie azylu za účelovú, s cieľom vyhnúť sa zaisteniu, keďže žalobkyňa nespĺňa alternatívnu možnosť na iné opatrenie podľa z.č. 404/2011 Z.z o pobyte cudzincov. Žalovaný sa dôsledne vysporiadal v rozhodnutí tak so skutkovým ako aj právnym stavom, preto nebol daný dôvod na zrušenie rozhodnutia. Podľa ust. § 229 Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu súd žalobu zamietol. Žalobcovi sa nepriznalo právo na náhradu trov konania podľa ust. § 167 ods.1, v spojení s § 175 ods.1 SSP. Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.