Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7Sa/16/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200972 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200972.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu Y. C. Y. Y. C., A.. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Afganská islamská republika, naposledy trvale bytom Afganská islamská republika, bez cestovného dokladu, t.č. umiestnený v útvare Policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, Sečovce, zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, kancelária Košice, Moyzesova 18, Košice, proti žalovanému Prezídiu Policajného zboru Slovenskej republiky, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o správnej žalobe voči rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BA6-285-009/2016-AV zo dňa 09.08.2016 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA6-285-009/2016-AV zo dňa 09.08.2016 o zaistení žalobcu Y. C. Y. Y. C., A.. XX.XX.XXXX bez dokladu totožnosti, štátna príslušnosť Afganská islamská republika, dňom 09.08.02016 na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 09.12.2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. N a r i a ď u j e žalovanému, aby žalobca Y. C. Y. Y. C., A.. XX.XX.XXXX bol bezodkladne prepustený zo zaistenia. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : l. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-285-009/2016-AV zo dňa 09.08.2016 podľa § 88a ods.1 písm.b/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil účastníka konania ako žiadateľa o azyl na území SR, keďže na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť menej závažné prostriedky, na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená žiadosť účastníka konania, ktoré bez zaistenia nie je možné získať, najmä z dôvodu existencie rizika úteku účastníka konania, a to dňom vydania rozhodnutia, t.j. 09.08.2016. Podľa § 88a ods.2 zákona o pobyte cudzincov správny orgán stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 09.12.2016 a zároveň rozhodol o umiestnený žalobcu na čas zaistenia do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. 2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že voči účastníkovi konania bolo začaté dňa 14.11.2015 konanie o udelenie azylu na území SR vedené pod č. MÚ-PO-181/2015-Ž. Dňa 11.12.2015 bolo vydané rozhodnutie o zastavení konania (§ 19 ods.1 písm.f/ zákona č. 408/2002 Z.z. o azyle), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.12.2015. Dôvodom zastavenia azylového konania bola skutočnosť, že žalobca dňa 04.12.2015 svojvoľne opustil pobytový tábor a od uvedeného dátumu sa nachádzal na neznámom mieste. 3. Po návrate účastníka konania na územie SR, preto správny orgán dňa 09.08.2016 začal voči žalovanému správne konanie podľa § 88a ods.1 písm.b/ zákona o pobyte cudzincov, t.j. konanie o zaistení z dôvodu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť menej závažné prostriedky na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená žiadosť žalobcu o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä, ak existuje riziko jeho úteku. Žalobca následne v Zápisnici o vyjadrení podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku zo dňa 09.08.2016 č. PPZ-HCP-BA6-285-008/2016-AV uviedol, že na území SR nechcel požiadať o azyl a urobil to len preto, že inú možnosť nemal, pretože bol chytený na území SR. O azyl v skutočnosti chcel požiadať v Rakúsku, a to spolu so svojou tehotnou manželkou, pretože sa nechcú vrátiť do domovskej krajiny. Ďalej uviedol, že nemá žiadne finančné prostriedky na vycestovanie zo Slovenska. 4. Vzhľadom na predchádzajúce konanie žalobcu, a to svojvoľné opustenie pobytového tábora dňa 04.12.2015 a jeho následný pobyt na neznámom mieste správny orgán konštatoval, že u žalobcu existuje značné riziko jeho úteku. 5. K alternatívam zaistenia v zmysle ustanovenia § 89 ods.1 písm.a/ a b/ zákona o pobyte cudzincov uviedol, že vzhľadom na osobu účastníka konania, ktorý nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami, nemá zabezpečené ubytovanie na území SR a existuje u neho značné riziko úteku, v prípade ak by bola využitá možnosť miernejších alternatív zaistenia, vznikla by vysoká miera ohrozenia účelu zaistenia, ktorým je zistenie tých skutočností, na základe ktorých je založená žiadosť o udelenie azylu účastníka konania a ktoré bez zaistenia účastníka konania nie je možné získať, keďže účastník konania chce žiť na území Rakúskej republiky. Zároveň konštatoval, že takáto alternatíva u žalobcu nemôže byť využitá, pretože štátnemu príslušníkovi tretej krajiny môže byť uložená povinnosť podľa § 89 zákona o pobyte cudzincov len v prípade, ak sa voči účastníkovi konania vedie konanie vo veci jeho administratívneho vyhostenia. 6. K stanovenej dĺžke doby zaistenia, a to na čas nevyhnutne potrebný počas trvania dôvodov podľa § 88a ods.1 písm.b/ zákona o pobyte cudzincov uviedol, že túto dobu predbežne ohraničil najviac do 09.12.2016, a to po dôkladnom vyhodnotení osoby účastníka konania. Vzhľadom na ustanovenie § 90 ods.1 písm.d/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel jeho zaistenia. V prípade, ak budú zistené všetky skutočnosti, na základe ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu na území SR, účastník konania bude prepustený zo zaistenia. 7. Zároveň správny orgán konštatoval, že predmetné zaistenie účastníka konania je plne v súlade s článkom 5 ods.1 písm.f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, keďže účastník konania je osoba, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení. 8. V zákonom stanovenej lehote žalobca prostredníctvom svojho zástupcu Centra právnej pomoci podal voči rozhodnutiu odporcu správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v celom rozsahu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie a nariadenia jeho prepustenia zo zaistenia. 9. Namietal, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie žalovaného zároveň považoval za nepreskúmateľné. 10. Vytýkal správnemu orgánu, že v procese rozhodovania o zaistení nebola dostatočne vyhodnotená možnosť uloženia menej závažného prostriedku na dosiahnutie účelu zaistenia, konkrétne možnosť uloženia hlásenia pobytu. Povinnosťou žalovaného bolo skúmať, či v prípade žalobcu možno využiť iné, alternatívne formy zaistenia, pretože v zmysle ustanovenia § 88a ods.1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov je zaistenie možné vykonať iba v prípade ak na jeho dosiahnutie nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky. Žalovaný sa však týmito skutočnosťami v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal a z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmá ani úvaha pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Zdôraznil, že alternatívnymi spôsobmi k zaisteniu sa mal žalovaný zaoberať o to väčšmi, že v predmetnej veci sa jedná o osobu, ktorej psychický zdravotný stav je nepriaznivý, nachádza sa pod vplyvom liekov a vyžaduje zvýšenú starostlivosť. Žalobca ako žiadateľ o azyl je oprávnený sa zdržiavať v zariadení pre žiadateľov o azyl, čím by bolo zároveň zabezpečené jeho ubytovanie na území SR. Nedostatočné finančné zabezpečenie žalobcu tak nemôže byť rozhodujúce pre nevyužitie alternatív k zaisteniu, pretože z rozhodovacej praxe všeobecných súdov vyplýva, že v prípade žiadateľa o udelenie azylu dané nemožno brať v úvahu v prípade uloženia povinnosti v zmysle ustanovenia § 89 ods.1 zákona o pobyte cudzincov (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Sp/52/2010 zo dňa 30.12.2016). Aj v zmysle odporúčania Rady Európy [odporúčanie Rady ministrov Rec(2013)5 z 16.04.2003] sa zaistenie žiadateľov o azyl má okrem iného uskutočniť iba po dôkladnom preskúmaní jeho nevyhnutnosti v každom jednotlivom prípade. Platí tak základný princíp prezumpcie proti zaisteniu cudzinca - žiadateľa o azyl a pokiaľ v systému sú k dispozícii také alternatívy, akými sú napr. špecializované ubytovacie centrá a zariadenia pre žiadateľov o azyl, tieto je potrebné uplatniť ako prvé. 11. Práve z týchto dôvodov žalobca považoval jeho zaistenie napadnutým rozhodnutím žalovaného za nezákonné a v rozpore s článkom 5 ods.1 písm.f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 12. Žalobca poukazoval aj na tú skutočnosť, že pochádza z Afgánskej islamskej republiky, pričom zo všeobecne dostupných informácií vyplýva, že bezpečnostná situácia v tejto krajine je zlá s vysokou hrozbou teroristických bombových útokov a únosov. Zo štatistiky Ministerstva vnútra SR, Migračného úradu za rok 2016 vyplýva, že v období do 31.07.2016 bolo začatých šesť konaní o azyl afgánskych žiadateľov, v jednom prípade bol udelený azyl a v dvoch prípadoch poskytnutá doplnková ochrana. Je preto vysoká pravdepodobnosť, že žalobcovi bude na území SR poskytnutá medzinárodná ochrana minimálne formou doplnkovej ochrany, čo spôsobuje prekážku zaistenia žalobcu. Žalobca poukázal na právny názor vyslovený v náleze Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 147/2013-50 zo dňa 09.10.2013, ktorý uviedol, že správny orgán rozhodujúci o zaistení je povinný pri svojom rozhodovaní sa zaoberať a vziať do úvahy individuálne okolnosti týkajúce sa daného prípadu žiadateľa a musí v takto zistených okolnostiach dospieť k záveru, že skutočne môže dôjsť k naplneniu účelu, ktorému má administratívne zaistenie slúžiť. Veľká pravdepodobnosť udelenia azylu, ktorá by bola zrejmá už v okamihu rozhodovania o zaistení cudzinca, by tak podľa názoru Ústavného súdu SR mohla predstavovať prekážku zaistenia cudzinca na účely výkonu administratívneho vyhostenia. Takýto názor si vo viacerých rozhodnutia osvojili aj všeobecné súdy SR. Z tohto pohľadu preto záver žalovaného o účelovosti žiadosti žalobcu o azyl na území SR a riziko jeho úteku, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby žalovaný mohol zaistiť žalobcu, je nesprávny. Takýto záver žalovaný naviac prijal iba z výpovede žalobcu, ktorý uviedol, že jeho cieľovou krajinou je Rakúsko. 13. Žalobca poukazoval aj na formálne nedostatky rozhodnutia žalovaného týkajúce sa jeho riadneho odôvodnenia, a to v časti stanovenia dĺžky doby zaistenia. Z rozhodnutia vyplýva, že na zistenie skutočnosti, na ktorých je založená žiadosť žalobcu ako žiadateľa o azyl žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia „čas nevyhnutne potrebný“, najviac do 09.12.2016, teda na dobu štyroch mesiacov. V dôvodoch rozhodnutia sa však nenachádza odpoveď, na základe akých dôkazov dospel žalovaný k stanoveniu práve takejto dĺžky doby zaistenia žalobcu, pretože v ňom nie sú uvedené žiadne dôkazné prostriedky, z ktorých vychádzal a na základe ktorých prijal svoj záver. V zmysle judikatúry všeobecných súdov SR lehotu zaistenia je potrebné určiť presne a výstižne. Z formulácie zákona, že cudzinec môže byť zaistený „na čas nevyhnutne potrebný“ je potrebné vyvodiť, že dĺžka zaistenia musí byť náležite odôvodnená existujúcimi skutočnosťami v konkrétnom prípade, ktoré odôvodňujú takýto čas nevyhnutne potrebný na zaistenie cudzinca. Žalovaný je povinný zdôvodniť dĺžku doby zaistenia, najmä tiež pokiaľ využije maximálnu dobu zaistenia. Pochybenie žalovaného je podstatnou vadou ovplyvňujúcou zákonnosť rozhodnutia ako celku, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia (názory vyslovené v rozhodnutiach všeobecných súdov, napr. Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Sp/20/2012, Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sza/4/2012, Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Sp/36/2014). 14. V súvislosti s rozhodnutím o správnej žalobe žalobca žiadal priznať náhradu účelne vynaložených trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. 15. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 19.08.2016 považoval napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a žiadal správnu žalobu žalobcu rozsudkom zamietnuť ako nedôvodnú. 16. Vo vyjadrení zdôraznil, že žalobca bol zaistený ako žiadateľ o udelenie azylu podľa § 88 ods.1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, keďže na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť menej závažné prostriedky na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená žiadosť žalobcu, ktoré bez zaistenia nie je možné získať, najmä z dôvodu existencia rizika úteku žalobcu. 17. K námietke žalobcu o nedostatočnom skúmaní a odôvodnení prípadných alternatív k zaisteniu uviedol, že policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa § 89 ods.1 zákona o pobyte cudzincov len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6 zákona o pobyte cudzincov. V prípade žalobcu nemožno uložiť alternatívu zaistenia, a to aj z dôvodu, že táto môže byť uložená iba v prípade, ak ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia, čo v danom prípade nebolo naplnené. Aj napriek týmto skutočnostiam žalovaný skúmal možnosti uloženia menej závažného prostriedku namiesto zaistenia, žalobca však v zápisnici zo dňa 09.08.2016 výslovne uviedol, že nemá finančné prostriedky. Pre nesplnenie zákonných podmienok tak takýto inštitút u žalobcu nemohol byť uplatnený. Neuloženie alternatívy zaistenia je v napadnutom rozhodnutí riadne zdôvodnené, a to práve tým, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky na uloženie povinnosti podľa § 89 ods.1 zákona o pobyte cudzincov. 18. K ďalšej námietke žalobcu o zlej bezpečnostnej situácii v domovskej krajine žalovaný vo vyjadrení uviedol, že táto bude skúmaná v konaní o vyhostení žalobcu, kedy sa správny orgán bude zaoberať všetkými podstatnými skutočnosťami o bezpečnostnej situácii v krajine, do ktorej má byť žalobca vyhostený. V súčasnosti sú skúmané všetky okolnosti pre možnosť poskytnúť žalobcovi medzinárodnú ochranu a nie splnenie podmienok pre jeho odsun. 19. K stanoveniu dĺžky doby zaistenia žalovaný zdôraznil, že v danom prípade nejde o konkrétny dátum doby zaistenia, ale o hraničný termín, pričom tak ako to vyplýva zo zákona o pobyte cudzincov žalovaný má povinnosť podľa § 90 ods.1 písm. d/ po celý čas doby zaistenia skúmať, či trvá účel zaistenia. 20. Krajský súd v Košiciach v zmysle ustanovenia § 221 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku na nariadenom pojednávaní dňa 26.08.2016 preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, správnu žalobu vo veci zaistenia proti rozhodnutiu žalovaného, ako aj predložený administratívny spis žalovaného a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná a rozhodnutie žalovaného je potrebné v zmysle ustanovenia § 230 Správneho súdneho poriadku zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 21. Správnou žalobou zo dňa 15.08.2016 žalobca žiadal o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zaistení zo dňa 09.08.2016 č. PPZ-HCP-BA6-285-009/2016-Av, ktorým žalovaný podľa § 88a ods.1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov zaistil žalobcu dňom 09.08.2016 ako žiadateľa o azyl na území SR, keďže na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť menej závažné prostriedky na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená žiadosť účastníka konania, ktoré bez zaistenia nie je možné získať, najmä z dôvodu existencie rizika úteku účastníka konania a umiestnil ho do zariadenia Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov s tým, že stanovil dĺžku doby zaistenia na „čas nevyhnutne potrebný“, najviac do 09.12.2016. 22. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca bol žiadateľom o udelenie azylu na území SR na základe žiadosti zo dňa 14.11.2015 s tým, že toto konanie bolo zastavené podľa § 19 ods.1 písm.f/ zákona o azyle a nadobudlo právoplatnosť dňa 27.12.2015. 23. Tak ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného po tom, čo dňa 09.08.2016 o 10.00 hod. bol na spoločnom kontaktnom pracovisku Jarovce -Kitze žalobca prevzatý hliadkou OC PPZ Bratislava od príslušníkov polície Rakúskej republiky v rámci Dublinského dohovoru, podľa § 4 ods.6 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa žalobca stále považuje za žiadateľa o azyl, nakoľko ide o cudzinca, ktorý bol na územie SR vrátený z členského štátu Európskej únie z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná SR; konanie o udelenie azylu sa začína resp. pokračuje vstupom cudzinca na územie SR. 24. Podľa § 88a ods.1 písm.b/ zákona o pobyte cudzincov je policajt oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku. 25. Podľa § 88a ods.2 zákona o pobyte cudzincov žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa ods. l písm.a/, b/, c/ alebo písm.a/ nesmie presiahnuť 6 mesiacov. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa ods.1 písm.d/ nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa § 88 ods.4. 26. Podľa § 88 ods.2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. 27. Podľa § 88 ods.4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na 6 mesiacov. 28. Podľa § 88 ods.3 zákona o pobyte cudzincov podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. 29. Podľa § 221 ods.1 Správneho súdneho poriadku žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺženie zaistenia, o predĺženie lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takéhoto rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. 30. Podľa § 206 ods. 3 Správneho súdneho poriadku správny súd posudzuje správnu žalobu (vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia) neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. 31. Podľa § 47 ods.3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 32. Z preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu je zrejmé, že žalovaný svoj postup pri zaistení žalobcu oprel o dôvody zaistenia vyplývajúce z ustanovenia § 88a ods.1 písm.b/ zákona o pobyte cudzincov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný svoj postup pri zaistení žalobcu odôvodnil týmto ustanovení zákona o pobyte cudzincov, bolo jeho povinnosťou v zmysle ust. § 47 ods.3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia sa zaoberať preukázaním splnenia všetkých zákonných podmienok vyplývajúcich z citovaného ustanovenia zákona. 33. Z obsahu citovaného ustanovenia je zrejmé, že účelom zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov je zistenie skutočností, na, ktorých je založená žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať. Je preto nevyhnutné, aby rozhodnutie žalovaného obsahovalo presvedčivé zdôvodnenie potreby zisťovania akýchkoľvek ďalších skutočností okrem tých, na ktoré žalobca už bol vypočutí pri vstupnom pohovore v azylovom konaní. Vychádzajúc z uvedeného, v rozhodnutí žalovaného nemala v záujme presvedčivosti rozhodnutia o zaistení žalobcu absentovať zmienka o takých skutočnostiach, ktoré by naplnenie citovaného zákonného účelu zaistenia dostatočne zrozumiteľne odôvodňovali, napríklad na základe čoho vyvstala potreba zisťovania ďalších skutočností týkajúcich sa jeho žiadosti o azyl, či išlo o súčinnosť s migračným úradom, prípadne na aké skutočnosti malo byť zisťovanie vykonané, resp. aké úkony si takéto zisťovanie ešte vyžiada. 34. Z rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že vo vzťahu k týmto skutočnostiam sa v jeho rozhodnutí nenachádzajú žiadne dôvody, preto z tohto pohľadu je rozhodnutie žalovaného čo do preukázania splnenia podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 35. Z preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu je zrejmé, že žalovaný prehodnocoval aj tú skutočnosť, či u žalovaného existuje riziko úteku. V tej súvislosti je potrebné zdôrazniť, že takýto dôvod nepredstavuje samostatný účel zaistenia žiadateľa o azyl v zmysle § 88a zákona o pobyte cudzincov, pretože túto skutočnosť správny orgán vo vzťahu k zaisteniu účastníka konania podľa tohto ustanovenia skúma až v prípade, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať. 36. V tej súvislosti je potrebné zdôrazniť, že vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením žalovaného a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať resp. absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov (právny názor vyslovený rozsudku NS SR sp. zn. 10Sza/13/2016 zo dňa 21.06.2016). 37. Súd ako oprávnenú hodnotí námietku žalobcu o nedostatočnom odôvodnení nemožnosti prípadných alternatív k zaisteniu podľa ust. § 89 zákona o pobyte cudzincov. Z obsahu zákonného ustanovenia § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov priamo vyplýva, že žiadateľa o udelenie azylu možno zaistiť, ak na dosiahnutie účelu nie je možné použiť iné, menej závažné prostriedky. Žalovaný nemožnosť takéhoto postupu u žalobcu vyvodil zo skutočnosti, že žalovaný nemá zabezpečené na území Slovenskej republiky ubytovanie a nemá ani dostatok finančných prostriedkov, naviac u žalobcu existuje riziko úteku. Žalovaný nedostatočne zohľadnil skutočnosť, že v predmetnej veci sa podľa tvrdenia zástupcu žalobcu jedná o osobu, ktorej psychický zdravotný stav je nepriaznivý, je pod vplyvom liekov a vyžaduje zvýšenú starostlivosť. Je preto na zvážení správneho orgánu, aby po vrátení veci na ďalšie konanie, v prípade preukázania splnenia podmienok označeného ustanovenia zákona sa zaoberal aj prípadným využitím iných inštitútov k zaisteniu, upravených zákonom č. 480/2002 Z.z. o azyle ( § 23 ods. 3 písm. c/, § 23a ods. 1), ak z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca cestuje a aj bol vrátený na územie Slovenskej republiky s manželkou P. Y., A.. XX.XX.XXXX ( táto skutočnosť vyplýva z informácie o transfere žiadateľov o azyl z Rakúskej republiky do SR na základe podkladov MÚ MV SR č. : MU-DS-40/2016-Dž, MU-DS-23/2016-Dž zo dňa 04.08.2016), ktorá je tehotná ( informácia zo Zápisnice o podaní vyjadrenia zo dňa 09.08.2016). 38. Ako dôvodnú hodnotí súd aj námietku týkajúcu sa nedostatočného odôvodnia žalovaným stanovenej dĺžky zaistenia, keď žalovaný v odôvodnení uvádza, že k takejto dobe zaistenia dospel po dôkladnom zhodnotení osoby účastníka konania, bez toho, aby takúto úvahu podrobne odôvodnil tak, aby bola preskúmateľná. Z rozhodnutia nevyplýva, na základe čoho bola doba zaistenia stanovená práve v rozsahu štyroch mesiacov, a tak ako to je vyššie uvedené, nevyplýva z odôvodnenia ani to, aké úkony správny orgán v uvedenej dobe mieni vykonať. 39. Z uvedených dôvodov preto súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a v konaní pred správnym orgánom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (dôvody uvedené v ustanovení § 191 ods.1 písm.d/ a g/ Správneho súdneho poriadku). 40. Po zvážení všetkých odvolacích námietok a vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 230 ods.1 písm.c./ Správneho súdneho poriadku a z dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods.1 písm.d/ a g/ Správneho súdneho poriadku napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA6-285-009/2016-AV zo dňa 09.08.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou správneho orgánu odstrániť vytýkané pochybenia týkajúce sa odôvodnenia jeho rozhodnutia, na ktoré súd podrobne poukázal v odôvodnení tohto rozsudku. 41. Zároveň súd v súlade s ustanovením § 230 ods.2 písm. a/ Správneho súdneho poriadku nariadil žalovanému, aby žalobca Y. C. Y. Y. C., A.. XX.XX.XXXX bol bezodkladne prepustený zo zaistenia. 42. O trovách konania súd rozhodol tak, že v zmysle ustanovenia § 167 Správneho súdneho poriadku žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote 7 dní od doručenia rozhodnutia Krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.