Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Saz/6/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201085 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016201085.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: F. O., narodený XX.XX.XXXX, v meste Y., O., štátna príslušnosť: O., národnosť V., L. vierovyznanie, Y. Č.. I., posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu v meste M., X F. XX D. XX Y. Y., toho času miesto pobytu: A. H. P. D. S., Slovenská republika, zastúpený Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO: 307 988 41, týka sa Kancelárie Košice, Moyzesova 18, 040 41 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková č. 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 26.09.2016, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: O.-A.-XXX-X/ XXXX-Ž. zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : I./ Správnu žalobu z a m i e t a. II./ Žalobcovi n e p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou zo dňa 26.09.2016 (č.l. 1-2 spisu) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS: O.-A.-XXX-X/XXXX-Ž. zo dňa XX.XX.XXXX a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy tohto konania. 2. Poukazoval na to, že predmetným rozhodnutím žalovaný rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie azylu na území SR ako zjavne neopodstatnenej v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“). V napadnutom rozhodnutí prijal záver, že žalobca svoju žiadosť odôvodňuje inými skutočnosťami alebo dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle. 3. Žalovaný s napadnutým rozhodnutím žalovaného nesúhlasil a mal za to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že v konaní pred žalovaným uviedol, že v krajine pôvodu sa stával obeťou G. B. a že bol obeťou H. Z. P.. Štát mu však pri jeho ochrane nepomohol a preto z obavy o svoj život ušiel z O.. Nesúhlasil preto s tvrdením žalovaného, že bol pri svojom odchode z krajiny pôvodu vedený ekonomickými pohnútkami a mal za to, že v jeho prípade boli naplnené zákonné predpoklady pre poskytnutie medzinárodnej ochrany. 4. Rozhodnutím žalovaného ČAS: O.-A.-XXX-X/XXXX-Ž. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 10-12 spisu) žalovaný vo veci žiadosti žalobcu o udelenie azylu podľa § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle zamietol jeho žiadosť ako zjavne neopodstatnenú. 5. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobca po vrátení z Č. F. na územie SR v rámci readmisnej dohody požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život, pretože Y. R. M. O. X. F.R. H. V. W. V. S. Z. O. D., Ž. C. R.. Taktiež mal problémy so Z. P., Z. C. N. V. O. A., Ž. P. D. P. Č. O. V. A. O. S. D.. 6. Za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti bol s ním vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že: 1. O medzinárodnú ochranu na území SR žiada z dôvodu obavy o svoj život, pretože v mieste bydliska mal problémy so Z. Ľ. R. G.U. B.. Podľa vlastného vyjadrenia títo Ľ. P. N. Ľ., P.W. L. V. Č. R. D. A. S.. S. R. X., Ž. P. F. XXXX Z. Z. Z. S. P. L. Ú. G. O. X. O. V. D. C. Z. D. S. F. P.. P. A. Z. Č.U. B. O. A. V. Z. Z. P., G. C. Č. T., V. A. H.. 2. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva o svoj život z vyššie uvedených dôvodov. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol. 7. Konštatoval, že identita žalobcu bola ustálená, nakoľko tento predložil ako doklad totožnosti svoj platný cestovný pas. 8. Zdôraznil, že všetky skutočnosti uvádzané žiadateľom boli v priebehu konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. Z jeho výpovede, ako aj všetkých dostupných informácií je zrejmé, že nesplnil zákonom ustanovené podmienky a zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch, ako sú uvedené v § 8 zákona o azyle. Nevzťahuje sa na neho ani § 10 zákona o azyle, ktorý vymedzuje podmienky, za ktorých sa udelí azyl na účel zlúčenia rodiny. Žiadosť ani neodôvodnil takými dôvodmi a skutočnosťami, ktoré sú uvedené v § 13a a § 13b a ktoré vymedzujú, za akých podmienok je žiadateľovi poskytnutá doplnková ochrana. K danému záveru Migračný úrad dospel po dôkladnom preskúmaní jeho výpovede, z ktorej je zrejmé, že krajinu pôvodu opustil dobrovoľne bez toho, aby tam bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd, ako je uvedené v § 8 zákona o azyle, pričom v priebehu konania síce poukázal na problémy s Č. G. B., V. H. N. U.Á. V. S. Y.. V konaní uviedol, že v O. takéto B. pôsobia bežne, pričom sa Ž. G. V. L. D. A.. Z daného je teda zrejmé, že takýmto útokom čelia mnohí obyvatelia krajiny bez ohľadu na vek, pohlavie, politické alebo náboženské presvedčenie. Ak by sa žalobca chcel považovať za utečenca v zmysle § 8 zákona o azyle alebo Ženevskej konvencie z roku 1951, musel by objektívne preukázať, že útoky namierené proti jeho osobe objektívne súviseli s dôvodmi taxatívne uvedenými v týchto zákonných normách, čo však preukázané nebolo. Rovnako problémy s P. N. F. V. Č. P. Y., ktoré nezakladajú relevantný dôvod na poskytnutie medzinárodnej ochrany. 9. Žalovaný podotkol, že pri posudzovaní jeho žiadosti zohľadnil v zmysle § 19a ods. 1 písm. d) zákona o azyle aj to, či po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca nejavil žiaden záujem o hľadanie prvého možného bezpečnostného útočiska pred jeho údajnými problémami v O., nakoľko po odchode z krajiny pôvodu sa zdržiaval vo viacerých európskych krajinách, avšak o medzinárodnú ochranu v žiadnej z nich nepožiadal. K tomuto kroku sa odhodlal až po tom, ako bol policajnými orgánmi zadržaný v Č. F. a v rámci readmisnej dohody vrátený na Slovensko. S cieľom odvrátenia vyhostenia z územia SR účelovo požiadal o azyl. V prípade, ak by bol v O. jeho život skutočne výrazným spôsobom ohrozený, rozhodne by požiadal o medzinárodnú ochranu v ktorejkoľvek krajine, kde sa zdržiaval. Keďže toto neurobil, možno sa objektívne domnievať, že odchodom z krajiny pôvodu neriešil hľadanie medzinárodnej ochrany, ale usídlenie sa v krajine, ktorá vyhovuje jeho predstavám o ďalšom živote. Tomu nasvedčuje aj jeho výpoveď, podľa ktorej je jeho cieľovou krajinou F., kde sa mu však nepodarilo dopraviť. 10. Správny orgán preto uzavrel, že možno jednoznačne konštatovať, že v prípade žalobcu sa nejedná o utečenca, ale o osobu, ktorá opustila krajinu pôvodu viacmenej z ekonomických dôvodov. V zmysle voľného prekladu UNHCR „Kritériá a postupy pri udeľovaní štatútu utečenca podľa Konvencie z roku 1951 a podľa Protokolu z roku 1967 o postavení utečencov kapitoly II, odsek B, písmeno f), v prípade, že osoba opustí dobrovoľne svoju krajinu mimo príčin uvedených v definícii, je považovaná za prisťahovalca. Môže ho k tomu viesť túžba po zmene alebo po dobrodružstve, rodinné alebo iné osobné dôvody. Ak je táto osoba vedená čisto ekonomickými pohnútkami, jedná sa o ekonomického prisťahovalca. 11. Zdôraznil, že pri posúdení jeho žiadosti bola vyhodnotená aj alternatíva reálnej hrozby vážneho bezprávia v prípade jeho nedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu a preto bola vykonaná z dostupných informácií analýza bezpečnostnej a politickej situácie v O.. Možno však konštatovať, že táto je dlhodobo stabilizovaná, pričom O. je demokratická krajina, ktorá ústavne zaručuje svojim občanom všetky základné ľudské práva, vrátane migrácie, emigrácie a tiež repatriácie. Z dostupných informácií je zrejmé, že napriek slobode pohybu za nelegálne opustenie krajiny hrozí takýmto osobám v prípade návratu finančná pokuta vo výške XX XXX W. (cca 890 Eur) alebo odňatie slobody na šesť mesiacov. 12. Žalobca však O. opustil legálne, na vlastný cestovný pas a preto by v prípade návratu takýmto sankciám nečelil. O. má síce oficiálne vo svojom trestnom zákone trest smrti ponechaný, avšak v praxi je v podstate zrušený a už sa dlhodobo nepraktizuje. Je teda zrejmé, že žalobcovi v prípade návratu do krajiny pôvodu takáto forma vážneho bezprávia nehrozí. Keďže počas pobytu v krajine pôvodu nikdy nečelil mučeniu, krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu, možno sa objektívne domnievať, že ani táto forma vážneho bezprávia mu v prípade návratu do O. nehrozí. V O. v súčasnej dobe neprebieha ani žiaden vnútroštátny alebo medzinárodný ozbrojený konflikt takéhoto rozmeru, že by pre neho predstavoval individuálnu hrozbu vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle. Preto mal za to, že žalobca odôvodňuje svoju žiadosť inými skutočnosťami alebo dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle a zamietol jeho žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú na území SR podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. 13. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.10.2016 k správnej žalobe (č.l. 21-23 spisu) navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. 14. K námietkam žalobcu uviedol, že tento pri vstupnom pohovore zo dňa 04.08.2016 uviedol, že mal v mieste bydliska problémy so Z. Ľ., ktorí pôsobia V. G. B., A. P. N. Ľ., P. L., A. S. V. F. P. V. M.. Je však potrebné uviesť, že takéto konanie tretích osôb nie je perzekúciou v zmysle zákona o azyle, pričom ani nesúvisí so žalobcovou rasou, náboženstvom, národnosťou, jeho politickými názormi, či s jeho príslušnosťou k určitej sociálnej skupine. 15. Ďalším dôvodom jeho žiadosti bola skutočnosť, že mal P. W. A. Z. Z. P., G. C. D. N. V. X. O. T., V. A., pričom takto prezentovaný dôvod rovnako nie je možné subsumovať pod dôvody uvedené v ustanoveniach § 8, či § 13a zákona o azyle, respektíve v ustanoveniach § 10 a § 13b zákona o azyle. Poukazoval na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v jeho rozhodnutí sp. zn. 1Sža/21/2010. 16. Doplnil, že z informácií o krajine pôvodu, ktoré sú súčasťou azylového spisu vyplýva, že O. je demokratická krajina, ktorá ústavne zaručuje svojim občanom všetky základné ľudské práva. Preto je možnosť sa domnievať, že žalobcova žiadosť o udelenie azylu bola podaná účelovo, a to aj z dôvodu, že v deň spísania správnej žaloby, t. j. 26.09.2016, svojvoľne opustil R. O.É. Ú. (A. H. S. F.) a preto bol dňa 03.10.2016 vyradený z evidencií tohto R.. Do dnešného dňa sa do zariadenia nevrátil, čo je možné považovať za zjavný nezáujem žalobcu o ďalšie konanie. 17. Keďže žalobca svoju žiadosť o udelenie azylu odôvodňuje inými skutočnosťami, respektíve dôvodmi, ako tými, na základe ktorých možno žiadateľovi o udelenie azylu udeliť azyl podľa ustanovenia § 8, respektíve § 10 zákona o azyle alebo poskytnúť doplnkovú ochranu podľa ustanovenia § 13a respektíve § 13b zákona o azyle, bolo v jeho prípade potrebné rozhodnúť tak, ako žalovaný rozhodol, a to zamietnuť žalobcovu žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú v zmysle ustanovení § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle. V ďalšom sa žalovaný vyjadril k uplatnenej náhrade trov konania zo strany žalobcu. 18. Z Dotazníka žiadateľa o udelenie azylu č. ČAS: O.-A.-XXX/XXXX-Ž. zo dňa XX.XX.XXXX (Vstupný pohovor) súd zistil, že žalobca vycestoval dňa XX.XX.XXXX z krajiny pôvodu z mesta Y. v O. do L. na svoj platný cestovný pas, nakoľko do H. ako O. mohol cestovať bez víz. Následne stretol prevádzača, ktorému zaplatil za cestu do B., kde sa preplavil dňa XX.XX.XXXX na ostrov U.. Po príchode do V. bol umiestnený do utečeneckého tábora, kde bol 6 mesiacov. Potom cestoval do Z. cez O., kde bol v utečeneckom tábore asi 2 týždne v meste N.. Cez dieru v plote sa dostal do O. a na F. až do Č. F., kde ho našla polícia a vrátila na Slovensko, kde požiadal o azyl. Jeho cieľovou krajinou bolo F.. O udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany žiadal z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko v meste jeho bydliska mal problémy so Z. Ľ., G.Í. A. V. G. B. - P. N. Ľ., P. L., A. S. V. A.. N. W. R. V. P. V. M. V. F. O. X. V. O., A. H. A. R.V. S. F. XXXX. G. F. XXXX L. D. A., G. Z. D. N. Z. R. V. N. R. V. Č. G., G. A. W. W. A. D. Z.. A. L. A. Z. M. A. Z. G. P., A. C. Z. D. S. F. V. P. C., A. H. A. A. V. W. M. P.. H. W., Ž. O. P. W. A. Z. P., G. C. D. N. V. X.P. O. T., V. V. A., A. R. Z. S. L. D. Ň. V. Z. V. O. D.. A. Č. X. R. W. V. X. Z. X. Z. Z., G. N. S. N. D. D.. Uviedol, že vyhľadal aj pomoc štátnych orgánov koncom roka XXXX, keď sa obrátil na políciu, ale táto mu nepomohla, nakoľko polícia je v O. skorumpovaná. V roku XXXX G. W. v obci J. R.. D. X. G. Ž. A. S. Y. G. V. L. A. P. O. W. R. Ľ., G. H. Z. P. V. Ž. Z. P. L. V. N. S. V. A.. Jediné riešenie na vyriešenie svojich problémov videl vo vycestovaní z krajiny. Iné problémy, ako tie, ktoré uviedol v krajine pôvodu, žiadne iné nemal. Takisto potvrdil, že nebol prenasledovaný políciou, armádou alebo inými zložkami štátu a s nimi nemal žiadne problémy. Nepovažoval za potrebné požiadať o azyl ihneď po príchode do B. alebo inej krajiny, nakoľko sa chcel dostať do F.. § 19. Podľa § 8 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o z mene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o azyle“), Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. 20. Podľa § 9 zákona o azyle, Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. 21. Ustanovenie § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. 22. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ a) odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b. 23. Podľa § 13a zákona o azyle, Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Ustanovenie § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. 25. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, Na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 26. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, Na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia 1. štát, 2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. 27. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. - 28. K námietkam uvedeným v správnej žalobe súd právne uzatvára: 29. Pokiaľ sa týka námietky nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany žalovaného súd má zato, že daná námietka nie je dôvodná. 30. V prejednávanej veci súd dokazovanie nedoplnil, avšak oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného ČAS: O.-A.-XXX/XXXX-Ž.. 31. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný zákonným postupom uskutočnil so žalobcom vstupný pohovor, v priebehu ktorého tento dostatočným spôsobom objasnil dôvody svojej žiadosti o udelenie azylu a poskytnutie doplnkovej ochrany. 32. V žiadosti o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany uviedol, že tento žiada z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko v mieste bydliska mal problémy Z. Z. Ľ. R. G.U. B., G. P. N. Ľ., P. L., A. S. V. A.. L. P. O. W. R. Ľ., G. P. V. M. V. F. O. X. V. O., A. H. A.O. R. S. F. XXXX. G. F. XXXX L. D. A., G. Z. D. N. Z. R. V. N. R. V. Č. G., G. A. W. W. A. D. Z.. A. L. A. Z. M. A.É. Z. G. P., A. C. Z. D. S. F. V. P. C., A. H. A. A. V. W. M. P.. H. W., Ž. O. P. W. A. Z. P., G. C. D. N. V. X.P. O. T., V. V. A., A. R. Z. S. L. D. Ň. V. Z. V. O. D.. A. Č. X. R. W. V. X. Z. X. Z. Z., G. N. S. N. D. D.. Z týchto dôvodov mal obavy o svoj život. 33. Treba podotknúť, že zjavne sa teda jedná o dôvody osobného charakteru, ktoré s poukazom na citované ustanovenie § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle majú priamo zo zákona za následok zamietnutie žalobcovej žiadosti. 34. Súd na tomto mieste konštatuje, že nebolo povinnosťou žalovaného za žiadateľa o azyl vyhľadávať aj iné, ako ním prezentované dôvody žiadosti o azyl. Preto ak žalovaný posúdil žalobcovu žiadosť v intenciách ním uvádzaných dôvodov, postupoval správne a zákonne. Pritom za účelom posúdenia samotnej jeho žiadosti o azyl, resp. za účelom posúdenia bezpečnostných rizík jeho návratu do krajiny jeho pôvodu správny orgán vyhľadal a do spisu založil relevantné správy, ktoré reagovali na žalobcom tvrdené skutočnosti. 35. Žalovaný so žalobcom v zmysle zákona o azyle vykonal vstupný pohovor, na ktorom mu kládol jednoznačné otázky vedúce k zisteniu dôvodov udelenia azylu, ktoré následne zhrnul v napadnutom rozhodnutí. Úlohou žalovaného nie je domýšľať si, či vyhľadávať ďalšie dôvody. 36. V administratívnom konaní sú vždy smerodajné len tvrdenia žalobcu a žalovaný nemá povinnosť a ani objektívnu možnosť skúmať, či by u žalobcu nemohol existovať iný dôvod, ktorý by eventuálne umožňoval udelenie azylu. 37. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. 38. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzané obavy o svoj život, nakoľko S. O. N. O. A. Z. Z. Ľ. R. G. B., A.P. V. P. Z. S. Z. P. L. Ú., L. P. A., G. D. U. Z. Ž., V. Č. L. V. L. N. P. (V. H. Z. X.) V. H. A. S. N. U. V. S.É. Y.. H. B., V. Z. Ž. A., A. S. O. N., V. Ž. P. D., Ž. Ú. R. L. Z. D. A. M. P. objektívne súviseli s dôvodmi taxatívne uvedenými v § 8 zákona o azyle teda so žalobcovou rasou, náboženstvom, národnosťou, jeho politickými názormi, či s jeho príslušnosťou k určitej sociálnej skupine. 39. Rovnako žalobcom uvedený dôvod jeho žiadosti, a to A. Z. P., G. C. O. T., V. A. H., Z. Č. F. V. P.É. Y. a nezakladajú samy o sebe relevantný dôvod na poskytnutie medzinárodnej ochrany a takto žalobcom prezentovaný dôvod nie je možné subsumovať pod dôvody uvedené v ustanoveniach § 8, §10, §13a a § 13b zákona o azyle. 40. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované, či prevádzané štátnou mocou, pričom problémy so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi (rozsudok NS SR č. 1Sža/21/2010). 41. Takisto nemenej dôležitým faktom v prípade žalobcu, na základe ktorého možno vyvodiť, že v krajine pôvodu nečelil prenasledovaniu z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle je to, že po odchode z krajiny sa zdržiaval vo viacerých európskych krajinách a teda nevyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany. Pokiaľ by bol jeho život výrazným spôsobom ohrozený, určite by požiadal o medzinárodnú ochranu v prvej bezpečnej krajine, kde sa zdržiaval. Tento však požiadal (prvýkrát) o medzinárodnú ochranu na území Slovenskej republiky až po jeho vrátení z Č. F.. 42. V neprospech žalobcu svedčí aj skutočnosť, že tento v deň spísania správnej žaloby (26.09.2016) svojvoľne opustil A. H. S. F. a doposiaľ sa do neho nevrátil. Dané možno považovať za jeho nezáujem o výsledok jeho konania o žiadosti o medzinárodnú ochranu a svedčí tiež o účelovosti jeho žiadosti. 43. Žalovaný náležite v napadnutom rozhodnutí zdôvodnil, prečo mal zato, že v prípade žalobcu neexistuje ani reálna hrozba vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle. K danému dospel po analýze bezpečnostnej a politickej situácie v krajine pôvodu žalobcu - O.. Ide o demokratickú krajina, ktorá ústavne zaručuje všetky základné ľudské práva a slobody. Neprebieha v nej žiaden vnútroštátny alebo medzinárodný ozbrojený konflikt takého rozmeru, ktorý by predstavoval individuálnu hrozbu vážneho bezprávia pre žalobcu. Aj keď oficiálne v trestnom zákone trest smrti ponechaný, tento je v podstate zrušený a dlhodobo sa nepraktizuje. Takisto v jeho prípade nemôže byť vystavený sankcii za nelegálne opustenie krajiny, nakoľko krajinu pôvodu opustil legálne a na vlastný cestovný pas. 44. Podstatným znakom zjavne neopodstatnenej žiadosti je jej zrejmá nerelevantnosť pri porovnaní so zákonnými podmienkami na udelenie azylu a na poskytnutie doplnkovej ochrany. Zrejmá nerelevantnosť sa vzťahuje na žiadosti, ktoré sú založené na úplne iných dôvodoch ako tých, ktoré zákon o azyle predpokladá na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. 45. Súd sa stotožňuje s odôvodnením prezentovaným žalovaným v napadnutom rozhodnutí, že žalobca nemôže byť posudzovaný ako utečenec v zmysle Ženevskej konvencie z roku 1951 a ani v zmysle § 8 zákona o azyle. Dané potvrdzuje najmä tá skutočnosť, že krajinu pôvodu opustil dobrovoľne (legálne) a nie v dôsledku skutočností uvedených v § 8 zákona o azyle. 46. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí rozhodol tak, že zamietol žalobcovu žiadosť o azyl ako zjavne opodstatnenú s poukazom na § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. Tento typ rozhodnutia je vo svojej podstate rozhodnutím procesného charakteru, ktorým sa nerozhoduje vo veci samej, ale ktorým sa rieši iba otázka, či podaná žiadosť o azyl spĺňa predpoklady pre jej posúdenie v jej merite. Konkrétne, či podaná žiadosť je takou, v ktorej žiadateľ o azyl na jej odôvodnenie prezentoval niektorý z dôvodov uvedený v ustanoveniach § 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Pre rozhodnutie podľa §12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle je teda podstatným vyhodnotenie obsahu podaného vyhlásenia, resp. vykonaného pohovoru. V prejednávanej veci obsah vstupného pohovoru dal žalovanému dostatok informácií, potrebných pre posúdenie, či dôvody prezentované žalobcom sú svojím obsahom dôvodmi, ktoré možno či nemožno subsumovať pod dôvody § 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Pretože v konaní pred žalovaným žalobcom udané dôvody jeho žiadosti o azyl nie sú dôvodmi, ktoré by bolo možné subsumovať pod niektorý z dôvodov vymedzených v ustanoveniach § 8, § 10, § 13a a §13b zákona o azyle, pričom žiadna z námietok žalobcu nebola dôvodná, súd má zato, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je správne a zákonné. 47. Preto súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu zo dňa 26.09.2016 podľa § 219 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc zato, že táto, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nie je dôvodná. 48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich náhradu žalobcovi, nakoľko tento nebol v konaní úspešný. Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.