Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 10Sa/22/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201136 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016201136.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, sudca JUDr. Pavol Tkáč právnej veci navrhovateľa X. L. E. R. O. H. Š. T. , B. V. A., X. X, proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta 8, Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.05.2016. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím zo dňa 06.05.2016 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 70 ods.1 a § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj zákon o sociálnom poistení) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 08.03.2016 z dôvodu, že navrhovateľ nie je invalidný, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne, Košice zo dňa 08.03.2016 pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň konštatovala, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom odborného posudku o invalidite zo dňa 08.03.2016, tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia, ktoré obsahuje všetky rozhodujúce skutočnosti pre prijatie posudkového záveru. 2. Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal preskúmania zákonnosti označeného rozhodnutia odporkyne. Namietal nesprávne posúdenie jeho zdravotného stavu a z neho vyplývajúce percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože tieto nezohľadňujú jeho reálny zdravotný stav. Zdôraznil, že napriek vykonanej operácii ľavého ramena a po absolvovaní niekoľkých rehabilitačných cyklov nedokáže zdvihnúť ľavú ruku nad úroveň pŕs, čo je vzhľadom na jeho odbornosť (vyučený stavebný zámočník) neprekonateľný problém. Takéto zdravotné obmedzenie mu znemožňuje vykonávať akékoľvek práce na jeho pracovisku. Zároveň poukázal na to, že ateroskleróza končatinových tepien mu pri presunoch z miesta na miesto spôsobuje veľmi veľké problémy, pretože po prejdení aj krátkej vzdialenosti (cca 100 až 150 m) je nútený dlhšie oddychovať. 3. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 26.10.2016 k podanému opravnému prostriedku navrhovateľa uviedla, že námietkam navrhovateľa nie je možné vyhovieť, pretože na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne preskúmaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 05.10.2016, ktorí zotrvali na pôvodnom posudku so záverom, že navrhovateľ nie je invalidný, pretože miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pre rozhodujúce zdravotné postihnutie je u navrhovateľa 40 %, teda jeho zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity. Keďže navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi správami) nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity a navrhovateľovi sa v konaní nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok, odporkyňa z týchto dôvodov žiadala opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. 4. Podľa § 492 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP) účinného od 01.07.2016 konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 5. V danej veci ide o konanie podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., t.j. o konanie o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu podľa § 250l a nasl. O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, a to podaním opravného prostriedku, ktorý bol doručený odporkyni dňa 30.05.2016, preto toto konanie sa dokončí podľa procesných ustanovení O.s.p. 6. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po oboznámení sa s posudkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 26.05.2016 doručený odporkyni dňa 30.05.2016 nie je dôvodný. 7. Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 70 ods.1 a § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 08.03.2016, pretože podľa posudkového záveru lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 08.03.2016 navrhovateľ nie je invalidný, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z odborného posudku o invalidite z toho istého dňa vyplýva, že navrhovateľ v roku 2013 utrpel úraz s luxáciou ľavého ramenného kĺbu, pričom realizované pomocné vyšetrenia potvrdili luxačné postavenie ľavého ramena so zlomeninou hlavice ramennej kosti. V marci 2014 bola realizovaná stabilizačná operácia ľavého ramenného zhybu a navrhovateľ absolvoval pooperačnú rehabilitačnú liečbu, po ktorej pretrváva obmedzenie hybnosti ľavého ramenného kĺbu s poúrazovými artrotickými zmenami, bez atrofie svalstva. Realizované EMG vyšetrenie nepotvrdilo poškodenie pletenca a nervov ľavej hornej končatiny, u navrhovateľa je prítomný syndróm karpálneho tunela vpravo počínajúceho charakteru. Zároveň je liečený pre primárnu hypertenziu, ktorá je plne kompenzovaná liečbou. jednorázovo bolo zistené zvýšenie hodnoty hladiny cukru v krvi, ktoré pri kontrolách vykazujú normálnu hodnotu. Angiológom bol vyšetrený pre aterosklerózu končatinových artérií obojstranne II. štádium a prítomné kŕčové žily dolných končatín bez vredu a zápalu. Vzhľadom na diagnózu navrhovateľa ateroskleróza končatinových tepien posudkový lekár stanovil rozhodujúce zdravotné postihnutie choroby obehovej sústavy zaradené do kapitoly IX., oddiel B, položka 3.2 prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, kde pri percentuálnom rozpätí 30 - 40 % stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici v rozsahu 40 %. Iné zdravotné postihnutia (neskoré následky vykĺbenia, vyvrtnutia a natiahnutia hornej končatiny, primárna hypertenzia a syndróm karpálneho tunela vpravo) posudkovo hodnotené neboli. 8. Po podaní opravného prostriedku bol opätovne posúdený zdravotný stav navrhovateľa posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Festivalové námestie 1, Košice MUDr. Gizelou Tóthovou dňa 05.10.2016 s tým, že navrhovateľ je nezamestnaný a koncom roku 2013 prekonal úraz ľavého ramena, následne boli realizované pomocné vyšetrenia, ktoré potvrdili luxáciu ľavého ramena so zlomeninou hlavice ramennej kosti. Dňa 18.03.2014 bola realizovaná stabilizačná operácia ľavého ramena, pooperačne absolvoval rehabilitačnú liečbu. Po kompletnej liečbe podľa kontrolného ortopedického funkčného nálezu pretrváva obmedzenie hybnosti ľavého ramena s poúrazovými artrotickými zmenami. Neurologickým vyšetrením včítane EMG vyšetrenia je dokumentovaný syndróm karpálneho tunela ľahkého stupňa. Navrhovateľ je zároveň v liečbe aj pre hypertenziu bez orgánových komplikácií a od roku 2014 sledovaný cievnou ambulanciou pre uzáver tepny na pravej dolnej končatine, podľa funkčného vyšetrenia ide o II.A štádium ochorenia. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím naďalej u navrhovateľa bol stanovený jednostranný uzáver tepny dolnej končatiny so zaradením do kapitoly IX., oddiel B, položka 3.2 so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 40 % oproti zdravej fyzickej osobe. Iné zdravotné postihnutia uvedené vyššie (neskoré následky vykĺbenia, vyvrtnutia a natiahnutia hornej končatiny, primárna hypertenzia, syndróm karpálneho tunela vpravo) sú posudkovo nevýznamné a neodôvodňujú ani percentuálne navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Zo záveru tohto posudku teda vyplýva, že navrhovateľ naďalej nie je invalidný, pretože nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa bola stanovená v rozsahu 40 %. 9. Navrhovateľ na pojednávaní pred súdom konanom dňa 28.11.2016 zotrval na podanom opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne a vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že má stále veľmi veľké problémy s ľavou rukou, túto nemôže mať vôbec spustenú dole a nedokáže ju ani zodvihnúť nad úroveň pŕs. Takisto má obmedzenú možnosť pohybu, pretože po prejdení aj kratšej vzdialenosti musí zostať stáť a oddychovať. Je vo veľmi zlej sociálnej situácii, keď jeho mesačný príjem je iba 61,60 eur, preto nemá dostatok finančných prostriedkov na zakúpenie liekov a ani na svoju výživu. Z týchto dôvodov žiadal, aby rozhodnutie o zamietnutí jeho žiadosti o invalidný dôchodok bolo zmenené a bol mu priznaný invalidný dôchodok. 10. Zástupca odporkyne na pojednávaní zotrval na písomnom stanovisku a navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť s poukazom na zhodné hodnotenia zdravotného stavu navrhovateľa posudkovými lekármi sociálneho poistenia s tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa nie je viac ako 40 %, preto navrhovateľ nie je invalidný, keď nespĺňa zdravotné kritérium pre priznanie invalidného dôchodku. 11. Podľa § 70 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 12. Podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 13. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 14. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 15. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutie pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 16. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č.4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods.4, 5, 6 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z.). 17. Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch komplexne vyhodnotili zdravotné postihnutia navrhovateľa na základe odborných lekárskych vyšetrení, vrátane dodatočne predložených lekárskych správ a nálezov navrhovateľom na pojednávaní pred súdom. Navrhovateľ v konaní pred súdom napriek týmto lekárskym správam nepreukázal, že jeho zdravotný stav je zhoršený na úroveň invalidity, keď zo zhodných lekárskych posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia vyplýva, že pre rozhodujúce zdravotné postihnutie choroby obehovej sústavy zaradené do kapitoly IX, oddiel B, položka 3.2 prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení má navrhovateľ stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravej fyzickej osobe v hornej hranici percentuálneho rozpätia v rozsahu 40 %. Z obsahu posudkov ďalej vyplýva, že iné zdravotné postihnutia u navrhovateľa (neskoré následky vykĺbenia, vyvrtnutia a natiahnutia hornej končatiny, primárna hypertenzia, syndróm karpálneho tunela vpravo) sú posudkovo nevýznamné a neodôvodňujú percentuálne navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Je potrebné poukázať, že navrhovateľ v konaní vyslovil svoj subjektívny názor na nesprávne posúdenie zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia, v konaní však toto tvrdenie nepreukázal žiadnymi objektívnymi lekárskymi správami a nálezmi, ktoré by predložil súdu o jeho aktuálnom zdravotnom stave a ktoré by dokázali spochybniť závery posudkových lekárov. K námietkam navrhovateľa v opravnom prostriedku, ako aj ich spresnení v priebehu konania pred súdom je potrebné uviesť, že u navrhovateľa bolo stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a aj so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí bola určená v percentách miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť. Z posudkov vyplýva, že poškodenie zdravia - neskoré následky vykĺbenia, vyvrtnutia a natiahnutia hornej končatiny je posudkovo (spolu s ďalšími chorobami) nevýznamné a neodôvodňuje percentuálne navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Súd preto námietku navrhovateľa o nesprávnom hodnotení jeho zdravotného stavu vo vzťahu k následkom poškodenia ľavého ramena hodnotí ako nedôvodnú. K námietke navrhovateľa o jeho zlej sociálnej situácii a z uvedených dôvodov aj na jeho odkázanosti na invalidný dôchodok je potrebné uviesť, že zlá sociálna situácia žiadateľa o invalidný dôchodok nie je zákonným kritériom, ktoré by bolo posudzované v rámci konania o priznanie invalidného dôchodku. 18. Z vyššie uvedeného preto možno prijať záver, že zdravotné poškodenie navrhovateľa zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa platných posudkov posudkových lekárov neznižujú jeho pracovnú schopnosť natoľko, aby bol invalidný. Súd po zvážení všetkých uvedených skutočností a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods.3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 06.05.2016, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 08.03.2016 ako vecne správne potvrdil. 19. V závere je potrebné uviesť, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa týmto rozhodnutím nie je dotknuté jeho právo požiadať odporkyňu opätovne o priznanie invalidného dôchodku, v ktorom správnom konaní bude znova posudzovaný jeho zdravotný stav za účelom zistenia, či pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). 20. Náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 250k ods.1 O.s.p. s použitím § 250l ods.2 O.s.p. navrhovateľovi nepriznal, pretože tento v konaní nebol úspešný a odporkyni podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.