Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/274/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7100899352 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7100899352.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobcu A. tlačiarne, a.s., so sídlom v I., Letná 47, Y.: XX XXX XXX, zast. W.. W. B., advokátom, I., E. 1, proti žalovanému M. I., nar. X.XX.XXXX, bytom v I., Ortváňova 9, zast. W.. O. Kováčovou, advokátkou, Košice, Štúrova 20, o zaplatenie 3.022,01 € istiny s prísl. a vzájomnom návrhu žalovaného o zaplatenie 12.069,70 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 19C 946/2000-483 z 12.1.2015 Okresného súdu Košice I r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. okrem výrokov o zamietnutí protinávrhu žalovaného o zaplatenie sumy 183,53 €, zamietnutí protinávrhu žalovaného o zaplatenie 1.861,81 € a vylúčení vzájomného návrhu žalovaného v prevyšujúcej časti na samostatné konanie. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice I ako súd prvého stupňa (ďalej len „súd“) rozsudkom 19C 946/2000-483 z 12.1.2015: I. žalobu o zaplatenie sumy 3.022,01 € (91.041 Sk) s prísl. zamietol. II. Žalovanému priznal právo na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 1.879,60 €, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 1.728,57 € a z iných trov (súdny poplatok) vo výške 151,03 € a uložil žalobcovi povinnosť ju zaplatiť k rukám právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Slávky Kováčovej, advokátky, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému titulom náhrady škody (za spotrebované pohonné látky a amortizáciu motorového vozidla) sumu 436,89 €. IV. V prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 183,53 € nárok žalovaného na náhradu škody (za spotrebované pohonné látky a amortizáciu motorového vozidla) zamietol. V. Vzájomný návrh žalovaného o zaplatenie sumy 1.861,81 € (56.080 Sk) titulom náhrady škody (leasingové splátky, havarijné poistenie, zákonné poistenie motorového vozidla) zamietol. VI. V prevyšujúcej časti vzájomný návrh žalovaného voči žalobcovi vylúčil na samostatné konanie a vyslovil, že v ňom rozhodne aj o náhrade trov konania o vzájomnom návrhu žalovaného. Rozhodol tak o žalobe, doručenej súdu 14.7.2000, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 91.041,- Sk (3.022,01 €) spolu so 17,6 % úrokmi z omeškania ročne od 1.3.2000 až do zaplatenia titulom dlžného nájomného za obdobie od decembra 1999 do marca 2000 (ktoré žalovaný zaplatil len čiastočne; dlh na nájomnom vo výške 85.359,- Sk) a náhrady škody (5.682,- Sk) za chýbajúci inventár podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 3.6.1999, ako aj o pohľadávke žalovaného uplatnenej na započítanie a vzájomnom návrhu žalovaného, ktorým si v konaní uplatnil proti žalobcovi nárok na náhradu spôsobenej škody, špecifikovaný nasledovne: a/ nájomné spolu vo výške 86.800,- Sk (17.360 Sk x 5 mesiacov), b/ odvoz odpadu spolu vo výške 6.500,- Sk (1.300 Sk x 5 mesiacov), c/ leasing - Škoda VAN spolu vo výške 49.000,- Sk (9.800 Sk x 5 mesiacov), d/ havarijné poistenie vo výške 6.250,- Sk (1.250 Sk x 5 mesiacov), e/ zákonné poistenie vo výške 166,- Sk x 5 mesiacov, spolu vo výške 830,- Sk, f/ mesačné výkony pre žalobcu 42 hodín x 66,70 Sk, t.j. 2.801,40 Sk x 5 mesiacov, spolu vo výške 14.007,- Sk, g/ PHM a amortizácia 4.586,40 Sk x 5 mesiacov, spolu vo výške 22.932,- Sk, h/ mzda zamestnancov naviac za 5 mesiacov, spolu vo výške 177.292,80 Sk (58.850,18 €). Súd po vykonanom dokazovaní, ktoré doplnil a vyhodnotil v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Košiciach ako odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom uznesení 11Co 213/2012-444 z 30.12.2013 (ktorým odvolací súd zrušil rozsudok č.k. 19C/946/2000-393 z 22.9.2011), vec právne posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1, 3 a 4, § 5 ods. 1, 3 a 4, § 7, § 8 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a ustanovení §§ 667 ods. 1, 669, 673, 674, 675, 720, 722 ods. 1 v spojení s § 420 ods. 1, 2 a 3 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru o dôvodnosti pohľadávky uplatnenej žalobou titulom dlžného nájomného a úhrad za služby spojené s nájmom nebytových priestorov v sume 2.833,40 € (85.359,- Sk) a sumy 188,61 € (5.682,- Sk) titulom náhrady škody spôsobenej žalobcovi stratou prenajatých hnuteľných vecí (kuchynských potrieb), ku ktorej došlo počas trvania nájomného vzťahu v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním žalovaného. Po preskúmaní dôvodnosti pohľadávky uplatnenej žalobou (3.022,01 €) súd prvého stupňa v súlade s právnym názorom a pokynmi odvolacieho súdu vyslovenými v cit. zrušujúcom uznesení, a vychádzajúc z ustanovení § 420 a nasl., § 673, § 674 a § 675 OZ, § 5 ods. 1, § 8 zák. č. 116/1990 Zb. následne posudzoval opodstatnenosť pohľadávky žalovaného uplatnenej na započítanie proti pohľadávke žalobcu a vzájomným návrhom. Konštatoval, že žalovaný si v prvom rade uplatňoval právo na zľavu z nájomného za obdobie 5 mesiacov, t.j. od júla do novembra 1999, a to vo výške 17.360,- Sk za jeden mesiac, spolu za celé uvedené obdobie vo výške 2.881,23 € (86.800,- Sk) a po vyhodnotení vykonaných dôkazov (i výpovede svedkyne Ing. D. M.) súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní preukázal, že po oznámení závad žalobcovi zistených pri previerke vykonanej zamestnancom Štátneho zdravotného ústavu Košice A. M. dňa 9.7.1999, ktoré mu bránili vo využívaní prenajatých nebytových priestorov v závodnej kuchyni na dohodnutý účel, t.j. na poskytovanie stravovacích služieb podľa čl. 3 zmluvy č. 13/ZN/99 zo dňa 3.6.1999, riadne uplatnil právo na zľavu, resp. odpustenie nájomného za obdobie, počas ktorého prenajaté nebytové priestory neboli (žalobcom ako prenajímateľom odovzdané a na jeho náklady udržiavané) v stave spôsobilom na dohodnuté (i obvyklé) užívanie v súlade s § 5 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Súd zdôraznil, že pod pojmom „poskytovanie stravovacích služieb“ je potrebné rozumieť aj samotné prevádzkovanie kuchyne, a teda nielen výdaj, ale aj prípravu a varenie pokrmov a ich následný výdaj stravníkom. Z vykonaného dokazovania mu vyplynulo, že užívanie prenajatých nebytových priestorov na poskytovanie stravovacích služieb, teda na zmluvne dohodnutý účel, bolo možné až po vydaní rozhodnutia Okresného úradu Košice I, štátneho okresného hygienika č. ŠOH/001695-001-223.1/99/Pr z 25.11.1999, ktorým bol udelený súhlas na prípravu, výdaj a expedíciu pokrmov v prepravných nádobách a balených v návratnom obale a zo zisteného skutkového stavu súd vyvodil záver, že žalovaný pre zistené závady, ktoré nespôsobil, v období od 1.7.1999 do 30.11.1999 nemal možnosť nebytové priestory užívať v rozsahu dohodnutom v zmluve a na dohodnutý účel, resp. mohol ich užívať iba obmedzene, v dôsledku čoho mu vzniklo právo na odpustenie nájomného, prípadne na primeranú zľavu z nájomného, ktoré u žalovaného riadne v zákonných lehotách aj uplatnil. Keďže v konaní nebolo sporné, že v období od 1.7.1999 do 30.11.1999 žalovaný zaplatil dojednané nájomné spolu vo výške 126.720,- Sk (za mesiace júl a august 1999 na základe dohody so žalobcom nájomné znížené na polovicu - spolu za tieto dva mesiace sumu 31.680,- Sk a za mesiace september, október a november 1999 za každý mesiac po 31.680,- Sk) a uplatnil si zľavu vo výške 2.881,23 € (86.800,- Sk), teda v rozsahu 68,50 %, súd po zistení, že závady na prenajatých nebytových priestoroch znemožňovali žalovanému riadne užívanie prenajatých priestorov na dohodnutý či obvyklý účel, v danom období nemohol prevádzkovať kuchyňu formou prípravy, varenia a následného výdaja pokrmov stravníkom a v skutočnosti mohol realizovať len výdaj pokrmov, uzavrel, že priznanie zľavy v uplatnenom rozsahu 2.881,23 € je dôvodné a primerané. Pokiaľ ide o ostatnú protipohľadávku uplatnenú žalovaným titulom náhrady škody, tento nárok súd právne posúdil podľa ust. § 420 ods. 1 a 2 OZ a vykonaným dokazovaním mal preukázané základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalobcu (a/ porušenie právnej povinnosti, b/ existencia škody, c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a d/ zavinenie) za škodu vzniknutú žalovanému, ktorá spočíva v nákladoch na spotrebované pohonné hmoty a amortizáciu motorového vozidla zn. Felícia EVČ 944 AP používaného na dovoz hotových teplých pokrmov do výdajnej časti kuchyne v prenajatých priestoroch. Pokiaľ si teda žalovaný uplatnil náhradu škody, súd konštatoval, že tieto náklady prestavujú skutočnú škodu spočívajúcu v zmenšení majetku žalovaného, ktorý by uvedené náklady nemusel vynaložiť, keby mohol pokrmy pripravovať a variť v prenajatých nebytových priestoroch, čím je daná bezprostredná príčinná súvislosť medzi zavineným porušením právnej povinnosti žalobcu a vznikom škody. Výšku náhrady za spotrebované pohonné látky súd vypočítal podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla zn. Škoda Felícia Van Plus EVČ: KE 944 AP (8,2 l /100 km) a ceny pohonných hmôt platnej v rozhodnom čase, t.j. v roku 1999 (benzín zn. Natural oktánový 95 v cene 0,86 € za 1 liter), zistenej z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky. Vzhľadom na dvojzmennú prevádzku žalobcu (výdaj stravy 2 krát denne), vykonal cestu zo svojej prevádzky v OC Laborec do prenajatých priestorov 2 krát denne, pri dĺžke jednej trasy cca 7 km (z OC Laborec do prenajatých priestorov), za sporné obdobie 98 dní žalovaný absolvoval spolu 2.744 km, pri priemernej spotrebe 8,2 l/100 km spotreboval 225,01 litrov benzínu a náklady za spotrebované pohonné látky za celé uvedené obdobie teda predstavujú 193,51 € (0,86 € x 225,01 litrov). Pri výpočte amortizácie súd vychádzal z inštitútu tzv. základnej náhrady ustanovenej Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 13/1999 Z.z. o úprave výšky sadzieb základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, účinným od 28.1.1999 do 27.8.1999 (základná náhrada činila 4,30 Sk za 1 km cesty), Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 218/1999 Z.z. o úprave výšky sadzieb základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, účinným od 28.8.1999 do 19.10.1999 (základná náhrada činila 4,30 Sk za 1 km cesty), Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 261/1999 Z.z. o úprave výšky sadzieb základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, účinným od 20.10.1999 do 29.3.2000 (základná náhrada činila 4,45 Sk za 1 km cesty), vyčíslil priemernú základnú náhradu za rozhodné obdobie v sume 4,28 Sk, t.j. 0,14 € za 1 km cesty a pri absolvovaných 2.744 km takto výška základnej náhrady predstavuje sumu 384,16 € (t.j. 0,14 € x 2.744 km), spolu náhrada za spotrebované pohonné látky a amortizáciu predstavuje 577,67 € (193,51 + 384,16 €). Keďže žalobca titulom náhrady za spotrebované pohonné látky a amortizáciu uplatnil sumu 761,20 € (22.932 Sk), protinávrh žalovaného v prevyšujúcej časti, t.j. o zaplatenie sumy 183,53 € súd považoval za nedôvodný. Taktiež vzájomný návrh žalovaného v časti o zaplatenie sumy 1.861,51 € (56.080,- Sk) titulom náhrady škody spočívajúcej v zaplatených leasingových splátkach vo výške 49.000,- Sk, zaplatenom havarijnom poistení 6.250,- Sk a zákonnom poistení vo výške 830,- Sk, spolu vo výške 1.861,51 € súd zamietol ako nedôvodne uplatnený, keďže uvedené náklady nepredstavujú škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom žalovaného, a nemal tak preukázané zákonné predpoklady pre záver o zodpovednosti žalobcu za škodu (absencia príčinnej súvislosti). Vychádzajúc z ust. § 97 ods. 1, § 98 O.s.p. a § 580 OZ súd konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.022,01 €, žalovaný vzájomným návrhom uplatnil voči pohľadávke žalobcu na započítanie pohľadávku vo výške 12.069,70 € (363.611,80 Sk), pričom nárok uplatnený vzájomným návrhom je dôvodný v rozsahu 3.458,90 € (suma 2.881,23 € priznaná titulom zľavy z nájomného a suma 577,67 € titulom náhrady škody za spotrebované pohonné látky a amortizáciu vozidla), teda vo vyššom rozsahu ako nárok uplatnený žalobou vo výške 3.022,01 €, ktorý v súlade s ust. § 580 OZ zanikol započítaním v celom rozsahu. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 436,89 € žalovanému, t.j. v časti, v ktorej nárok prisúdený žalovanému uplatnený vzájomným návrhom prevyšuje sumu uplatnenú žalobou (3.458,90 € mínus 3.022,01 €). Pretože o vzájomnom návrhu žalovaného súd rozsudkom rozhodol len sčasti, a to ohľadne zľavy na nájomnom, náhrady škody titulom spotrebovaných pohonných hmôt a amortizácie vozidla a náhrady škody titulom leasingových splátok, havarijného a zákonného poistenia vozidla, v prevyšujúcej časti uplatnenej náhrady škody (odvoz odpadu 6.500 Sk, mesačné výkony pre žalobcu 14.007 Sk a mzda zamestnancov naviac 177.292,80 Sk) súd vzájomný návrh žalovaného vylúčil na samostatné konanie z dôvodu potreby vykonania ďalšieho dokazovania. O náhrade trov konania (vo vzťahu k návrhu na začatie konania) rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech (žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá), náhradu trov konania proti žalobcovi, ktoré pozostávajú z náhrady súdneho poplatku zaplateného za odvolanie proti rozsudku 19 C 946/2000-182 zo 4.5.2002 vo výške 151,03 € a z trov právneho zastúpenia žalovaného advokátkou (odmeny a paušálnej náhrady hotových výdavkov) spolu vo výške 5.881,41 € za účelne vynaložené (poskytnuté) úkony právnej služby uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, vychádzajúc z hodnoty sporu 3.022,- € (91.041 Sk) podľa ust. § 10 ods. 1, § 13 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, spolu náhrada trov konania je vo výške 1.879,60 € a uložil žalobcovi povinnosť ju zaplatiť k rukám právnej zástupkyne žalovaného v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p., v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne vyslovil, že o náhrade trov konania vo vzťahu k vzájomnému návrhu žalovaného (v časti prevyšujúcej pohľadávku uplatnenú žalobou) rozhodne po rozhodnutí o celom vzájomného návrhu. Rozsudok napadol žalobca včas podaným odvolaním, ktoré podal proti výrokom, ktorým súd prvého stupňa žalobu o zaplatenie sumy 3.022,01 € s prísl. zamietol, priznal žalovanému právo na náhradu trov konania a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému titulom náhrady škody (za spotrebované pohonné látky a amortizáciu vozidla) sumu 436,89 €. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., lebo bol toho názoru, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní opísal závery a dôvody uvedené v napadnutom rozsudku, s ktorými sa nestotožnil. Uviedol, že konštatovanie súdu, že priznaná zľava z nájomného je primeraná a dôvodná, neposkytuje dostatočné a zrozumiteľné vysvetlenie, z akých konkrétnych dôvodov je tomu tak, to najmä pri zohľadnení skutočnosti, že žalovaný poznajúc skutočný stav prenajímaných nebytových priestorov súhlasil pôvodne so zľavou na nájomnom vo výške 50 % zo sumy mesačného nájomného. Zároveň žalobca namietal, že súd prvého stupňa žiadnym spôsobom neskúmal, či časové obdobie, v ktorom žalovaný sám odstraňoval vady prenajatého priestoru, bolo z hľadiska ich podstaty adekvátne (primerané), pričom nebolo žiadnym spôsobom zistené, či k odstráneniu vád nemohlo dôjsť v skoršom období, čo by mohlo mať vplyv na celkovú dĺžku obdobia, za ktoré si žalovaný uplatnil zľavu na nájomnom. Nesúhlasil ani s rozhodnutím o trovách konania a tento výrok nepovažoval za vecne správny, keďže súd prvého stupňa vyhodnotil tak nárok žalobcu, ako aj vzájomný návrh žalovaného za dôvodné. Nárok uplatnený žalobou bol dôvodný v celej jeho uplatnenej výške (3.022,01 €) a vzájomný návrh žalovaného bol dôvodný v sume 3.458,90 €, preto v tejto situácii žalobca nepokladal za správne, aby súd zobral za hodnotu konania nárok uplatnený žalobcom a žalovaného posúdil ako účastníka, ktorý bol v celom rozsahu úspešný. Bol toho názoru, že žalovaný bol vo svojom nároku oproti žalobcovi úspešný iba v nepatrnej časti, preto mal súd náhradu trov konania nepriznať ani jednému z účastníkov konania. So zreteľom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí poukázal na všetky rozhodujúce skutočnosti, v konaní vykonal všetky potrebné dôkazy, na základe ktorých dospel k správnym skutkovým zisteniam, rozsudok sa opiera o právny názor odvolacieho súdu, ktorý konštatuje, že žalovaný v konaní preukázal riadne uplatnenie práva na zľavu, resp. odpustenie nájomného za obdobie, počas ktorého prenajaté nebytové priestory neboli prenajímateľom odovzdané a na jeho náklady udržiavané v stave spôsobilom na dohodnuté (i obvyklé) užívanie v súlade s § 5 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Čo sa týka 50 % zľavy zo sumy mesačného nájomného, žalovaný uviedol, že s touto zľavou súhlasil ešte pred zistením, aké nedostatky a závady prenajatý nebytový priestor má. Poukázal na to, že táto zľava bola dohodnutá v samotnej zmluve, pričom nedostatky zistil až po vykonanej previerke zamestnancom Štátneho zdravotného ústavu Košice dňa 9.7.1999, že v čase od 1.7.1999 do 30.11.1999 boli na nebytovom priestore zistené také závady, ktoré on nespôsobil, a pre ktoré nebolo možné nebytový priestor užívať v rozsahu dohodnutom v zmluve a na dohodnutý účel, že prenajímateľovi tento súpis závad doručil dňa 23.7.1999 a žiadal o odstránenie závad, avšak k odstráneniu týchto závad ani po prísľube nedošlo, preto nemohol otvoriť závodnú kuchyňu a poskytovať stravovacie služby. Mal za to, že žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu pri jeho rozhodnutí, preto z uvedených dôvodov navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Rozsudok vo výrokoch o zamietnutí vzájomného návrhu žalovaného o zaplatenie sumy 183,53 € a v časti o zaplatenie sumy 1.861,81 €, a vo výroku o vylúčení vzájomného návrhu žalovaného v prevyšujúcej časti na samostatné konanie, nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 1, 2 O.s.p.), preto v tejto časti nebol predmetom odvolacieho konania. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 23.6.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a rozsudok v napadnutej časti je zákonný a vecne správny, preto ho potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a úplne zistil skutkový stav, vzal do úvahy tvrdenia účastníkov a všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a vykonané dôkazy vyhodnotil úplne a správne podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 132 a nasl. O.s.p., ako aj v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení 11Co 213/2012-444 z 30.12.2013, ktorým bol v súlade s § 226 O.s.p. viazaný. Dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, nárok uplatnený žalobou, obranu žalovaného i vzájomný návrh posúdil podľa správnych ustanovení právnych predpisov, ktoré správne vyložil a na zistený skutkový stav aj správne aplikoval a vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach účastníkov. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti ani relevantné argumenty, ktoré by umožnili súdu prijať iné skutkové alebo právne závery, a boli tým spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutej časti, t.j. rozhodnutia (výrokov), ktorými bola žaloba zamietnutá, žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 436,89 € titulom náhrady škody, a bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, a preto žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. (v rámci ktorých vytýka súdu nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci) nie sú v prejednávanej veci preukázané. Za nedôvodné treba považovať odvolacie námietky, ktorými žalobca spochybňuje správnosť právneho záveru a úvahy súdu o dôvodnosti žalovaným uplatnenej zľavy z nájomného a jej výšky. Súd prvého stupňa v súlade so zákonom a právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným už v zrušujúcom uznesení 11Co 213/2012-444 z 30.12.2013 posúdil žalobou uplatnený nárok, obranu žalovaného a dôvodnosť ním uplatnenej protipohľadávky vrátane práva žalovaného na poskytnutie primeranej zľavy z nájomného, ktorú u žalobcu riadne a v zákonných lehotách aj uplatnil v súlade s ust. § 673 a nasl. OZ. Pokiaľ ide o výšku zľavy z nájomného, samotná skutočnosť, že žalovaný pôvodne súhlasil so zľavou v rozsahu 50 % zo sumy mesačného nájomného, ani dĺžka časového obdobia, počas ktorého žalovaný sám odstraňoval zistené závady prenajatých nebytových priestorov (na ktoré bol oprávnený po splnení notifikačnej povinnosti podľa § 668 OZ), nič nemení na vecnej správnosti rozhodnutia súdu. Záver súdu, že žalovaný po dobu trvania zistených závad prenajatých nebytových priestorov, až do ich odstránenia nebol povinný platiť žalobcovi dohodnuté nájomné v plnej výške, a že žalovaným uplatnená zľava z nájomného (jej výška) je dôvodná a primeraná, je plne opodstatnený a v rozsudku je zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlený a náležite odôvodnený s odkazom na zistené skutkové okolnosti prípadu a rozsah obmedzení žalovaného ako nájomcu pri užívaní prenajatého nebytového priestoru, ktorý pre zistené závady v spornom období nemal možnosť užívať na dojednaný účel nájmu, spôsobom a v rozsahu dohodnutom v zmluve o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 3.6.1999 (poskytovanie stravovacích služieb prednostne pre zamestnancov žalobcu), ale v skutočnosti mohol prenajatú závodnú kuchyňu v objekte závodu Vsl. tlačiarne, a.s. v spornom období užívať iba obmedzene na činnosti súvisiace s výdajom teplých pokrmov. Súd preto správne rozhodol, pokiaľ žalobu zamietol po zistení, že pohľadávka uplatnená žalobou zanikla kompenzáciou s pohľadávkou žalovaného namietanou na započítanie proti žalobcovi v rámci konania (§ 580 OZ), ktorú súd po vykonanom dokazovaní uznal za dôvodnú v rozsahu prevyšujúcom pohľadávku uplatnenú žalobou a v tejto časti návrh žalovaného správne posúdil ako vzájomný návrh zmysle § 97, § 98 O.s.p a rozhodol o ňom vo výroku rozsudku. Súd taktiež správne - podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v závislosti od výsledku súdneho sporu rozhodol aj o náhrade trov konania, keďže žaloba bola zamietnutá, žalobca preto nemal vo veci úspech a plný úspech je takto na strane žalovaného (úspechom v konaní treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku), ktorý má právo voči žalobcovi na plnú náhradu trov, účelne vynaložených na bránenie svojich práv v konaní. Vzhľadom na uvedené, keďže odvolací súd nezistil existenciu žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov v prejednávanej veci a jeho odvolacie námietky nie sú opodstatnené, bol rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výrokoch o zamietnutí žaloby a o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanému sumu 436,89 € titulom náhrady škody, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, potvrdený podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní nemal úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov. Žalovaný mal plný úspech v odvolacom konaní, avšak zást. žalovaného trovy právneho zastúpenia v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslila a žalovanému okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, preto odvolací súd rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.