Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/581/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7102899615 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7102899615.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudkýň JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne: L.. J. N., nar. X.X.XXXX, bytom v B., W. XX, zastúpenej: JUDr. Jana Závodská, advokátka, so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Alžbetina 3 proti žalovanému: I.. T. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B., W. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM"), o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 24C/969/2002-491 z 2.2.2015 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví bezpodielového spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného, ktoré zaniklo dňa 1.12.1999 vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal hnuteľné veci uvedené v tabuľke č. 2 znaleckého posudku I.. L. A. č. X/XXXX pod položkami 1-38 a v znaleckom posudku I.. L. W. č. X/XXXX pod položkami 1-18: 1. kuchynská linka I, na W. E..Č..XX F. B., bez spotrebičov, v hodnote 2.254,716 eur 2. kuchynská linka II, na P. E..X F. B., bez spotrebičov, v hodnote 576,245 eur 3. svietidlo v kuchyni - sklenené, sťahovacie, v hodnote 54,321 eur 4. žehlička a doska na žehlenie, v hodnote 44,43 eur 5. termoska, umelá hmota, sklenené termo vnútro, v hodnote 24,698 eur 6. garniže drevené 3 ks, v hodnote 38,99 eur 7. poschodová posteľ v detskej izbe - smrek, v hodnote 401,811 eur 8. súprava nerezových riadov - 4 hrnce s pokrievkou, 1 panvica, v hodnote 133,97 eur 9. vešiaková stena - úprava lieska, 1 skrinka so zásuvkami a zrkadlom, 1 šatník, v hodnote 267,874 eur 10. koberec - behúň - hnedobéžový, 7m x 1m, v hodnote 105,871 eur 11. koberec v jedálni - béžový oválny, v hodnote 105,871 eur 12. luster v jedálni - 8 ramenný, kov so zlatým leskom, v hodnote 90,536 eur 13. jedálenský stôl oválny a 6 stoličiek - zn.Triant, drevo-orech, v hodnote 803,624 eur 14. príborník - zn.Triant, drevo-orech, v hodnote 535,749 eur 15. zrkadlo - zn.Triant, obdĺžnik zasadený v drevenom ráme, v hodnote 267,874 eur 16. vitrína sklenená - zn.Triant , v hodnote 482,174 eur 17. sedacia súprava v obývačke- kožená, hnedá, 3+2+1, v hodnote 1.145,429 eur 18. koberec v obývačke- béžový, 2,5 m x 3,5 m, v hodnote 211,743 eur 19. luster v obývačke 2 ks - 8 ramenné, kovové s čiernou povrch.úpravou, v hodnote 181,072 eur 20. žalúzie v obývačke 3 ks - textilné vertikálne béžové, 2 ks 1,5 m x 1,5 m, 1 ks 2m x 1 m, v hodnote 69,019 eur 21. nábytok v obývačke - 3 skrinky o výške 1m, dĺžke 2m, na jednej presklená knihovnička, v hodnote 2.482,63 eur 22. písací stôl a stolička v pracovni I - zn.Triant, celodrevené, stolička s koženým hnedým poťahom, v hodnote 803,624 eur 23. luster v pracovni - 8 ramenný sklenený, v hodnote 92,718 eur 24. stolová lampa v pracovni I - kovový spodok, zelené sklenené tienidlo, v hodnote 18,106 eur 25. knižnica v pracovni - zn.Triant, celodrevená, v hodnote 669,686 eur 26. koberec v pracovni - biely oválny, v hodnote 211,743 eur 27. kartový stolík Triant a stolička - zn.Triant, stolička s koženým hnedým poťahom, v hodnote 267,874 eur 28. telefón v pracovni - drevený, v hodnote 35,062 eur 29. žalúzie v pracovni 2 ks - textilné vertikálne béžové, 1,5 m x 1 m, v hodnote 46,012 eur 30. manželská posteľ a spálňový nábytok - zostava drevo a drevotrieska, svetlej prírodnej farby, posteľ spolu s matracom, skriňa so 4 posuvnými krídlami a 2 ks nočných stolíkov, v hodnote 1.071,499 eur 31. Rolldor - posuvná vstavaná skriňa bez zrkadiel, 2,5 m x 4 m, v hodnote 723,261 eur 32. svietidlá v spálni - 2 nočné lampy a 1 luster z prútia, v hodnote 54,321 eur 33. koberec v spálni - bielej farby 2 m x 3 m, v hodnote 74,098 eur 34. sauna s elektrickým ohrevom - pec + drevený obklad, v hodnote 1.433,312 eur 35. kúpeľňový nábytok - biely, drevotrieska, 2 ks závesných skriniek 50 cm x 80 cm, skrinka na zem 55 cm x 200 cm, v hodnote 279,714 eur 36. sanita - bidet, 2 ks WC, 3 ks umývadlá - všetko biele, v hodnote 802,613 eur 37. posilňovací stroj Kettler - multifunkčný - lavička na vzpieranie a kladka, v hodnote 494,124 eur 38. lustre 2 ks v pracovni II - 3 ramenné so sklenenými tienidlami, v hodnote 72,428 eur 39. chladnička Gorenje 150 l, v hodnote 35 eur 40. chladnička Calex 120 l, v hodnote 165,97 eur 41. umývačka riadu Gorenje, v hodnote 290,45 eur 42. kuchynský robot Braun, v hodnote 14 eur 43. kávovar Rowenta, v hodnote 20 eur 44. odšťavovač Moulinex, v hodnote 9 eur 45. fritéza Moulinex, v hodnote 58,09 eur 46. elektrický sporák Gorenje, v hodnote 24 eur 48. šijací stroj Pfaff, v hodnote 48 eur 49. vysávač ETA v hodnote 41,49 eur 50. vysávač Rowenta, v hodnote 207,46 eur 51. hriankovač Rowenta, v hodnote 4 eur 52. varná kanvica, v hodnote 16,60 eur 53. mikrovlnná rúra Moulinex, v hodnote 8 eur 54. mikrovlnná rúra WHIRPOOL, v hodnote 8 eur 55. zostava elektrospotrebičov zn.Philips: videorekordér, reproduktorová súprava 2 ks, televízor, v hodnote 18 eur 56. práčka zn.Whirpool, napĺňanie spredu , v hodnote 41 eur 57. televízor OTF, v hodnote 248,95 eur, spolu hnuteľné veci v hodnote 19.015,01 eur. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal hnuteľnú vec - steper (pol č. XX) v hodnote 50,00 eur. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal nehnuteľnosť - garáž súp. č. XXXX, stojacu na parcele č. XXXX/XXX, kat. územie T. L. (parcela zapísaná na LV č. XXX) v hodnote 6.400,00 eur. Žalovanému prikázal obchodný podiel v spoločnosti Drevovýroba s.r.o., so sídlom v Košiciach, Alžbetina 55, IČO: 31 698 603, k 1.12.1999 v hodnote 730,00 eur. Taktiež mu prikázal hodnotu finančných prostriedkov na účte č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX vedenom v Istrobanke, a.s., pobočka Košice k 1.12.1999 vo výške 5.350,74 eur, ako aj na účte č. XXXXX-XXXXXXXXX/ XXXX vedenom v Istrobanke, a.s., pobočka Košice, k 1.12.1999 vo výške 5.637,16 eur, spolu vo výške 10.987,90 eur, pričom celková hodnota BSM (aktíva) predstavuje 37.182,91 eur. Vzhľadom k tomu žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania BSM sumu 12.141,50 eur, do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. O zaplatení súdneho poplatku za konanie o vyporiadanie BSM rozhodol tak, že žalobkyňa, ako aj žalovaný sú povinní, každý sumu vo výške 371,83 eur zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Strany sporu sú povinné nahradiť štátu trovy, ktoré štát platil a to každý z nich vo výške 683,82 eur, na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. 2. Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (strán), ktoré vzniklo uzavretím manželstva dňa 9.12.1989 a zaniklo rozvodom dňa 1.12.1999 z dôvodu, že strany konania sa o vyporiadaní BSM nedohodli. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 145 ods. 1, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, § 150 OZ. 4. Uviedol, že v konaní bolo nepochybne preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že uzavreli manželstvo dňa 9.12.1989 a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 23C/673/98 zo dňa 21.10.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.12.1999. Citovaným rozsudkom bol maloletý syn - L. Š., nar. XX.X.XXXX zverený do osobnej starostlivosti žalobkyne. Nespornou skutočnosťou bolo aj to, že po rozvode manželstva nedošlo medzi stranami k dohode o vyporiadaní BSM. 5. V danom spore sa strany dohodli na tom, že predmetom vyporiadania majú byť hnuteľné veci, nehnuteľnosť - garáž a obchodný podiel žalovaného v obchodnej spoločnosti, pričom žalobkyňa tvrdila, že predmetom vyporiadania majú byť aj finančné prostriedky uložené na účtoch v Istrobanke a.s. Zhodne potvrdili aj ich spoločný záväzok voči Slovenskej sporiteľni a.s. 6. Medzi aktíva, ktoré neboli medzi stranami sporné, teda patrili nehnuteľnosť - garáž a hodnota obchodného podielu žalovaného, kde súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku I.. P. P., podľa ktorého všeobecná hodnota garáže je 6.400,00 eur a vo vzťahu k hodnote obchodného podielu zase vychádzal zo znaleckého posudku I.. L. R., podľa ktorého hodnota obchodného podielu žalovaného v spoločnosti Drevovýroba, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Alžbetina 1, IČO: 31 698 603 v čase rozvodu manželstva predstavovala 22.000,00 Sk, t.j. 730,00 eur. 7. Na základe zhodných výpovedí strán bolo ustálené, že predmet BSM tvoria hnuteľné veci uvedené vo výroku tohto rozsudku pod položkami 1, 3-35, 37-58, pričom spornými položkami boli hnuteľné veci uvedené vo výroku pod položkami 2 (správne podľa zistenia odvolacieho súdu položka 1) (kuchynská linka v byte na W. E.) a 36 (sanita v byte na W. ulici), pozostávajúca z bidetu, dvoch kusov WC, troch kusov umývadiel. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalovaného, že kuchynskú linku a sanitu nadobudol kúpou bytu do svojho výlučného vlastníctva, a preto nemôže byť vyporiadaná v BSM. Keďže žalovaný preukázal, že do jeho výlučného vlastníctva patrí HIFI zostava zn. JVC, súd ju nezahrnul do vyporiadania BSM. 8. Vykonaným dokazovaním mal taktiež súd prvej inštancie za preukázané, čo nebolo medzi stranami sporné, že počas trvania manželstva žalovanej vzniklo právo spoločného nájmu bytu na W. E. Č.. XX F. B., na 1. poschodí pozostávajúceho zo X izieb a príslušenstva, ktorý vznikol rekonštrukciou. Po rozvode manželstva sa strany dohodli na zrušení práva spoločného nájmu bytu s tým, že výlučným nájomcom bytu sa stal žalovaný a na základe uzavretej Dohody s Mestom Košice zo dňa X.XX.XXXX sa stal aj vlastníkom predmetného bytu, pričom hnuteľné veci vnesené do bytu pri jeho rekonštrukcii ostali v predmetnom byte. Súd prvej inštancie ale z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že hnuteľné veci (kuchynská linka, sanita a ostatné), pričom žalobkyňa žiadala vyporiadať ako BSM len kuchynskú linku; ohrievač, vodovodné batérie, vaňu, odsávač, radiátory, merače a plynový kotol do vyporiadania nezahrnula, boli zadovážené z finančných prostriedkov strán, nie z finančných prostriedkov prenajímateľa. To potvrdzuje aj skutočnosť, a to zmluva o nájme predmetného bytu, ktorá bola uzavretá so žalovaným po ukončení rekonštrukcie, v ktorej prenajímateľ neurčil uvedené hnuteľné veci za súčasť bytu. Na to nemá vplyv ani Zmluva o prevode vlastníctva bytu uzavretá medzi žalovaným a Mestom Košice zo R. X.XX.XXXX, kde už ako súčasť bytu je uvedené vnútorné vybavenie, okrem iného aj kuchynská linka. 9. Zo záverov Znaleckého posudku I.. L. A. č. X/XXXX zo dňa 9.8.2014 a Znaleckého posudku I.. L. W. č. X/XXXX zo dňa 18.10.2014 je zrejmá hodnota hnuteľných veci vo výške 19.065,10 eur tvoriacich vyporiadanie BSM. 10. Pri vyporiadaní finančných prostriedkov na účtoch v Istrobanke a.s., mal súd prvej inštancie za preukázané, že na meno žalovaného boli počas trvania manželstva založené dva účty - dňa 29.1.1999 účet č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX a dňa 7.4.1999 účet č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX, ktoré ku dňu zániku manželstva existovali a boli na nich uložené finančné prostriedky vo výške 371,65 eur a 5.637,16 eur. Dňa 7.4.1999 bola na prvý účet vložená žalovaným suma 30.000,00 Sk, ktorá mala predstavovať finančné prostriedky patriace výlučne súčasnej manželke L.. M. Š.. 11. Vykonaným dokazovaním mal taktiež súd prvej inštancie za preukázané, že na základe Zmluvy o prenájme uzavretej dňa 1.3.1998 so spoločnosťou ORIN s.r.o., so sídlom v Trebišove, bol príjem žalovaného z prenájmu nehnuteľnosti rodinného domu a záhrady, na P. E. F. B., od 1.3.1998 do 28.2.1998 vo výške 15.000,00 Sk mesačne a od 1.3.19999 vo výške 16.050,00 Sk mesačne. 12. Aktíva tvoriace BSM strán predstavujú hodnotu spolu 19.065,10 eur hnuteľné veci, obchodný podiel 730,00 eur, garáž 6.400,00 eur, finančné prostriedky v banke 10.987,90 eur, s odkazom na pohyby na citovaných účtoch v zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku. 13. Pri vyporiadaní BSM súd prvej inštancie následne vychádzal zo súdnej praxe v konaní o vyporiadanie BSM, kde sa uplatňuje zásada so zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva a prikázanie veci tej zo strán, ktorá ju mala naposledy v držbe a u ktorej došlo k amortizácii. Preto hnuteľné veci (okrem stepera) prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý ich po dobu 14 rokov mal v držbe. Žalobkyňa, z dôvodu zabezpečenia žalovaným v rámci dohody o zrušení práva spoločného nájmu, si sama zabezpečila nové príslušenstvo bytu, ako aj tam patriace hnuteľné veci, a preto hore uvedené hnuteľné veci už neužívala a ani ich nepotrebuje. 14. Rovnako prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného obchodný podiel, nakoľko žalovaný bol spoločníkom obchodnej spoločnosti, a to aj vo vzťahu k finančným prostriedkom na účtoch v Istrobanke a.s., pretože tieto boli v čase rozhodovania súdu žalovaným spotrebované. 15. Nehnuteľnosť - garáž, súd prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, z hľadiska účelného využitia veci, vychádzajúc aj z tej skutočnosti, že hodnotovo podstatnú časť aktív prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. 16. Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že podiely strán na spoločnom majetku sú rovnaké a teda, každý z nich by mal dostať hodnotu vo výške 18.591,50 eur. Keďže žalobkyni boli prikázané aktíva v hodnote 6.450,- eur, na vyrovnanie jej podielu je žalovaný povinný zaplatiť jej sumu 12.141,50 eur (6.450 + 12.141,50 = 18.591,50). Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 17. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že počas trvania manželstva, dňa 18.10.1995, stranám vznikol spoločný dlh z úverovej zmluvy uzavretej so Slovenskou sporiteľňou a.s. v rozsahu 300.000,- Sk, ktorý strany použili na rekonštrukciu nebytových priestorov (premena nebytových priestorov na byt) nachádzajúcich sa na W. E..Č.. XX F. B., vrátane nákupu hnuteľných vecí, ktorých umiestnenie v týchto priestoroch bolo podmienkou zmeny charakteru užívania týchto priestorov z nebytového na bytový, ako kuchynská linka, ohrievač, vaňa, WC, batérie, ktorí sa zaviazali strany splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 5.000,- Sk, s prvou splátkou splatnou v januári 1996 a poslednou splátkou splatnou v januári 2011. 18. Z výpisu z úverového účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni č. XXXXXXXXXX, ako aj zo zhodných prednesov strán súd zistil, že počas trvania manželstva bolo na úvere zaplatených 240.000 Sk (za roky 1996, 1997, 1998 a 1999, t.j. 48 mesiacov x 5.000,-Sk) a po rozvode manželstva žalovaný z výlučných finančných prostriedkov zaplatil 240.000 Sk (roky 2000, 2001, 2002 a 2003, t.j. 48 mesiacov x 5.000 Sk). 19. V danom prípade bolo nesporné a ani strany to nenamietali, že v čase rozhodovania súdu o vyporiadaní BSM už predmetný dlh neexistoval (bol splatený) a teda, súd už nerozhodoval o prikázaní zostatku dlhu voči Slovenskej sporiteľni a.s. niektorej zo strán. 20. Súd pri rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, že žalovaný po rozvode manželstva vynaložil na zaplatenie spoločného dlhu strán vlastné finančné prostriedky a jednak skutočnosť, že zo spoločných finančných prostriedkov počas trvania manželstva bol uhrádzaný úver, z ktorého strany rekonštruovali byt, ktorý následne žalovaný nadobudol do svojho výlučného vlastníctva, s odkazom na § 150 OZ. 21. Konštatoval, že žalovaný má nárok na zohľadnenie polovice vlastných finančných prostriedkov, ktoré vynaložil na zaplatenie spoločného dlhu po zániku manželstva a teda, na zaplatenie sumy 120.000 Sk, t.j. 3.983,27 eur. Rovnako aj žalobkyňa má nárok na zohľadnenie polovice finančných prostriedkov, vynaložených na zaplatenie spoločného dlhu počas trvania manželstva z prostriedkov patriacich do BSM a teda, rovnako na zaplatenie sumy 120.000 Sk, t.j. 3.983,27 eur. Keďže nárok strán sa vzájomne v plnom rozsahu kryje, vychádzajúc z hodnoty aktív, pasív a výšky sumy, ktorú je jedna zo strán povinná zaplatiť druhému na vyrovnanie titulom vyporiadania BSM, žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania ich BSM sumu vo výške 12.141,50 eur. 22. V zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. c/, § 5 ods. 1 písm. h/, § 7 ods. 1, § 17 ods. 1 a § 18c ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v čase rozhodovania súdu s odkazom na položku 6 Sadzobníka tvoriaceho prílohu citovaného zákona o súdnych poplatkov v znení účinnom v čase začatia tohto konania, súd zaviazal obe strany zaplatiť súdny poplatok vo výške 1/2, t.j. sumu vo výške 371,83 eur. 23. O trovách štátu rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a obe strany zaviazal nahradiť trovy štátu, každého v rozsahu 1/2 z celkovej sumy, po odrátaní toho, čo už zaplatili, resp. čo má byť vymožené, t.j. 683,82 eur (733,61 eur - 49,79 eur). 24. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 s odkazom na ust. § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p. a s prihliadnutím na dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže obom stranám pripadli rovnaké podiely zo spoločného majetku. Preto žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 25. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že dokazovaním sa snažil preukázať, že stavebný úver v sume 9.958,18 eur s príslušenstvom patril do ich BSM, ale súd dostatočne nepreskúmaval príčinnú súvislosť medzi stavebným úverom, rekonštrukciou bytu a kompenzáciu práva užívania mestského bytu na základe nájomnej zmluvy výmenou za trojizbový byt na F. E. Č.. X F. B., ktorého sa žalobkyňa stala majiteľkou a to s poukazom na odôvodnenie rozsudku na strane 6 v tom konštatovaní, že zabezpečil žalobkyni náhradné bývanie v trojizbovom družstevnom byte. Uviedol, že ak by tento úver nevzali a byt na W. Č.. XX nezrekonštruovali, nemala by ani žalobkyňa trojizbový družstevný byt, ktorého sa stala výhradnou majiteľkou, po vzdaní sa práva na užívanie bytu na W. Č.. XX. Nesúhlasil preto s konštatovaním súdu, že nemá nárok na náhradu splátok úveru a príslušenstva, ktoré boli uhradené po rozvode manželstva. Taktiež nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že vklady v bankách pochádzajú z jeho úspor a nie, že boli získané z finančných prostriedkov terajšej manželky vo výške 16.596,96 eur. K príslušenstvu a vybaveniu domácnosti hnuteľnými vecami uviedol, že kuchynská linka v byte na W. E. bola v čase zániku manželstva spolu s bytom majetkom Mesta Košice a preto žalobkyňu kompenzoval v plnej miere, keďže byt, ktorý nadobudla na F. E. Č.. X bol taktiež vybavený kuchynskou linkou a obsahoval sanitu, čím došlo ku kompenzácii, podobne ako rolldor - šatník. Preto mal za to, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že stavebný úver patril do predmetu vyporiadania BSM a vklady zriadené v bankách nepochádzali z úspor žalovaného z titulu prenájmu majetku a hnuteľný majetok uvedený pod položkou č. 1, 2, 31 a 36 netvoril BSM. 26. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že napadnuté rozhodnutie súdu považuje za vecne správne, podrobne odôvodnené, s poukazom na vykonané dôkazy a ich vyhodnotenie. Navrhovala, aby odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny a zákonný potvrdil. K námietke žalovaného, že súd nesprávne zhodnotil splátky úveru a príslušenstva, ktoré uhradil po rozvode manželstva na úver poskytnutý na rekonštrukciu bytu na W. Č.. XX F. B., ktorý je v jeho vlastníctve, poukazovala na skutočnosti, ktoré boli preukázané v konaní a to, že Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla stranám ako manželom úver na rekonštrukciu nebytových priestorov na W. E. Č.. XX F. B. vo výške 300.000,00 Sk. Ten počas trvania manželstva splatili z poskytnutého úveru sumu 240.000,00 Sk a po rozvode ďalších 240.000,00 Sk splatil žalovaný zo svojich prostriedkov. Taktiež bolo preukázané, že úver bol poskytnutý na rekonštrukciu nebytového priestoru, ktorý po rekonštrukcii žalovaný odkúpil od Mesta Košice do svojho výlučného vlastníctva. Preto je nelogické a nespravodlivé, aby sa ona podieľala aj na splátkach časti úveru, nesplatených do rozvodu manželstva a investovala tak do výlučného majetku žalovaného. K nesprávnemu vyhodnoteniu dôkazov vo vzťahu k úsporám na účte v banke uviedla, že suma, ktorú vložil žalovaný na účet v Istrobanke a.s. dňa 7.4.1999 a následne dňa 7.7.1999 vo výške 150.000,00 Sk, pričom malo ísť o príjem z prenájmu nehnuteľnosti rodinného domu na P. E. F. B., súd prvej inštancie správne odôvodnil na č.l. 16 a 17 rozsudku, pričom určil, že ide o finančné prostriedky patriace do BSM vo výške 169.825,10 Sk, ako spoločné úspory strán. Vo vzťahu ku kuchynskej linke a sanite poukazovala nepochybne na to, že z listinných dôkazov vyplýva, že celú sanitu a kuchynskú linku so sporákom zakúpili strany v rámci prestavby nebytových priestorov na bytovú jednotku, s poukazom aj na odôvodnenie súdu v tejto časti, a preto tvrdenie žalovaného, že sanita a kuchynská linka bola kúpená spolu s bytom nezodpovedá vykonaným dôkazom (viď aj zápisnicu z pojednávania zo dňa 19.6.2012). 27. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril. 28. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. podľa obsahu odvolania aj v § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. 29. Rozsudok v spore bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.9.2016 o 9,15 hod., v pojednávacej miestnosti č. 230/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia bolo zverejnené dňa 8.9.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario. 30. Žalovaný podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 20.5.2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. 31. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016). 32. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 33. Žalovaný v podanom odvolaní uvádza odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/, podľa obsahu aj v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 34. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti. 35. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). 36. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. uplatnených v čase podania odvolania (t. č. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) nie sú naplnené. 37. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani aby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových stráne nevyplynuli, ani nevyšli za konania najavo, aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo aby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozbor, prípadne, aby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, alebo aby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 38. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil. 39. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje(§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. 40. Odvolací súd na úvod považuje za potrebné uviesť, že predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pri ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami, preto odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania (§ 212 ods. 2 písm. d/ O.s.p. účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, od 1.7.2016 v zmysle ust. § 379 CSP). Predmetom jeho odvolacieho prieskumu sú preto všetky výroky napadnutého rozsudku vrátane súvisiacich výrokov o trovách konania. 41. Z ust. § 143 OZ vyplýva, že predmetom BSM sú všetky hmotné veci (hnuteľné aj nehnuteľné), ktoré nadobudol niektorý z manželov zákonom dovoleným spôsobom (kúpnou zmluvou, spracovaním, vydržaním a pod.) za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom, darovaním, vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len z jedného manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 42. Z toho vyplýva, že z bezpodielového spoluvlastníctva zákon vyníma veci, v prípade ktorých je namieste, aby so zreteľom na spôsob ich nadobudnutia alebo ich účel, tvorili oddelený (samostatný) majetok manželov, a teda je ustanovená vyvrátiteľná domnienka, že majetok nadobudnutý za trvania manželstva patrí zásadne do BSM, čo súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku správne ustálil, keďže v konaní nebol preukázaný opak. Treba uviesť, že dôkazné bremeno o existencii iného vlastníckeho režimu, než režimu BSM je teda na tej strane sporu, ktorá tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do BSM nepatrí; ak takýto vzťah nadobudnutia veci alebo práva do výlučného vlastníctva nepreukáže, potom platí právna domnienka, že ide o majetok patriaci do BSM. 43. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a správne ustálil predmet vyporiadania BSM, keďže treba zdôrazniť tú skutočnosť, že v konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi účastníkmi konania, čo sa týka určenia, ktoré veci patria do BSM, nakoľko súd ex offo zisťuje predmet vyporiadania s odkazom na ust. § 143 OZ. 44. Keďže súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam nie je tu dôvod na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania a za tejto situácie je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 213 ods. 1, 3 O.s.p., od 1.7.2016 § 383 CSP). 45. Odvolací súd pripomína, že základnou zásadou pri vyporiadaní BSM je, že podiely oboch manželov sú rovnaké, a k porušeniu zásady rovnosti podielov môže dôjsť len vo výnimočných prípadoch. V rámci vyporiadania BSM je každý z manželov oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti (§ 150 OZ). 46. V prejednávanej veci súd prvého stupňa sa vyššie uvedenými zásadami dôsledne riadil a preto je jeho rozhodnutie vecne správne. 47. Odvolací súd konštatuje, že ust. § 150 OZ zodpovedá taký postup, pri ktorom súd do hodnoty majetku BSM, ktorá sa vyporiadava, zahrnie (i bez návrhu) aj to, čo má každý z bezpodielových spoluvlastníkov nahradiť do toho majetku, ak išlo o sumy vynaložené na jeho individuálny majetok. 48. Odvolací súd podotýka, že Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenia o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, a ktoré vznikli za jeho trvania. Tieto totiž v zmysle ust. § 143 OZ nepatria do BSM, v dôsledku čoho sa na nich nevzťahuje ustanovenie § 149 a § 150 OZ. Vzhľadom na uvedené pri týchto osobitne neupravených vzťahoch je potrebné vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom najbližšie a primerane použiť ustanovenie § 149 a § 150 OZ a vykonať tiež vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom. Vyporiadanie týchto spoločných práv a povinností sa však samozrejme týka len vzťahu medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb. Ak mali manželia spoločnú pôžičku, potom sa ten z bývalých manželov, ktorý splatil celý dlh z tejto pôžičky (alebo jeho väčšiu časť) môže domáhať, aby mu druhý z bývalých manželov nahradil, čo mal na tento dlh platiť, podľa rovnakého (či odlišného) podielu ich obidvoch na tomto dlhu. Súd v rámci vyporiadania majetku manželov teda vyporiadava len doposiaľ nesplatený spoločný dlh voči veriteľovi (banke, či inému subjektu). Judikatúra pripúšťa vyporiadanie záväzku tvoriaceho spoločný majetok manželov podľa okolností prípadu, a to buď prikázaním dlhu obom manželom, alebo len niektorému z nich. Pokiaľ sa predmetom vyporiadania spoločného majetku manželov ku dňu, kedy o ňom rozhoduje súd, stane zatiaľ neuhradený úročený dlh účastníkov, vyporiada súd nielen splatnú časť dlhu (vrátane úrokov odo dňa zániku spoločného majetku manželov do dňa rozhodnutia), ale aj jeho príslušenstvo - úroky, ktoré k dlhu prirastú len v budúcnosti. Ak nie je ku dňu vyporiadania spoločného majetku manželov dlh účastníkov uhradený, prikáže ho súd k úhrade niektorému z účastníkov vo výške danej ku dňu rozhodovania súdu, t.j. vrátane do tej doby už kapitalizovaného príslušenstva (úrokov). Nie je teda správny postup, pokiaľ súd rozhodne o vyporiadaní dlhu podľa stavu ku dňu zániku spoločného majetku manželov a nie podľa stavu ku dňu rozhodovania súdu so zohľadnením toho, čo prípadne po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov už bolo z dlhu vyplatené. 49. Vyporiadanie sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva strán a ich spoločného hospodárenia. Pri vyporiadaní BSM vo všeobecnosti by mali byť medzi stranami rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti podielov, pričom podiely manželov sú zásadne rovnaké. Pri určení ceny veci na účely vyporiadania BSM treba vychádzať z ceny veci v čase vyporiadania, avšak z ich stavu v čase zániku BSM. Pri určení ceny sa spravidla vychádza z ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva s odkazom na ust. § 154 ods. 1 O.s.p., ako aj z tej skutočnosti, že opotrebenie ide na vrub tej osoby, ktorá určitú vec od zániku BSM do vyporiadania užívala, a teda bez ohľadu na cenu v čase vyporiadania, ak mu má vec zostať. 50. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa hore uvedenými zásadami riadil a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa dostatočne vysporiadal s argumentmi, ktoré boli zo strany žalovaného namietané, th. času tvoriace odvolacie námietky, týkajúce sa, že stavebný úver v sume 9.950,18 eur s príslušenstvom patril do BSM a že má nárok na náhradu splátok úveru a príslušenstva, ktoré boli uhradené ním po rozvode manželstva, keďže súd prvej inštancie dostatočne nepreskúmal príčinnú súvislosť medzi stavebným úverom, rekonštrukciou bytu a kompenzáciou práva užívania mestského bytu na základe nájomnej zmluvy, výmenou za trojizbový byt na F. E. Č.. X F. B., ktorého sa žalobkyňa stala majiteľkou. Uviedol, že ak by si nezobral stavebný úver a nezrekonštruoval byt na W. Č.. XX, nemala byt ani žalobkyňa trojizbový družstevný byt, ktorého sa stala výhradnou majiteľkou po vzdaní sa práva na užívanie bytu na W. Č.. XX. 51. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie v odsekoch 1 až 5 na strane 20, s ktorým sa odvolací súd jednoznačne stotožňuje. Len dodáva, že v čase rozhodovania súdu o vyporiadaní BSM už predmetný dlh neexistoval a teda súd už nerozhodoval o prikázaní zostatku dlhu voči Slovenskej sporiteľni a.s. vedený pod č. XXXXXXXXXX. Úver bol počas trvania manželstva zaplatený vo výške 240.000,00 Sk a po rozvode manželstva z výlučných prostriedkov žalovaného taktiež v rovnakej výške. Preto správne súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 150 OZ pri rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, že žalovaný po rozvode manželstva vynaložil na zaplatenie spoločného dlhu účastníkov vlastné finančné prostriedky, ako aj jednak skutočnosť, že zo spoločných finančných prostriedkov počas trvania manželstva bol uhradený úver, z ktorého strany rekonštruovali byt, ktorý ale následne žalovaný nadobudol do svojho výlučného vlastníctva, a preto sa nároky na zaplatenie súm vo výškach 3.983,27 eur v plnom rozsahu kryjú, nakoľko ak by súd zaviazal na zaplatenie tejto sumy žalobkyňu, išlo by o jej investíciu do výlučného majetku žalovaného, čo dôvodne uvádzala žalobkyňa aj vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného. 52. K odvolacej námietke žalovaného o nesprávnom vyhodnotení dôkazov vo vzťahu k úsporám na účte v banke, týkajúce sa vložených prostriedkov terajšej manželky žalovaného L.. M. Š., D.. Ď., ako aj úspor titulom prenájmu nehnuteľného majetku, ako aj ďalších úspor na účtoch, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa týmto dôsledne a presvedčivo zaoberal v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 16, 17 napadnutého rozsudku, s ktorým sa súd prvej inštancie taktiež stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že v odvolacom konaní žalovaný nepreukázal o namietaných skutočnostiach opak. 53. Čo sa týka ďalšej odvolacej námietky, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku na strane 14, 15, z ktorého vyplýva, že kuchynská linka, sanita a ostatné hnuteľné veci definované v zmluve o prevode vlastníctva, strany nadobudli za trvania manželstva zo spoločných finančných prostriedkov získaných z úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou a.s., čo nespochybňoval ani žalovaný (viď zápisnicu z pojednávania zo dňa 19.6.2012). 54. Odvolací súd napokon konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne pri určení predmetu BSM, pri stanovení hodnoty BSM, ako aj pri určení podielov oboch strán a ich vyčíslení, v kontexte vyrovnania, keďže súd pri vyporiadaní BSM nie je viazaný návrhmi strán, a to pokiaľ ide o rozsah a spôsob vyporiadania. 55. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam sú preto odvolacie námietky žalovaného ničím neodôvodnené a skutkovo nepreukázané, nemajúce vplyv na správne vyhodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, ako aj na správne právne posúdenie veci. 56. Preto odvolacie námietky žalovaného v zmysle odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. (od 1.7.2016 v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) nemajú vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu, prípadne zrušenie. 57. Odvolací súd preto potvrdil rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. 58. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 257 CSP. Od 1.7.2016 ust. § 257 CSP umožňuje súdu nepriznať stranám náhradu trov konania celkom alebo sčasti a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto znení aplikoval v tom čase účinné ust. § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p. účinné do 1.7.2016, vychádzajúc z charakteru predmetného konania, kedy obom stranám pripadli rovnaké podiely zo spoločného majetku. Aj keď žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, v dôsledku čoho by mala nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP), odvolací súd jej ich náhradu nepriznal z rovnakých dôvodov, ako to učinil súd prvej inštancie, s odkazom na ust. § 257 CSP. Žalovaný z dôvodu neúspechu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže odvolací súd stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, neprichádza do úvahy ďalšie rozhodovanie súdu prvej inštancie o výške priznaných trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).