Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/355/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7103898582 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7103898582.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Bystrianskej v právnej veci žalobcu: Mesto Košice so sídlom v Košiciach, Trieda SNP č. 48/A, zastúpeného JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom v Košiciach, Fejova 4, proti žalovaným: X/ V. R., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. N., N. Č.. XXX, X/ Y. K.N., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. M. Č.. XXX, X/ W. K., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. N., O. T., N. Č.. X, všetci zastúpení JUDr. Máriou Kozákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Nerudova 14, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu a žalovaných v 1. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 16.09.2014 č.k. 11C/251/2003-366 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcej časti. Z r u š u j e rozsudok v zamietavej časti a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom určil, že žalobca Mesto Košice je spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, N. Ú. N., T. N. - N., T. N.Š. R., parcely registra E, evidované na mape určeného operátu parc. č. XXX T. B. M. O. XXXX m2 v podieloch zapísaných pod B2 na V. R. O. X/X F. B. Z. I. W. K. O. X/X. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania si vymenil rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že tak rozhodol o žalobe, ktorou žalobca žiadal určiť, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, N.. Ú. N., T. N.R. - N., T. N. - T., parc. registra E, evidovanej na mape určeného operátu parc. č. XXX - T. B. M. O. XXXX m2. Žalobca tvrdil, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, a to k X.X.XXXX z majetku Slovenskej republiky, s tým, že medzi Zoologickou záhradou Košice - Kavečany ako odovzdávajúcim a žalobcom ako preberajúcim bol spísaný delimitačný protokol o odovzdaní a prevzatí majetku dňa XX.X.XXXX. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov prešla zriaďovateľská funkcia Zoologickej záhrady Košice na žalobcu. Žalobca v žalobe uviedol, že kúpnou zmluvou zo dňa X.X.XXXX, uzatvorenou medzi Československým štátom - Národným výborom mesta Košice, zastúpeným Zoologickou záhradou Košice ako kupujúcim a O. R. L.. W.N., I. XX. M. XXXX, Z. O. N. Č.. XXX ako predávajúcou nadobudol Československý štát vlastnícke právo k predmetnej parcele v podiele 1/4 k celku. Vyvlastňovacím rozhodnutím č. Výst. XXXX/XXXX/XX-Q. E. X. X.X.XXXX vyvlastnil Československý štát, zastúpený Odborom výstavby, stavebným úradom prvého stupňa na základe žiadosti ZOO Košice zvyšnú časť predmetnej parcely v podiele 3/4 k celku za účelom realizácie stavby - Zoologická záhrada Košice (ďalej len „ZOO“). Táto časť parcely bola pred vyvlastnením v spoluvlastníctve W. I., L.. S.Á. O. B. X/X N. H. F. W. M., L.. W. O. B. X/X k celku. Podľa výpisu z LV č. XXXX, N.. Ú. N., ku dňu podania žaloby, a to na základe dohody o vyrovnaní dedičských podielov N 126/93, Nz 115/93, zapísanej zápisom - Z 1767/94 pod položkou výkazu zmien č. 114/94 sú v katastri nehnuteľnosti nesprávne ako podieloví spoluvlastníci predmetnej parcely vedení žalovaný v 1. rade a žalovaná v 3. rade, každý v podiele 1/8 k celku, a na základe rozhodnutia D 431/86-46, zapísaného v katastri nehnuteľností zápisom E. XXXX/XX, pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX je ako podielová spoluvlastníčka predmetnej parcely vedená pôvodne žalovaná v 2. rade W. K. O. B. X/X k celku. Ako vlastník zvyšného spoluvlastníckeho podielu predmetnej parcely vo veľkosti 1/2 k celku je v katastri nehnuteľností vedený žalobca. U ostatnej časti parcely príslušný katastrálny úrad nevykonal zápis vlastníckeho práva na žalobcu z dôvodu, že v katastri nehnuteľností boli už ako spoluvlastníci zapísaní dedičia pôvodných spoluvlastníkov spornej parcely, t.j. ako vlastníčka nebola zapísaná O. R., od ktorej bol odkúpený spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X k celku a ani W.L. M., L.. W., ktorej bol vyvlastnený podiel v pomere X/X k celku, ale ako spoluvlastníci boli zapísaní ich dedičia, žalovaní v 1. až 3. rade. Katastrálny úrad zapísal žalobcovo spoluvlastnícke právo „iba“ k podielu v pomere X/X k celku, vyvlastnenému W. I. L.. S.. Vlastníkom celej spornej parcely je žalobca, pretože spomínané podiely na spornej parcele nemohli byť predmetom konania o dedičstve, t.j. dohoda o vyrovnaní dedičských podielov N 126/93, Nz 115/93 a rozhodnutie D 431/86-46, na základe ktorých sa uskutočnil zápis vlastníckeho práva pre žalovaných v 1. až 3. rade v katastri nehnuteľností, sú neplatné. Z toho dôvodu nemohli byť ani podkladom pre zápis spoluvlastníckeho práva žalovaných. Keďže v priebehu konania pôvodne žalovaná v 2. rade W. I. zomrela, súd v konaní pokračoval s jej právnou nástupníčkou, ktorou bola W. K., L.. I.Á., I.. XX.X.XXXX, a ktorá na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 19D 542/2004, Dnot 7/2005 zo dňa 12.10.2006 sa na základe dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva stala dedičkou predmetného podielu na tejto parcele. Na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 03.04.2014 sp. zn. 10D/567/2013, právoplatného dňa 03.04.2014 po poručiteľke W. K., L.. I., I.. XX.XX.XXXX, I. Z. O. M. Č.. XXX F. E. X. XX.XX.XXXX sa vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti stal Y. K., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. M. Č.. XXX, preto s ním súd prvého stupňa pokračoval v konaní ako s právnym nástupcom po žalovanej v 2. rade W. K.. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 80 písm. c/ O.s.p., § 1, § 3 ods.1 zák. č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnych správ a orgány miestnej štátnej správy, § 2 ods. 3, § 14 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, § 133, § 134 ods. 2, § 399 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 30.6.1988, § 134 ods. 1, ods. 3, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 41, § 49, § 868 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992, § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.1991 vzal za preukázané, že v roku XXXX ZOO začalo užívať predmetný pozemok - parcelu č. XXX T. O. XXXX W., I. M. O. T. N. - N., T. N. R., N. Ú. N., a to na základe kúpnej zmluvy, uzavretej medzi Československým štátom - Národným výborom mesta Košice v zastúpení ZOO a O. R. L.. W. E. X.Ň. X.X.XXXX. Záver o užívaní predmetného pozemku od roku XXXX, kedy sa pozemky začali vykupovať potvrdil aj žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že až do zabratia pozemku a jeho oplotenia pre účely výstavby ZOO sa oň staral a kosil ho. Nemal vedomosť, či jeho W. predmetnú zmluvu uzavrela, alebo nie. O užívaní predmetného pozemku štátom svedčí aj tá skutočnosť, že tento bol oplotený a užívaný socialistickou organizáciou - ZOO pre účely jej výstavby. Skutočnosť, že štát predmetný pozemok užíval takým spôsobom, že s ním nakladal ako vlastník - oplotil ho, vystaval zariadenia pre zvieratá a podobne, svedčí o tom, že bol v dobrej viere, že mu predmetný pozemok patrí. Aj žalovaní v 1. a 3. rade vedeli už pri prejednávaní dedičstva po ich zomrelej W. O. R., že predmetný pozemok užíva ZOO, čo bolo uvedené aj v rozhodnutí o dedičstve sp. zn. D 53/88 zo dňa 19.5.1988. Dobrá viera žalobcu o užívaní predmetnej parcely nebola ničím spochybnená, resp. prerušená objektívnymi okolnosťami, preukazujúcimi tú skutočnosť, že žalobca, resp. jeho právny predchodca stratil presvedčenie, že vec mu vlastnícky patrí. Dôkazy obsiahnuté v spise, záznam z pracovného rokovania zo dňa XX.X.XXXX a nájomné zmluvy č. XXXX na mená prenajímateľov (žalovaných v 1. až 3. rade) sa vzťahujú na pozemok parc. č. XXX, na ktorom je postavený tzv. W.. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnému podielu na parcele č. XXX na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu s O. R. X. X.X.XXXX. Pre prípad, pokiaľ by nadriadený súd bol toho názoru, že predmetná kúpna zmluva je neplatná uzavrel, že právny predchodca žalobcu vstúpil do oprávnenej držby v roku XXXX na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. V ďalšom súd poukázal, že účastníci nad rámec a nie v rozpore so zákonom v predmetnej kúpnej zmluve dohodli, že jej platnosť a účinnosť sa bude viazať nie na deň podpisu zmluvy, ale ju určili podmienkou (schvaľovacím procesom). S poukazom na ust. § 490 Obč. zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorý v ods. 2 na zmluvu o prevode poľnohospodárskeho pozemku nevyžadoval súhlas národného výboru, ak išlo o prevod do socialistického vlastníctva, ako aj s poukazom na kogentné ust. § 47 ods.1 veta prvá Obč. zákonníka, ako aj § 134 ods.2 Obč. zákonníka súd prvého stupňa uzavrel, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej uzavretia. Žalovaní sa mylne domnievajú, že platnosť a účinnosť mohli podmieniť schvaľovacím procesom nad rámec ust. § 490 Obč. zákonníka odkladacou podmienkou. Kúpna zmluva je platná, nakoľko nebola obmedzená slobodná vôľa predávajúcej, právnej predchodkyne žalovaných. Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým alebo psychickým nútením, pričom o takýto prípad v prejednávanej veci nejde. O nedostatok vôle nejde v prípade, pokiaľ by išlo o konanie v tiesni, ktorú žalovaní odvodzujú od skutočnosti držby a oplotenia nehnuteľnosti právnym predchodcom žalobcu, ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy. Konanie v tiesni a zároveň za nápadne nevýhodných podmienok zakladalo (len) právo v súlade s ust. § 49 ods.3 Obč. zákonníka v znení účinnom v rozhodnom období od zmluvy odstúpiť. Vzhľadom na tieto závery s prihliadnutím na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/243/2012, ohľadom platnosti kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vyvodil, že zo zistených skutkových záverov nevyplýva tá skutočnosť, že by O. R., L.. W. uzavrela predmetnú kúpnu zmluvu pod nátlakom, že by bola zastrašovaná, prípadne, že obsahu zmluvy nerozumela. Na základe týchto záverov vyhovel žalobe žalobcu v časti určenia, že je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podieloch zapísaných pod Z. I. V. R. O. X/X F. B. Z. I. W. K. O. X/X. Pokiaľ ide o parcelu č. XXX O. B. X/X N. H. B. W. M., v tejto časti žalobu zamietol. Uviedol, že táto časť parcely bola vyvlastnená rozhodnutím č. O.. XXXX/ XXXX/XX-Q. E. X. XX.XX.XXXX. Z dôvodu zistenia, že v čase vydania rozhodnutia dňa XX.XX.XXXX Z. W. M. mŕtva, pretože táto zomrela dňa XX.XX.XXXX uzavrel, že v tejto časti nemohlo vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť. Žalobca nepreukázal a ani nemohol preukázať z týchto dôvodov doručenie vyvlastňovacieho rozhodnutia W. M.. Z obsahu spisu podľa názoru súdu prvého stupňa je zrejmé, že účastníkmi vyvlastňovacieho konania neboli ani právni nástupcovia po W. M. a predmetné rozhodnutie nebolo doručené právnym nástupcom po zomrelej W. M.. Takéto rozhodnutie preto nemôže mať dopad na zmenu vlastníckeho režimu k spornej nehnuteľnosti a v časti tohto spoluvlastníckeho podielu po W. M. nemohlo nadobudnúť ani právoplatnosť a vykonateľnosť, keďže ide o rozhodnutie, ktoré je nulitným právnym aktom. Pokiaľ teda príslušný orgán štátnej správy vykonávajúci vyvlastnenie toto vyvlastnenie nevykonal s vlastníkom a vlastnícke právo k veci, ktorá bola predmetom vyvlastnenia patrila inému subjektu, nemohli nastať ani právne účinky, ktoré právna úprava s vyvlastnením spája. Na základe neúčinného vyvlastňovacieho rozhodnutia nemohlo dôjsť ani k prechodu vlastníctva na organizáciu, v prospech ktorej bola nehnuteľnosť vyvlastnená a to bez ohľadu na to, či takýto nadobúdateľ bol alebo nebol dobromyseľný. Pokiaľ štátny orgán pochybil, ak postupoval v rozpore s právnymi predpismi, (t.j. protiprávne) umožnil, aby sa štát stál detentorom veci, nie je možné o zásade, že v pochybeniach sa má za to, že držba je oprávnená (§ 130 ods.1 veta druhá Obč. zákonníka) ani uvažovať. Z týchto dôvodov nemožno vyvodiť, že vstupom do takejto držby mohlo dôjsť k naplneniu základnej podmienky, ktorú inštitút vydržania ako originálne nadobudnutie vlastníctva vyžaduje, a to dobromyseľnosť. V ďalšom súd prvého stupňa v odôvodnení sa zameral na časť parcely XXX O. B. X/X k celku po W. I., ktorá však nebola predmetom tohto konania, preto odvolací súd na tomto mieste dôvody rozhodnutia neuvádza. O trovách konania súd prvého stupňa si vymienil rozhodnúť v zmysle § 151 ods.3 O.s.p. po právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku, a to voči jeho zamietavej časti v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods.2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby v napadnutej časti zmenil rozhodnutie a žalobe vyhovel. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvého stupňa, že v zamietavej časti svojho rozhodnutia nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom na zadováženie a oboznámenie sa s obsahom vyvlastňovacieho spisu a to hoci len jeho časti, na zistenie, kto bol účastníkom vyvlastňovacieho konania. Výpis v tom čase evidovaných spoluvlastníkov a vyvlastňované spoluvlastnícke podiely vo vyvlastňovacom rozhodnutí ešte nezakladá dôvod pre záver, že účastníkmi vyvlastňovacieho konania neboli všetci vlastníci, prípadne dedičia už zomrelých spoluvlastníkov. Konštatovanie súdu, že správny orgán, ktorý nehnuteľnosť vyvlastňoval, mal konať s mŕtvym spoluvlastníkom, nie je preukázané žiadnym spôsobom, nemá teda oporu v doposiaľ vykonanom dokazovaní. Z vyvlastňovacieho spisu sa mal súd pokúsiť tieto skutočnosti zistiť a ak tak neurobil, napriek návrhu žalobcu, jeho dokazovanie nemožno považovať za dostatočné. Účastníkom konania, ktorý nie sú známi, alebo nie je známy ich pobyt, ako to upravoval osobitný predpis, bolo možné rozhodnutie doručovať aj verejnou vyhláškou v zmysle § 26 ods.1 zák. č 71/1967 Zb. účinného ku dňu XX.XX.XXXX. Takto bolo aj ohľadne prípadných neznámych dedičov. K účinnému a platnému doručeniu došlo, čo preukazuje vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť uvedeného vyvlastňovacieho rozhodnutia. Žalobca nesúhlasí s právnym názor, že vo vzťahu k vyvlastňovanému podielu X/X B. W. M. ide o nulitný právny akt. O takýto prípad v konaní nemôže ísť, pretože vyvlastňovacie rozhodnutie vydal na to vecne príslušný správny orgán v súlade so zákonom. možno mať teda za to, že štát platne a účinne predmetnú nehnuteľnosť nadobudol. Proti rozsudku, a to voči jeho vyhovujúcej časti v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní v 1. a 3. rade z dôvodu podľa § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhli, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne. V dôvodoch odvolania uviedli, že rozsudkom boli porušené ústavné práva žalovaných v 1. a 3. rade, a to právo na spravodlivý proces podľa článku 46 ods.1 ústavy, keď súd prvého stupňa nevyhodnotil rovnomerne tvrdenia účastníkov konania, ako aj chovanie pri uzavretí kúpnej zmluvy. Súd prvého stupňa si protirečí, pokiaľ tvrdí, že uzavretá kúpna zmluva nemá znaky absolútnej ani relatívnej neplatnosti, no z opatrnosti rozvádza aj naplnenie titulu vydržania. Týmto si súd prvého stupňa protirečí. Súd prvého stupňa sa nevyporiadal s výpoveďou na pojednávaní dňa 21.05.2014 a nesprávne uzavrel, že doterajšia časť spisu nenasvedčuje záveru, že O. R. uzavrela kúpnu zmluvu pod nátlakom, že bola zastrašovaná, prípadne, že obsahu zmluvy nerozumela. V tej súvislosti poukázali na výpoveď žalovaného v 1. rade, ako aj na tú skutočnosť, že právna predchodkyňa dedičov žalovaných v čase uzavretia zmluvy mala 74 rokov, bola bez základného vzdelania, s obavou zo štátnej moci, od roku 1957 ovdovela, bola vyhlásená za kulačku, ktorú prenasledoval režim za masívnej kampane štátu a riaditeľa ZOO. Nevidela iné východisko, len zmluvu podpísať. Tvorcom zmluvy nebolo jasné, že kúpna zmluva nepodlieha schvaľovaciemu, ani registračnému procesu, a to nemohla vedieť ani právna predchodkyňa žalovaných, vzhľadom na to, že bola bez vzdelania, vo vysokom veku a vzhľadom na svoj psychický stav. Súd prvého stupňa neustálil, kedy došlo k prevzatiu predmetu zmluvy. K dobrovoľnému odovzdaniu nehnuteľnosti v súlade so zmluvou nedošlo nikdy, preto predávajúca nekonala slobodne. V spise sa nachádza list z roku XXXX, ktorý bol rozposielaný vlastníkom a z obsahu ktorého vyplýva jasná hrozba odňatia vlastníckeho práva za každých okolností a akýmkoľvek - či dobrovoľným, či násilným odňatím. V liste je uvedená ponúkaná cena 0,40 Kčs a navyše kupujúci od začiatku nesplnil svoju zákonnú povinnosť zmenu vlastníctva vyznačiť v evidencii nehnuteľností. Tento postup kupujúceho neumožňoval slobodnú voľbu pri rozhodovaní. Táto skutočnosť nemôže byť pripísaná v neprospech predávajúceho. Tvrdenie, že v prípade neplatnosti len tejto časti zmluvy, zvyšná časť je v poriadku, nie je namieste. Rovnako nebolo preukázané ani zaplatenie kúpnej ceny, ako podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy, čo nemôže byť v rámci dôkazného bremena odignorované a vyhodnotené v prospech žalobcu. Kupujúci svojim konaním porušil § 4 zák. č. 22/1964 Zb., keď v zmysle bodu 8 do 60 dní od právoplatnosti zmluvu nepredložil k zápisu do evidencie nehnuteľností. Žalobca v nedodržiavaní zákona pokračoval, keď v zmysle zák. č. 138/1991 Zb. podľa ust. § 14 ods.1, 2, 3 a ods. 4 nepodal návrh na zápis do evidencie nehnuteľností. Žalobca od roku XXXX nevie preukázať originál kúpnej zmluvy, uznesenie Rady NS SR v Košiciach č. XXXX/F E. X. XX.XX.XXXX, pritom tieto doklady sa archivujú v Mestskom archíve v Košiciach. Žalovaní uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca a žalovaní sa k odvolaniu protistrany písomne nevyjadrili. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu a žalovaných v 1. a 3. rade bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. preskúmal rozsudok v napadnutej vyhovujúcej a zamietavej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle ust. § 212 ods.1, 3 O.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a odvolanie žalovaných nie je opodstatnené. Odvolací súd verejne vyhlásil rozsudok na Krajskom súde v Košiciach dňa 01.06.2016 o 9.45 hod., č.dv. 227 na II. poschodí, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 25.05.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.1, 3 O.s.p.. Rozsudok je vo vyhovujúcej časti vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že odvolacie dôvody vo vzťahu k rozsudku vo vyhovujúcej časti, nie sú naplnené. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplne zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov účastníci konania ani nenavrhli, vykonané dôkazy hodnotil podľa § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel aj k správnym skutkovým zisteniam, pričom zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a rozsudok aj náležite odôvodnil. Nebola zistená ani žiadna vada uvedená v § 221 ods.1 O.s.p., prípadne iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vecne správne, zákonu zodpovedajúce a výstižné sú aj dôvody napadnutého rozsudku vo vyhovujúcej časti, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods.2 O.s.p.). Ani počas odvolacieho konania nevyšili najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalovaných v 1. a 3. rade nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku vo vyhovujúcej časti a nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozsudku v napadnutej časti. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd udáva nasledovné: Z vykonaného dokazovania možno vyvodiť jednoznačný záver o tom, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k parcele č. XXX, ktorá bola predmetom konania v podieloch zapísaných pod Z. I. V. R. O. X/ X F. B. Z. I. W. K. O. X/X na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel jeho právny predchodca s O. R. X. XX.XX.XXXX. Z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť iný záver než ten, že kúpna zmluva bola platnou, keďže obsahovala všetky náležitosti stanovené zákonom a súčasne nemožno uzavrieť, že by uzavretím predmetného právneho úkonu bola obmedzená slobodná vôľa predávajúcej, právnej predchodkyne žalovaných. V konaní totiž nebolo preukázané, že by na slobodu vôle predávajúcej (právnej predchodkyne žalovaných) bolo pôsobené fyzickým, resp. psychickým donútením tak, ako správne uzavrel súd prvého stupňa. Odvolacie námietky žalovaných sú v tomto smere nedôvodné, keďže ich tvrdenia nie sú ničím podložené a nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaných, ktorú už predkladali aj v priebehu konania na súde prvého stupňa a to, že predávajúca (ich právna predchodkyňa) konala v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, ktorá skutočnosť zakladá v súlade s ust. § 49 ods.3 Obč. zákonníka v znení účinnom v rozhodnom období (iba) právo odstúpenia od zmluvy, k čomu v danom prípade zo strany predávajúcej nedošlo. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaných, že platnosť a účinnosť zmluvy bola podmienená schvaľovacím procesom nad rámec ust. § 490 Obč. zákonníka v rozpore so zákonom, čo podľa nich zakladá neplatnosť zmluvy. Kúpna zmluva, ako správne uzavrel súd prvého stupňa, nadobudla platnosť aj účinnosť dňom jej uzavretia, keďže z ust. § 490 Obč. zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy vyplýva, že sa nevyžadoval súhlas národného výboru, ak išlo o prevod do socialistického vlastníctva. Dojednanie účastníkov v tomto smere preto nemohlo ovplyvniť spomínané kogentné ust. zákona. Pokiaľ žalovaní v odvolaní navrhli, aby odvolací súd za predpokladu potvrdenia rozsudku v napadnutej časti vyslovil, že proti jeho rozsudku je prípustné dovolanie, odvolací súd poukazuje na to, že nie je oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania kedykoľvek a úplne podľa svojej voľnej úvahy; jeho voľnú úvahu zákon prísne vymedzuje rámcom posúdenia zásadnosti rozhodnutia po právnej stránke, pričom o taký prípad v prejednávanej veci nejde. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správny. Za opodstatnené odvolací súd považoval odvolanie žalobcu voči rozsudku v zamietavej časti, keďže súd prvého stupňa v tejto časti neúplne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho závery tak nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je rozhodnutie v tejto časti nezákonné a predčasné. Pokiaľ ide o parcelu č. XXX O. B. X/X N. H. B. W. M., súd prvého stupňa žalobu zamietol. Súd prvého stupňa v tej súvislosti vyvodil, že pokiaľ žalobca odvodzoval svoje vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti v pomere X/X N. H. B. W.L. M. na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. O.. XXXX/ XXXX/XX-Q. E. X. XX.XX.XXXX, nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. V čase vydania rozhodnutia dňa XX.XX.XXXX Z. G. W.L. M. mŕtva a žalobca nepreukázal doručenie vyvlastňovacieho rozhodnutia W. M.. Z obsahu spisu súd prvého stupňa vyvodil, že účastníkmi vyvlastňovacieho konania neboli ani právni nástupcovia po W.Á. M. a predmetné rozhodnutie nebolo doručené právnym nástupcom po W. M.. Takéto rozhodnutie preto nemôže mať dopad na zmenu vlastníckeho režimu k spornej nehnuteľnosti a zároveň uzavrel, že ide o nulitný právny akt. Vyššie spomínané závery súdu prvého stupňa však z vykonaného dokazovania nevyplývajú. Odvolací súd zotrváva na právnom názore vyslovenom v uznesení zo dňa 21.01.2014 č.k. 6Co/243/2012-323, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec súdu na ďalšie konanie, keď uviedol, že pokiaľ sa vyvlastňovacie konanie viedlo voči mŕtvemu, ide o ničotný (nulitný) právny akt. Súd prvého stupňa sa v tomto smere však nevyporiadal s tvrdením žalobcu, že vo vyvlastňovacom konaní sa konalo s dedičmi zomrelej, ktorých pobyt bol neznámy a ktorý na preukázanie tejto skutočnosti navrhol zadovážiť vyvlastňovací spis. Súd prvého stupňa však dôkaz navrhnutý žalobcom nevykonal a ani v dôvodoch rozhodnutia nevysvetlil, prečo k vykonaniu tohto dôkazu nepristúpil. Bez vykonania dokazovania v tomto smere a bez akéhokoľvek skutkového základu tiež vyslovil, že účastníkmi vyvlastňovacieho konania neboli právni nástupcovia po zomrelej W. M.. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej zamietavej časti a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods.1 O.s.p.. Úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere a po právnom vyhodnotení nároku žalobcu opätovne vo veci rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách účastníkov konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.