Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/603/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7103899467 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7103899467.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v spore žalobcu: Územné bytové družstvo Hornád, so sídlom v Košiciach, Národná trieda 66, zastúpeného JUDr. Kristínou Rigovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Národná trieda 66 proti žalovanému: SVB MIER, so sídlom v Košiciach, Národná trieda 72, zastúpeného JUDr. Branislavom Granecom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska 28, o zaplatenie 1.359,89 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 18.6.2015 č.k. 11C/172/2003-239 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť trovy štátu. Odmieta odvolanie voči výroku o nepriznaní náhrady trov štátu voči žalovanému. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 177,83 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet Okresného súdu Košice I. Štátu náhradu trov konania vo výške 177,83 eur voči žalovanému nepriznal. 2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 29.1.2003 domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.359,89 eur s prísl. Vo veci bolo potrebné posúdiť otázky, na ktorých objasnenie boli potrebné odborné znalosti, preto súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru energetika, odvetvie vykurovania a vykurovacie zariadenie Doc. Ing. Jurajom Kalašom, CSc. Znalec doručil súdu znalecký posudok dňa 27.6.2013 spolu s vyúčtovaním za vypracovanie posudku, v ktorom vyčíslil odmenu za znalecký posudok vo výške 355,66 eur. Uznesením zo dňa 2.7.2013 č.k. 11C/172/2003-192 priznal súd prvej inštancie znalcovi odmenu vo výške 355,66 eur. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 26.5.2014 č.k. 11C/172/2003-225 bol schválený zmier medzi účastníkmi konania v znení, že žalovanému bolo uložené zaplatiť žalobcovi 970,12 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavil a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. S poukazom na § 148 ods. 1 O.s.p. súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalobcu nahradiť trovy štátu spočívajúce v znalečnom vyplatenom zo štátnych prostriedkov vo výške 355,66 eur, a to v rozsahu 50% z odmeny znalca. Uzavrel, že u žalobcu neboli splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že opakovane nesplnil povinnosť predložiť súdu vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka aj napriek opätovným výzvam súdu, čím znemožnil objektívne posúdiť jeho dôvody pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Pri rozhodovaní o povinnosti žalobcu nahradiť 1/2 trov štátu vychádzal zo skutočnosti, že účastníci konania uzavreli súdny zmier, teda každý z nich by mal štátu nahradiť 1/2 trov konania, ktoré štát platil v rámci spravodlivého usporiadania vzťahov medzi účastníkmi. Preto žalobcu zaviazal zaplatiť trovy štátu vo výške 177,83 eur, čo predstavuje 50% zo znalečného vo výške 355,66 eur. Vo zvyšnej časti štátu náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal, nakoľko u žalovaného boli splnené predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. 3. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie zrušil v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby rozhodnutie zrušil a zaviazal žalovaného k plnej úhrade náhrady trov štátu. V dôvodoch odvolania uviedol, že po takmer 10 rokov trvajúcom spore, v ktorom žalovaný vystriedal dvoch právnych zástupcov a neustále predkladal nové dôkazy, navrhol žalovaný, aby bol stanovený súdny znalec. Znalecký posudok potvrdil opodstatnenosť žaloby, avšak žalovaný opätovne vznášal námietky v konaní. Po vzájomnej dohode právnych zástupcov obidvoch účastníkov konania, bol uznesením súdu schválený zmier tak, že žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 970,12 eur a v prevyšujúcej časti bolo konanie zastavené. Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznal. Žalobca bol v spore úspešný v rozsahu 80% a len kvôli neustálym a nekonečným prieťahom zo strany žalovaného bol uzavretý súdny zmier. Žalobca ako správca týmto spôsobom poškodil vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorých v tomto smere zastupoval. Právna zástupkyňa žalobcu za 12 ročný spor nemala priznanú odmenu, aj keď bola úspešná. Nie je jasné, na základe akých skutočností súd rozhodol o povinnosti žalobcu nahradiť 50% odmeny znalca, keď žalobca nechcel predlžovať súdne konanie a z toho dôvodu súhlasil s uzavretím zmieru. U žalovaného súd uznal, že sú dané dôvody pre oslobodenie od súdnych poplatkov, s čím však žalobca nesúhlasí. Súd mal žalovaného zaviazať k plnej náhrade trov štátu. 4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť uznesenie v prvom výroku a odmietnuť odvolanie v druhom výroku. Uviedol, že odvolací súd nemôže pri rozhodovaní o odvolaní prihliadať na dĺžku sporu, ale na tú skutočnosť, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu súdneho zmieru. Keďže účastníci konania uzavreli súdny zmier, obsahom ktorého bolo aj obojstranné nepriznanie náhrady trov konania, nemožno hovoriť o tom, že napadnutým uznesením bolo žalobcovi vyhovené. 5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu voči výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť uhradiť trovy štátu nie je opodstatnené a pokiaľ ide o výrok, ktorým štátu nebola priznaná náhrada trov konania voči žalovanému, nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania. 6. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. 7. Súd prvej inštancie správne aplikoval na daný prípad pri rozhodovaní o trovách konania štátu vyššie cit. ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na nepreukázanie predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov žalobcom správne zaviazal žalobcu na náhradu polovice trov konania štátu. 8. Z obsahu spisu je zrejmé, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 26.5.2014 č.k. 11C/172/2003-225, ktoré nadobudlo právoplatnosť vo výroku o schválení zmieru a vo výroku o trovách konania 1.7.2014, súd prvej inštancie schválil zmier v znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 970,12 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V prevyšujúcej časti konanie zastavil. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.“ Uviedol, že o trovách štátu rozhodne po právoplatnosti uznesenia. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplynulo, že o schválení zmieru rozhodol s poukazom na § 99 O.s.p. potom, ako na pojednávaní dňa 26.5.2014 strany sporu navrhli, aby súd schválil zmier vrátane dohody o náhrade trov konania. O zastavení konania rozhodol s poukazom na § 96 ods. 1, 2 O.s.p. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Uviedol, že o trovách štátu rozhodne po právoplatnosti uznesenia v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.5.2014 odvolací súd zistil, že na tomto pojednávaní strany sporu navrhli súdu schváliť zmier v znení nimi navrhnutom vrátane výroku o trovách konania účastníkov tak, že účastníkom súd náhradu trov konania nepriznáva. 9. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že strany sporu navrhli ukončiť konanie schválením súdneho zmieru, ktorého súčasťou bola aj dohoda o trovách konania účastníkov, v zmysle ktorej bolo účastníkmi navrhnuté, aby súd schválil zmier tak, že účastníkom náhradu trov konania neprizná. 10. Z vyššie cit. ust. § 148 ods. 1 O.s.p. je zrejmé, že povinný na náhradu trov konania môže byť iba ten účastník, ktorý bol v konaní neúspešný, a to len v rozsahu svojho neúspechu, za predpokladu, že nie sú u neho splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov. V sporovom konaní má štát nárok na náhradu trov konania voči tomu účastníkovi, ktorému sa uloží povinnosť na náhradu trov konania vo vzťahu k druhému účastníkovi. Procesný dôvod nerozhoduje. 11. Keďže v danom prípade je možné konštatovať, že úspech a aj neúspech strán sporu bol rovnaký, keďže medzi stranami sporu došlo k súdnemu schváleniu zmieru, súčasťou ktorého bolo aj rozhodnutie o trovách konania, podľa ktorého účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva, správny bol postup súdu prvej inštancie, pokiaľ žalobcu zaviazal k náhrade jednej 1/2 trov štátu. Je totiž zrejmé, že jeho neúspech sa vyrovnal neúspechu žalovaného, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti žalobcu znášať jednu 1/2 trov štátu, možno považovať za správne a to aj s ohľadom na to, že u žalobcu neboli splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. 12. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť trovy štátu vo výške 177,83 eur podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne. 13. Pokiaľ ide o výrok uznesenia, ktorým sa náhrada trov štátu voči žalovanému nepriznala, odvolací súd uzavrel, že žalobca nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania. 14. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 15. Žalobca nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania, keďže výrokom uznesenia, ktorým nebola priznaná náhrada trov štátu voči žalovanému, neboli dotknuté práva a povinnosti žalobcu. 16. Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 17. Keďže žalobca nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania voči výroku o náhrade trov štátu voči žalovanému, odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu voči tomuto výroku v zmysle vyššie cit. zák. ustanovenia. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).