Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/123/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7104898522 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7104898522.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne E.. Z. X., nar. XX.X.XXXX, bytom v Z., J. Y.. Č.. X, zastúpenej JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta č. 21/A proti žalovanému SÍRIUS, spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, so sídlom v Košiciach, Mlynská ul. č. 9, zastúpenému JUDr. Františkom Kočkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Pribinova 8, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 17C/420/2004-450 zo dňa 11.9.2014 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách účastníkov konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil. Vyslovil, že vracia žalobkyni i žalovanému trovy štátu, žalobkyni vo výške 10,78 eur, žalovanému vo výške 10,77 eur vedené pod položkou D14-24/13 prostredníctvom učtárne Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Výrok o zastavení konania odôvodnil ust. § 96 ods. 1, 2 O.s.p. Uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Uzavrel, že žalobkyňa z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, pretože zobrala žalobu späť, z ktorého dôvodu by bola povinná nahradiť trovy žalovanému účastníkovi, ktorému však súd náhradu trov konania nepriznal, keďže dospel k záveru, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Okolnosti hodné osobitného zreteľa v danom prípade spočívali v okolnostiach prejednávanej veci i v okolnostiach, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu práva na súde. Súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobkyňa pred podaním návrhu na súd navrhla žalovanému ako spoluvlastníkovi zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou a to spôsobom, ktorý následne uplatnila v návrhu na začatie konania, o čom svedčí aj prípis právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 5.11.2004. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliadol aj na postoj účastníkov v konaní, keď žalobkyňa požadovala zrušenie podielového spoluvlastníctva prikázaním za náhradu, s čím žalovaný nesúhlasil, nakoniec obaja účastníci súhlasili s reálnou deľbou nehnuteľností, aj keď každý z nich si túto reálnu deľbu predstavoval inak, z ktorého dôvodu by bolo nevyhnutné ďalšie dokazovanie v tomto smere. Vzhľadom na postoj žalovaného žalobkyňa bola nútená uplatniť svoje právo na súde, keďže k dohode ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nedošlo. Nakoniec prihliadol súd aj na predmet sporu a postoj účastníkov konania v priebehu konania, z ktorého je zrejmé, že obaja mali záujem na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou nehnuteľností, aj keď každý iným spôsobom, čo bolo cieľom oboch účastníkov konania. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách účastníkov konania podal včas odvolanie žalovaný. V odvolaní poukázal na to, že konanie v predmetnej veci sa začalo návrhom žalobkyne, ktorá samotný žalobný návrh v priebehu konania viackrát upravovala. K späťvzatiu žaloby zo strany žalobkyne došlo 30.6.2014. Pretože zastavenie konania z procesného hľadiska zavinila žalobkyňa, súd prvého stupňa mal rozhodnúť o náhrade trov konania s odkazom iba na ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a žalovanému priznať náhradu trov konania. Stav, keď nehnuteľnosti ostanú v spoluvlastníctve oboch účastníkov konania zostane zachovaný aj potom, čo žalobkyňa svoj návrh na začatie konania vzala späť. Aj z týchto dôvodov podľa odvolateľa musí žalobkyňa znášať následky spojené s podaním a následným späťvzatím svojho návrhu spočívajúce v povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania. Odvolateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. MCdo/14/99, z dôvodov ktorého vyplýva, že v prípade aplikácie ust. § 150 O.s.p. musí ísť o celkom výnimočný prípad. Teda musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Žalovaný v dôvodoch odvolania akcentoval na to, že samotný predmet konania, ktorým je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločnej veci ani skutočnosť, že žalovaný pred podaním žaloby nesúhlasil so spôsobom vyporiadania dohodou navrhovaným žalobkyňou nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa na to, aby súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal, dokonca potom, čo žalobkyňa vzala podaný návrh späť. Nesúhlas žalovaného so zrušením a s navrhovaným vyporiadaním podielového spoluvlastníctva dohodou podľa odvolateľa nemôže mu byť na ťarchu pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania, keď dohodu podľa § 141 ods. 1 O.s.p. žalovaný nebol povinný uzatvoriť. Navyše spôsob vyporiadania, ktorý žalobkyňa navrhovala žalovanému pred začatím súdneho konania bol pre žalovaného absolútne nevýhodný. Žalovaný nebol povinný vzdať sa svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti tak, ako to žiadala žalobkyňa. Žalovaný predsa nemôže byť pri rozhodovaní o náhrade trov konania sankcionovaný za to, že nesúhlasil s návrhom na mimosúdnu dohodu pred začatím tohto konania a že súd musel v rámci zákonom zverenej právomoci rozhodovať o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keďže ide o klasickú sporovú agendu. V dôvodoch odvolania žalovaný poukázal na priebeh konania, konkrétne na pôvodný návrh na začatie konania z 20.12.2004 a ďalšie podania žalobkyne, v ktorých navrhovala stále iné spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré podľa žalovaného evokujú, akoby žalobkyňa so žiadnym technickým možným riešením vyporiadania podielového spoluvlastníctva nebola spokojná. Žalovaný akcentoval na to, že pokiaľ má byť podľa názoru súdu dôvodom hodným osobitného zreteľa a okolnosťou osobitnej povahy odôvodňujúcou nepriznanie náhrady trov konania žalovanému skutočnosť, že žalovaný sa nechcel vzdať svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach za pre neho celkom zjavne nevýhodných podmienok alebo nesúhlas s vertikálnou deľbou nehnuteľnosti, takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa odvolateľa odporuje dobrým mravom. Žalovaný predsa nemôže byť postihovaný za to, že v konaní bránil svoje vlastnícke právo a právom chránené záujmy. V predmetnej veci podľa odvolateľa neexistujú ani žiadne iné okolnosti na strane účastníkov konania, ktoré by nasvedčovali výnimočnosti prejednávaného prípadu a odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Pokiaľ žalobkyňa v späťvzatí návrhu poukazovala na zdravotný stav svojho otca, tento nie je účastníkom konania. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá nebytové priestory nachádzajúce sa v predmetnej nehnuteľnosti užíva a prenajíma, čo predstavuje v podstate jedinú činnosť žalovaného vykonávanú v rámci predmetu konania a v prípade, že by malo dôjsť k zániku jeho vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam, zrejme by to viedlo k zániku žalovaného ako takého. Skutočnosť uvádzaná v odôvodnení napadnutého rozsudku, že reálna deľba nehnuteľnosti by si vyžadovala ďalšie dokazovanie, nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému účastníkovi citujúc rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5MCdo/12/2008 a 3MCdo/1/2007. Žalovaný zároveň namietal, že súd prvého stupňa existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností jasne a presvedčivo neodôvodnil. Navrhol preto zmeniť uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému prizná náhradu trov konania a žalobkyni uloží povinnosť uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 14 121,55 eur právnemu zástupcovi žalovaného do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Žalobkyňa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného proti výroku o trovách konania navrhla uznesenie vo výroku súdu prvého stupňa o trovách účastníkov konania ako vecne správny potvrdiť. V dôvodoch vyjadrenia poukázala na to, že v čase podania návrhu na začatie konania mala jednoznačne právny záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, lebo v tom čase došlo k zmene časti užívania nehnuteľnosti, ktorú mala so žalovaným v podielovom spoluvlastníctve, na obchod a dochádzalo k nežiaducim zásahom do súkromia žalobkyne, ktoré bolo vážne narušované obchodnými aktivitami žalovaného, konkrétne dovozom a prevozom tovaru a s tým súvisiacim hlukom a obmedzovaniu pohybu žalobkyne v intraviláne dvora, ako aj na spoločnom schodisku vedľa bytu užívaného žalobkyňou. Zo strany žalobkyne nešlo v žiadnom prípade v čase podania návrhu o zrejme bezúspešné a neúčelné bránenie práva. S poukázaním na vážne narušovania súkromia žalobkyne, ako aj na neochotu žalovaného prispievať na nevyhnutnú rekonštrukciu kanalizácie domu, na opravu dlažby dvora, poškodenej strešnej krytiny, na odstránenie sutín z pivničných priestorov a ďalších nákladov súvisiacich s údržbou domu, navrhla žalobkyňa žalovanému vysporiadať si podielového spoluvlastníctvo dohodou, k čomu však nedošlo, pretože žalovaný na predložený návrh nereagoval a všetky pokusy žalobkyne o dosiahnutie dohody o reálnom užívaní nehnuteľnosti odmietal. Návrh na začatie konania bol podaný v roku 2004, ale konanie bolo niekoľko rokov prerušené z dôvodu, že žalovaný podal žaloby na Okresný súd Košice II sp.zn. 34C/139/2005 a sp.zn. 23C/230/2005. V konaní 34C/139/2005 sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2002 uzatvorenej medzi Mestom Košice a žalobkyňou a v konaní 23C/230/2005 nahradenia prejavu vôle a z uvedeného dôvodu bolo konanie v právnej veci sp.zn. 17C/420/2004 prerušené. Vo veci 34C/139/2005 o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zobral žalovaný svoj návrh späť a návrh žalovaného o nahradenie prejavu vôle prejednávaný na Okresnom súde Košice pod sp.zn. 23C/230/2005 súd prvého stupňa zamietol a toto rozhodnutie bolo potvrdené i rozsudkom Krajského súdu v Košiciach dňa 4.3.2010. Potom, čo súdy uzavreli, že Mesto Košice previedlo spoluvlastnícky podiel na žalobkyňu v súlade so zákonom, sa žalobkyňa i žalovaný priklonili k reálnej deľbe nehnuteľnosti, avšak každý iným spôsobom. Navyše žalovaný žiada priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 14 121,55 eur, ktoré však žiadnym spôsobom nešpecifikoval a preto má žalobkyňa aj dôvodnú pochybnosť o tom, či vyčíslenie bolo urobené v správnej výške, či sa právny zástupca žalovaného reálne týchto úkonov i zúčastnil a preto odvolací súd by sa mal zaoberať aj touto otázkou. Naviac právny zástupca žalovaného je spoločníkom a spoluvlastníkom obchodného podielu v obchodnej spoločnosti žalovaného v rozsahu 50% a preto pomery spoločnosti žalovaného a všetky okolnosti viažuce sa k predmetu sporu právny zástupca žalovaného dôverne poznal a nebolo potrebné z jeho strany vykonávať štandardné úkony aj ako právneho zástupcu, ako by to bolo nevyhnutné v prípade, že by pomery žalovaného ako svojho klienta nepoznal. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie v jeho napadnutom výroku o trovách účastníkov konania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutom výroku. Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. V súvislosti s aplikáciou ust. § 146 ods. 2 O.s.p., prípadne aplikáciou ust. § 142 ods. 1 O.s.p. je súd vždy povinný skúmať splnenie, resp. nenaplnenie podmienok ust. § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je výnimkou zásady zodpovednosti za výsledok alebo procesné zavinenie v konaní. Aplikácia uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak však súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti účastníkom neprizná. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania (ich majetkových, osobných, sociálnych a ďalších pomeroch, okolnostiach, ktoré viedli k uplatneniu nárokov, k postoju účastníkov v priebehu konania a pod.). Súd prvého stupňa pre svoje rozhodnutie aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p., avšak existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností jasne a presvedčivo neodôvodnil. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že dôvodnosť podanej žaloby z vecného hľadiska nie je súd oprávnený hodnotiť, pretože pre takéto hodnotenie nie sú splnené zákonné podmienky, keďže nedošlo k skončeniu veci vydaním meritórneho rozhodnutia, ktoré je výsledkom dokazovania. Z výkladu ust. § 150 O.s.p. vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Úlohou súdu prvého stupňa bude teda rozhodnutie o trovách konania odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné. Bude úlohou súdu prvého stupňa zároveň zistiť, odkedy je právny zástupca žalovaného spoločníkom a spoluvlastníkom obchodného podielu obchodnej spoločnosti žalovaného v rozsahu 50% vzhľadom na tvrdenie žalobkyne, že ako spoločník obchodnej spoločnosti žalovaného a spoluvlastníkom obchodného podielu v rozsahu 50% všetky okolnosti viažuce sa k predmetu sporu dôverne poznal a nebolo potrebné vykonávať z jeho strany štandardné úkony ako právneho zástupcu - advokáta. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O.s.p. zrušil uznesenie v napadnutom výroku o trovách účastníkov konania a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách účastníkov konania musí zodpovedať ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p., teda musí byť presvedčivé a úplné v celom jeho odôvodnení vychádzajúc aj z odvolacích námietok žalovaného a vyjadrenia žalobkyne k jeho odvolaniu. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.