Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/73/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7104899148 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7104899148.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach so sídlom v Košiciach, Komenského 73, IČO: 397474 proti T. I., Z. O. N., J. X, zastúpenému JUDr. Jánom Fečkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 61, o zaplatenie 681,29 eura s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu na zaplatenie sumy 3.319,39 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 17.9.2014 č.k. 17C/351/2004-270 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 681,29 eura s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od 23.4.2003 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol, zamietol protinávrh žalovaného na náhradu škody a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 216,18 eura za zaplatené súdne poplatky. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 160,93 eura na účet Okresného súdu Košice I do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca svoju peňažnú pohľadávku uplatnil titulom nedoplatku v sume 20.524,30 Sk plynúceho z faktúry č. XXXXXXXXX, ktorou fakturoval žalovanému náklady spojené s ošetrením a liečbou kobyly Č. vo vlastníctve žalovaného, vrátane diagnostických a terapeutických úkonov, liečiv, materiálov a hospitalizácie, na základe objednávky žalovaného zo dňa XX.X.XXXX. Žalovaný sa protinávrhom voči žalobcovi domáhal náhrady škody vo výške 100.000,- Sk za úhyn kobyly Č. a jej plodu nato, ako bola liečená na pracovisku žalobcu. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že na základe objednávky žalovaného zo dňa XX.X.XXXX uzavreli účastníci konania zmluvu o ošetrení a liečení kobyly žalovaného s menom Č. u žalobcu - na Klinike chorôb koní a malých zvierat Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach. V objednávke žalovaný súhlasil s tým, aby bol kôň ošetrený, liečený a v prípade nutnosti aj utratený a tiež s tým, že uhradí všetky náklady spojené s jej liečbou a ošetrovaním. Predbežná cena diagnostických, terapeutických úkonov, liečiv a materiálov, vrátane hospitalizácie a ošetrenia zvieraťa bola určená v limite 5.000,- Sk až 10.000,-Sk. Konštatoval, že žalobca platobným výmerom č. XXXXXX E. X. XX.X.XXXX špecifikoval počet vykonaných úkonov a ich cenu spolu s uvedením množstva liečiv a ich ceny i použitého zdravotníckeho materiálu a na sumu 20.524,60 Sk (681,29 eura) dňa X.X.XXXX vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa XX.X.XXXX, ktorú žalovaný neuhradil a dňa XX.X.XXXX žalobcovi vrátil s odôvodnením, že faktúrou mu žalobca účtoval ošetrenie koňa, ktorý následkom jeho ošetrenia uhynul. Po právnom posúdení veci podľa § 51, § 420 ods. 1, § 491 ods. 1 a 2, § 563 Občianskeho zákonníka a § 97 ods. 1 O.s.p., vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku č. 20/2010 MVDr. V. J., znalkyne v odbore veterinárstvo - kynológia, že suma za použitý materiál a lieky je primeraná a cena za prácu žalobcu je podhodnotená, dospel k záveru, že žalobcom fakturovaná suma nákladov za veterinárne ošetrenie kobyly je preukázaná čo dôvodu i výšky, preto žalobe žalobcu vyhovel. O príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky žalobcu rozhodol podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka tak, že žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 681,92 eura od XX.X.XXXX t.j. od nasledujúceho dňa splatnosti vystavenej faktúry č. XXXXXXXXXX E. XX.X.XXXX, keďže dvojnásobok diskontnej sadzby určený Národnou bankou Slovenska platný k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t.j. ku dňu XX.X.XXXX, činil 6,5%. Zamietnutie žalobného návrhu v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania odôvodnil absenciou dohody o úroku z omeškania vo výške požadovanej žalobcom, t.j. vo výške 0,05% denne. Výrok o zamietnutí vzájomného návrhu žalovaného, ktorým sa voči žalobcovi domáhal náhrady škody v sume 100.000,- Sk (3.319,39 eura) za úhyn jeho kobyly a jej plodu, odôvodnil neunesením dôkazného bremena žalovaným, že žalobca je zodpovedný za škodu, ktorej náhrady sa žalovaný od žalobcu domáhal. Poukazom na záver znaleckého posudku č. XX/XXXX W.. J., znalkyne v odbore veterinárstvo - kynológia, že vybavenie kliniky žalobcu v roku 2003 bolo využité na dostupný a potrebný monitoring a zásadné chyby žalobcu neboli zistené, na svedecké výpovede profesora MVDr. N., W.. Z. F. W.. Z. uzavrel, že nebolo preukázané, aby žalobca nejakým spôsobom porušil svoju povinnosť pri starostlivosti o kobylu žalovaného, ktorú mal v liečebnej opatere, nebolo preukázané zavinenie žalobcu za úhyn kobyly, pretože kobyla bola v zlom kritickom stave, ktorý pretrvával 7 až 8 dní a príčinou jej úhynu bolo podľa správy o vyšetrení zo dňa XX.X.XXXX zlyhanie jej kardiovaskulárneho systému. Z uvedeného vyvodil, že na strane žalobcu nedošlo v jeho liečebnom postupe k pochybeniu, ktoré by spôsobilo úhyn kobyly a jej plodu a následne vznik škody, za ktorú by zodpovedal žalobca. Obranu žalovaného, ktorý namietal vecnú správnosť a odbornosť znaleckého posudku č. 20/2010 znalkyne MVDr. J. i osobu znalkyne, vyhodnotil ako účelovú a neodôvodnenú. Žalovaným predložený expertný posudok MVDr. O. G. a jeho závery v ňom označil za irelevantné s poukazom na vyjadrenie MVDr. J., že posudok MVDr. G. vychádza z neúplnej klinickej dokumentácie, ktorá bola priložená k spisu. Nevyhovenie návrhu žalovaného na určenie znalca z Českej republiky odôvodnil tým, že určil znalca zo zoznamu znalcov vedených na Ministerstve spravodlivosti SR podľa zák. č. 382/2004 Z.z.. O náhrade trov konania a štátu rozhodol podľa § 137 O.s.p., § 142 ods. 3 a § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 216,18 eura za žalobcom zaplatený súdny poplatok. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 2.11.2007 sp. zn. 2Co/51/2007 o priznaní odmeny znalcovi MVDr. V. L. vo výške 1.200,- Sk a uznesenie z Okresného súdu Košice I zo dňa 3.3.2011 č.k. 17C/351/2004 -188 o priznaní znalečného znalkyni MVDr. V. J. za vypracovanie znaleckého posudku č. 20/2010 vo výške 553,46 eura, z ktorého žalovaný titulom preddavku na trovy znaleckého dokazovania uhradil dňa 20.12.2005 sumu 116,18 eura (3.500,- Sk ) a dňa 25.1.2010 sumu 100 eur. Na základe uvedeného potom zaviazal žalovaného na úhradu zvyšnej časti trov štátu vo výške 160,93 eura. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) až f) O.s.p.. Navrhol podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Namietol záver prvostupňového súdu, že neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie zodpovednosti žalobcu za škodu. Mal za to, že za škodu spôsobenú mu úhynom kobyly je žalobca objektívne zodpovedný, na preukazovanie objektívnej zodpovednosti žalobcu nemôže byť zaväzovaný, pretože tá vyplýva z postavenia a funkcie žalobcu poskytovať riadnu a odbornú veterinárnu starostlivosť, o úrovni a spôsobe ktorej je potrebné vziať na zreteľ len obsah chorobopisu. Poukazom na obsah chorobopisu kobyly nato zopakoval, že žalobca jednoznačne pochybil, ak od XX.X.XXXX jeho kobyle ako gravidnej nezabezpečil nevyhnutný pohyb, ktorý musí byť zabezpečený práve pri kolike, pretože chorobopis kobyly neuvádza tento výkon žalobcu a ani konštatovanie jej ťažkého stavu, lebo ten sa prejavil až na piaty deň pobytu kobyly u žalobcu. Podľa žalovaného žalobca pochybil tiež tým, že vôbec nediagnostikoval stav kobyly a v dôsledku toho zvolil nesprávnu liečbu a postup, keď indikoval pôrod oxitocínom v čase, keď už zdravotný stav kobyly takú záťaž nemohol vydržať, a následne pristúpenie k fetotómii po druhom oxitocíne bolo už len zabitím kobyly i jej žriebäťa, čo malo byť žalobcovi známe. Rozsudok označil za arbitrárny a tendenčný najmä z dôvodu, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní jednostranne zohľadnil len účelové výpovede zamestnancov žalobcu zodpovedných za výsledok - úhyn jeho kobyly, a to MVDr. Z. F. B.. W.. N. B.. a vôbec nevyhodnotil ostatné dôkazy a ani výpoveď ostatných vypočutých svedkov JUDr. I., R.. V., R.. I., B.I. M. F. W.. W. o stave kobyly pred a počas hospitalizácie, a ani fakt, že jeho kobyla bola dovezená k žalobcovi v zdravotnom stave, ktorý nebol akútny, ani to, že výpovede svedka MVDr. Z. E. X. X.X.XXXX si odporujú. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nevyhodnotil ani obsah a ani čas jednotlivých záznamov vyplývajúcich z chorobopisu jeho kobyly a nezohľadnil hlavne skutočnosť, že stav kobyly sa začal zhoršovať až na štvrtý deň po jej hospitalizovaní, nakoľko z chorobopisu vyplýva, že ešte tento deň žrala, pila, defekovala, čiže mala normálne bežné fyziologické prejavy. Zdôraznil, že pri príjme kobyly až do jej úhynu nebola žalobcom stanovená diagnóza iná, než taká, ako ju určil obvodný veterinárny lekár MVDr. W. (kolika - obstipácia kolónu), a to ani tretí deň po jej hospitalizácii, ani po jej treťom rektálnom vyšetrení. Poukazom na chorobopis kobyly a na expertný posudok MVDr. G.Ř. E. X. XX.X.XXXX mal za to, že žalobca pochybil, ak nevykonal diagnostiku prislúchajúcu odbornosti klinického pracoviska, t.j. nevykonal biochemické vyšetrenie, ani zodpovedajúce doplňujúce a odborné upresňujúce vyšetrenie vnútorných orgánov kobyly, napr. pečeňového profilu, a liečil jeho kobylu tzv. naslepo bez toho, aby stanovil jej aktuálnu diagnózu, pretože jeho kobyla bola k žalobcovi privezená na pozorovanie a identifikáciu príčin jej občasného nekľudu počas gravidity, a po celú dobu pokračoval v konzervatívnej liečbe bez toho, aby v chorobopise uviedol množstvo podaných medikamentov. Pretože chorobopis, faktúra č. XXXXXXXXXX, ani jej príloha - platobný výmer č. XXXXXX E. XX.X.XXXX nič nehovoria o aplikovaných množstvách medikamentov, ani o dôvodoch ich použitia, mal za to, že neobstojí ani záver súdu, že žalobcom účtované náklady za veterinárnu starostlivosť v sume 681,92 eura sú adekvátne, pretože adekvátnosť žalobcom účtovaných liečiv nebola žalobcom preukázaná. Súdu prvého stupňa v tejto súvislosti vytkol, že s uvedenou skutočnosťou sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal, čím neúplne a nesprávne právne posúdil existujúce dôkazy a vydal rozhodnutie, ktoré je z vecného a právneho hľadiska nepreskúmateľné, keď nie je úplné a výstižné tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Ďalej tvrdil, že súd prvého stupňa pochybil, ak rozhodnutie oprel výlučne len o závery znaleckého posudku č. 10/2010 MVDr. V. J. znalkyne v odbore veterinárstvo - kynológia bez toho, aby riadnym spôsobom vyhodnotil aj chorobopis a správu o vyšetrení kobyly, ako i ostatné doložené dôkazy, a nevyhovel jeho opakovanej požiadavke na výsluch znalkyne len s odôvodnením, že táto sa na pojednávanie odmieta dostaviť, hoci už v priebehu konania viackrát namietal, že ustanovil vo veci znalkyňu, ktorá je odborníčkou na psov a znalecký posudok č. 10/2010 vypracovala v rozpore s právnou úpravou. V tejto súvislosti zdôraznil, že na vypracovanie svojho posudku si prizvala konzultanta z cudzieho štátu, s ktorým išla jeho prípad konzultovať k žalobcovi bez toho, aby ho vyzvala k nejakej súčinnosti, aby mal priestor k podaniu svojho stanoviska, prípadne aby bol tiež prítomný so svojím právnym zástupcom pri rokovaní znalkyne a jej konzultanta so žalobcom, a to všetko nielen bez jeho vedomia, ale i bez vedomia a súhlasu súdu, pretože uznesenie súdu zo dňa 29.6.2009 o ustanovení tejto znalkyne nebolo koncipované tak, že táto si bola bez ďalšieho oprávnená prizvať konzultanta. Ďalej upozornil, že znalecký posudok naviac vôbec neobsahuje fotokópie príloh, ktoré mali byť predmetom posúdenia skutkového postupu žalobcu od prijatia až po úhyn kobyly a jej stavu, a teda vôbec nie je zrejmé, z akých podkladov znalecký posudok vychádza, navyše, ak znalkyňa vo svojom znaleckom posudku nespomenula, že v celkovom klinickom protokole nie je uvedená diagnóza kobyly stanovená žalobcom, t.j. nie je zrejmé, z akej diagnózy žalobca pri liečbe jeho kobyly vychádzal. Nestotožnil sa ani s argumentáciou súdu prvého stupňa, že ním doložený expertný posudok MVDr. G. nemohol mať vplyv na rozhodnutie, a súdu vytkol, že sa vôbec nevysporiadal s jeho písomnou námietkou voči protokolovaniu výpovede svedka MVDr. W., ktorý na otázku jeho právneho zástupcu odpovedal „nemôžete čakať, že budem hovoriť proti svojim“, čo však súd nezaprotokoloval napriek jeho žiadosti o zaprotokolovanie tejto odpovede a nezaprotokoloval v zápisnici o pojednávaní ani túto jeho námietku a ani sa s touto jeho námietkou nijako nevysporiadal. Rovnako mu dňa 11.12.2013 neumožnil s odôvodnením veľkého meškania následne vytýčenej veci dovypočutie podstatného svedka MVDr. K., ktorý ako posledný indikoval postup žalobcu pri záchrane kobyly. Nepripustil vyťaženie tohto svedka žalovaného odpoveďou prečo, kedy a na základe čoho zvolil postup, t.j. vyvolanie pôrodu oxitocínom v dvoch dávkach a počas toho vykonal i fetotómiu - roztrhanie žriebäťa v maternici kobyly, čo už bol podľa žalovaného vysoko necitlivý, nehumánny zákrok, priečiaci sa etike veterinárneho lekára. Ďalej namietol konštatovanie prvostupňového súdu, že nemal požiadavku na ďalšie dokazovanie, lebo požadoval vykonanie už skôr ním navrhnutých dôkazov výsluchom a už vypočutých svedkov žalobcu a znalkyne na odstránenie rozporov vo výpovediach, čo bolo súdom odmietnuté a protokolované, že nie sú návrhy na ďalšie dôkazy, po čom vyhlásil súd prvého stupňa dokazovanie za skončené bez toho, aby na pojednávaní dňa 17.9.2014 vyzval účastníkov v zmysle ust. § 118 ods. 4 O.s.p., čo potvrdzuje zápisnica z pojednávania dňa 17.9.2014. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu označil skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu za irelevantné a navrhol rozsudok v celom rozsahu ako vecne a právne správny, vychádzajúci zo správnych skutkových zistení a správneho právneho posúdenia veci, potvrdiť. Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. V posudzovanej veci ide o žalobcom proti žalovanému uplatňovaný nárok na náhradu nákladov vo výške 681,92 eura za ním poskytnutú veterinárnu starostlivosť o kobylu žalovaného s menom Č., ktorú prijal na základe objednávky zo dňa XX.X.XXXX a zmluvy o ošetrení a liečení kobyly na Klinike chorôb koní a malých zvierat Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach. Žalovaný sa naopak voči žalobcovi domáha náhrady škody z titulu zodpovednosti žalobcu za škodu, ktorá mu vznikla úhynom jeho kobyly a žriebäťa pri výkone veterinárnej starostlivosti (služby) poskytnutej žalobcom. Po preskúmaní obsahu spisu k odvolaniu žalovaného odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa síce vo veci vykonal obsiahle dokazovanie, avšak v písomnom vyhotovení rozsudku nepostupoval v zhode s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil (ust. § 132 O.s.p. ukladá súdu dôkazy hodnotiť podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci), prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, a podľa ktorého súd musí dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Prvostupňový súd sa v rozpore s vyššie uvedeným uspokojil v rozsudku iba s výpočtom vykonaných dôkazov a tvrdení účastníkov a následne už len neprípustne formuloval tzv. súhrnné zistenie, ktorým zistil rozhodný skutkový stav súčasne na základe všetkých vykonaných dôkazov bez toho, aby uviedol, na základe ktorých konkrétnych dôkazov sa to ktoré zistenie činí a z akých dôvodov, ako i bez vysvetlenia rozporov medzi nimi. Uvedené platí tak vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku o priznaní istiny peňažnej pohľadávky žalobcu, ako i vo vzťahu k výroku o zamietnutí protinávrhu žalovaného na náhradu škody. Žalovaným dôvodne namietaný nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia právneho posúdenia veci prvostupňovým súdom, bráni odvolaciemu súdu zhodnotiť jeho správnosť. Tým prvostupňový súd zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za takejto situácie odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy, ani žalovaným namietanú vierohodnosť svedeckých výpovedí (k tomu por. napr. rozhodnutie uverejnené pod číslom XX/XXXX F. XX/XXXX Zbierky rozhodnutí a stanovísk súdov ČSSR) a ani výsledky znaleckého dokazovania, ktorých správnosť hodnotenia prvostupňovým súdom žalovaný spochybňuje dôvodne. Podľa § 127 ods. 1 O.s.p. ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd vykoná dôkaz znaleckým posudkom vždy, ak sú na posúdenie skutočností významných pre zistenie skutkového stavu veci potrebné odborné znalosti. Z uvedeného zároveň plynie, že ak súd ustanoví znalca, zároveň znalca vyslúchne, i keď mu uložil, aby svoj posudok vypracoval písomne. Obhajoba znaleckého posudku sa totiž uskutočňuje výsluchom znalca pred súdom. Uspokojiť sa pri rozhodovaní vo veci samej len s písomným posudkom znalca môže súd iba v odôvodnených prípadoch. V súdenej veci je zrejmé, že predmetom znaleckého posudku znalkyne MVDr. V. J. nebolo posúdenie len úplne jednoduchých skutočností a že žalovaný (naviac) spochybňoval závery znaleckého posudku prostredníctvom zdôvodnených námietok a na svoje tvrdenia predložil (o.i.) expertný posudok MVDr. G. E. X. XX.X.XXXX, nešlo v prejednávanej veci o odôvodnený prípad, v ktorom by sa súd mohol v zmysle ust. § 127 ods. 1 vety štvrtej O.s.p. miesto výsluchu znalca uspokojiť len s jeho písomným posudkom. Aj v tomto smere je odvolacia námietka žalovaného opodstatnená a správna je i argumentácia žalovaného, že aj znalecký posudok, ktorý je nepochybne významným druhom dôkazných prostriedkov, je nutné hodnotiť rovnako starostlivo ako každý iný dôkaz. Pretože znalecký posudok nemá žiadnu väčšiu dôkaznú silu, musí byť podrobený všestrannej previerke nielen právnej korektnosti, ale tiež vecnej správnosti. Hodnotiť je pritom treba celý proces utvárania znaleckého dôkazu, vrátane prípravy znaleckého skúmania, zabezpečovania podkladov pre znalca, priebeh znaleckého skúmania, vierohodnosť teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť metód použitých znalcom a spôsob vyvodzovania záverov znalca. Ponechávať bez povšimnutia vecnú správnosť znaleckého posudku, bez ďalšieho dôverovať záverom znalca, vo svojich dôsledkoch by totiž znamenalo popretie zásady voľného hodnotenia dôkazov súdom podľa vnútorného presvedčenia a naopak privilegovanie znaleckého dôkazu a prenášanie zodpovednosti za skutkovú správnosť súdneho rozhodovania na znalca. Takýto postup nemožno akceptovať. V prípade žalovaným vznesených skutkových námietok a pochybností o správnosti znaleckého posudku (už v priebehu konania na súde prvého stupňa), nemohol prvostupňový súd tieto opomenúť a bol povinný vzniknuté pochybnosti odstrániť. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je predčasný a aj z toho dôvodu nie je správny. Ak totiž prvostupňový súd pri existencii zdôvodnených námietok žalovaného minimálne nevypočul znalkyňu MVDr. Janu J. F. vo veci rozhodol bez toho, aby sa vysporiadal s námietkami skutkových záverov vyplývajúcich z vykonaného znaleckého dokazovania a ostatných vykonaných dôkazov, výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.. Za danej procesnej situácie odvolaciemu súdu neprináleží vyhodnotiť ani znalecký posudok znalkyne MVDr. V. J. za (ne)správny a následne ho eventuálne nahradiť vlastným posúdením rozhodných skutočností z odbornej stránky. Vzhľadom na vyššie uvedené je tak posúdenie otázky zodpovednosti žalobcu za škodu predčasné, a preto nesprávne. Prvostupňový súd pochybil, keď protinávrh žalovaného o náhradu škody naviac zamietol bez toho, aby sa zaoberal relevantnými skutočnosťami, týkajúcimi sa splnenia predpokladov vzniku zodpovednosti žalobcu pri poskytovaní veterinárnej služby a zodpovednosť žalobcu za škodu vylúčil bez ďalšieho iba poukazom na znalecký posudok č. 20/2010 MVDr. V. J., znalkyne v odbore veterinárstvo - kynológia, svedecké výpovede profesora MVDr. N., W.. Z., W.. Z. a argumentáciou, že nebolo preukázané, aby žalobca nejakým spôsobom porušil svoju povinnosť pri starostlivosti o kobylu žalovaného, ktorú mal v liečebnej opatere, nebolo preukázané zavinenie žalobcu za úhyn kobyly, pretože kobyla bola v zlom kritickom stave, ktorý pretrvával 7 až 8 dní a príčinou jej úhynu bolo podľa správy o vyšetrení zo dňa XX.X.XXXX zlyhanie kardiovaskulárneho systému. Z dôvodov preskúmavaného rozsudku naviac nie je (o.i) zrejmé, čo bolo vyvolávajúcim činiteľom úhynu kobyly žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že v prípade, ak je vyvolávajúcim činiteľom poškodenia zdravia pri poskytnutí (veterinárnej) služby vlastnosť konkrétnej veci, predpokladá sa zodpovednosť podľa ustanovenia § 421a Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje skutkovú podstatu objektívnej zodpovednosti za škodu, ktorej sa nemožno zbaviť, existenciu ktorej tvrdí žalovaný vo svojom odvolaní, keď tvrdí, že za škodu spôsobenú mu úhynom kobyly je žalobca objektívne zodpovedný. Zodpovednosť za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili, sa vzťahuje nepochybne aj na poskytovanie zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb (§ 421a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka), avšak tam, kde ujma bola vyvolaná spôsobom použitia veci, či inými okolnosťami (napr. zavineným porušením povinností pracovníkmi veterinárneho zdravotníckeho zariadenia, vadnosťou chybného zákroku veterinárneho lekára) bez toho, aby šlo o účinok plynúci zo samotnej povahy či vlastnosti veci, ktorá bola pri (veterinárnej) službe použitá, neuplatní sa režim ust. § 421a Občianskeho zákonníka, ale je daná všeobecná zodpovednosť podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa sa z tohto pohľadu vecou nezaoberal, jeho právne posúdenie veci tak ostalo neúplne a aj z tohto dôvodu nesprávne. Žalovaný preto vo svojom odvolaní dôvodne spochybnil vecnú správnosť rozhodnutia i čo do správnosti jeho právneho záveru o zodpovednosti žalobcu za škodu. Pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a tiež pre vadu konania spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania účastníkov a trovách štátu podľa § 221 ods. 1 písm. h) a f) O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (odsek 2 tohto zákonného ustanovenia). Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vychádzať z právneho názoru a pokynov odvolacieho súdu vyslovených v tomto zrušujúcom uznesení (§ 226 O.s.p.), vysporiadať sa dôsledne s námietkami a argumentáciou žalovaného, na ktoré poukázal v tomto rozhodnutí i odvolací súd. Až po vyriešení základu zodpovednosti žalobcu za úhyn kobyly žalovaného z hľadiska ust. § 421a Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa použili pri poskytnutí veterinárnej služby žalobcom, alebo z hľadiska všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škoda vznikla v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany žalobcu ako poskytovateľa veterinárnej služby, vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo nepochybné právne posúdenie uplatneného nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému, právne posúdenie uplatneného protinávrhu žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, ako aj právne závery, ktoré vyvodil zo zisteného skutkového stavu. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z., v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.