Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/70/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7104899488 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7104899488.14 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: 1/ M.Á. H., bytom v C., A. B. XX, zastúpená JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom so sídlom v Košiciach, Šoltésovej 5, 2/ Q. Š., bytom v C., A. B. XX, 3/ B. M. I., bytom XXXX, K. XX, A. T. F. XX, M. P., právny nástupca po nebohej A. M., naposledy bytom v C., A. B. Č.. XX, zomrelej dňa XX.X.XXXX, 4/ K. A., bytom v C., A. B. XX, proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov Slovenskej jednoty 44, 46, 48, Košice, so sídlom v Košiciach, Slovenskej jednoty 48, zastúpený JUDr. Augustínom Tomášom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne v 4. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 26C/283/2004-565 zo dňa 2.9.2014 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie vo výrokoch o povinnosti žalobkyne v 4. rade K. A. nahradiť žalovanému trovy konania v lehote 90 dní od právoplatnosti uznesenia. Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvého stupňa alebo súd) uznesením označeným v záhlaví zaviazal žalobkyne v 1., 2. a 4. rade nahradiť žalovanému trovy konania spolu vo výške 258,32 € ako trovy právneho zastúpenia, a to na účet právneho zástupcu žalovaného v lehote 90 dní od právoplatnosti uznesenia s tým, že plnením čo i len jednej zo žalobkýň povinnosť v rozsahu plnenia ostatných zaniká. Zaviazal žalobkyne v 1. a 4. rade nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 88,57 € ako trovy právneho zastúpenia, a to na účet právneho zástupcu žalovaného v lehote 90 dní od právoplatnosti uznesenia s tým, že plnením čo i len jednej zo žalobkýň povinnosť v rozsahu plnenia druhej zaniká. Zaviazal žalobkyňu v 1. rade nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 43,85 €, z čoho suma 16,60 € predstavuje iné trovy a suma 27,25 € predstavuje trovy právneho zastúpenia, a to na účet právneho zástupcu žalovaného v lehote 90 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v 3. rade nepriznal. Rozhodol tak po právoplatnosti rozsudku v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia. Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 26C/283/2004-88 zo dňa 6.6.2008 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 4.2.2011 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/117/2011-422 zo dňa 15.novembra 2011 bola žaloba žalobkýň o vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému zamietnutá. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal čiastočnú náhradu trov konania proti neúspešným žalobkyniam v 1., 2. a 4. rade a voči žalobcovi v 3. rade náhradu trov konania mu nepriznal. Zohľadnil majetkové pomery žalobkýň, ktoré sú starobnými dôchodkyňami, zohľadnil však zároveň aj okolnosti prejednávanej veci, keď žalobkyne si oprávnene uplatňovali svoju pohľadávku voči žalovanému a k zániku ich pohľadávok došlo započítaním až v priebehu súdneho konania. Pokiaľ ide o žalobcu v 3. rade, zohľadnil tú skutočnosť, že je právnym nástupcom pôvodnej žalobkyne v 3. rade, pričom účastníkom konania sa stal až v štádiu, keď sa rozhodovalo o trovách konania, a teda nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť úkony jeho právnej predchodkyne a zároveň zohľadnil aj jeho majetkové pomery. Majetkové pomery žalobkýň zohľadnil aj tým, že im uložil zaplatiť trovy konania žalovanému v lehote 90 dní od právoplatnosti uznesenia v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa v 4. rade, a to iba proti lehote na plnenie priznaných trov s odôvodnením, že doba 90 dní je pre ňu veľmi krátka. Ostatní účastníci zostali v odvolacom konaní nečinní. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v 4. rade ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne v 4. rade nie je možné vyhovieť. Predmetom odvolacieho prieskumu boli iba napadnuté výroky uznesenia o lehote na plnenie 90 dní od právoplatnosti uznesenia vo vzťahu k žalobkyni v 4. rade. V prevyšujúcej časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť, lebo účastníci konania proti nemu nepodali odvolanie a nebolo predmetom odvolacieho prieskumu. Uznesenie je v napadnutých výrokoch o povinnosti žalobkyne v 4. rade Boženy Sedlákovej nahradiť žalovanému trovy konania spolu so žalobkyňami v 1. a 2. rade vo výške 258,32 € a spolu so žalobkyňou v 1. rade aj 88,57 € v lehote 90 dní od právoplatnosti uznesenia vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v týchto výrokoch potvrdil. Správne, veľmi podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody uznesenia v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacej námietke žalobkyne v 4. rade, že súdom určená lehota 90 dní je veľmi krátka odvolací súd uvádza nasledovné : V zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. V zmysle ust. § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ súd ukladá vo svojom rozhodnutí povinnosť plniť, a to sa týka aj povinnosti nahradiť trovy konania, v zmysle citovaného ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd však vzhľadom na okolnosti prípadu a sociálne pomery povinného účastníka môže určiť aj dlhšiu lehotu, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Pri úvahe súdu o povolení dlhšej lehoty na splnenie rozsudkom alebo uznesením uloženej povinnosti je potrebné vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, z povahy prejednávanej veci a priznaného nároku, z osobných a majetkových pomerov účastníkov, ale zároveň aj zo zásady úmernosti určenej lehoty výške priznanej pohľadávky. Je potrebné zohľadniť nielen dopad na situáciu dlžníka, ale aj veriteľa v tom zmysle, či určením inej lehoty nedôjde k neúmernému zvýhodneniu dlžníka na úkor veriteľa. V prejednávanej veci súd zohľadnil všetky vyššie uvedené kritériá a vzhľadom na zistené osobné a majetkové pomery, ako aj okolnosti prejednávanej veci určil pre žalobkyne ako povinné nahradiť žalovanému trovy konania lehotu 90 dní od právoplatnosti uznesenia. Táto lehota je vzhľadom na výšku priznaných trov konania primeraná predovšetkým vzhľadom na sociálnu situáciu žalobkýň a zároveň určením lehoty v tejto dĺžke nedôjde k znevýhodneniu žalovaného. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že rozsudok vo veci samej, ktorým bola žaloba žalobkýň zamietnutá, nadobudol právoplatnosť dňa 30.1.2012. Týmto rozsudkom nebolo rozhodované o trovách konania účastníkov a prvým rozhodnutím o trovách konania účastníkov bolo uznesenie Okresného súdu Košice I č.k. 26C 283/2004-446 zo dňa 31.7.2012, ktoré bolo doručené žalobkyni v 4. rade prostredníctvom jej právnej zástupkyne dňa 14.8.2012. Týmto uznesením bola žalobkyňa v 4. rade zaviazaná spolu s ostatnými žalobkyňami na náhradu trov konania úspešnému žalovanému a už od tohto momentu si musela byť vedomá, že si bude musieť zabezpečiť finančné prostriedky na tento účel, a to aj za situácie, keď podala odvolanie proti napadnutému uzneseniu, keďže ho napadla iba vo výroku o lehote na plnenie a nie aj vo výroku o výške plnenia. Vyššie uvedeným uznesením boli pritom žalobkyne zaviazané na náhradu trov konania v podstatne vyššej výške, a to 732,95 € a 88,57 €. Od uvedenej doby (august 2012) až doposiaľ mala žalobkyňa možnosť na účely budúceho plnenia titulom povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania odložiť si finančné prostriedky tak, aby túto výplatnú povinnosť bola schopná v určenej lehote 90 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia splniť. Napadnutým uznesením bola pritom určená jej výplatná povinnosť v podstatne nižšej výške oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, a to 258,32 €, pokiaľ ide o jej spoločný záväzok so žalobkyňami v 1. a 2. rade a 88,57 €, pokiaľ ide o jej spoločný záväzok so žalobkyňou v 1. rade. Je potrebné ďalej zohľadniť aj tú skutočnosť, že od vydania napadnutého uznesenia dňa 2.9.2014 uplynulo obdobie viac ako jedného roka, za ktorý čas taktiež mala možnosť žalobkyňa v 4. rade zabezpečiť si finančné prostriedky na splnenie povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania. Osobné a majetkové pomery žalobkyne v 4. rade, ktorá je vlastníčkou 1,5 izbového bytu a jej jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 341,40 €, súd zohľadnil práve pri určení podstatne dlhšej lehoty na plnenie, ako je zákonom určená lehota troch dní a zistené osobné a majetkové pomery žalobkyne v 4. rade so zohľadnením výšky priznaných trov konania žalovanému neodôvodňujú určenie inej lehoty na plnenie. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie vo výrokoch o lehote plnenia vo vzťahu k žalobkyni v 4. rade. Účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd ich náhradu účastníkom nepriznal ( §224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.). Toto uznesenie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.