Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/48/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7104899647 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7104899647.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v spore žalobcu Y. R., nar. XX.X.XXXX, bytom O., Rastislavova XXX/XX, zast. Mgr. Richardom Petrovom, advokátom, so sídlom Košice, Františkánska 3, proti žalovanému T. IČO: 00 151 866, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 18C 260/2004-333 zo 7.8.2014 Okresného súdu Košice I r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uznesením zo 7.8.2014 konanie o náhradu škody zastavil, postúpil vec riaditeľovi Krajského riaditeľstva PZ SR v Košiciach a rozhodol, že žiaden z účastníkov ani štát nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uznesenia konštatoval, že žalobca sa v konaní domáha náhrady za stratu na služobnom plate, náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, jednorazového mimoriadneho odškodnenia a rozdielu medzi odchodným od 5.12.2012 do dosiahnutia dôchodkového veku, ktoré sú v zmysle zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov klasifikované ako dávky nemocenského, úrazového a výsluhového zabezpečenia. Na prejednanie týchto nárokov žalobcu je príslušný jeho nadriadený, ktorý rozhoduje v správnom konaní. Súd má právomoc rozhodovať až v prípade, že existuje právoplatné rozhodnutie vydané v správnom konaní, ktoré je oprávnený preskúmať. 3. Vzhľadom na neexistenciu takéhoto správneho rozhodnutia nie je založená právomoc súdu v zmysle ust. § 7 ods. 1 O.s.p., keďže podľa osobitného zákona má právomoc na prejednanie správny orgán. 4. Keďže nedostatok právomoci je neodstrániteľnou podmienkou konania, súd konanie zastavil a postúpil vec na prejednanie riaditeľovi Krajského riaditeľstva PZ SR v Košiciach. 5. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktorý mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň uviedol, že odôvodnenie odvolania s podrobnou argumentáciou vo vzťahu k uvedenému odvolaciemu dôvodu ako aj dôvody nesprávnosti rozhodnutia súdu s uvedením, čoho sa odvolaním domáha, doplní v lehote 10 dní. 6. Odvolací súd uznesením 11Co 910/2014-343 z 21.11.2014 vrátil vec Okresnému súdu Košice I a uložil mu aby postupom podľa § 209 ods. 1 O.s.p. vyzval odvolateľa na doplnenie dôvodov odvolania. 7. Uznesením 18C 260/2004-347 z 10.12.2014 súd vyzval žalobcu na odstránenie vád odvolania v lehote 10 dní. 8. Žalobca v doplnení odvolania, doručenom dňa 5.1.2015, uviedol, že má za to, že súd postupoval na základe nesprávneho právneho posúdenia, keď použil nesprávny právny predpis, ktorý sa na vec nevzťahuje. Žiadal zrušiť napadnuté uznesenie a vrátiť vec na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Zdôraznil, že základom nárokov, ktoré si v konaní uplatnil, je jeho ochorenie, ktoré je v príčinnej súvislosti so službou v policajnom zbore, počas výkonu služby v tzv. pohotovostnom policajnom útvare, v ktorom pôsobil do roku 1998. Jeho práceneschopnosť od 3.4.2002, daná úrazom mimo službu, nesúvisela s jeho dovtedajšími zdravotnými ťažkosťami, ktoré boli prítomné už od roku 1997, čo potvrdili aj znalecké posudky v konaní. Z toho je zrejmé, že prípadná choroba z povolania vznikla u neho ešte pred dátumom 3.4.2002, a teda ešte pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z.z. Citoval § 121 zákona č. 328/2002 Z.z., § 174 ods. 3, § 1 ods. 4 písm. b/ zákona č.73/1998 Z.z. a mal za to, že uplatnené nároky nie je možné považovať za dávky úrazového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a nemôže o nich rozhodovať orgán, ktorému ich súd postúpil. Ďalej uviedol, že vzhľadom na obdobie vzniku škody na zdraví, pred 1.8.2004, na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia z tejto škody sa vzťahuje vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia a podľa nej si uplatnil 30 násobné bodové ohodnotenie. Uvedený nárok nie je možné prejednať pred iným orgánom, preto v tejto časti nebolo možné konanie zastaviť. Podľa názoru žalobcu bez vyriešenia spornej otázky, a to, či trpí chorobou z povolania v príčinnej súvislosti s výkonom služby a určením obdobia jej vzniku nie je možné stanoviť zodpovedný subjekt a rozhodnúť o postúpení veci v časti. 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení upozornil na to, že pokiaľ žalobca tvrdí, že ním uplatnené nároky súvisia s ochorením, ktoré vzniklo v príčinnej súvislosti s výkonom služby v pohotovostnom policajnom útvare, kde pôsobil od roku 1998, a že jeho práceneschopnosť od 3.4.2002 daná úrazom mimo službu nesúvisela s jeho dovtedajšími zdravotnými ťažkosťami, ktoré boli prítomné už od roku 1997 a z toho má byť zrejmé, že prípadná choroba z povolania u neho vznikla ešte pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z.z., je potom otázne, ako má byť posúdený jeden zo žalobcových nárokov, a to nárok na náhradu straty na služobnom plate za obdobie od 3.4.2002 do 5.12.2002, keď v uvedenom období bol práceneschopný z dôvodu vzniku mimoslužobného úrazu, ktorý aj podľa vyjadrenia žalobcu nesúvisel s jeho zdravotnými ťažkosťami od roku 1997, kedy pracoval v pohotovostnom policajnom útvare do roku 1998, kde zdravotné ťažkosti vzniknuté pri práci na tomto útvare chce žalobca posúdiť ako chorobu z povolania, čiže žiada náhradu, ktorá nemá súvis s chorobou z povolania. Poukázal na to, že ak žalobca žiada nárok na náhradu škody, ktorý súvisí s úrazom a na druhej strane nesúvisí s chorobou z povolania, tak tento konkrétny jeho nárok je neopodstatnený. Pokiaľ ide o žalobcov názor, že jeho prípadná choroba z povolania vznikla ešte pred dátumom 3.4.2002, teda pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a preto jeho nároky nie je možné považovať za dávky úrazového zabezpečenia, mal za to, že žalobca si zodpovednosť služobného úradu zamieňa s rozhodnutím správneho orgánu. Pri rozhodovaní o určitej dávke sociálneho zabezpečenia, kde o dávke rozhoduje správny orgán, je v rozhodnutí zároveň konštatované, že za služobný úraz alebo chorobu z povolania nesie služobný úraz zodpovednosť v určenom (percentuálnom) rozsahu, čo sa následne prejaví vo výške vypočítanej dávky. Prešetrenie určitého služobného úrazu alebo choroby z povolania je ukončované správou o prešetrení, kde komisia konštatuje zodpovednosť služobného úradu v určitom rozsahu podľa okolností a príčin, kde následne príslušný správny orgán rozhodne o priznaní alebo nepriznaní dávky sociálneho zabezpečenia. Ak by žalobca v decembri 2002 pri ukončení služobného pomeru, alebo v roku 2004, kedy podal žalobu na súd, požiadal príslušný správny orgán o posúdenie jeho nárokov, z dôvodu príčinnej súvislosti s chorobou z povolania, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s výkonom služby v pohotovostnom policajnom útvare počas rokov 1997 a 1998, tak by o jeho žiadosti rozhodoval vždy len správny orgán po prešetrení a stanovení rozsahu zodpovednosti služobného úradu. V prípade podania takejto žiadosti by sa postupovalo tak, že v správnom konaní by sa podľa zákona č. 328/2002 Z.z. skúmalo, či nároky žalobcu súvisia s chorobou z povolania, ak by bolo preukázané, že jeho ochorenie kolien a chrbtice sú chorobou z povolania, a bol by následne stanovený čas vzniku týchto ochorení, tak by s prihliadnutím na to obdobie platnú právnu úpravu bolo o jeho nárokoch rozhodnuté príslušným správnym orgánom, s možnosťou odvolacieho konania. Žalovaný poukázal na svoje skoršie písomné vyjadrenie z 5.4.2013, v ktorom rozčlenil podľa platnej právnej úpravy nároky žalobcu do kategórií, či ide o náhradu v rámci nemocenského alebo úrazového, prípadne výsluhového zabezpečenia a zároveň uviedol, kto tieto náhrady priznáva - vždy ide o rozhodnutie určitého správneho orgánu. Žalobca nedodržal zákonný postup na priznanie dávok sociálneho zabezpečenia, keď nežiadal príslušný správny orgán o ich priznanie, a preto vo veci nie je daná právomoc súdu v občianskoprávnom konaní. Podľa druhu nároku žalobcu by o jeho žiadosti rozhodoval príslušný správny orgán s prihliadnutím na príslušnú platnú právnu úpravu. Žalovaný uviedol, že jednotlivé nároky žalobcu sú nárokmi zo sociálneho zabezpečenia a o týchto má rozhodovať príslušný správny orgán podľa na časové nároky sa vzťahujúcej platnej právnej úpravy. Pokiaľ ide o vyriešenie otázky, či žalobca trpí chorobou z povolania, toto nepatrí do právomoci súdu, ale príslušnej kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie. Pri posúdení nárokov žalobcu, ktoré majú mať súvis s chorobou z povolania, správny orgán bude postupovať spôsobom, aby zistil, či táto má súvis s výkonom jeho predchádzajúcej služobnej činnosti a v prípade preukázania jej existencie a príčinnej súvislosti, o príslušných nárokoch rozhodne. Žalovaný navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Trovy konania si neuplatnil. 10. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). 11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 12. Uznesenie je v napadnutých výrokoch vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. 13. Danosť súdnej právomoci je jednou z prvoradých procesných podmienok, preto jej splnenie musí súd skúmať vždy ex offo, v každom štádiu konania (§ 161 CSP). 14. Pre posúdenie povahy právneho vzťahu strán sporu z hľadiska právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobca vyvodzuje z tohto právneho vzťahu, je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda povaha práv a povinností strán sporu, ktoré tvoria obsah tohto právneho vzťahu, ktoré kritérium je určujúcim pre posúdenie, či žalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z takého právneho vzťahu, ktorý možno podriadiť pod čl. 1 CSP (spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu). 15. Pre vyriešenie otázky, či prejednávaná vec patrí do právomoci súdu, je nutné predovšetkým zistiť, z akého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje ním uplatnené nároky. Samotný nárok ako predmet súdneho konania vo všeobecnosti je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými odôvodňuje žalobca svoj nárok a žalobným petitom. Posúdenie zistených skutkových okolností pod určitú právnu normu je úlohou súdu. Ak súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových zistení, ktoré umožňujú uplatnený nárok po právnej stránke podriadiť pod viacero hmotnoprávnych noriem, je jeho povinnosťou podľa príslušných ustanovení vec posúdiť a o nároku rozhodnúť, a to bez ohľadu na to, či je v návrhu uvedený právny dôvod požadovaného plnenia, pretože žalobca nie je povinný uplatnený nárok kvalifikovať po právnej stránke. Rozhodujúcim je teda obsahové hľadisko, t.j. povaha práv a povinností účastníkov, ktoré tvoria obsah tohto právneho vzťahu. Len uvedené kritérium je určujúce pre posúdenie, či návrhom uplatnený nárok je vyvodzovaný z takého právneho vzťahu, ktorý možno podriadiť pod čl. 1 CSP. 16. Podľa § 216 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. 17. Žalobca sa domáhal náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, jednorazového mimoriadneho odškodnenia vo výške 60 násobku základu, náhrady za stratu na služobnom plate a rozdielu medzi odchodným od 5.12.2002 do dosiahnutia dôchodkového veku, všetko podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. 18. Vychádzajúc z petitu žaloby, ktorým je súd viazaný, ako aj z obsahu právneho vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje svoje práva, je zrejmé, že nejde o spor, ktorý rieši základ nároku žalobcu na jednotlivé plnenia (a ktorý by súd prejednal v občianskoprávnom konaní) ale ide o spor o náhradu nemocenského, úrazového a výsluhového zabezpečenia, o ktorých podľa zákona č. 328/2002 Z.z. rozhoduje na základe žiadosti policajta jeho nadriadený v správnom konaní, a až následne je jeho právoplatné rozhodnutie oprávnený na návrh preskúmať súd, podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z.z., účinný od 1.7.2016). 19. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 20. V posudzovanej veci došlo k procesnej situácii predpokladanej v citovanom zákonnom ustanovení, odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 21. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Zastavenie konania procesne zavinil žalobca, žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov konania. 22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.