Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/438/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107220218 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7107220218.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu O. G., N. A., H. XXXX/X, zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, Námestie svätého Egídia 40/93, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: QBE Insurance (Europe) Limited Plantation Place, Fenchurch Street 30, Londýn EC3M 3BD, Veľká Británia, konajúceho prostredníctvom QBE Insurance (Europe) Limited, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, IČO: 36 855 472, v konaní o zaplatenie 2.183,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 16C/170/2007 - 321 zo dňa 09.01.2015 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. P r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie) rozsudkom č.k. 16C/170/2007 - 321 zo dňa 09.01.2015 žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal pôvodne proti žalovanému QBE poisťovňa a.s., so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, IČO: 17 084 954 o poskytnutie poistného plnenia 40.000,- Sk (1.327,76 eura) s 9,5 % - ným ročným úrokom z omeškania od 19.06.2007 do zaplatenia. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 16C/170/2007 - 67 zo dňa 04.09.2009 pripustil, aby do konania vstúpil ďalší účastník vzhľadom na zmluvu o predaji podniku QBE Insurance (Europe) Limited, pobočka pre Slovenskú republiku, IČO: 36 855 472. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 26.11.2014 upresnil označenie žalovaného nasledovné: QBE Insurance (Europe) Limited so sídlom Plantation Place, Fenchurch Street 30, EC3M 3BD Londýn, Veľká Británia zapísaná v registri spoločnosti Anglicka a Walesu pod č. 1761561 konajúca prostredníctvom QBE Insurance (Europe) Limited, pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Štúrova 27, 04280 , Košice IČO : 36855472, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Po, vložka č.:410/V. 3. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že žalobca ako leasingový nájomca a Kofis leasing, a.s. ako prenajímateľ uzavreli dňa 16.7.2004 leasingovú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom motorového vozidla značky Škoda Octavia, trvanie finančného leasingu bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté na obdobie 36 mesiacov od dátumu prevzatia predmetu finančného leasingu žalobcom. Súdu bola preukázaná aj tá skutočnosť, že medzi leasingovou spoločnosťou a žalobcom bola dohodnutá vinkulácia poistného plnenia v prospech prenajímateľa. Z poistnej zmluvy súd zistil, že pôvodný žalovaný v 1. rade zmluvu uzavrel ako poisťovateľ a žalobca ako poistník a že medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá vinkulácia poistného plnenia v prospech leasingovej spoločnosti a to na základe leasingovej zmluvy. Zo žiadosti pôvodného žalovaného v 1. rade o vinkuláciu poistnej zmluvy bolo tiež preukázané, že žalobca požiadal právneho predchodcu žalovaného o vinkuláciu poistnej zmluvy v prospech leasingového prenajímateľa a súhlasil s tým, aby do splnenia pohľadávky poukázal prípadne poistné plnenie leasingovému prenajímateľovi. Súd poukázal aj na tú skutočnosť, že podľa uzavretej poistnej zmluvy právo na plnenie vzniká poistenému, ktorým podľa výkladu pojmov obsiahnutých vo Všeobecných obchodných podmienkach je ten, na ktorého majetok alebo zodpovednosť za škody sa vzťahuje a nie poistníkovi, ktorý je ten, ktorý uzavrel s poisťovateľom poistnú zmluvu a je povinný platiť poistné. 4. Pokiaľ žalobca aktívnu legitimáciu odôvodňoval tým, že leasingová zmluva zanikla výpoveďou a tým zanikla aj vinkulácia poistného plnenia v prospech leasingovej spoločnosti, pričom leasingová spoločnosť sa poistného plnenia domáhať preukázateľne nemôže, lebo nie je účastníkom poistnej zmluvy, súd prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa ust. § 788 ods. 1, § 797 ods. 1 a 2 a § 815 ods. 1 Občianskeho zákonníka poukázal na to, že vlastníkom predmetu leasingu zostáva po celý čas leasingového vzťahu leasingová spoločnosť, ktorej ako vlastníkovi vzniká v prípade poistnej udalosti právo na poistné plnenie, avšak ak leasingová spoločnosť pri konkrétnej udalosti súhlasí s vyplatením poistného plnenia v prospech leasingového nájomcu, nezakladá to bez ďalšieho právo nájomcu na poistné plnenie, a teda ani na aktívnu vecnú legitimáciu v prípadnom súdnom spore s poisťovňou. 5. Súd v prejednávanej právnej veci pri posúdení nároku žalobcu považoval za rozhodujúcu predovšetkým tú skutočnosť, že poistná udalosť vznikla dňa 24.09.2008 (správne dňa 24.08.2004 - poznámka odvolacieho súdu), teda za trvania poistnej, ako aj leasingovej zmluvy a že plnenie poisťovne po dobu trvania leasingovej zmluvy k predmetu poistenia bolo vinkulované na žiadosť poistníka teda žalobcu v prospech spoločnosti Kofis Leasing, a.s., ktorá po dobu trvania leasingu bola vlastníkom poistenej veci. 6. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že doplnkovú výbavu poistil v poistnej zmluve, pričom vlastníkom doplnkovej výbavy bol sám žalobca a tento si uplatnil poistné plnenie aj za túto doplnkovú výbavu, ktorá mala byť z motorového vozidla odcudzená, súd sa zaoberal aj s týmito žalobcom tvrdenými skutočnosťami. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a jeho tvrdenie o tom, že bol vlastníkom doplnkovej výbavy, ktoré namontoval až po kúpe vozidla, považoval za nepreukázané, keďže o nadobudnutí doplnkovej výbavy neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré boli navyše rozporuplné, čo bolo nepochybne preukázané súdu aj svedeckou výpoveďou O. A.. 7. Aj keď v poistnej zmluve bol označený ako poistník žalobca, nebolo v konaní sporné, že predmet poistenia (motorové vozidlo), nebol majetkom žalobcu ako poistníka, ale leasingovej spoločnosti Kofis leasing, a.s., nakoľko leasingový vzťah medzi žalobcom a leasingovou spoločnosťou v čase poistnej udalosti trval. Táto skutočnosť nebola spochybnená ani účastníkmi konania (stranami sporu), keďže je zrejmé, že leasingový vzťah zanikol až po poistnej udalosti. Poistenie sa teda vzťahovalo na majetok leasingovej spoločnosti. Žalobca v konaní nepreukázal, že poistená doplnková výbava bola jeho vlastníctvom, a preto ďalšiu škodu (ktorú si žalobca v konaní uplatnil) následkom poistnej udalosti utrpela leasingová spoločnosť ako majiteľ motorového vozidla a nie žalobca. Preto aj poistné plnenie, berúc navyše do úvahy aj obsah leasingovej zmluvy a zmluvy o poistení a Všeobecných poistných podmienok, s ktorými bol žalobca oboznámený, prináležalo podľa súdu prvej inštancie nie žalobcovi, ale leasingovej spoločnosti. 8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia žalobu žalobcu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zamietol. 9. Výrok o trovách konania zdôvodnil ust. § 151 ods. 3 O.s.p. 10. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, prípadne zmeniť rozsudok a žalobe vyhovieť. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. V dôvodoch odvolania akcentoval na to, že podstatou argumentácie žalobcu je tvrdenie, že všetky podmienky na vznik nároku na poistné plnenie splnil. K vzniku poistnej udalosti došlo, žalobca túto okolnosť bezprostredne oznámil polícii a žalovanému. Súčasti odcudzené pri poistnej udalosti sa vo vozidle skutočne nachádzali a žalobca je aktívne legitimovaný na zaplatenie z titulu poistného plnenia. Predmetom sporu je poistné plnenie motorového vozidla, na ktoré má žalobca nárok na základe poistnej zmluvy č. X-XXX-XXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 19.07.2004. Z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným jednoznačne vyplýva, že žalobca je ako poistníkom, tak aj poisteným. Z predmetnej poistnej zmluvy je nesporné, že žalobca uvedený ako (poistník / poistený) uzavrel s poisťovateľom (žalovaným) poistnú zmluvu, a že platil aj dohodnuté poistné. Preto sa nestotožňuje s tvrdením súdu, že v prejednávanej veci poisteným bola leasingová spoločnosť z dôvodu jej vlastníctva predmetného motorového vozidla, čo je v rozpore so znením samotnej zmluvy, kde ako poistený je uvedený žalobca. Ust. § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka má subsidiárny charakter a uplatňuje sa len v prípade, že v zákone, alebo v poistných podmienkach nie je uvedené inak. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že právo na plnenie má v zásade vlastník veci, avšak zo slov „pokiaľ nie je v tomto zákone, alebo v poistných podmienkach ustanovené inak“, vyplýva zmocnenie zákonodarcu upraviť danú vec v inom zákonnom ustanovení alebo v poistných podmienkach odlišne. Táto odlišnosť je uvedená v § 815 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého ustanovenia vyplýva, že vlastníctvo veci nie je nevyhnutným predpokladom a podmienkou toho, aby sa mohla vec poistiť. To platí aj na prejednávaný prípad, keď žalobca poistil motorové vozidlo, ktorého vlastníkom nie je, preto otázka vlastníctva motorového vozidla nie je v danom zmluvnom vzťahu rozhodujúca. Z predmetnej poistnej zmluvy vyplýva len to, že žalobca ako poistená osoba prenecháva poistné plnenie finančnému prenajímateľovi na základe leasingovej zmluvy, ktorý s leasingovou spoločnosťou uzatvoril, teda žalobca vinkuloval poistné plnenia v prospech tretej osoby Kofis leasing a.s. Žilina. Táto vinkulácia poistného plnenia v prospech leasingovej spoločnosti na dobu trvania leasingu je pritom len pokynom poistníka poisťovateľovi, komu má vyplatiť poistné plnenie. Podstatou vinkulácie poistného plnenia je povinnosť poskytnúť leasingovej spoločnosti poistné plnenie z poistnej udalosti len do dňa oznámenia o ukončení leasingu. Predmetná leasingová zmluva zanikla výpoveďou dňa 13.10.2005 pred podaním žaloby na súd, a tým zanikla aj vinkulácia poistného plnenia v prospech Kofis Leasing, a.s. Žilina, nakoľko vinkulácia môže trvať len do času ukončenia leasingu. Toto skončenie leasingovej zmluvy neznamená skončenie poistnej zmluvy. Žalobcovi ako osobe, ktorá je účastníkom záväzkového vzťahu nie je možné uprieť súdnu ochranu nároku z tohto vzťahu vyplývajúceho, nakoľko ide o vzťah, ktorý uzatvoril žalobca a on ako účastník tohto právneho vzťahu je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby, a teda žalobcovi ako poistníkovi aj poistenému prislúchajú z poistnej zmluvy všetky práva, ktoré je oprávnený aj vymáhať. Žalobca citujúc ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka ďalej poukázal na to, že v poistnej zmluve sa nenachádza žiaden údaj o tom, že spoločnosť Kofis leasing a.s. Žilina je poisteným. Zmluvnou stranou predmetnej poistnej zmluvy je jednoznačne žalobca, nakoľko on poistnú zmluvu podpisoval a leasingová spoločnosť zmluvnou stranou tejto poistnej zmluvy nie je a nie je teda ani účastníkom vzniknutého poistného vzťahu. Medzi leasingovou spoločnosťou a žalovaným nie je žiadny zmluvný vzťah. Kofis leasing a.s. Žilina bola počas trvania leasingovej zmluvy len osobou, ktorej sa malo vyplatiť poistné plnenie. Vzhľadom k tomu, že došlo k ukončeniu tejto leasingovej zmluvy, zaniklo leasingovej spoločnosti aj právo na poistné plnenie. Toto právo ale zostalo žalobcovi, nakoľko v čase vzniku poistnej udalosti, ako aj v čase podania žaloby poistná zmluva zostala v platnosti. K jej ukončeniu došlo až 26.12.2014(správne dňa 26.12.2004 - poznámka odvolacieho súdu) z dôvodu neplatenia poistného. Žalobca v danej veci poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/56/2013 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 16C/242/2010, kde bol riešený podobný prípad týkajúci sa vzťahu poistnej zmluvy a leasingovej zmluvy s ohľadom na vinkuláciu a aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na súd. Z uvedených rozsudkov vyplýva, že je nesprávny názor, že len vlastník motorového vozidla je tým subjektom, ktorému vznikla škoda a uzavrel, že žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná a uložil súdu prvej inštancie skúmať, či boli splnené podmienky na plnenie zo strany žalovaného ako poisťovateľa. 11. Žalovaný vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok potvrdiť, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno a tvrdenie, že bol vlastníkom doplnkovej výbavy, ktoré namontoval až po kúpe vozidla, považoval súd za nepreukázané, nakoľko o nadobudnutí doplnkovej výbavy neprodukoval žiadne dôkazy a jeho tvrdenia boli napokon aj rozporuplné, čo bolo nepochybne preukázané svedeckou výpoveďou O. A.. Napokon poukázal žalovaný na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/450/2013 -148, ktorý pre nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania žalovaného v 2. rade QBE Insurance (Europe) Limited, pobočka pre Slovenskú republiku, IČO: 36 855 472, Štúrova 27, Košice, zrušil rozsudok a konanie voči nej zastavil a takto mal podľa žalovaného postupovať aj Krajský súd v Košiciach v konaní č.k. 3Co/1/2013 - 284. Preto alternatívne navrhol v súlade s ust. § 104 ods. 1 O.s.p. zrušiť rozsudok a konanie zastaviť. 12. Vyššie vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 05.09.2016 (č.l. 380 spisu). 13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrário v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.10.2016 p 09.55 hodine v pojednávacej miestnosti č. dverí 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 21.10.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP. 15. Žalobca namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 16. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený. 17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval. 18. Aj keď žalobca v odvolaní výslovne uvádza, že namieta odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., z obsahu odvolania možno vyvodiť, že uplatňuje aj odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., teda, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam o neunesení dôkazného bremena, teda že žalobca nepreukázal vlastníctvo ním tvrdenej poistnej doplnkovej výbavy (v zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP). 19. Odvolací súd konštatuje, súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 20. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní. K správnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné: Právna úprava v Občianskom zákonníku vychádza v zásade z toho, že právo na poistné plnenie má ten, kto poistnú zmluvu uzavrel (poistník). Zákon v niektorých prípadoch však predpokladá, že toto právo bude mať aj iná osoba. Vyplýva to z toho, že zákon umožňuje uzavretie poistnej zmluvy aj v prospech tretej osoby - § 794 a § 815 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia upravujú poistenie majetku iného a ust. § 817 Občianskeho zákonníka upravuje poistenie inej osoby. Z prevažnej väčšine prípadov poistník a poistený je tá istá osoba (ak sa poistenie vzťahu priamo na osobu, ktorá zmluvu s poistiteľom uzavrela). Poistník a poistený však môžu byť aj rozdielne osoby. 21. Občiansky zákonník v ust. § 815 ods. 1 umožňuje uzavrieť poistnú zmluvu aj tak, že v prípade poistnej udalosti poisťovateľ nevyplatí poistné plnenie osobe, ktorá poistnú zmluvu uzavrela, ale osobe majetok ktorej bol poistený. Kedy dôjde k výplate poistného plnenia inej osobe, vyplynie z poistnej zmluvy, resp. poistných podmienok. Ide o poistenie cudzieho rizika. V prípade tohto poistenie sa poistenie vzťahuje na majetok inej osoby, a to bez toho, aby na to bol potrebný súhlas vlastníka veci. Podstatou tohto poistenia je záujem poistníka na ochrane majetku tretej osoby, a to z dôvodu, že v prípade poistnej udalosti by to bol poistník, ktorý by bol povinný ujmu nahradiť. O takýto prípad ide aj v tomto konaní. V danom prípade v poistnej zmluve bol označený ako poistník žalobca, avšak predmet poistenia motorové vozidlo nebolo majetkom žalobcu ako poistníka, ale leasingovej spoločnosti Kofis leasing a.s., nakoľko leasingový vzťah medzi žalobcom a leasingovou spoločnosťou v čase poistnej udalosti trval. Leasingový vzťah zanikol až po poistnej udalosti, teda poistenie sa vzťahovalo na majetok leasingovej spoločnosti. Rovnako správne súd prvej inštancie uzavrel, že v konaní žalobca nepreukázal, že doplnková výbava bola jeho vlastníctvom a preto ďalšiu škodu nepreukázal. 22. Odvolací súd preto rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 23. O nároku na náhradu trov konania v odvolacom konaní odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP, ktoré vydá súdny úradník. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).