Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/277/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107225124 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7107225124.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcov 1. H. B., X.. XX.X.XXXX, L.M. Y. F., B. XX, 2. K. B., X.. XX.X.XXXX, L. Y. F., B. XX, zastúpených JUDr. P. Č., C. R. R. Y. F., E. Č..XX, proti žalovaným 1. S. J., X.. X.XX.XXXX, X. L. D. XX, F., 2. H. J., X.. XX.XX.XXXX, X. L. D. XX, F., o nahradenie prejavu vôle žalovaných, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 13.2.2015, č.k. 38C/216/2007-265 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 13.2.2015 č.k. 38C/216/2007-265 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali „nahradenia prejavu vôle žalovaných, že ako predávajúci uzatvárajú kúpnu zmluvu so žalobcami ako kupujúcimi o predaji nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.území R. H., S. F.A. A., S. F. - R., zapísaných na Z. Č..XXXX, ako záhradný domček č.súp. 2944 na parc. č. 1574/2, parc. č. 1574/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 48 m2, parc. č.1574/1 - záhrady, o výmere 96 m2, za kúpnu cenu 380.000,-Sk (12.614 €) v znení predloženom žalobcom, ktorá tvorí súčasť rozsudku“. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 26.11.2003 žalovaní v 1. a 2.rade ako budúci predávajúci a žalobcovia v 1. a 2.rade ako budúci kupujúci uzavreli zmluvu o budúcej zmluve podľa § 50a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v ktorej sa dohodli, že žalovaní v 1. a 2. rade po vydaní kvitancie Daňovým úradom Košice II uzavrú kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľností zapísaných na Z. Č.. XXXX, F..Ú.. R. H., S. F. A., S. F. - R., a to záhradný domček č.súp. 2944, postavený na parcele 1574/2, pozemok parc. č. 1574/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 48m2, ktoré nadobudli kúpnou zmluvou pod V 1123/02-vz.991/02, prevedú na žalobcov v 1. a 2.rade. Súčasne sa dohodli na zaplatení kúpnej ceny 360.000,- Sk splatnej v dvoch splátkach, a to 190.000,- Sk, v hotovosti dňa 30.10.2003, a 170.000,-Sk v hotovosti v deň podpísania zmluvy. Zo znenia kúpnej zmluvy obsiahnutej v článkoch I. až V. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, v článku II. odsek 2 kúpnej zmluvy sa predávajúci zaviazali predmetnú nehnuteľnosť uvoľniť kupujúcim do 24 hodín odo dňa podpísania zmluvy. V článku III. kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena vo výške 360.000,- Sk a spôsob jej úhrady (190.000,- Sk) uhradenej v hotovosti dňa 30.10.2003 ako záloha, a zvyšná časť kúpnej ceny 170.000,-Sk mala byť uhradená v hotovosti v deň podpísania zmluvy. V článku V. kúpnej zmluvy predávajúci vyhlásili, že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne dlhy, záložné právo, ani iné právne povinnosti, okrem záložného práva zo dňa 17.3.2003 na parc. č.1574/1 a parc. č.1574/2 v prospech Daňového úradu Košice II, Garbiarska 1, zákaz nakladania so zálohom bez súhlasu správcu dane, zapísaného pod Z/348/03, a po vydaní kvitancie bude toto „vecné bremeno“ z listu vlastníctva odstránené. 3. Žalobkyňa v 1.rade dňa 25.10.2005 zaplatila sumu 20.000,- Sk Daňovému úradu Košice II, a tak došlo k splneniu odkladacej podmienky podľa zmluvy o budúcej zmluve, na základe čoho jej a žalobcovi v 2.rade žalovaní udelili plnú moc dňa 25.10.2005 za účelom zabezpečenia prevodu sporných nehnuteľností. Žalobkyňa v 1.rade v súlade so splnomocnením vypracovala „kúpnu zmluvu“ na prevod nehnuteľností, ktorá sa od návrhu kúpnej zmluve v zmluve o budúcej zmluve z 26.11.2003 líšila : 1. v označení účastníkov, žalobca v 2.rade už nebol kupujúcim, 2. v rozsahu predmetu prevodu - lebo predmetom prevodu podľa tejto zmluvy bol navyše aj pozemok parc.č. 1574/1 - záhrady o výmere 96 m2, 3. vo výške kúpnej ceny navýšenej o 20.000,-Sk. Túto kúpnu zmluvu ale žiaden z účastníkov zmluvy nepodpísal (dokonca ani žalobkyňa v 1.rade), a takto s návrhom na vklad bola predložená Správe katastra Košice dňa 1.2.2006. Správa katastra Košice rozhodnutím zo dňa 1.3.2006 sp.zn. V1038/2006 zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva s odôvodnením, že kúpna zmluva nebola podpísaná ani jedným z účastníkov zmluvy. 4. Po citácii § 161 ods. 3 O.s.p. súd konštatoval, že prejav vôle subjektu právneho vzťahu je možné nahradiť súdnym rozhodnutím v zmysle § 161 ods. 3 O.s.p., len v tých prípadoch, keď to zákon výslovne umožňuje (napr. aj § 50a OZ). 5. Súd konštatoval, že nahradenie prejavu vôle súdom sa najčastejšie vyskytuje v súvislosti s uzatváraním zmlúv o budúcej zmluve. Pri skúmaní právnej povahy a podstaty zmluvy, ktorá bola uzavretá aj nahradením prejavu vôle jednej zo zmluvných strán, tak vzniká na základe dvoch právnych skutočností. Jednou je právne relevantný prejav vôle jednej zo zmluvných strán a druhou je konštitutívne rozhodnutie súdu. Ide teda o zloženú právnu skutočnosť. Podstata právnej úpravy v § 50a ods. 2 OZ spočíva v tom, že ak do dohodnutej doby nedôjde k dobrovoľnému uzavretiu dohodnutej tzv. hlavnej zmluvy (kúpnej zmluvy), môže sa účastník zmluvy o budúcej zmluve v lehote do 1 roka odo dňa, kedy malo dôjsť k podpísaniu tejto hlavnej zmluvy domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. V prejednávanom prípade obe zmluvné strany v zmluve o budúcej zmluve zo dňa 26.11.2003 sa dohodli, že po vydaní kvitancie Daňovým úradom Košice II uzavrú kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností, zapísaných na Z. XXXX, F..Ú.. R. H.. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že Daňový úrad Košice II vydal kvitanciu, t.j. zrušil rozhodnutie o určení záložného práva č. 696/350/22183/Har (z 17.3.2003) na nehnuteľnosti daňového subjektu J. S., B. X. Z. XXXX J. F..Ú.. R. H., parc. č.1574/1 - záhrady o výmere 306 m2 a parc.č.1574/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 48m2 dňa 24.10.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť v ten istý deň 24.10.2005. 6. Žalobcovia sa o tejto skutočnosti dozvedeli dňa 25.10.2005, a tak lehota na plnenie, t.j. na uzavretie kúpnej zmluvy, resp. jednoročná prekluzívna lehota na podanie žaloby (§ 50a ods. 2 OZ) začala plynúť 27.10.2005 a uplynula dňa 27.10.2006. Pretože žalobcovia podali žalobu o nahradenie prejavu vôle žalovaných na okresný súd až dňa 16.10.2007, t.j. rok po uplynutí prekluzívnej lehoty, neostala súdu iná možnosť len žalobu zamietnuť podľa § 52a ods. 2 OZ. 7. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 1 O.s.p. a § 137 O.s.p.. Žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili. 8. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie. Navrhli zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. 9. Odvolanie podali z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b/, písm. d/ O.s.p.. 10. Nesúhlasili s tvrdením súdu, že žaloba o nahradenie prejavu vôle bola podaná po prekluzívnej lehote. Žalovaní úradne osvedčeným podpisom zo dňa 25.10.2005 splnomocnili žalobcov H. B. C. E. H. K. na spísanie a uzatvorenie kúpnopredajnej zmluvy na „povolenie návrhu vkladu do katastra“ a potvrdili, že v uvedený deň prevzali ďalšiu sumu vo výške 20.000,-Sk (663,80 €). Na základe tohto splnomocnenia žalobkyňa podala návrh kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 1.2.2006 na vklad. Správa katastra Košice rozhodnutím zo dňa 1.3.2006 pod sp.zn. V 1038/2006 návrh na vklad zamietla z dôvodu, že predmetná kúpnopredajná zmluva nebola podpísaná ani jedným z účastníkov zmluvy. 11. Proti tomuto rozhodnutiu (správy katastra) podala žalobkyňa odvolanie. V odvolaní uviedla, že uvedenú nehnuteľnosť kupovala prostredníctvom Realitnej kancelárie Real Plus so sídlom v Košiciach, Hutnícka 1. Bola spísaná zmluva o budúcej zmluve, lebo na nehnuteľnostiach bolo zriadené záložné právo v prospech Daňového úradu Košice. Kúpnu cenu 360.000,- Sk kupujúci zaplatili vopred, a predávajúci, ako aj realitná kancelária, ktorá svoju províziu zinkasovala, ďalšiu súčinnosť odmietla. Nepodpísanie kúpnej zmluvy zdôvodnila tým, že si nebola istá, či sa má podpísať za obidvoch účastníkov (ako predávajúcich, tak aj kupujúcich) a preto „podala“ zmluvu bez podpisov. Krajský súd v Košiciach (v správnom súdnictve) rozsudkom zo dňa 7.9.2007 sp.zn. 1Sp5/2007 potvrdil rozhodnutie Správy katastra Košice zo dňa 1.3.2006 sp.zn. 1V/1038/2006. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3.11.2007 a žaloba bola podaná dňa 16.10.2007. Z tejto skutočnosti podľa žalobcov vyplýva, že žaloba o nahradenie prejavu vôle súdom podľa § 161 ods. 3 O.s.p. nebola prekludovaná. 12. Odvolatelia poukázali na okolnosti prípadu a uviedli, že zo strany predávajúcich ide od prvej chvíle o konanie v rozpore s dobrými mravmi, o čom svedčí aj to, že žalovaný S. J. svoje splnomocnenie zo dňa 25.10.2005 odvolal dňa 8.12.2005 na Správe katastra, o čom sa žalobkyňa dozvedela až počas súdneho konania nahliadnutím do spisu. Odvolatelia po citácii § 3 ods. 1 OZ a definícii dobrých mravov uviedli, že zásada súladu výkonu práv s dobrými mravmi predstavuje výrazný korektív, ktorý v odôvodnených individuálnych prípadoch dovoľuje zmierňovať rigoróznosť zákona a dáva sudcovi priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti. Vyčítali súdu, že sa nevenoval dôkladnému oboznámeniu sa so skutkovým stavom aj na základe vypočutia žalovaných na to, že prečo nevyrovnali svoj dlh voči daňovému úradu po obdŕžaní dohodnutej sumy, prečo neboli ochotní ísť podpísať kúpno-predajnú zmluvu k notárovi, prečo podmieňovali spísanie plnej moci zo dňa 25.10.2005 vyplatením ďalšej sumy 20.000,- Sk. Uvedené otázky neboli zo strany súdu položené. Zásada kontradiktórnosti podľa odvolateľov neznamená len diskusiu strán o predložených dôkazoch a argumentoch protistrany, ale predmetom diskusie mali byť aj právne otázky. 13. Žalovaní zostali v odvolacom konaní nečinní. 14. Žalobcovia podali odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p. účinného do 30.6.2016) a odvolací súd prejednal vec v čase účinnosti zák. č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) účinného od 1.7.2016. 15. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 17. Keďže odvolanie žalobcov bolo podané pred 1.7.2016, krajský súd posúdil vec podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p. 18. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1, 2 CSP) ako aj potreba ústavne konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP). 19. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote, stranou oprávnenou na tento procesný úkon, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému odvolanie je prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 CSP a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. 20. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.9.2016 o 14.35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie (§ 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario). 21. Žalobcovia v odvolaní označili odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 22. Podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. za „inú vadu“ sa v doterajšej rozhodovacej činnosti súdu považovalo najmä porušenie ustanovení o dokazovaní, napr. tým, že súd vôbec nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci aj napriek tomu, že boli tvrdené a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy. Vadu tejto povahy zakladalo aj porušenie ustanovení o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov (napr. osoba, ktorá mala byť vypočutá ako svedok, bola vypočutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, dôkaz listinou bol vykonaný v rozpore s § 129 O.s.p. etc.). Zo spisu nevyplýva, že by došlo k vadám podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. v konaní, osobitne po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom a vrátení veci na ďalšie konanie. 23. Ďalší odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. 24. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p. 25. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené. 26. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, a nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia. 27. Súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie. Náležite zistil skutkový stav, a vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 28. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto v podrobnostiach aj odkazuje. 29. Žalobcovia v odvolaní poukazujú na skutočnosti, ktoré už boli predmetom dokazovania na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite vyporiadal v danej veci, a preto odvolacie námietky žalobcov nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. 30. K odvolacím námietkam žalobcu považuje odvolací súd za potrebné uviesť toto: K uzavretiu hlavnej zmluvy (v tomto prípade kúpnej zmluvy) v rámci dohodnutej doby zásadne dochádza na základe návrhu a jeho akceptácie, pričom nie je vylúčené, aby sa zmluvné strany po vzájomnej dohode (nie však jednostranne) od pôvodne dohodnutého obsahu budúcej zmluvy odchýlili. 31. Ak však v dohodnutej dobe povinná strana návrh s dohodnutým obsahom na uzavretie budúcej (hlavnej - kúpnej) zmluvy neprijme, môže sa oprávnená strana domáhať svojho práva na súde. 32. Žalobou môže žiadať, aby súd svojim rozhodnutím nahradil chýbajúci prejav povinnej strany (§ 161 ods. 3 O.s.p.). 33. V takomto prípade obsah budúcej zmluvy bude obsiahnutý v žalobnom petite, alebo pripojený návrh zmluvy bude súčasťou žaloby a potom aj súčasťou rozhodnutia súdu. 34. Žalobu možno úspešne podať do jedného roka. Táto lehota začína plynúť nasledujúcim dňom od konca dohodnutej doby, dokedy povinná strana mala možnosť i povinnosť záväzok splniť. 35. Keďže ide o hmotno-právnu lehotu, žaloba musí byť (úspešne) na súde uplatnená (podaná) najneskôr v posledný deň tejto jednoročnej lehoty. 36. Z dikcie zákonného ustanovenia § 50a ods. 2 OZ (... možno sa do jedného roka domáhať na súde ...) vyplýva, že ide o lehotu prekluzívnu. 37. V predmetnej veci Daňový úrad Košice II rozhodnutím zo dňa 24.10.2005 č. 696/340/58820/05-Horv. - zrušil rozhodnutie o určení (zriadení) záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach S. J. zapísané na Z. Č.. XXXX F.. Ú.B.. R. H. a vydal o tom kvitanciu. Žalobcovia sa o tejto skutočnosti dozvedeli 25.10.2005 a tak lehota na podanie žaloby začala žalobcom plynúť 27.10.2005 a márne uplynula dňa 27.10.2006. Žalobcovia podali žalobu na súde až 16.10.2007, t.j. dávno po uplynutí prekluzívnej lehoty. 38. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď žalobu zamietol. Odvolaciemu súdu neostala iná možnosť len rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 39. Na uplynutie prekluzívnej lehoty musí súd prihliadať ex offo. 40. Nepatričné sú v danej veci úvahy žalobcov o dobrých mravoch. 41. Odvolaciemu súdu je známa zásada ius est ars boni et aqui - že právo je umením dobrého a slušného. 42. Odvolaciemu súdu sa žiada dať do pozornosti žalobcov (a ich právnej zástupkyne) zásadu, podľa ktorej právo patrí bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu, o uplatnenie a výkon svojich práv, a neodkladajú svoje osobné rozhodnutia týkajúce sa výkonu práv na poslednú chvíľu, svoje procesné úkony pripravujú s dostatočným časovým predstihom a nespoliehajú sa na náhody, predvídajú aj možnosti vzniku komplikácií výkonu práv aj uplatnenie v prebiehajúcom konaní (v tomto smere odkazuje odvolací súd na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/181/2015, 2Cdo/326/2015, 3Cdo/248/2006, 4Cdo/26/2014 etc.). 43. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj dôvodov obsiahnutých v rozhodnutí súdu prvej inštancie, rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku. 44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobcovia neboli v odvolacom konaní úspešní a tak im náhrada trov nepatrí. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, ale trovy odvolacieho konania im nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. 45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).