Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/168/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108214765 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7108214765.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičikovej v právnej veci žalobkyne: P.. Y. F., O.. XX. XX. XXXX, V. X. M., E. X, zastúpenej JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kováčska č. 32, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Drieňova č. 22, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 13. 11. 2014 č.k. 18C/86/2008-255 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice I (ďalej len "súd prvého stupňa") rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa po pripustení zmeny petitu súdom prvého stupňa uznesením zo dňa 24. 09. 2014 domáhala určenia, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXX/XXXX zo spoluvlastníckeho podielu žalovanej vo veľkosti XXXX/XXXX z nehnuteľností nachádzajúcich sa v M., V. H.. Č.. X a zapísaných v katastri nehnuteľností, Katastrálneho úradu Správy katastra M. C. P. M.. Ú. F. U. na LV č. XXXX ako dom č. s. XXX O. P. Č.. XXX D. X. XXX U. - zastavané plochy patrí do dedičstva po neb. R. F., E.. V., zomrelej dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom v M., X. H.. Č.. X. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou dedičkou po neb. R.V. F., svojej starej matke, ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX a dedičské konanie po nej bolo prejednané Štátnym notárstvom Košice pod č. Y. XXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX. Predmetom tohto dedičského konania nebol spoluvlastnícky podiel neb. R. F. na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania. Podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti podľa zápisu v katastri nehnuteľností je v súčasnosti žalovaná v podiele 19/24-in titulom Hospodárskej zmluvy a Zmluvy o prevode správy Národného majetku č. XX XXXX/XX-P.. K. Y. XX. XX. XXXX a ďalšími podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti sú aj U.. O. F. R. U.. P. F. v rovnakých podieloch po 5/48-ín z celku titulom dedenia po zomrelom otcovi, ktorý nadobudol tieto podiely v reštitučnom konaní. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že z výpisu z evidencie nehnuteľností pod č. 20 na prospech Československého štátu v správe BPMK nie je zrejmý titul nadobudnutia vlastníctva v prospech štátu a až v konaní o určenie vlastníckeho práva, ktoré žalobkyňa viedla na tunajšom súde pod sp. zn. 11C /234/2004 žalovaná predložila titul nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorým má byť rozhodnutie v správnom konaní vydanom MNV v Košiciach, č. Fin. E. XXXX/XXXX K. Y.R. XX. XX. XXXX. Naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby žalobkyňa odôvodnila tým, že iba rozhodnutím v tejto veci možno dosiahnuť zmenu záznamom na LV a tým odstrániť jej právnu neistotu vo vzťahu k jej vlastníckemu právu. Rozhodnutie MNV v Košiciach zo dňa XX. XX. XXXX považuje za nezákonné, vydané v rozpore s vtedy platnými predpismi, a to zákonom č. 71/1959 Zb. a vyhláškou č. 236/1959 Zb, ako aj Občianskym zákonníkom a Ústavou ČSSR. V roku 1974 totiž dom na V. H.. č. X X. M. nebol bytovým domom, vlastníci nemali voči štátu dlh v čiastke 154.150,24,- Sk, nebol dodržaný zákonný postup pri vydávaní tohto rozhodnutia a cena domu v čiastke 91.166,- Sk nezodpovedá hodnote domu. Podľa žalobkyne štát nadobudol vlastníctvo bez právneho dôvodu a v rozpore s vtedy platnou právnou úpravou. Toto rozhodnutie je podľa nej nulitným správnym aktom, predovšetkým spochybnila doručenie predmetného rozhodnutia do vlastných rúk právnej predchodkyne žalobkyne z toho dôvodu, že na doručenke je uvedené iné číslo rozhodnutia a najmä z priložených doručeniek pre R. V., R. F. a I. V. je absolútne nepochybné, že text v Košiciach a dátum prevzatia písala jedna osoba, minimálne pri podpise jej právnej predchodkyne je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že deň prevzatia a text v Košiciach nie je písaný rovnakým písmom. Týmto považuje spochybnený dátum prevzatia zásielky, ak vôbec podpis patrí jej starej matke, čo však vzhľadom na všetky uvedené pochybnosti nie je nutné skúmať. Podľa jej názoru nejde len o nezákonný právny akt, ale aj nezmyselný. Z dôkazov, ktoré má k dispozícii totiž vyplýva, že v čase, kedy žalovaná prostredníctvom svojho orgánu vydávala rozhodnutie, t.j. k 26. 11. 1974, celý dom už bol jeden rok v užívaní žalovanej pre účely štátneho archívu, vlastníci poberali pomerne vysoké nájomné v sume 51.030 Kčs, neskôr 58.727 Kčs, a teda nemohli byť štátu dlžní 154.150,24 Kčs, resp. boli schopní tento dlh zaplatiť. V r. 1974 bol stav taký, že jeden z vlastníkov bol už mŕtvy, jeden v USA na neznámom mieste a tak nebolo možné podpísať kvalifikovanú kúpnu zmluvu, na ktorej sa žalovaná s vlastníkmi preukázateľne dohadovala. Za tejto situácie toto rozhodnutie bolo nezmyselným rozhodnutím a z pozície sily sa už ďalej s vlastníkmi štát nebavil. Zo zisteného skutkového stavu podľa názoru žalobkyne vyplýva, že štát vo veci odkúpenia domu s pozemkom jednal jedine s D. V., ktorý vykonával správcu domu. Tento preberal nájomné, ktoré ďalším spoluvlastníkom ani neodvádzal a o ktorom ani nemali vedomosť. Preto je možné predpokladať, že medzi spoluvlastníkom a štátom došlo k takej dohode, že kúpna cena sa uhradí formou nájmu s tým, že v záujme prechodu nehnuteľnosti na žalovanú bude vyhotovené len formálne rozhodnutie podľa zákona č. 71/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich sa niektorého súkromného domového majetku. Okrem toho existencia rozhodnutia je spochybnená tým, že nikdy nebolo vyznačené na LV č. XXXX, pri zápise vlastníka Ministerstva vnútra SR je len žiadosť o zápis, rozhodnutie nikdy nebolo v Zbierke listín katastra nehnuteľností, resp. evidencie nehnuteľností, nikto v rodine o tomto rozhodnutí nevedel a žiadne nájomné nebral a vo výpise z evidencie nehnuteľností z XX. XX.XXXX je zápis na Bytový podnik mesta Košice, ale bez titulu nadobudnutia. Preto je dostatočne právne vyargumentované, že toto rozhodnutie je nulitným správnym aktom, preto z procesnej stránky je možné uzavrieť, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. V danom prípade neboli splnené hmotnoprávne podmienky v zmysle zákona č. 71/1959 Zb. pre vydanie tohto rozhodnutia, teda konfiškácia majetku právnych predchodcov žalobkyne prebiehala v rozpore s vtedy platnými právnymi predpismi. Správny orgán totiž nedodržal ustanovenia § 4, § 8, § 10 a § 14 tohto zákona, žiadnym hodnoverným spôsobom sa nepreukázalo, aká bola dlžná suma pôvodných vlastníkov a či teda bola dodržaná zákonná podmienka pre postup podľa tohto zákona, t.j., aby pohľadávka štátu bola minimálne 2/3-iny hodnoty veci. Podľa žalobkyne predmetné správne rozhodnutie má opravované číslo konania z č. E. XXXX/XXXX na Rp XXXX/XXXX a všetky doručenky sú pripojené s tým, že na nich sa nachádza č. E. XXXX/XX. Preto nie je jasné, či naozaj toto rozhodnutie bolo vydané pod uvedeným číslom a či doručenky sa týkajú tohto rozhodnutia alebo iného rozhodnutia. Spochybnila aj doručenie tohto rozhodnutia právnej predchodkyni žalobkyne tvrdiac, že jej toto rozhodnutie doručené nebolo, a teda nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. V zmysle reštitučného titulu podľa zákona č. 71/1959 Zb. štát síce fakticky prevzal vec do svojej držby a nezákonne vykonal záznam vlastníckeho práva do evidencie nehnuteľností, nikdy však neodňal žalobkyni vlastnícke právo a toto právo trvá aj ku dňu podania žaloby, pretože sa vlastnícke právo nepremlčuje. Žalovaná prevzala nehnuteľnosť okupáciou bez právneho dôvodu, zneužitím štátnej moci a ničím neodôvodneným nátlakom na spoluvlastníkov. Konajúci súd preto nie je viazaný rozhodnutím správneho orgánu, ktoré nenadobudlo právoplatnosť. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1 - 3, § 6 ods. 1 - 3 zákona č. 71/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich sa niektorého súkromného domového majetku, zákonom č. 91/1960 Zb. o správnom konaní, § 80 písm. c/ O.s.p., berúc do úvahy právny názor odvolacieho súdu vyslovený uznesením zo dňa 24. 09. 2013 sa v prvom rade zaoberal posúdením, či žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Jadrom právneho problému v danej veci bolo zodpovedanie otázky, či žalovanej svedčí právny titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností a či tieto nadobudla zákonným spôsobom. Pokiaľ totiž žalovaná nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti právne účinným spôsobom, v tom prípade žalobkyňa mala postupovať v zmysle reštitučných predpisov. V opačnom prípade, teda pokiaľ došlo k zabratiu nehnuteľnosti štátom bez právneho dôvodu, zostalo zachované vlastnícke právo právnej predchodkyni žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam a v tom prípade žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. R. F.. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa zameral dokazovanie na zistenie existencie a povahy nadobúdacieho titulu vlastníckeho práva žalovanej, teda či sa tak stalo právne účinným spôsobom alebo nulitným správnym aktom, ako tvrdí žalobkyňa. Súd prvého stupňa z výpisu z Pozemkovej knihy vl. č. XXXX pre kat. územie M. zistil, že parc. č. XXXX dom s dvorom č. XXX v intraviláne (Z. H.. Č.. X, Z.. Č.. V. Č.. X) D. X. XXX U. V. X. Č. V. XD K.F. X. P. X/XX O. U. R. F., E.. V. na základe zápisu zo dňa XX.XX.XXXX, Č. XXXX P. H. Štátneho notárstva v Košiciach zo dňa 1.9.1952 č. Y. XXXX/XX a pod č. 4 D v 1/8-ine na základe zápisu zo dňa XX.X.XXXX Č. XXX podľa uznesenia Okresného súdu v Košiciach zo dňa XX.XX.XXXX Č.. P. XX.XXX/XXXX-X. Žiadne zmeny vo vlastníckom vzťahu v pozemkovej knihe uvedené nie sú, táto pozemková kniha sa viedla do roku 1964 a následne začali na katastrálnych úradoch viesť listy vlastníctva tak, ako to zaviedol zákon o katastri nehnuteľností. Z výpisu z LV č. XXXX Správy katastra M. pre okres M. C., obec Košice - Staré U., kat. územie F. U. zistil, že parc. Č.. XXX D. X. XXX U. zastavané plochy a nádvoria a dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXX sú vedené v podielovom spoluvlastníctve SR - Ministerstva vnútra SR v podiele XX/XX a U.. O. F., M. Č.. X, M. v podiele 5/24, U.. P. F., M., Z. Č.. X v podiele 5/48, pričom ako tituly nadobudnutia sú uvedené rozsudok 34C 1673/91-63, zapísaný pod Z-1178/96, Žiadosť o zápis č. B.-XXX/XX zo 16. 11. 1978, B. XX-XXXX/XX-P.-X..XX/XX a Osvedčenie o dedičstve XXD XXXX/XX Y. XXX/XX, K.-XXX/XX. Z fotokópie o vyrozumení urobenia zápisu v evidencii nehnuteľností podľa § 6 ods. 4 vyhl. č. 23/1964 Zb. vyplynulo, že Geodézia n.p. Prešov oznámila žiadateľovi Mesto Košice vykonanie zápisu v evidencii nehnuteľností na základe žiadosti podľa rozhodnutia MsNV Fin: E. XXXX/XX, Y. XXX/XX R. B. K. XX.XX.XXXX Č.. XXX/XXXX. Zápis bol vyhotovený podľa pečiatky XX. XX. XXXX na LV č. XX a listina bola uložená v zbierke listín pod č. 96/75. Z pripojeného správneho spisu bývalého Mestského národného výboru v Košiciach, finančného odboru č. I.: E. XXXX/XXXX súd prvého stupňa zistil, že dňa 31. 10. 1974 bolo vydané rozhodnutie o tom, že spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti zapísanej v pozkn. vl. XXXX M.. Ú. M., P.. Č.. XXXX Y. F. Y. Č..P.. XXX X. C. (Z. H.. Č.. X - Z. L.. V. Č.. X) X. X. XXX U. X. O. U. R. V. X. X/XX, I. V. X. X/XX, R. F., E.. V. X. X/XX, Y.. X. V. X. X/XX R. U. X., E.. V. X. X/XX-C., N. XX/XX-C. prechádza do vlastníctva Československého štátu podľa zákona č. 71/1959 Zb. a § 10 vyhl. č. 236/1959 U.v. Vyššie uvedené rozhodnutie MNV bolo doručované R. V., I.M. V., R. F., Y.. X. V. R. U. X. s tým, že doručenky od I. V., R. F., R. V. R. U. M. sú pripojené k predmetnému rozhodnutiu a z nich vyplynulo, že právna predchodkyňa žalobkyne toto rozhodnutie prevzala dňa 06. 11. 1974. Doručenka je pripojená v origináli a pokiaľ právna zástupkyňa žalobkyne uvádza rôznosť rukopisu na dátume a mieste prevzatia, k tomu súd prvého stupňa uviedol, že tieto údaje nič nemenia na preukázaní doručenia tohto rozhodnutia, pretože doručenka je riadne podpísaná adresátom - právnou predchodkyňou žalobkyne a žalobkyňa v tomto konaní nepreukázala, že to nie je podpis jej právnej predchodkyne. Žalobkyňa preto podľa zváženia súdu nepreukázala, že jej právna predchodkyňa uvedené správne rozhodnutie neprevzala a že z toho dôvodu nenadobudlo právoplatnosť. Je to iba tvrdenie právnej zástupkyne žalobkyne. Zásielka bola podľa poštovej pečiatky, ktorá síce je v súčasnosti nečitateľná, riadne doručovaná prostredníctvom pošty, a pokiaľ je na doručenke rôznosť rukopisov, mohlo to byť spôsobené tým, že údaje o dátume a mieste doručenia vyplnil poštový doručovateľ. Pre posúdenie účinnosti doručenia tohto správneho rozhodnutia nie je právne významné, či toto rozhodnutie bolo doručené ostatným účastníkom správneho konania. Pre posúdenie právoplatnosti tohto rozhodnutia vo vzťahu k právnej predchodkyni žalobkyne je podstatné to, či toto rozhodnutie bolo doručené jej. Na origináli rozhodnutia MNV v Košiciach je vyznačený aj dátum právoplatnosti tohto správneho rozhodnutia dňa 26. 11. 1974. Toto rozhodnutie potom bolo zapísané v kat. nehnuteľností podľa vyrozumenia a urobení zápisu v evidencii nehnuteľností, v LV č. XX s tým, že listina bola uložená v Zbierke listín pod položkou XX/XX. Súčasťou spisu MNV Košice, číslo I.. E. XXXX/XXXX je aj Pozvánka zo dňa 5.9.1974 a Záznam spísaný dňa 13. 09. 1974 so spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti ( aj za účasti právnej predchodkyne žalobkyne), v ktorej spoluvlastníci prehlásili, že nemajú možnosť uhradiť na nich pripadajúce podiely pohľadávky štátu z titulu vykonaných opráv na nehnuteľnosti v sume 154.150,24 EUR. V spise sa nachádza doručenka o doručení pozvánky, podpísaná predchodkyňou žalobkyne, ako aj jej podpis na zápisnici, všetko rovnakým písmom. Na základe uvedených dôkazov súd prvého stupňa mal za to, že existoval právny titul pre prechod vlastníctva nehnuteľnosti na štát, ktorý sa v správnom rozhodnutí aj uvádza, citované zákonné ustanovenia riešia taký právny stav, aký tu mohol v čase vydania rozhodnutia existovať a žalobkyňa v tomto konaní nepreukázala opak tohto právneho stavu. Spoluvlastníci mohli mať dlh voči štátu a podľa citovanej zápisnice prehlásili, že nemajú z čoho tento dlh zaplatiť. Sama žalobkyňa síce tvrdí, že dlh mohli vyrovnať a zrejme tak aj urobili, lebo brali v tom čase nájomné od štátu, ale tieto jej tvrdenia zostali v priebehu konania iba v rovine tvrdenia. Na druhej strane žalobkyňa uviedla, že spoluvlastníci ani nevedeli, že sa platí nejaké nájomné, lebo štát jednal iba s D. V. za všetkých vlastníkov a s ním mohol uzavrieť nejakú dohodu. Tieto tvrdenia sa navzájom vylučujú, a preto nie je žiadnym spôsobom preukázané, že by spoluvlastníci mali finančné prostriedky na zaplatenie dlhu, resp. že by tento dlh aj zaplatili a z toho dôvodu by bolo správne rozhodnutie nezmyselné. Nie je zrejmé, z čoho vychádza právna zást. žalobkyne pri tomto tvrdení, pokiaľ je vyhotovený originálny zápis z jednania so spoluvlastníkmi, ktorý obsahuje ich prehlásenie o neschopnosti zaplatiť dlh štátu a je nimi aj podpísané. Na námietky zo strany žalobkyne o nesprávnom čísle konania si súd prvého stupňa pripojil spis Rp-1164, z ktorého zistil, že predmetný spis sa týka U.O. R. vo veci jej vysťahovania a týka sa iba tejto osoby, takže v Rp 1164 nebol žiaden dôvod doručovať nejaké rozhodnutie ani právnej predchodkyni žalobkyne, ani ďalším osobám, ktoré boli zúčastnené na konaní E. XXXX/XXXX. Na základe týchto listinných dôkazov súd mal preukázané, že rozhodnutie podľa zákona č. 71/1959 Zb. bolo vydané v konaní bývalého MNV pod č. Fin: E. XXXX/XXXX, ktoré číslo bolo zrejme opravené po obdržaní doručeniek od dotknutých osôb. Súd prvého stupňa tak uzavrel, že postup správneho orgánu pri vydávaní dotknutého rozhodnutia bol v súlade s vtedy platným zákonom č. 91/1960 Zb. o správnom konaní, ktorý osobitné ustanovenia o postupe pri oprave rozhodnutia neupravuje. Vychádzajúc z ust. § 80 písm. c/ O.s.p. tak súd prvého stupňa opätovne vyhodnotil vykonané dokazovanie, všetky dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobkyňa nepreukázala svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, lebo preskúmavané správne rozhodnutie Mestského národného výboru č. Fin. E. XXXX/XXXX bolo vydané v rámci kompetencie tohto správneho orgánu, bolo riadne doručené právnej predchodkyni žalobkyne do vlastných rúk oproti jej podpisu na doručenke a nadobudlo vo vzťahu k nej právoplatnosť. Na základe tohto správneho rozhodnutia prešlo vlastníctvo podielu právnej predchodkyne žalobkyne na štát právne účinným spôsobom. Pokiaľ súd prvého stupňa skúmal dôvody, pre ktoré by mal byť predmetný správny akt nulitný, poukázal na právne záväzný názor vyslovený odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení, ako aj na platnú judikatúru Najvyššie súdu SR (rozhodnutie č. 6 Sž 99/00). Podľa nej nulita aktu nastáva z dôvodu: neexistencie kompetencie správneho orgánu správny akt vydať; absolútneho nedostatku predpísanej formy aktu; absolútneho omylu v osobe adresáta aktu; založenia požiadavky fakticky nemožného plnenia; neurčitosti, či nezmyselnosti aktu. Žalobkyňa mala za to, že nulita tohto správneho rozhodnutia spočíva v jeho neurčitosti a nezmyselnosti. Táto sa mala zakladať na tom, že v roku 1974 dom na Bačíkovej č. 3 už nebol bytovým domom a preto nebola splnená zákonná podmienka bytového domu, pretože v čase rozhodovania už celý dom bol prekvalifikovaný na nebytové priestory rozhodnutím MsNV v Košiciach zo dňa 13. 08. 1973 č. 675/73/J a stavebne upravený na prenájom nebytových priestorov, že rozhodnutie bolo vydané iba pre naliehanie žalovanej a pre jej potreby (podania žalovanej zo dňa 14.2.1974) a v konečnom dôsledku, že v záujme urýchleného vyriešenia otázky vlastníctva žalovanej k predmetnej nehnuteľnosti, do ktorej nasťahovala svoj archív, po nedohode o odkúpení domu za smiešne nízku cenu, zneužila zákon a vlastnú vyhlášku č. 236/1959 Zb. pre nezákonné rozhodovanie a jej podriadený orgán štátnej správy MsNV v Košiciach vydal predmetné rozhodnutie. K tomu súd prvého stupňa uviedol, že zo strany oboch účastníkov konania bolo nesporné, že Mestský národný výbor mal kompetenciu vydať predmetné rozhodnutie, v predmetnom rozhodnutí sa presne uvádza zákon, v zmysle ktorého toto rozhodnutie bolo vydávané. Správne rozhodnutie malo náležitosti podľa § 12 ods. 1 až 3 vtedy platného Správneho poriadku. Proti rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie a účastníci správneho konania boli o tom riadne poučení. Za takýchto okolností súd prvého stupňa nezistil, že by sa jednalo o nedostatok predpísanej formy aktu v tomto prípade, ani o neexistenciu kompetencie správneho orgánu, ani absolútny omyl v osobe adresáta aktu. Tieto skutočnosti nakoniec netvrdila ani právna zástupkyňa žalobkyne. Založenie požiadavky nemožného plnenia bolo vylúčené, aj keď právna zástupkyňa žalobkyne tvrdila, že tento akt je neurčitý alebo nezmyselný. K takýmto záverom však prvostupňový súd nedospel. K tomu uviedol, že podľa zaužívanej súdnej praxe, ako aj záverov Krajského súdu v Košiciach, súd nemohol posudzovať obsah tohto správneho aktu, pretože všeobecné súdy nie sú oprávnené mimo rámec správneho súdnictva preskúmavať správne akty s tým, že preskúmavať môžu iba správne akty so zreteľom k tomu, či sa jedná o akty nulitné, t.j. vykazujúce také vady, ktoré sú tak závadné, že sa neuplatňuje prezumpcia ich správnosti. U ostatných správnych aktov platí prezumpcia ich správnosti. Pre zistenie nezmyselnosti tohto správneho aktu nepostačuje podľa názoru súdu prvého stupňa subjektívny názor žalobkyne, resp. jej právnej zástupkyne, ale musí existovať objektívna, preukázateľná nezmyselnosť tohto aktu ( teda, že akt nemá žiaden zmysel), čo však v prejednávanom prípade preukázané, ani zistené nebolo. Túto nezmyselnosť nemožno vyvodiť z okolností, ktoré viedli k vydaniu tohto správneho aktu, ale zo samotného obsahu tohto správneho aktu. Pokiaľ však súd skúmal obsah tohto správneho aktu, poukázal opäť na závery doterajšej judikatúry, v zmysle ktorej všeobecný súd nemá právo preskúmavať skutočnosti namietané žalobkyňou. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre naliehavý právny záujem na strane žalobkyne na predmetnej určovacej žalobe a z toho dôvodu jej žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak žiadne trovy jej nevznikli a neúspešná žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvého stupňa odvolateľka považuje za nedostatočne odôvodnený, keďže tento nerešpektoval ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa sa predovšetkým nevyporiadal s námietkou žalobkyne, že rozhodnutie MNV v Košiciach sp. zn. I.: E. XXXX/XXXX zo dňa 31. 10. 1974 je nielen nezákonné pre neurčitosť a nezmyselnosť, ale vykazuje všetky znaky „dodatočne“ vyrobeného rozhodnutia, ktoré určite nebolo prijaté v riadnom správnom procese. V spise sa nachádzajú minimálne tri „varianty“ tohto rozhodnutia, ktoré pre názornosť priložila v prílohe odvolania. Nie je jasné, z ktorého prvostupňový súd vychádzal a najmä, prečo sa k týmto nezrovnalostiam nevyjadril. Súd prvého stupňa pominul vykonať dokazovanie na pravosť listiny - originálu rozhodnutia, ktoré týmto navrhla. V prílohe predložených rozhodnutiach našla až 28 rozdielností, ktoré pre názornosť aj vyznačila. Súd prvého stupňa sa nevyporiadal a nevysvetlil, prečo pri rozhodovaní nebral do úvahy tvrdenia žalobkyne, právne hodnotenia a dôkazy a najmä, že celý dom bol už rok pred vydaním spomínaného rozhodnutia v užívaní žalovanej pre účely Štátneho archívu, vlastníci poberali pomerne vysoké nájomné v sume 51,030 Kčs, neskôr 58.727,- Kčs, a teda nemohli byť dlžní štátu sumu 154.150,24 Kčs, resp. boli schopní tento dlh zaplatiť. Existencia dlhu sa nepreukázala ani postupom podľa vyhl. č. 236/1959 U.v.a najmä vo veci dlžoby nebol vydaný platobný výmer podľa § 8 tejto vyhlášky, ktorý mal byť citovaný v rozhodnutí. Prvostupňový súd sa uspokojil s dôkazom, že právna predchodkyňa žalobkyne spolu s vlastníkmi podpísala v zázname zo dňa 13. 09. 1974, že dlžia sumu 154.150,24 Kčs + 5 %. Tento záznam nie je podpísaný a podpísaným sa stal až na jej pripomienku, pričom má dôvod sa domnievať, že podpisy na listine neboli z roku 1975, čo taktiež môže byť predmetom dokazovania. Nevyporiadal sa ani s tým, že v pripojenom spise rozhodnutia, kde je originál, sa nenachádza žiaden dokument, ktorý mal samotnému rozhodnutiu predchádzať, a teda nebol dodržaný zákonný postup pri jeho vydávaní. V roku 1974 bol už jeden z vlastníkov mŕtvy, jeden v USA na neznámom mieste a tak nebolo možné podpísať kvalifikovanú kúpnu zmluvu, na ktorej sa žalovaná s vlastníkmi preukázateľne dohadovala. Súd prvého stupňa nezobral do úvahy ani právnu argumentáciu zo dňa 29. 08. 2011, v ktorej uviedla dôvody nezákonnosti spomínaného rozhodnutia. Žalobkyňa opätovne spochybnila doručenie predmetného rozhodnutia „do vlastných rúk“ je právnej predchodkyni z dôvodu, že na doručenke je uvedené iné číslo rozhodnutia a z priložených doručeniek je absolútne nepochybné, že uvedený text písala jedna osoba, minimálne pri podpise právnej predchodkyne žalobkyne je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že deň prevzatia a text v Košiciach nie je rovnaké písmo ako podpis. Tým je podľa žalobkyne spochybnený dátum prevzatia zásielky. Z doručeniek vyplýva, že dátum a mesto písala jedna osoba. Súd prvého stupňa si dostatočne neobjasnil, prečo postup národného výboru nebolo možné vyhodnotiť ako nezákonný, keď bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že nebol dodržaný postup podľa zákona č. 71/1959 Zb. o opatreniach, týkajúcich sa niektorého súkromného majetku v znení vyhl. MFaSSR č. 236/1959 Zb., keď správny orgán MNV v Košiciach nedodržal ustanovenia § 4, § 8, § 10 a § 14 tohto zákona. Pred vydaním rozhodnutia vlastníkovi mal totiž doručiť platobný výmer na dlžnú sumu a až v prípade, ak by vlastník takto ustálenú dlžnú sumu neuhradil do 10 dní odo dňa právoplatnosti platobného výmeru, mohol postupovať tak, že za splnenia zákonom predpísaných podmienok mohol vydať rozhodnutie o prechode vlastníckeho práva k domu v prospech štátu. V konaní sa žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázalo, aká bola dlžná suma pôvodných vlastníkov a aby pohľadávka štátu bola minimálne dve tretiny z hodnoty veci. V tom čase hodnota domu predstavovala 72.173,- Kčs, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku súdneho znalca Jána Miškoviča. Z pripojeného súdneho spisu sp. zn. 34C/1673/91 Okresného súdu Košice I dokonca vyplýva, že dlh L.. R. V., podielového spoluvlastníka vo veľkosti 5/24 celku bol len 9.358,- Kčs, preto pohľadávka štátu nemohla byť vo výške 154.150,24 Kčs. Navyše dlžníci boli schopní v tom čase dlžnú sumu vrátiť. Táto argumentácia tiež zostala nezodpovedaná. V čase rozhodovania celý dom bol prekvalifikovaný a stavebne urobený na nebytové priestory, ktoré žalovaná využila na účely štátneho archívu viac ako rok. Z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa vyplýva, že medzi žalovanou a pôvodnými vlastníkmi prebiehali pred rozhodnutím jednania o odkúpení domu s pozemkom, avšak cena ponúknutá žalovanou vo výške 91.165,64 Kčs nemohla byť vlastníkmi akceptovaná pre jej neprimeranosť. Nakoľko žalovaná potrebovala urýchlene vyriešiť otázku vlastníckeho práva nehnuteľnosti, do ktorej nasťahovala svoj archív, vydala nezákonné rozhodnutie. Skutočnosť, že rozhodnutie bolo vydané len na naliehanie žalovanej a pre jej potreby vyplýva z podania žalovanej zo dňa 14. 02. 1974 č.j. Hoc-199/1974 - urgencia žiadosti o udelenie výnimky k zvýšeniu ceny za odkúpenie nehnuteľnosti, z ktorého je zrejmé, že žalovaná jednak súhlasila s kúpnou cenou vo výške podľa druhej varianty oproti navrhovanej 91.165,64 Kčs a jednak skutočnosť, že ak výnimka udelená nebude, má sa pokračovať podľa zákona. Z listinného dôkazu ObNV Košice - Staré mesto zo dňa 16. 11. 1973 pod č.k. X../.-B. vyplýva, že výnimka udelená bola, preto nie je zrejmé, prečo budova nebola odpredaná za cenu podľa druhej varianty a prečo napokon štát pristúpil k vydaniu spomínaného rozhodnutia. Ako dôkaz toho, že spoluvlastníci domu nemali voči štátu v roku 1975 dlh je originál záverečnej zostavy majetku zo dňa 16. 06. 1975, ktorú vystavil správca domu R. V. a z ktorej je zrejmé, že čistá hodnota majetku je 91.112,- Kčs. O tomto dlhu niet ani zmienky. A v roku 1975 spoluvlastníci vykazovali kladný majetok v súvislosti s predmetným domom. Odvolateľka teda zhrnula, že spomínané rozhodnutie nebolo riadne doručené všetkým účastníkom správneho konania, hoci doručovanie je nedeliteľnou súčasťou správneho konania, a preto vyznačenie právoplatnosti na spomínanom rozhodnutí nemohlo spôsobiť právne účinky individuálneho správneho aktu. Navyše sa jednalo o nerozlučných účastníkov konania. Z rozhodnutia, ako aj záznamu zo dňa 13. 09. 1974 je nepochybné, že Y.. X. V. je na neznámom mieste a teda v súlade s § 26 Správneho poriadku mu malo byť rozhodnutie doručované formou verejnej vyhlášky, čo sa nestalo. Rovnako nesprávne bolo doručované rozhodnutie I. V., keďže za neho prevzala rozhodnutie suseda p. G.. Rozhodnutie nie je vykonané formou doložky právoplatnosti, ale dopísaním právnej skutočnosti na poslednej strane rozhodnutia, čo vyvoláva pochybnosti o tejto listine a rovnako pri mene vedúceho odboru nie je úradná pečiatka, hoci Správny poriadok v § 47 ods. 5 výslovne uvádza, že rozhodnutie musí mať pečiatku. Účastníci neboli upovedomení o oprave a na spomínanom rozhodnutí nebola dodržaná ani zásada uvedená v § 32 Správneho poriadku o tom, že správny orgán musí presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Spomínané rozhodnutie má toľko formálnych a právnych vád, že to vyvoláva pochybnosti o tom, či skutočne bolo vyhotovené 31. 10. 1974, čo však nič nemení na tom, že rozhodnutie je nesprávnym právnym aktom, a preto nemohlo vlastnícke právo prejsť na žalovanú. Súd nesprávne na daný prípad aplikoval zákon 91/1960 Zb. o správnom konaní, hoci v roku 1974 platil Správny poriadok č. 71/1967 Zb. Spomínané rozhodnutie navyše v katastri nehnuteľností resp. v evidencii nehnuteľností nikdy nebolo. Podľa žalobkyne sa v spise manipulovalo s listinami, keďže nie je možné, aby boli žalovanou predkladané rozhodnutia o tej istej veci, avšak nie totožné. Za nesprávny považuje názor súdu prvého stupňa, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a účinnosť, aj keď nebolo doručené všetkým účastníkom správneho rozhodnutia, že oprava chyby v rozhodnutí je v poriadku, ak sa číslica jednoducho prepíše, hoci Správny poriadok hovorí, že sa o tom musí účastník upovedomiť a o oprave sa musí vykonať záznam, že opatrovníka stačí ustanoviť bez rozhodnutia a že všeobecný súd nemôže skúmať zákonnosť a správnosť postupu pri vydávaní rozhodnutia. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Stotožnila sa so skutkovými a právnymi závermi uvedenými v spomínanom rozhodnutí súdom prvého stupňa. Tvrdenia žalobkyne, že doručenka bola manipulovaná a podpísaná inou osobou, ako jej právnou predchodkyňou vyvracia poštová pečiatka a podpis doručovateľa na originály doručenky, ktorá sa nachádza v súdnom spise. Dokazovaním bolo preukázané, že rozhodnutie bolo riadne procesne doručené osobe, ktorej sa týka. Oprava čísla konania na rozhodnutí a doručenke nemôže mať za následok nulitu rozhodnutia. Rozhodujúci je obsah obálky a ním bolo citované rozhodnutie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 26. 11. 1974 a stalo sa vykonateľným. Podľa konštantnej judikatúry nemožno spochybňovať právoplatnosť rozhodnutí správnych orgánov, pokiaľ je rozhodnutie opatrené doložkou právoplatnosti. Preskúmavanie správnosti a zákonnosti správnych aktov je vylúčené z pôsobnosti všeobecných súdov. Tvrdenie žalobkyne, že rozhodnutie si žalovaná nedala zaevidovať do zbierky listín katastra nehnuteľností je účelové, keďže z kópie zo zbierky listín uloženej pod položkou č. XX/XX vyplýva, že v evidencii nehnuteľností boli vykonané zmeny dňa XX. XX. XXXX a zapísané do LV č. XX. Dôkazy zo zbierky listín vyvracajú tvrdenia žalobkyne. Zápis do evidencie nehnuteľností nemal konštitutívny charakter. K prechodu vlastníckeho práva došlo na základe rozhodnutia správneho orgánu bez ohľadu na to, či bola zmena vyznačená v evidencii nehnuteľností na príslušnom orgáne geodézie a kartografie. Žalobkyňa mala spomínané rozhodnutie k dispozícii počas plynutia reštitučnej lehoty podľa zákona č. 403/1990 Zb. a uvedený nárok mohla uplatniť ako oprávnená osoba. Tvrdenia žalobkyne, že v roku 1974 neexistoval žiaden dlh na strane spoluvlastníkov domu možno vyvrátiť aj nepriamym dôkazom, a to skutočnosťou, že časť nehnuteľnosti v podiele 5/24 prešla na štát v dedičskom konaní ako odúmrť, pretože dedič dedičstvo odmietol z dôvodu existencie dlhov na predmete dedenia - bytového domu v jeho podiele. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, odvolaniu nie je možné vyhovieť. Rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23. 03. 2016 o 09.30 hod. v poj. miestnosti č. dv. 227/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 16. 03. 2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. Žalobkyňa v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p., teda, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvého stupňa vykonal vo veci náležité dokazovanie a správne zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa riadil právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Košiciach v uznesení zo dňa 24. 09. 2013 č.k. 6Co/95/2012-197, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Vecne správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Žalobkyňa v odvolaní iba opakuje skutočnosti, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvého stupňa a ohľadne ktorých súd vykonal dokazovanie a náležite sa s nimi vyporiadal pri rozhodovaní vo veci. Tieto námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu tak, ako má na mysli § 80 písm. c/ O.s.p. Pre posúdenie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení rozhodujúcou otázkou v danom prípade bolo zistenie, či žalovanej svedčí právny titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností a či tieto nadobudla zákonným spôsobom. Žalobkyňa totiž v danom prípade uplatňuje vlastnícke práva k nehnuteľnosti podľa všeobecného predpisu občianskeho práva, ktorým je Občiansky zákonník za situácie, keď vyvstáva otázka, že tak mohla urobiť aj podľa reštitučných predpisov. Odvolací súd k otázke naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe v prípade konkurencie predpisov lex specialis a lex generalis zaujal svoj právny názor v uznesení zo dňa 24. 09. 2013 č.k. 6Co/95/2012-197 a niet žiadneho dôvodu, aby sa od tohto názoru mal odvolací súd odkloniť. Súd prvého stupňa po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie postupoval v súlade s týmto právnym názorom vysloveným odvolacím súdom a správne zameral dokazovanie na zistenie, či k odňatiu vlastníckeho práva právnej predchodkyne žalobkyne došlo v zmysle zákona č. 71/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich sa niektorého súkromného domového majetku a či sa tak stalo perfektným správnym aktom. Za takej situácie totiž žalobkyňa mala uplatňovať svoje práva v zmysle reštitučných predpisov. Pokiaľ k odňatiu vlastníckeho práva právnej predchodkyne žalobkyne došlo bez právneho dôvodu (bez existencie nadobúdacieho titulu, prípadne by išlo o nulitný správny akt), žalobkyňa by mala naliehavý právny záujem na požadovanom určení domáhať sa svojho nároku určovacou žalobou podľa všeobecných predpisov, ktorým je Občiansky zákonník. Súd prvého stupňa v naznačenom smere doplnil dokazovanie a z vykonaných dôkazov vyvodil správne skutkové a právne závery. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa je zrejmé, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti rozhodnutím Mestského národného výboru v Košiciach, Finančného odboru č. Fin: E. XXXX/XXXX zo dňa 31. 10. 1974, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26. 11. 1974 a ktorým bolo rozhodnuté o tom, že spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke XXXX kat. územia Košice, parc. č. XXXX Y. F. Y. Č..P.. XXXv C. (Z. H.. Č.. X - Z. L.. V. Č.. X) X. X. XXX U. X. O. U. R. V. X. X/XX, I. V. X. X/XX, R.Ž. F., E.. V. X. X/XX, Y.. X. V. X. X/XX R. U. X., E.. V. X. X/XX-C., N. XX/XX-C. prechádza do vlastníctva Československého štátu podľa zákona č. 71/1959 Zb. a § 10 vyhl. č. 236/1959 U.v. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania správne súd prvého stupňa zhrnul, že žalovaná v konaní preukázala existenciu právneho titulu pre prechod vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti na štát v podieloch uplatňovaných žalobkyňou, pričom sa tak stalo zákonným spôsobom a v nadväznosti na to uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Z týchto dôvodov žalobu zamietol. Uzavrel totiž, že spomínané rozhodnutie bolo vydané v rámci kompetencie správneho orgánu, bolo riadne doručené právnej predchodkyni žalobkyne do vlastných rúk oproti jej podpisu na doručenke a nadobudlo vo vzťahu k nej právoplatnosť. Súd prvého prvého nezistil žiadne dôvody, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že predmetný správny akt je nulitný, pričom všetky dôvody podrobne rozviedol v napadnutom rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd prvého stupňa vyporiadal aj so všetkými námietkami žalovanej, ktoré vzniesla aj v odvolacom konaní. K odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd dopĺňa nasledovné: Tvrdenia žalobkyne o tom, že spomínané rozhodnutie správneho orgánu bolo „dodatočne vyrobené“ a nebolo prijaté v riadnom správnom procese, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a pravdivosť týchto tvrdení nemožno vyvodiť ani zo skutočností uvedených žalobkyňou v odvolaní. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje, že v spise sa nachádzajú minimálne 3 varianty spomínaného rozhodnutia, v prvom rade ide o kópie rozhodnutí, pričom je zrejmé, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z originálu rozhodnutia opatreného pečiatkou príslušného správneho orgánu. Nemožno jednoznačne zodpovedať otázku, či v danom prípade išlo o koncepty rozhodnutia príslušného správneho orgánu, ktoré si zabezpečila žalobkyňa, ale na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že pre súd je záväzný originál rozhodnutia opatrený pečiatkou príslušného orgánu, z ktorého aj súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal. Nakoniec v označených rozhodnutiach neboli zistené významné odlišnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že rozhodnutie bolo vyrobené dodatočne alebo nebolo prijaté v riadnom správnom procese. Súd prvého stupňa si zabezpečil aj spis Mestského národného výboru v Košiciach, Finančný odbor sp. zn. Rp 1168/74, z ktorého obsahu nemožno vyvodiť, že by odvolacie námietky žalovanej v tomto smere boli opodstatnené. Správne súd prvého stupňa uzavrel, že niet žiadnych pochýb o pravosti spomínaného rozhodnutia, ktoré bolo opatrené aj doložkou právoplatnosti s pečiatkou príslušného správneho orgánu vyznačenou dňa 10. 12. 1974. Dokazovaním vykonaným pred súdom prvého stupňa bolo tiež preukázané, že na spomínanom rozhodnutí bolo pôvodne uvedené nesprávne číslo konania, ktorá skutočnosť však nemala žiaden vplyv na spochybnenie postupu a rozhodovania príslušného správneho orgánu, keďže išlo (len) o chybu v písaní, ktorá skutočnosť bola dostatočne preukázaná. Súd prvého stupňa k týmto dôvodom sa podrobne vyjadril v napadnutom rozhodnutí. Ani samotná skutočnosť, že v danom období platil zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní na týchto záveroch nič nemení. Pokiaľ by totiž účastníci aj neboli upovedomení o oprave tak, ako má na mysli § 47 ods. 6 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, je nepochybné, že v danom prípade k chybe v písaní došlo. Neobstoja ani námietky žalobkyne, že spomínané rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, keď nebolo doručené všetkým účastníkom konania. Na spomínanom rozhodnutí je vyznačená doložka právoplatnosti, o pravosti ktorej niet pochýb, pričom z originálov doručeniek, ktoré svedčia o doručení spomínanej písomnosti jednotlivým účastníkom konania ani nemožno dospieť k inému záveru. Niet žiadnych pochýb, že predmetné rozhodnutie bolo doručené právnej predchodkyni žalobkyne, o čom svedčí jej podpis na doručenke a keďže ide o verejnú listinu, dôkazné bremeno o preukázaní opaku spočívalo na žalobkyni. Táto však v konaní právne relevantným spôsobom nepreukázala, že by jej právna predchodkyňa spomínané rozhodnutie neprevzala. Pochybnosti žalobkyne o doručení predmetného rozhodnutia jej právnej predchodkyni a ktoré odvodzuje z toho, že deň prevzatia a text v Košiciach nie je písaný rovnakým písmom ako podpis na tejto doručenke, nemožno považovať za taký dôkaz, ktorým by žalobkyňa preukázala, že spomínanú písomnosť jej právna predchodkyňa neprevzala. Nemožno totiž vylúčiť, že text v Košiciach a dátum prevzatia písala iná osoba, napr. doručovateľka. Rozhodujúce je, že právna predchodkyňa žalobkyne svojím podpisom potvrdila prevzatie spomínanej písomnosti, ktorý záver nebol v konaní žiadnym spôsobom spochybnený. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že príslušný správny orgán nedodržal postup v zmysle § 4, § 8, § 10 a § 14 zákona č. 71/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich sa niektorého súkromného majetku v znení vyhl. MFaSSR č. 236/1959 U.v., keďže pred vydaním rozhodnutia mal vlastníkovi, ktorý mal voči štátu pohľadávku doručiť najskôr platobný výmer na dlžnú sumu a až v prípade, že vlastník takto ustálenú dlžnú sumu neuhradí do 10 dní od právoplatnosti platobného výmeru, mohol postupovať tak, že za splnenia zákonom predpísaných podmienok mohol vydať rozhodnutie, nemožno považovať za také, ktoré by zakladali dôvod považovať predmetný správny akt za nulitný. Pokiaľ totiž žalobkyňa namieta postup príslušného správneho orgánu a že tento nepostupoval v súlade so zákonom pri vydávaní spomínaného rozhodnutia, táto skutočnosť zakladá dôvod pre uplatnenie nároku žalobkyne podľa reštitučných predpisov, avšak nezakladá dôvod domnievať sa, že išlo o nulitný správny akt. Rovnako ani námietky žalobkyne, že spoluvlastníci nemali v čase rozhodovania voči žalovanej pohľadávku na nájomnom nie je takou skutočnosťou, ktorá by zakladala nulitu predmetného správneho aktu a nakoniec ide len o hypotetické tvrdenia, ktoré v konaní neboli podložené žiadnym relevantným dôkazom. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešná žalovaná náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a neúspešná žalobkyňa na náhradu trov odvolacieho konania nemá právo. Preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.