Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/873/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108221592 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7108221592.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa T.. M. V., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v C., U. XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Kravcom, CSc., advokátom so sídlom v Košiciach, Čingovská 5, proti odporkyni T.. N. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., U. XX, t.č. bývajúcej v K., M. XX, zastúpenej JUDr. Petrom Peružekom, advokátom so sídlom v Hlohovci, Radlinského 1, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 18. septembra 2014, č. k. 10C/186/2008 - 338 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania účastníkov a vo výroku o povinnosti odporkyne nahradiť trovy štátu vo výške 156,36 €. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice I ako súd prvého stupňa rozsudkom označeným v záhlaví zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. C. - A. M. ako parcela č. 6945/175 - záhrada s výmerou 400 m2 a prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Navrhovateľovi uložil povinnosť odporkyni na náhradu jej spoluvlastníckeho podielu vyplatiť 50% z ceny nehnuteľnosti vo výške 4 450,- € do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal (IV. výrok) s odôvodnením, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci a len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. V predmetnej veci súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa nielen v samotnej povahe tohto sporu (kde sa jedná o vysporiadanie majetkových práv dvoch súrodencov, s cieľom zachovať medzi nimi dobré rodinné vzťahy aj po rozhodnutí súdu), ale súd prihliadal aj na to, z akých dôvodov bol podaný návrh a tiež aj na správanie účastníkov konania počas trvania tohto sporu. Dospel k záveru, že pred začatím konania medzi účastníkmi nebolo možné dospieť k dohode ohľadom vyporiadania nehnuteľností, ktoré zdedili po svojich rodičoch. Preto najprv bol podaný návrh na vyporiadanie predmetnej nehnuteľnosti zo strany odporkyne, avšak nakoľko došlo k procesným chybám, bola odporkyňa nútená tento návrh vziať späť, preto jej návrhu nemohlo byť vyhovené. Následne podal návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľ, ktorého návrhu súd vyhovel v celom rozsahu. Navrhovateľ však počas konania ignoroval opakované výzvy súdu na to, aby zdokladoval svoje investície do predmetných nehnuteľností, aby súd na základe toho mohol vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, odmietol na pojednávaní vypovedať, počas celého konania, od r. 2008 do r. 2014 trval na tom, že v prípade, že bude nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva jemu, je ochotný vyplatiť odporkyni vyrovnávací podiel vo výške 40 % z hodnoty predmetnej nehnuteľnosti (pričom odporkyňa od začiatku konania požadovala vyplatenie podielu vo výške 50 %, resp. trvala na predložení dokladov o investíciách navrhovateľa do predmetnej nehnuteľnosti), a až na poslednom pojednávaní navrhovateľ navrhol, že vyplatí po prikázaní nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva odporkyni vyrovnávací podiel vo výške 50% z hodnoty nehnuteľnosti. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, aby pri rozhodnutí o trovách konania aplikoval ust. § 150 O.s.p., a nie ust. § 142 ods. 1 O.s.p. O trovách štátu súd (V. výrok) rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na to, že o trovách konania rozhodol podľa ust. § 150 O.s.p., trovy štátu pomerne rozdelil a rozhodol, že navrhovateľ aj odporkyňa sú povinní nahradiť trovy štátu každý vo výške 156,36 € (za znalecké dokazovanie). Proti výroku rozsudku o trovách konania (IV. výrok) a proti výroku, ktorým bola odporkyňa zaviazaná na náhradu trov štátu vo výške 156,36 € (V. výrok), podala odvolanie odporkyňa. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutých výrokoch tak, že jej prizná náhrada trov konania vo výške 2 169,17 € a navrhovateľa zaviaže uhradiť trovy štátu vo výške 312,72 €. V dôvodoch odvolania namietala nepriznanie náhrady trov konania s odôvodnením, že bol to navrhovateľ, ktorý vždy ignoroval jej výzvy na mimosúdne riešenie sporu. Po niekoľkonásobných snahách a absolútnom nezáujme navrhovateľa sa odporkyňa prvá rozhodla pre riešenie veci súdnou cestou, ktoré konanie však bolo zastavené z dôvodu nesprávne zaplateného súdneho poplatku. Ďalej namietala, že navrhovateľ nebol úspešný, nakoľko zmena petitu nastala až na poslednom pojednávaní, kedy súd rozhodol na základe obrany odporkyne a odporkyni priznal 50 % z hodnoty nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o trovy štátu, mala za to, že tieto je povinný uhradiť výlučne navrhovateľ, pretože ich spôsobil svojim správaním. Uplatnila si trovy odvolacieho konania vo výške 169,05 €. Navrhovateľ ostal v odvolacom konaní nečinný. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávnenou osobou, postupom podľa § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. preskúmal napadnutú časť rozsudku bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné vyhovieť. Predmetom odvolacieho prieskumu boli len výroky rozsudku o trovách konania účastníkov a štátu vo vzťahu k odporkyni. Rozsudok je vo výroku o trovách konania účastníkov a vo výroku o povinnosti odporkyne nahradiť trovy konania štátu vo výške 156,36 € vecne správny, preto ho odvolací súd v týchto výrokoch potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutých výrokoch, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: Podľa ust. § 150 ods. 1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Účelom cit. ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzaistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v okolnostiach na strane účastníkov alebo v okolnostiach prejednávanej veci. Nepriznanie náhrady trov konania musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. Súd prvého stupňa dôvody hodné osobitného zreteľa videl v okolnostiach prejednávanej veci, ako sú tieto uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, zároveň však pri svojom rozhodovaní hodnotil aj postoj účastníkov v konaní, ich správanie a prihliadol aj na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súdu. Aj keď bolo vyhovené návrhu navrhovateľa na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo spôsobom navrhnutým navrhovateľom) a z tohto hľadiska bol teda navrhovateľ v konaní úspešný a patrila by mu náhrada trov konania, postupoval súd správne, ak zohľadnil práve vyššie uvedené kritériá pre nepriznanie náhrady trov konania účastníkom v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že odporkyňa súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva a navyše ešte pred podaním návrhu v predmetnom konaní dňa 10.7.2008 sama podala návrh na súd na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam (konanie bolo však zastavené pre procesné chyby), preto nemožno vysloviť ani záver, že spor zavinila odporkyňa. S poukazom na vyššie uvedené okolnosti prejednávanej veci a pri rešpektovaní princípu spravodlivosti bolo teda na mieste nepriznať ani jednému z účastníkov náhradu trov konania, ako o tom vecne správne rozhodol súd prvého stupňa. Vzhľadom na uvedené postavenie účastníkov aj vo vzťahu k náhrade trov konania štátu je rovnocenné, a preto každý z nich je povinný podieľať sa na trovách, ktoré štátu v konaní vznikli, rovnakým dielom. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Úspešnému navrhovateľovi trovy odvolacieho konania nevznikli, neúspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepatrí, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 224 ods. 1 za použitia § 142 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.