Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoE/463/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108234529 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7108234529.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v exekučnej veci oprávneného F. P., so sídlom v V., I. O.. X M. IČO: 30807484 proti povinnému L. B. nar. XX.X.XXXX bytom F. XX M. vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Andrejom Dembickým so sídlom Werferová 1 Košice pod sp. zn. Ex 4708/2008 o vymoženie 343,55 Eur s prísl. o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 22.4.2015 č.k. 37Er/5380/2008-37 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. V r a c i a vec súdu prvej inštancie na rozhodnutie o trovách konania. S t r a n á m nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu, priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,38 eur a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. 2. V odôvodnení uviedol, že súdu bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka M. č. 704-3430331508-GC04/08-376 z 5.9.2008. Dňa 15.10.2013 podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekučného konania vo výške 47,61 eur. Povinný nevlastní žiadne motorové vozidlo, živnostenské oprávnenie zrušil, je spoločníkom v spoločnosti, ktorá je v likvidácii. Lustráciami nebol u povinného zistený žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ktorého speňažením by sa pokryli čo i len trovy exekúcie. Z uvedeného dôvodu súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom uviedol, že s rozhodnutím konajúceho súdu o tom, že povinný je nemajetný nesúhlasí. Poukázal na to, že povinný je v produktívnom veku, preto možno predpokladať, že v budúcnosti bude mať príjem a zlepšia sa jeho majetkové pomery. Nesúhlasil ani s rozhodnutím o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi. 4. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Zdôraznil, že nemajetnosť povinného je vždy podľa ust. § 203 Exekučného poriadku dôvodom, aby trovy exekúcie znášal oprávnený. Poukázal na to, že majetkovú situáciu povinného riadne zistil a za tým účelom vykonal všetky potrebné lustrácie. 5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. 7. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné: 8. Súdny exekútor podal súdu prvej inštancie dňa 15.10.2013 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 10. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. 11. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch. 12. Súdny exekútor v predmetnej veci zisťoval majetkové pomery povinného a konštatoval jeho nemajetnosť, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Z pripojeného exekútorského spisu sp. zn. EX 2564/2011 vyplýva, že súdny exekútor vykonal náležité dokazovanie ohľadom zistenia majetku povinného pričom zistil, že povinný zrušil živnostenské oprávnenie. nie je vlastníkom motorového vozidla, nie je zamestnaný a je konateľom spoločnosti, ktorá je v likvidácii bez právneho nástupcu z dôvodu nedostatku majetku. Z lustrácie v katastri nehnuteľností súdny exekútor zistil, že povinný je síce vlastníkom nehnuteľností, ale s početnými blokáciami. 13. Šetrením teda súdny exekútor nezistil žiaden majetok povinného, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného a právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Zistenú nemajetnosť povinného, resp. skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, predpokladá Exekučný poriadok ako dôvod pre zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h)). 14. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré navyše ani nie sú podložené žiadnymi relevantnými zisteniami, sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu a nezakladajú dôvod pre nerešpektovanie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2011, teda zistené osobné a majetkové pomery povinného sa až do rozhodnutia súdu, t.j. po dobu štyroch rokov nezmenili. Exekučný poriadok ani nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak exekúciu proti povinnému zastavil. Odvolanie oprávneného je preto v tomto smere nedôvodné. 16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 17. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. 18. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. 19. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné. 20. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 1.11.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. 21. Z citovaného § 202 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorý rozhodovanie o zastavení exekúcie a trovách exekúcie upravuje v § 57 a nasl. Ustanovenie § 58 ods. 6 v znení účinnom do 31. októbra 2013 pripúšťalo možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí o zastavení exekúcie podľa § 57. S účinnosťou od 1. novembra 2013 došlo k zmene tohto ustanovenia tak, že proti takémuto výroku už odvolanie nie je prípustné. 22. V prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodol vyšší súdny úradník. Preto v zmysle § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p. (ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca), podaním odvolania došlo k zrušeniu výroku o trovách konania zo zákona a o ich náhrade znova rozhodne zákonný sudca súdu prvej inštancie. Odvolací súd nie je oprávnený vo veci konať. 23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané. 25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).