Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/819/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109210700 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7109210700.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcov: X. F. B., Z. XX. Z. XXXX, B. V. A. Č.. XX, X. T. G., Z. XX. G. XXXX, B. V. E. Č.. XXX, X. T. B., J. G., Z. XX. L. XXXX, B. V. E. Č.. XXX, X. T. A., Z. X. F. XXXX, B. V. A. Č.. XXX, X. F. A., Z. X. L. XXXX, B. V. X., X. XX, X. Q. A., Z. XX. Z. XXXX, B. V. X., X. XX, X. F. A., Z. XX. H. XXXX, B. V. X., Q. XX, X. D.. T. E., Z. XX. L. XXXX, B. V. A. Č.. XXX, X. D.. A. E.Á., Z. XX. T. XXXX, B. V. A. Č.. XXX, XX. E. E.Z., Z. XX. P. XXXX, B. V. A. Č.. XX, XX. Ľ.R. J., Z. XX. T. XXXX, B. V. C. P. Č.. XXX, XX. F. Q., Z. XX. L. XXXX, B. V. X. Č.. XXX, XX. P. Q., Z. X. P. XXXX, B. V. X. Č.. XXX, XX. A. Š., Z. XX. F. XXXX, B. V. V. Š., Q. D. Č.. X, XX. F. A., Z. XX. F. XXXX, B. V. X., X. XX, všetci zastúpení JUDr. Stelou Wildeovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Palárikova 3, proti žalovanej: Rapid life životnej poisťovni, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Němcovej 22, o určenie, že poistný vzťah trvá a o zaplatenie poistného, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 5. júna 2014 č.k. 10C/217/2009-837 takto r o z h o d o l : Návrh žalovanej na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a . P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobcovia v 1.a ž 15. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 5. júna 2014 č.k. 10C/217/2009-837 určil, že - poistenie žalobkyne v 1. rade, ktoré vzniklo na základe poistnej zmluvy č. 5132500013 trvá, - poistenie žalobkyne v 2. rade, ktoré vzniklo na základe poistnej zmluvy č. 5110100141 trvá, - poistenie žalobkyne v 3. rade, ktoré vzniklo na základe poistnej zmluvy č. 4194000009 trvá, - poistenie žalobcu v 5. rade, ktoré vzniklo na základe poistnej zmluvy č. 5132400025 trvá, - poistenie žalobcu v 6. rade, ktoré vzniklo na základe poistnej zmluvy č. 5132400004 trvá, - poistenie žalobkyne v 7. rade, ktoré vzniklo na základe poistnej zmluvy č. 4018400069 trvá, - poistenie žalobcu v 8. rade, ktoré vzniklo na základe poistnej zmluvy č. 5132500017 trvá, - poistenie žalobkyne v 12. rade, ktoré vzniklo na základe poistnej zmluvy č. 5132400073 trvá, - poistenie žalobcu v 13. rade, ktoré vzniklo na základe poistnej zmluvy č. 5132400067 trvá, - poistenie žalobkyne v 14. rade, ktoré vzniklo na základe poistnej zmluvy č. 4018400056 trvá. Zároveň uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni v 4. rade sumu 2.580 € s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 20.5.2014 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, žalobkyni v 9. rade sumu 2.005 € s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 23.5.2014 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, žalobcovi v 10. rade sumu 1.924 € s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 19.3.2014 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, žalobkyni v 11. rade sumu 1.752 € s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 31.1.2012 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, žalobkyni v 15. rade sumu 1.306,- Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 14.2.2009 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozhodol aj o trovách konania tak, že žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni v 1. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 243,60 €, žalobkyni v 2. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 295,72 €, žalobkyni v 3. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 243,60 €, žalobkyni v 4. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 263,28 €, žalobcovi v 5. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 243,60 €, žalobcovi v 6. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 243,60 €, žalobkyni v 7. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 243,60 €, žalobcovi v 8. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 243,60 €, žalobkyni v 9. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 258,31 €, žalobcovi v 10. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 253,33 €, žalobkyni v 11. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 253,33 €, žalobkyni v 12. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 243,60 €, žalobcovi v 13. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 243,60 €, žalobkyni v 14. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 243,60 €, žalobkyni v 15. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 176,20 €, všetko spolu vo výške 3.692,57 € na účet právnej zástupkyne žalobcov (v 1. až v 15. rade), JUDr. Stely Wildeovej, advokátky so sídlom Palárikova 3, Prešov, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Rozhodnutie po citácii § 80 písm. c/ O.s.p., § 788 ods. 1,3,4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 790 písm. b/ OZ, § 796 ods. 1 OZ, § 800 ods. 1 až 3 OZ, § 801 ods. 1 OZ, § 802 ods. 1,2 OZ, § 493 OZ, § 516 ods. 1 OZ, § 517 ods. 2 OZ, § 575 ods. 1 a 3 OZ, § 37 ods. 1 - 3 OZ, § 39 OZ, § 3 ods. 1 OZ, § 12 ods. 1,2 zákona č. 24/1991 Zb., § 14a ods. 1 až 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve (platného ku dňu uzavretia poistných zmlúv), čl. 5 ods. 1 až 3 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok a čl. 15 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok, odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná (pôvodne podnikajúca pod obchodným menom Prvá Česko-Slovenská poisťovňa, a.s. Košice) ako poistiteľ uzavrela so žalobcami v 1. až 15. rade ako poistníkmi (a poistencami) v priebehu rokov 1997 až 2002 poistné zmluvy pre prípad smrti a dožitia s kapitalizáciou poistnej sumy za bežné poistné so skrátenou dobou platenia poistného, tzv. produkt UDP-K. Žalobcovia od začiatku poistenia až do ukončenia doby pre platenie poistného, platili poistné vo výške dohodnutej v jednotlivých zmluvách a spôsobom dohodnutým v zmluve. Predmetné poistné zmluvy (špecifikované v dôvodoch rozsudku na č.l. 5 až 10 súdu prvej inštancie) vypracovala žalovaná a žalobcovia svojim podpisom potvrdili, že s obsahom zmluvy súhlasia. 3. V priebehu mesiaca apríl 2008 žalovaná doručila žalobcom podanie označené ako „prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu „UDP-K“ obsahom, ktorého bola informácia, že poisťovňa vo februári 2008 obdŕžala od Národnej banky Slovenska list, ktorým jej uložila prepočítať produkt UDP-K, a zvýšiť poistné od začiatku poistenia tak, aby bolo možné poistno-matematicky zachovať poistné sumy a že prepočet poistného sa má vzťahovať aj na poistné zmluvy s už ukončenou dobou platenia poistného. 4. Listom zo dňa 15. mája 2008 žalovaná oznámila žalobcom prepočet a zvýšené poistného k poistnému produktu UDP-K a navrhla tri možné alternatívy (a,b,c) realizácie prepočtu. 5. Žalobcovia na tieto listy žalovanej reagovali a oznámili jej, že navrhované riešenia neprijímajú a trvajú na tom, aby ich poistný vzťah zotrval až do skončenia doby poistenia za podmienok dohodnutých v čase uzavretia zmlúv. 6. Žalovaná listom zo dňa 20. a 24. júna 2008 oznámila žalobcom, že na základe ustanovení Občianskeho zákonníka (bližšie nešpecifikovaného) a v nadväznosti na list poisťovne o prepočte produktu UDP-K, došlo dňom 16. mája 2008 k zrušeniu poistnej zmluvy. Tento úkon odôvodnila tým, že poisťovňa nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované, a preto došlo k zániku poistenia v zmysle čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid, a.s. (zmena obchodného mena z Prvá Česko-Slovenská poisťovňa, a.s., Košice na „Prvá česko- slovenská poisťovňa Rapid, a.s.“) a že poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne, nie sú už touto poistnou zmluvou kryté. Zároveň žalobcom oznámila, že odkupná hodnota a nespotrebované poistné im budú vyplatené šekovou poukážkou. 7. Žalobcovia zasielané poštové poukážky neprevzali a finančné sumy (odkupnú hodnotu a nespotrebované poistné) boli vrátené späť na účet poisťovne. Okresný súd konštatoval, že počas konania nebolo preukázané, aby žalobcovia požiadali o zrušenie poistenia s výplatou odbytného. Naopak žalobcovia uviedli, že nesúhlasia so zmenami zmluvných dojednaní ponúkaných žalovanou a trvajú na pôvodnom poistnom vzťahu. 8. Počas konania nebolo preukázané, aby medzi účastníkmi konania došlo k dohode o zmene poistnej zmluvy, pokiaľ ide o možnosť ukončenia poistenia, ani, že by bola naplnená niektorá zo skutočností spôsobujúcich neplatnosť predmetných poistných zmlúv. V oznámení o zániku poistenia žalovaná oznámila, že k zániku poistenia došlo v zmysle čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie žalovanej. Podľa citovaného ustanovenia však mohol poistenie zrušiť len poistník, nie poistiteľ, a preto uvedené oznámenie žalovanej nemohlo spôsobiť deklarované účinky zániku poistenia vzniknutého na základe poistných zmlúv uzavretých so žalobcami. 9. Súd uviedol, že v danom prípade nemožno ani konštatovať, aby poistné zmluvy boli neplatné pre chyby v písaní a počítaní, lebo dojednaná výška poistných súm a výška poistného boli jedným z určujúcich činiteľov, ktoré žalobcov viedli k uzavretiu zmluvy so žalovanou. Neboli to žalobcovia, ktorí ponúkli produkt UDP-K, ale žalovaná. Ani skutočnosť, že zmluva mohla byť uzavretá v dôsledku omylu, nezakladá povinnosť zmluvných strán zmeniť zmluvu, pretože nie každý omyl je dôvodom neplatnosti zmluvy. Zmluva by mohla byť „pomýlenou“ stranou úspešne napadnutá iba v prípade, ak by druhá strana o tomto omyle vedela, alebo ho vyvolala. Okrem toho neplatnosti zmluvy sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobí. Naviac žalovaná ani nenamietala neplatnosť poistných zmlúv. 10. Okresný súd konštatoval, že poistné zmluvy, ktoré účastníci uzavreli, vôbec neupravujú zrušenie alebo výpoveď poistnej zmluvy. Všeobecné poistné podmienky (ďalej len VPP), ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy v čl. 5 ods. 1 uvádzajú dôvod zániku poistenia, ak poisťovňa v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka odmietne plniť pre vedomé porušenie povinností pravdivo a úplne odpovedať na písomne dotazy poisťovne, poistenie zanikne dňom odmietnutia plnenia. Podľa čl. 5 ods. 2 VPP, ak odstúpi poisťovňa od poistnej zmluvy z dôvodu vedome nepravdivého a neúplného zodpovedania dotazov, pričom pri ich pravdivom zodpovedaní by zmluvu neuzavrela, vráti poistníkovi zaplatené poistné, znížené o náklady, ktoré jej vznikli s uzavretím poistnej zmluvy. V čl. 9 VPP sú uvedené dôsledky nezaplatenia poistného, a to pre prípad, ak poistné nebolo zaplatené tak, ako je to uvedené v čl. 9 - poistenie zanikne. Iné dôvody zániku poistenia neboli dohodnuté. 11. Jednostranný právny úkon žalovanej - oznámenie o zrušení poistných zmlúv zo dňa 20. a 24. júna 2008 nemá oporu ani v ustanoveniach § 800 až 804 OZ. Žalobcovia jednostranne poistný vzťah nezrušili a právo vypovedať poistný vzťah - poistenie osôb podľa § 800 ods. 3 OZ môže poistiteľ (žalovaná) len pri poistení pre prípad úrazu. 12. Podľa § 800 a nasl. OZ možnosť zániku poistenia je upravená taxatívne a nemožno ju teda ľubovoľne podľa poisťovateľa rozširovať. 13. Súd konštatoval, že nebola preukázaná ani taká právna prekážka, ktorá by nastala po vzniku poistného vzťahu a objektívne znemožnila plnenie záväzkov z poistných zmlúv na strane žalovanej a znamenala úplný, prípadne čiastočný zánik poistenia. Poistné vzťahy založené poistnými zmluvami v danom prípade majú charakter spotrebiteľských zmlúv, vzhľadom na subjekty zmluvného vzťahu (§ 52 OZ). Žalobcovia ako fyzické osoby - odberatelia nemôžu znášať prípadné riziká, ktoré pre žalovanú - dodávateľa vyplývajú z jej podnikateľskej činnosti, prípadných nedostatkov v kalkulačných vzorcoch, keď spotrebiteľ, na rozdiel od žalovanej (- dodávateľa) nedisponuje potrebnými odbornými znalosťami. 14. Na základe uvedeného súd ako predbežnú otázku uzavrel, že poistné zmluvy č. 5132500013 (F. B.), č. 4194000009 (T. G.), č. 5110100141 (T. B., J. G.), č. 5132400025 (F. A.), č. 5132400004 (Q. A.), č. 4018400069 (F. A.), č. 5132500017 (D.. T. E.), č. 5132400073 (F. Q.), č. 5132400067 (P. Q.), č. 4018400056 (A. Š.), ktoré uzavreli žalobcovia so žalovanou vrátane ich dodatkov sú platné a rozhodol, že právny vzťah, ktorý na základe nich vznikol doposiaľ trvá. 15. V prípadoch poistných zmlúv č. 5132500019 (T. A., koniec poistenia dňa 19.5.2014), č. 5120800036 (D.. A. E., koniec poistenia dňa 22.5.2014), č. 5132500008 (E. E., koniec poistenia dňa 18.3.2014), č. 5000900153 (Ľ. J., J.. O., koniec poistenia dňa 30. januára 2012), č. 513260001 (F. A., koniec poistenia dňa 13.2.2009) súd ako predbežnú otázku uzavrel, že poistný vzťah trval do času, ktorý je v zmluvách dohodnutý ako koniec poistenia a podľa podmienok dohodnutých pri uzatváraní zmlúv. 16. Súd po pripustení zmeny žaloby, a po zistení, že žalobcovia v 4.,9.,10.,11. a 15 rade sa dožili konca poistenia, a, že žalovaná im nevyplatila poistné, rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom poistnú sumu pre prípad dožitia, ktorá u žalobkyni v 4. rade bola dohodnutá na sumu 2.580 € (77.740,- Sk), u žalobkyne v 9. rade na 2.005 € (60.410,- Sk), u žalobcu v 10. rade na 1.924 € (57.990,- Sk), u žalobkyne v 11. rade na sumu 1.752 € (52.791,- Sk) a u žalobkyne v 15. rade na sumu 1.306,97 € (39.374,- Sk). 17. Žalovaná v deň skončenia poistenia žalobcom poistnú sumu nevyplatila, a tak nasledujúcim dňom sa ocitla v omeškaní, a preto súd na návrh žalobcov zaviazal žalovanú zaplatiť im aj úroky z omeškania. Žalovaná sa s plnením pre žalobkyňu v 4. rade dostala do omeškania dňa 20. mája 2014. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania bola 8,25 %. Rovnaká výška úroku z omeškania platná k 1. dňu omeškania bola aj u žalobkyne v 9. rade a u žalobcu v 10. rade. U žalobkyne v 11. rade výška úrokov z omeškania k 1. dňu omeškania, t.j. k 31. januáru 2012 bola 9 % ročne a u žalobkyne v 15. rade k 14. februáru 2009 predstavovala 10 % ročne. Žalobkyne v 11. a 15. rade si uplatnili úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne, t.j. menej ako bol zákonný úrok, súd im priznal požadovanú výšku úroku z omeškania. 18. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p., lebo žalobcovia mali vo veci plný úspech. Všetci žalobcovia boli zastúpení advokátkou JUDr. Stelou Wildeovou a žiadali priznať náhradu trov pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia. Pri rozhodovaní o výške trov právneho zastúpenia žalobcov v 1. až 15. rade súd vychádzal z § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“) v spojení s § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., § 14 vyhl. č. 655/2004 Z.z., § 15 vyhl. č. 655/2004 Z.z., § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., § 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a § 18 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu uskutočnenia jednotlivých úkonov právnej služby, § 1 a § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, § 1 písm. b/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách. Priznanú výšku náhrady trov jednotlivým žalobcom súd podrobne špecifikoval v odôvodnení svojho rozhodnutia. 19. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie podala z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. c/, písm. f/ O.s.p. Žalovaná považuje za nesporné, že žalobcovia v 1. až 15. rade uzavreli so žalovanou v rokoch 1997 až 2002 poistné zmluvy typu UDP-K s dojednanou dobou platenia poistného, výškou mesačného poistného, stanovenou poistnou dobou a výplatou poistného plnenia pre prípad smrti a pre prípad dožitia sa konca poistnej doby. Tieto skutočnosti považovala žalovaná za nesporné až do roku 2008, kedy došlo k zásahu orgánov verejnej moci do predmetných súkromnoprávnych vzťahov medzi žalovanou a žalobcami v 1. až 15. rade. Zásahom štátneho orgánu dohľadu nad poisťovníctvom počas kontroly Národnou bankou Slovenska vykonávanej u žalovanej začiatkom roku 2008, došlo bez zavinenia žalovanej k tomu, že Národná banka Slovenska posúdila nedostatky v kalkulácii poistného produktu UDP-K, a to i napriek tomu, že v roku 1995 tieto boli vtedajším orgánom štátneho dohľadu Ministerstvom financií Slovenskej republiky riadne schválené. 20. Uviedla, že žalobcovia počas konania nepreukázali naliehavý právny záujem na určení trvania poistného z poistnej zmluvy, lebo žalovaná na pojednávaní dňa 5.5.2014 prestala „rozporovať“ trvanie poistných vzťahov medzi žalobcami a žalovanou. 21. Vyčítala súdu, že na návrh žalovanej neboli vykonané dôkazy, t.j. nebol vyžiadaný správny spis z Ministerstva financií Slovenskej republiky a nebol vypočutý JUDr. Jaroslav Škapinec, ktoré dôkazy boli spôsobilé objasniť a vysvetliť zánik poistných vzťahov ku dňu 15. júnu 2008 a označené dôkazy by boli spôsobilé „na vynesenie vecne a právne iného, než napadnutého rozhodnutia“. 22. Poznamenala, že jednoznačne orgán štátneho dohľadu pre žalovanú nepredvídateľne zasiahol práve do súkromnoprávnych vzťahov žalovanej so svojimi poistníkmi vrátane žalobcov v 1. až 15. rade a keďže právne normy s takýmto nesprávnym zásahom štátneho orgánu do činnosti poisťovateľa vôbec nepočítajú (neomylnosť štátneho orgánu pri výkone svojej činnosti), nemohol súd ani správne ustáliť presný dôvod zániku poistenia a „zrušenia“ poistných vzťahov. 23. K jednoznačnému zásahu orgánov verejnej moci do súkromno-právnych poistných vzťahov predložila žalovaná vyjadrenie Národnej banky Slovenska č. ODP-13070/2013 z 2. decembra 2013, ktoré dokazuje jej tvrdenie o materiálnej a objektívnej neplatnosti poistno-matematických prepočtov poistného, ktoré žalovaná nijako nezavinila a mohla len znížiť následky, ktoré tento zásah znamenal. Žalovaná nemohla predvídať, že poistno-matematický vzorec výpočtu poistného je nesprávne schválený štátnym orgánom a v tomto omyle zotrvala až do tretej kontroly vykonanej Národnou bankou Slovenska u žalovanej v rokoch 2007 až 2008. 24. Nebyť záverov Národnej banky Slovenska o zistenom nedostatku určenej výšky poistného na základe príslušnej poistno-matematickej metódy (ktorú žalovaná používala od roku 1995), žalovaná by nikdy svojvoľne neprikročila k navrhovaným zmenám v poistných vzťahoch viacerými alternatívami, resp. až k ukončeniu poistného vzťahu so žalobcami. 25. Žalovaná tak konala voči žalobcom formou zotrvania poistného vzťahu s odrátaním dlžného poistného a len jedine pre objektívnu nemožnosť plnenia zapríčinenú vonkajšími faktormi. 26. Poukázala aj na pravidlá Európskeho zmluvného práva, ktoré sú aplikovateľné aj na daný prípad v časti dotýkajúcej sa zmeny podmienok. 27. Uviedla, že poistnú zmluvu s podstatnou obsahovou náležitosťou, a to cenou plnenia (poistného) a aj s hlavným predmetom plnenia (poistné plnenie) predpísal tým, že ich stanovil pre žalovanú záväznými vtedajší orgán štátnej správy nad poisťovníctvom, ktorým bolo Ministerstvo financií SR (§ 9, § 11 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v „dobovom“ znení). Opodstatnenosť tohto tvrdenia zreteľne vyplýva okrem iného aj z listu Národnej banky Slovenska č. ODT-7467/2012 zo dňa 30.7.2012. Žalovaná pri uzatváraní poistnej zmluvy vychádzala z prezumpcie správnosti úradných rozhodnutí. Počas trvania právneho vzťahu upraveného predmetnými poistnými zmluvami v roku 1997 až 2002, bolo príslušným orgánom verejnej moci konštatované, že výška poistného v poistnej zmluve uzavretej medzi žalobcami a žalovanou nezodpovedá všetkým záväzkom z poistenia, najmä poistnému plneniu pre prípad dožitia sa konca poistnej doby. Táto okolnosť znamenala konštatovanie rozporu obsahu poistnej zmluvy v časti poistno-matematickej závislosti medzi výškou poistného a poistným plnením s § 31a v spojení s § 70a ods. 1 zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov. Potreba odstrániť rozpor medzi obsahom poistnej zmluvy a všeobecne záväzným právnym predpisom vyvolala snahu žalovanej o zosúladenie obsahu poistnej zmluvy so znením všeobecne záväzného právneho predpisu, a pretože zosúladenie obsahu poistnej zmluvy s právnym predpisom z oblasti verejného práva sa dohodou nedosiahlo, žalovaná bola nútená nepokračovať v poistných vzťahoch, ktorých obsah nebol súladný so zákonom a konštatovať zánik zmluvných vzťahov pre rozpor so zákonom. 28. Uviedla, že okresný súd poskytol právnu ochranu v situácii, v ktorej žalovaná porušuje povinnosti uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise, žalobcovia si nárokujú plnenie vo výške, ktoré si v uhradenej cene v skutočnosti nepredplatili a potenciálne neustále sa zvyšuje riziko a nárast škody sa prenáša na štát, kým posledný z „vadných“ poistných vzťahov nezanikne. Takéto právne riešenie podľa žalovanej nemôže byť optimálne, a teda ani správne a zákonné. 29. V závere odvolania žalovaná uviedla niekoľko „doposiaľ“ neriešených otázok, na ktoré navrhla pripustiť dovolanie. Poznamenala, že v rámci obsahovo úplne „totožného“ sporu pripustil odvolací súd v konaní pod sp.zn. 1Co/212/2011 dovolanie pre riešenie otázky zásadného právneho významu, ktorá je riešená v konaní na Najvyššom súde SR pod sp.zn. 2 Cdo 110/2013 (správne 2Cdo/229/2013 - poznámka odvolacieho súdu) a navrhla prerušiť odvolacie konanie a vyčkať rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. 30. Žalobcovia v písomnom vyjadrení navrhli napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. Vyslovili názor, že okresný súd správne a komplexne posúdil skutkový stav a následne tento aj správne právne posúdil. Rovnako majú za to, že riadne preukázali naliehavý právny záujem na rozhodnutí vo veci samej. Žalovaná podaním opravného prostriedku sa snaží oddialiť konečné rozhodnutie vo veci a vyhnúť sa zodpovednosti voči svojím klientom. 31. Vyjadrenie žalobcov bolo doručené žalovanej dňa 21.6.2016 a právnemu zástupcovi žalovanej dňa 20.6.2016. 32. V odvolaní sa žalovaná domáha aj prerušenia tohto konania v štádiu pred odvolacím súdom z dôvodu, že v inom obsahovo totožnom spore rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 24.10.2012, sp.zn. 1Co/212/2012 a pripustil dovolanie pre vyriešenie otázky zásadného právneho významu, o ktorej rozhoduje v dovolacom konaní Najvyšší súd SR pod sp.zn. 2Cdo/110/2013. 33. Odvolaciemu súdu je známe z jeho rozhodovacej činnosti, že dovolací súd, t.j. Najvyšší súd SR rozhodol o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.10.2012, sp.zn. 1Co/212/2012 rozsudkom zo dňa 30.9.2014, sp.zn. 2Cdo/229/2013, ktorým dovolanie žalovanej zamietol. 34. V prejednávanej veci nebol daný dôvod na prerušenie konania, lebo o dovolaní žalovanej už bolo rozhodnuté dovolacím súdom. 35. Dôvod, pre ktorý žalovaná navrhla prerušiť odvolacie konanie, odpadol, lebo o dovolaní žalovanej už bolo rozhodnuté dovolacím súdom, a tak odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, len zamietnuť návrh žalovanej na prerušenie odvolacieho konania ako neopodstatnený. 36. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. c/, písm. f/ O.s.p. v spojení s § 470 ods. 2 prvej vety CSP a odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/, písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť. 37. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 38. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 6.9.2016 o 11.50 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 19.8.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario. 39. Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 28.8.2014, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1. júlom 2016). 40. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 41. Keďže odvolanie žalovanej bolo podané pred 1. júlom 2016, krajský súd posúdil vec podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p. 42. Žalovaná v odvolaní voči rozsudku namietala odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. - toho času § 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. 43. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (toho času § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis než ktorý mal použiť alebo, ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 44. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny potvrdil. 45. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 46. Odvolacie argumenty žalovanej boli už uvádzané v konaní pred súdom prvého stupňa a s týmito súd prvej inštancie sa náležite vyporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani skutočnosti uvádzané v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. 47. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a s prihliadnutím k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné : Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia mali naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Totiž vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo, kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možno žalovať na splnenie povinnosti. 48. V predmetnej veci požadovaným určením sa odstránil stav právnej neistoty žalobcov ohľadom ich právneho postavenia voči žalovanej, vyplývajúcemu z predmetných poistných zmlúv, pretože spornou otázkou v tomto konaní bolo, či poistný vzťah trvá a či účastníci konania sú viazaní poistnou zmluvou. Samotná žalovaná totiž tvrdí, že poistný vzťah medzi účastníkmi konania z predmetných poistných zmlúv zanikol. Žalovaná vo svojej argumentácii však prehliada, že existencia zmluvného vzťahu nemá vplyv len na povinnosť poisteného platiť poistné, ale dotýka sa aj ďalších jeho práv a povinností vyplývajúcich z poistných zmlúv a z poistných podmienok, ale aj zo zákona (viď § 799 OZ). Preto zodpovedanie otázky, či poistný vzťah trvá, a či účastníci konania sú zmluvou viazaní, za situácie, kedy existenciu poistného vzťahu samotná žalovaná popiera, zakladá opodstatnenosť predmetnej žaloby. Žalobcovia splnili základnú podmienku na podanie žaloby o určenie, pretože na takomto určení mali naliehavý právny záujem, ktorý počas konania preukázali. 49. Odvolací súd zdôrazňuje, že medzi účastníkmi konania nie je spor o tom, že došlo k vzniku poistného vzťahu na základe predmetných poistných zmlúv. Sporným pre rozhodnutie vo veci samej a podstatným zostalo to, či medzi účastníkmi konania došlo k zániku poistenia. 50. K odvolacej námietke žalovanej, že v danom prípade došlo k zániku poistenia z dôvodu nemožnosti plnenia podľa § 575 OZ majúcou svoj pôvod v zmene právneho predpisu (zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve), ktorá nastala po uzatvorení predmetných poistných zmlúv, a že zotrvanie v tomto právnom vzťahu bez zmeny jeho obsahu by znamenalo porušenie kogentných ustanovení zákona o poisťovníctve a nevyhnutne by viedlo k uloženiu sankcií zo strany orgánu dohľadu odvolací súd uvádza toto : Podľa názoru odvolacieho súdu, až do vzniku poistnej udalosti má vo vzájomnom vzťahu medzi účastníkmi konania postavenie dlžníka žalobca ako poistník, pretože je povinný pravidelne mesačne platiť žalovanej - veriteľovi, dohodnuté poistné. Žalovaná sa dostane do pozície dlžníka až v prípade poistnej udalosti. Vtedy jej vznikne povinnosť zaplatiť žalobcovi poistné plnenie v prípade smrti žalobcu, alebo v prípade dožitia dohodnutej doby. Keďže poistná udalosť doteraz nenastala, (resp. nastala iba u žalobcov v 4., 9., 10., 11. a 15. rade), u ostatných žalobcov nemožno hovoriť o nemožnosti poistného plnenia zo strany žalovanej podľa § 575 ods. 1 OZ. 51. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemožnosť plnenia je vylúčená aj z dôvodu predmetu plnenia. Pre nemožnosť neprichádza do úvahy zánik záväzku na peňažné plnenie. 52. Na tvrdenie žalovanej, že v dôsledku zmeny zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve nastala objektívna nemožnosť plnenia, odvolací súd uvádza, že právna nemožnosť plnenia nastáva vtedy, keď plnenie, ku ktorému je dlžník zaviazaný, je zakázané právnym predpisom vydaným po vzniku záväzku. 53. Novelou zákona č. 95/2002 Z.z. vykonanou zákonom č. 186/2004 Z.z. však nebolo zakázané poistné plnenie v prípade životného poistenia. Aj za predpokladu, že označené poistné nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami, nespôsobuje to nemožnosť poistného plnenia zo strany žalovanej v prípade poistnej udalosti. 54. Žalovaná v dôvodoch odvolania opätovne uvádzala dôvod, prečo došlo k zrušeniu zmluvy z jej strany, a to zmenu zákona o poisťovníctve č. 186/2004 Z.z., resp. rozhodnutie Národnej banky Slovenska po prijatí opatrení v súlade s povinnosťou poisťovne určiť výšku poistného na základe poistno- matematických metód, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov, vrátane tvorby rezervy. 55. Tieto skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu však nemohli mať za následok postup zvolený žalovanou (jednostranné zrušenie zmluvy), pretože žalobcovia sa žiadnym spôsobom na vzniknutej situácii nepodieľali. Z ustanovenia § 31a Zákona o poisťovníctve účinného od 1. mája 2004 nevyplynulo, že by sa konkrétne zmluvy, uzavreté medzi účastníkmi, mali bez súhlasu zmluvných strán nejakým spôsobom meniť. 56. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovanú by to neznamenalo zánik povinností zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení záväzkov voči poistníkom), resp. ušlého zisku. 57. Poistné vzťahy boli založené na základe normy súkromného práva a jeho účastníkmi sú subjekty súkromného práva, ktoré dobrovoľne za vopred dohodnutých podmienok vstúpili do zmluvného vzťahu. Na druhej strane tu vystupuje aj vzťah jedného zo subjektov súkromnoprávneho vzťahu, a to poisťovne, ktorá vykonáva svoju činnosť pod dohľadom orgánov štátu, práve so štátom. Z tohto vzťahu vznikajú rovnako obidvom subjektom, a to jednak poisťovni, ako aj štátu, vzájomné práva a povinnosti. V prípade, ak by štát, resp. subjekt, ktorý vykonal vo veci dohľad nad poisťovňami, porušil svoje povinnosti voči kontrolovanému subjektu a tomuto by týmto nesprávnym úradným postupom vznikla škoda, bol by potom poškodený subjekt oprávnený právom predpokladaným spôsobom si vzniknutú škodu od štátu vymáhať. Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je však právne dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so štátom vznikli, preniesla do vzťahu iného, a to súkromnoprávneho, čoho dôsledkom by bolo znášanie takéhoto negatívneho následku práve poistencom. 58. V poistných zmluvách boli stanovené podmienky, ktoré žalobcovia ako účastníci poistnej zmluvy plnili, a preto žalovaná, pokiaľ zrušila poistné zmluvy, konala v rozpore s tým, čo jej umožňuje zákon. 59. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať to, že ak by aj prípadne rozhodnutím iného subjektu vznikla poisťovni škoda, nemôže to mať žiadny vplyv na posúdenie nároku žalobcov voči poisťovni. Je zrejmé, že poisťovňa nekonala v súlade so zákonom, keď poistné vzťahy zrušila spôsobom zákonom nedovoleným, a z toho dôvodu je nárok žalobcov voči poisťovni oprávnený. 60. K ďalším odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza, že žalovaná uzavretím predmetných poistných zmlúv vstúpila so žalobcami do záväzkového vzťahu súkromnoprávnej povahy, ktorý sa riadi zásadou rovnosti účastníkov, zmluvnej voľnosti, pre ktorý je príznačná dispozitívna úprava právnych noriem, na rozdiel od verejnoprávnych vzťahov, ktoré sú založené na nerovnoprávnom postavení účastníkov a kde orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach. 61. Predmetný občianskoprávny vzťah totiž vznikol na základe zmluvy (§ 2 ods. 1 OZ). Práva a povinnosti zmluvných strán sa preto riadia obsahom zmluvy a Občianskym zákonníkom. Pritom platí, že pokiaľ sú určité otázky riešené úpravou stanovenou špeciálnymi právnymi predpismi, majú tieto predpisy prednosť pred všeobecnou úpravou Občianskeho zákonníka (lex specialis derogat legi generali). Pokiaľ však tieto špeciálne predpisy úpravu určitých otázok buď vôbec, alebo v plnom rozsahu neobsahujú, alebo pokiaľ nemajú tieto predpisy vlastnú špeciálnu úpravu, použije sa podporne (subsidiárne) všeobecná úprava Občianskeho zákonníka ako základná úprava pre oblasť súkromného práva (viď § 1, § 2 a nasl. OZ). 62. Zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je predpisom verejného práva, zameraný na niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, vykonávaním činnosti a zánikom poisťovní a zaisťovní, pôsobením poisťovní v iných členských štátoch a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a pôsobením zahraničných poisťovní a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a výkonom dohľadu nad poisťovníctvom (viď § 1 ods. 1 zákona č. 95/2002 Z.z.). 63. Citovaný zákon o poisťovníctve neupravuje žiadne náležitosti poistných zmlúv ani poistné podmienky, ktoré by sa týkali uzavierania poistných zmlúv, ich zániku, prípadne práv a povinností zmluvných strán, a preto ani námietka žalovanej týkajúca sa aplikácie tohto zákona (vrátane § 67) na daný právny vzťah, je nepatričná. 64. Ustanovenie § 31a tohto zákona síce ukladá povinnosť poisťovni určovať výšku poistného za splnenie zákonom stanovených podmienok, ide však o zásah verejnoprávneho charakteru, ukladajúci povinnosť poisťovni, ktorý nezasahuje do konkrétnych súkromnoprávnych vzťahov (zmlúv), lebo to zákon výslovne neustanovuje. K zániku predmetného poistného vzťahu preto nedošlo ani podľa vyššie uvedeného Zákona o poisťovníctve. 65. Vyššie uvedené dôvody uvádzané žalovanou naviac ani nespôsobujú nemožnosť plniť z poistnej zmluvy, pretože žalovaná prípadnú nedostatočnú výšku technických rezerv na životné poistenie môže vykryť aj inými spôsobmi ako len zmenou poistnej zmluvy, ktorú síce navrhla žalobcom, ale títo ju odmietli. 66. Pokiaľ súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalovanej vykonať dôkaz oboznámením sa so spisom Ministerstva financií Slovenskej republiky, resp. Národnou bankou Slovenska, obsahujúcou rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 52/1024/1995 zo dňa 30. mája 1995 za účelom preukázania toho, že skutočne zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky v roku 1995 došlo k schváleniu nesprávnych vzorcov, na základe ktorých bolo určené nesprávne poistné produktu UDP-K, správne postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ takýto dôkaz nevykonal, lebo vykonanie tohto navrhovaného dôkazu je bez právneho významu pre rozhodnutie vo veci samej. Vykonaním tohto dôkazu podľa názoru žalovanej by súd dospel k záveru o čiastočnej neplatnosti predmetnej poistnej zmluvy, avšak na zodpovedanie tejto otázky vzhľadom na vyššie prijaté závery, vykonanie tohto dôkazu nie je potrebné. Rovnaký osud má aj nevykonanie dôkazu vypočutím svedka dr. Škapinca, zamestnanca žalovaného, lebo aj jeho výpoveď je bez právneho významu pre rozhodnutie vo veci. Správne postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ ani tento dôkaz nevykonal. 67. Pokiaľ žalovaná v odvolaní poukazovala na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rieši vo veci sp.zn. 2 Cdo 229/2013 otázku zásadného právneho významu odvolací súd k tomu len poznamenáva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom zo dňa 30.9.2014, sp.zn. 2 Cdo 229/2013 tak, že dovolanie žalovanej zamietol. Najvyšší súd SR sa stotožnil so záverom súdov, t.j. okresného, ako aj krajského súdu, že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovanú by to neznamenalo zánik povinností zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale len vznik nároku na náhradu škody voči štátu. 68. Vecne správne súd prvej inštancie rozhodol aj o náhrade trov prvostupňového konania. 69. Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku. 70. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobcovia boli úspešní v odvolacom konaní, a preto majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 CSP. 71. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 72. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).