Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7Co/58/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109215622 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7109215622.3 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa K. Š., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v H. J. G. W..Č.. XX, právne zastúpeného JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Floriánskej ul.č. 16 proti odporcovi F.. S. Š., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v H. J. K. W..Č.. XX, právne zastúpenému JUDr. Petrom Čurillom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Prešove na Hlavnej ul.č. 11, v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 37C 208/2009-568 zo dňa 08.06.2015 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 94,72 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Čurillu, č. účtu IBAN SK XXX XXX XXX XXX XXXX XXX XXX, BIC: N. N.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V zákonom stanovenej lehote podal navrhovateľ proti uzneseniu odvolanie z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Rozhodnutie súdu považoval za nespravodlivé, pretože nemal ani nemohol mať vedomosť o príjmoch odporcu. Odporca je podnikateľom, pričom jeho príjmy nebolo možné vyvodiť len z výsledkov jeho podnikateľskej činnosti . Uviedol, že len vďaka povinnosti zverejňovať zmluvy sa dozvedel o získaných zákazkách odporcu, ktoré odporca na súde nikdy nepriznal. Poukázal na konanie vedené pod sp. zn. 7CoP 208/2012, v ktorom odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že odporcova finančná situácia je lepšia než prezentoval. Zastával názor, že v čase rozhodovania prvostupňového aj druhostupňového súdu sa nedal ustáliť príjem odporcu . Uviedol, že ihneď ako boli do spisu doložené príjmy odporcu, vzal čiastočne návrh späť, pričom zastával názor, že príjem odporcu závisel od úvahy súdu, preto nemôže byť na neho prenesená zodpovednosť za výsledok konania, keďže objektívne nemohol predvídať príjmy odporcu. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a odporcu zaviazať nahradiť mu trovy konania vo výške 3 937,84 Eur na účet jeho právneho zástupcu a súčasne si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní za 1 úkon právnej služby (odvolanie) vo výške 361,34 Eur. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ žiadal zvýšiť výživné zo sumy 132,78 Eur na sumu 330 Eur, pričom si musel byť vedomý, že prechod zo strednej školy na vysokú školu neodôvodňuje trojnásobné zvýšenie výživného. Vzhľadom na to, že navrhovateľ vzal svoj návrh v časti späť, je zrejmé, že vedel o podstatnej zmene pomerov aj na jeho strane. Čiastočné späťvzatie návrhu pritom navrhovateľ žiadnym spôsobom neodôvodnil. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že rozhodnutie súdu ohľadom jeho príjmu záviselo od úvahy súdu. Rozhodnutie súdu o trovách konania je presvedčivé, spravodlivé a racionálne, preto ho navrhol potvrdiť a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 361,34 Eur za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu). Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Náhrada trov konania predstavuje procesnú povinnosť, ktorej obsahom je záväzok na zaplatenie sumy, ktorá sa úplne alebo sčasti zhoduje s trovami zaplatenými iným účastníkom, štátom alebo iným subjektom občianskeho súdneho konania. Dôvodom na uloženie povinnosti nahradiť trovy konania je výsledok konania, zavinenie niektorých trov alebo náhoda, ktorá spôsobila trovy konania. Nahrádzajú sa trovy účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva. Ust. § 142 O.s.p. vyjadruje zásadu úspechu (zásadu zodpovednosti za výsledok), ktorá znamená, že účastník konania, ktorý bol v spore úspešný, má nárok na náhradu trov konania. Čiastočný úspech zakladá právo na plnú náhradu trov, na pomerné rozdelenie náhrady (podľa pomeru úspechu a neúspechu), alebo vedie k nepriznaniu náhrady trov konania. V prejednávanej veci sa navrhovateľ pôvodne návrhom doručeným súdu dňa 26.06.2009 domáhal zvýšenia výživného od odporcu zo sumy 132,78 Eur (4 000 Sk) na sumu 330 Eur a následne vzal svoj návrh späť v časti sumy 100 Eur t.j. požadoval zvýšenie výživného od 01.07.2009 zo sumy 132,78 Eur na sumu 230 Eur mesačne. Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 37C 208/2009-519 zo dňa 03.05.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7 CoP 208/2012-558 zo dňa 27.03.2013 zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľovi zo sumy 132,78 Eur na sumu 180 Eur počnúc od 01.09.2009 do budúcna. Konanie v časti zvýšenia výživného od odporcu pre navrhovateľa prevyšujúceho sumu 230 Eur mesačne od 01.07.2009 do budúcna zastavil. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní bol úspešný odporca, pričom jeho úspech vo veci predstavoval 51,43 % (neúspech navrhovateľa) a jeho neúspech 48,57 % (úspech navrhovateľa). Vzhľadom na to, že pomer rozdelenia trov konania zodpovedá víťazstvu účastníka vo veci samej zníženého o pomernú časť jeho neúspechu, mal v konečnom dôsledku odporca len nepatrný úspech t.j. 2,9 % (51,4 % - 48,6 %). Keďže pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania bol v danom prípade približne rovnaký, súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odvolacia námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa mu mal priznať náhradu trov konania v plnej výške z dôvodu, že príjem odporcu a rozhodnutie o výške výživného záviselo od úvahy súdu, nebolo možné vyhovieť. Ust. § 142 ods. 3 O.s.p. je možné aplikovať len ak rozhodnutie súdu o výške nároku vychádza z úvahy podľa § 136 O. s. p. Určenie výšky nároku úvahou súdu v zmysle § 136 O.s.p. je možné, ak je základ nároku preukázaný a skutkové okolnosti na určenie výšky nároku nie je možné zistiť vôbec alebo len s nepomernými ťažkosťami. V tom prípade môže súd určiť výšku nároku úvahou, avšak táto úvaha musí mať podklad v zistení skutočností, ktoré umožnia kvantitatívne posúdenie základných súvislostí. Musí ísť o skutkové zistenia o porovnateľných prípadoch, alebo ak to nie je možné, o zistenia o iných než porovnateľných prípadoch, ktoré je potrebné ďalej posúdiť vzhľadom k nároku, ktorého výška sa určuje (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/298/2006). Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie o vyživovacej povinnosti nebolo závislé od úvahy súdu. Pre vyživovaciu povinnosť všeobecne platí, že jej rozsah sa v zásade určuje podľa odôvodnených potrieb oprávneného a schopností, možností a majetkových pomerov povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Rozhodnutie súdu, ktorým sa určuje rozsah vyživovacej povinnosti vychádza z takých skutkových zistení, ktoré preukazujú potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Tieto skutkové zistenia je možné zistiť pomerne jednoducho a prakticky je nemožné si predstaviť situáciu, kedy by ich nebolo možné zistiť vôbec alebo len s nepomernými ťažkosťami. Uvedené sa uplatňuje aj pri rozhodovaní o zmene rozhodnutia o výživnom (znížení/ zvýšení/ zrušení vyživovacej povinnosti) podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd si všetky skutkové okolnosti týkajúce sa odôvodnených potrieb oprávneného a schopností, možností a majetkových pomerov povinného resp. podstatnej zmeny týchto pomerov môže zistiť a preukázať potrebnými dokladmi, rozhodnutiami súdov a iných štátnych orgánov a pod. Na základe týchto jednoznačne zistiteľných skutkových okolností určí súd rozsah vyživovacej povinnosti resp. rozhodne o jej zmene v konkrétnom prípade, preto rozhodnutie súdu nebude spravidla nikdy závislé od jeho úvahy v zmysle § 136 O. s. p.. Z toho je zrejmé, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak pri rozhodovaní o trovách ich náhradu pomerne rozdelil podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a neaplikoval § 142 ods. 3 O.s.p. Na základe týchto skutočností odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. V odvolacom konaní však mal odporca plný úspech, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. spočívajúcej v náhrade trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa + režijný paušál. V zmysle ust. § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 a 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len citovaná vyhláška) je tarifnou hodnotou veci suma 3 937,84 Eur ( suma požadovaná navrhovateľom titulom trov konania), preto základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby podľa ust. § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky predstavuje sumu 141,09 Eur, avšak keďže sa jedná o vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, patrí odporcovi v zmysle ust. § 13a ods. 2 písm. b) citovanej vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny t.j. 1 z 141,09 Eur = 70,54 Eur. Súčasťou priznanej odmeny je v zmysle ust. § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky aj režijný paušál v sume 8,39 Eur. Odmena a náhrada hotových výdavkov predstavuje spolu sumu 78,93 Eur, ktorú odvolací súd zvýšil o 20 % - nú daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) t.j. o sumu 15,79 Eur. Na základe uvedeného odvolací súd priznal odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 94,72 Eur a na ich úhradu zaviazal navrhovateľa. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.