Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/359/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109234155 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7109234155.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobcu B. Y., nar. X.X.XXXX, bytom v C., J. XX proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o zaplatenie 33.194,00 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 15.1.2015 č.k. 40C/470/2009-393 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 609,60 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 4.564,89 eur titulom majetkovej ujmy a 28.629,02 eur titulom nemajetkovej ujmy za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca bol trestne stíhaný pre trestný čin útoku na štátny orgán. Trestné stíhanie začalo vydaním uznesenia zo dňa 15.8.2003. Trestné stíhanie sa skončilo uznesením Okresného súdu Košice II z 30.6.2008, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie žalobcu ako obžalovaného, pretože skutok nie je trestným činom. Žalobca si následne uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci. Tento nárok vyčíslil ako majetkovú ujmu, ktorá pozostáva z cestovného pre jeho dcéru na pojednávanie dňa 9.11.2004 vo výške 94,93 eur, platbu za MHD 0,80 eur, cestovné žalobcu na pojednávania a na jeho poštu spolu 85,60 eur, advokátske služby JUDr. Petra Póra 298,75 eur, cestovné do Bratislavy a späť na pojednávanie na Najvyššom súde v sume 37,77 eur, poštovné v sume 149,37 eur, kopírovanie v sume 4.564,89 eur a náhradu trov právneho zastúpenia za podanie návrhu na predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody vo výške 120,88 eur. Nemajetkovú ujmu vyčíslil sumou 28.629,02 eur. Súd prvého stupňa posúdil nárok žalobcu podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktorý je potrebné na prejednávanú vec aplikovať aj s poukazom na prechodné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Za nezákonné rozhodnutie, ktoré zakladá uplatnený nárok náhradu škody je potrebné považovať uznesenie o začatí trestného stíhania proti žalobcovi, ktoré bolo vydané dňa 15.8.2003. Súd prvého stupňa poukázal na povahu nároku na náhradu škody, za ktorú zodpovedá štát ako objektívnej zodpovednosti, ktorá sa uplatňuje bez ohľadu na zavinenie a je daná vtedy, ak sú splnené tri základné podmienky, a to existencia škody, existencia nezákonného rozhodnutia a príčinná súvislosť. Poukázal na to, že v trestnom konaní je povinnosťou orgánov činných v tomto konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa však štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. Základ žalovaného nároku tak bol preukázaný tým, že trestným stíhaním, ktoré bolo skončené rozhodnutím o zastavení trestného stíhania je nepochybné, že trestné stíhanie bolo realizované v rozpore so zákonom a tak je teda trestné stíhanie spôsobilé vznik materiálnej škody i nemateriálnej ujmy. Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnených nárokov na náhradu, vychádzal súd prvého stupňa z ust. § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 a 2, § 443, § 11 a § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (OZ). Uviedol, že náhrada škody spĺňa reparačnú funkciu, to znamená, že má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Poukázal na rozdiel medzi skutočnou škodou a ušlým ziskom, ako aj na povahu nemajetkovej ujmy. Dospel k záveru, že žalobcovi vznikla majetková škoda vo výške jeho cestovného na pojednávanie na Najvyšší súd v Bratislave dňa 13.6.2008 v sume 37,77 eur, náklady na kopírovanie vo výške 1,08 eur a 5,04 eur a trovy obhajoby v trestnom konaní, ktoré predstavovali sumu 346,48 eur. Ďalej priznal trovy právneho zastúpenia pri predbežnom prejednaní nároku v celkovej sume 120,88 eur, náhradu cestovného vo výške 17,13 eur, cestovné MHD na poštu spolu vo výške 23,10 eur a poštovné v celkovej sume 58,12 eur za podania priamo súvisiace s trestným stíhaním. Túto majetkovú škodu v celkovej sume 609,60 eur považoval súd prvého stupňa za preukázanú a dôvodnú. Súd prvého stupňa nepriznal trovy cestovného jeho dcéry L. Y., pretože táto škoda nevznikla žalobcovi a žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal jej dôvodnosť. Pokiaľ ide o uplatnenú nemajetkovú ujmu, zákon č. 58/1969 Zb., ktorý sa na prejednávanú vec aplikuje neobsahuje ustanovenia o nemajetkovej ujme a túto je možné priznať iba podľa ust. § 11 OZ v prípade neprimeraného zásahu do osobnostných práv žalobcu. Súd prvého stupňa nariadil vo veci znalecké dokazovanie z odboru psychológie, s vyjadrením konzultanta, znalca z odboru psychiatrie a následne kontrolným znaleckým posudkom z odboru psychológie, z ktorých vyplynulo, že nebolo preukázané, aby žalobca v súvislosti s trestným konaním trpel psychickou ujmou. U žalobcu bola zistená nevyrovnaná osobnosť, porucha osobnosti, ktorá sa prejavuje paranoidnými nevyrovnanými prejavmi s poruchou adaptability, ťažkosti prispôsobiť sa životným situáciám a trestné konanie mohlo tieto negatívne stránky zvýrazniť. Trestné konanie malo nepochybne vplyv na bežný život žalobcu, nebolo však preukázané, že tento zásah bol takej intenzity, aby odôvodňoval priznanie nemajetkovej ujmy. Nebolo preukázané, že by k ukončeniu pracovného pomeru žalobcu došlo v súvislosti s trestným stíhaním, keďže dôvodom bola organizačná zmena a pracovný pomer bol ukončený dohodou. Pokiaľ žalobca tvrdil, že došlo k neprimeranému zásahu v dôsledku článku v denníku Korzár súd prvého stupňa uviedol, že ak by takýmto článkom k zásahu do osobnostných práv žalobcu došlo, zodpovednosť by mal subjekt odlišný od žalovaného. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu, vzniesol žalovaný námietku premlčania, v prípade ktorej súd prvého stupňa dospel k záveru, že je dôvodná. Preto v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. V odvolaní namietal, že rozsudok bol vynesený bez prítomnosti jeho právnej zástupkyne JUDr. Moniky Meňhertovej, pričom na pojednávaní sudkyňu upovedomil, že má právnu zástupkyňu. Namietal, že sudcovia si súdne spisy upravujú po svojom. Uvádza, že nedostal rozsudok do 30 dní, preto proti nemu podal odvolanie a tiež podal sťažnosť u predsedu Okresného súdu Košice I. Rozsudok považuje za nezákonný, bola mu priznaná iba časť finančnej ujmy a zamietnutá finančná odmena za podania adresované súdom a štátnym orgánom i nemajetková ujma za 5 rokov psychického týrania. Uvádza, že sudcovia nezákonným konaním úmyselne spôsobujú prieťahy a vznik nových súdnych sporov. V prípade, ak bude podporované ich rozhodovanie, bude žalobca nútený obrátiť sa na medzinárodné súdy. Na základe výzvy súdu prvého stupňa žalobca doplnil svoje odvolanie tak, že namieta, že pojednávanie a rozsudok bol vynesený bez prítomnosti jeho právnej zástupkyne, čím došlo k vadám konania, uviedol, že rozsudok bol vynesený „podľa klamných predložení a nie podľa rozsudku 6Tdo 6/2008, ktorý uvádza porušenie zákona“. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne a úplne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia podradil pod relevantné ustanovenia hmotného práva, čo znamená, že jeho právne posúdenie je správne. Konanie súdu prvého stupňa ani napadnuté rozhodnutie nie je postihnuté žiadnou z vád, ktoré sú vymenované v ust. § 221 O.s.p. a ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozsudku. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Žalobca v odvolaní namietal, že rozhodnutie bolo vydané v neprítomnosti jeho právnej zástupkyne, v čom vidí vadu konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. Z obsahu spisu vyplýva, že pojednávanie vo veci bolo vykonané dňa 15.1.2015, na pojednávaní bol prítomný žalobca. Právnej zástupkyni žalobcu JUDr. Monike Meňhertovej bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 6.10.2014. Právna zástupkyňa sa na pojednávanie nedostavila. Z obsahu spisu nevyplýva, že by právna zástupkyňa žalobcu oznámila dôvod svojej neprítomnosti na pojednávaní alebo že by žiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Neprítomnosť právnej zástupkyne žalobcu nie je vadou konania, ktorá by mala za následok porušenie procesných práv účastníka. Žalobca je fyzickou osobou a má plnú spôsobilosť na právne úkony, to znamená, že má úplnú procesnú spôsobilosť (§ 20 O.s.p.). Námietka žalobcu, že v konaní nebol riadne zastúpený tak nie je dôvodná. Ďalšia odvolacia námietka, že súdny spor bol ukončený „podvodom“ je právne irelevantná. Z obsahu odvolania nie je zrejmé, v čom by mala spočívať nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z obsahu rozsudku naopak vyplýva, že súd v celom rozsahu rešpektoval rozhodnutie trestného súdu o tom, že trestné stíhanie žalobcu bolo ukončené uznesením o jeho zastavení. Súd prvého stupňa sa riadne vysporiadal s otázkou výšky náhrady škody a priznal žalobcovi tie nároky, ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti s vedením trestného konania. Súd prvého stupňa sa riadne vysporiadal s nárokmi, ktoré považoval za nedôvodné, išlo o zostatok náhrady skutočnej škody a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý bol posúdený ako nedôvodný. K námietkam žalobcu, že by jeho spory nemali riešiť košické súdy, odvolací súd uvádza, že tieto nespĺňajú náležitosti námietky zaujatosti, resp. návrhu na vylúčenie sudcov podľa § 15a O.s.p., pričom žalobca bol v konaní riadne poučený o tom, za akých podmienok je možné námietku zaujatosti uplatniť. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil vo výroku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.