Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/839/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109236325 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7109236325.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Anny Slovinskej, v právnej veci žalobkyne E. S., F.. X.X.XXXX, T. R. P., S. č. 5, zast. JUDr. Annou Lacovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Pražská 4 proti žalovanému S. R., F.. X.X.XXXX, T. R. P., C. Č.. X, zast. JUDr. Mariánom Prievozníkom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 1, o zaplatenie 64.694,30 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 20.5.2014 č.k. 11C/379/2009-148 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh žalobkyne v časti o zaplatenie 109,87 € zamietol a druhým výrokom rozhodol, že o trovách konania a o trovách právneho zastúpenia rozhodne po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa pôvodnou žalobou domáhala, aby bol žalovaný zaviazaný povinnosťou zaplatiť jej 64.694,30 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne od 18.5.2009 do zaplatenia a súčasne si uplatnila náhradu trov konania. Súd rozsudkom zo dňa 12.12.2012 sp. zn. 11C/379/2009-103 žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania žalovanému. V dôsledku odvolania žalobkyne Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 21.11.2013 sp. zn. 2Co/111/2013-135 rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby vo výške 64.584,43 eura s príslušenstvom potvrdil a v ostatnej časti rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobkyňa za škodu považovala výšku úveru vrátane príslušenstva a nákladov na zabezpečenie úveru v súvislosti s kúpou iného bytu, ktorý si bola nútená zadovážiť, keďže byt, ktorý nadobudla neplatným právnym úkonom bola povinná vrátiť jeho vlastníkovi. V konaní totiž súdy vychádzali zo zistenia, že žalobkyňa bola vlastníčkou jednoizbového bytu v P., R. Č.. X a podielovou spoluvlastníčkou spoločných častí a zariadení domu, ktorý byt nadobudla na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 29.9.2003 , členstvo v družstve nadobudla dohodou o prevode členských práv a povinností zo dňa 24.9.2001 od Q. Š., a nájomná zmluva medzi ňou a družstvom bola uzavretá na dobu neurčitú 10.10.2001. Uzavretie predmetnej dohody sprostredkovala realitná kancelária ESO REAL - T. T.. Q. Š. dohodu o prevode členských práv a povinností nepodpísal osobne, ale prostredníctvom splnomocnenca Z. T.. Za nadobudnutie členských práv a povinností k bytu v Košiciach na Važeckej 7 žalobkyňa uhradila 400.000,- Sk T. T., z ktorej táto uhradila čiastku 350.000,- Sk Z. T.. V konaní tiež bolo preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 30C/891/2001 zo dňa 5.11.2002 bolo určené, že dohoda o prevode členských práv a povinností SBD Košice IV uzavretá 17.6.2001 medzi D. U. I. E. T. je neplatná. Ďalším rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 45C/15/2006 zo dňa 12.11.2007 bolo určené, že dohoda o prevode členských práv SBD Košice IV zo dňa 15.8.2001 uzavretá medzi E. T. I. Q. Š. je neplatná. Týmto rozsudkom bolo zároveň určené, že dohoda o prevode členských práv a povinností SBD Košice IV zo dňa 24.9.2001 uzavretá medzi Q. Š. I. E. S. je neplatná, že zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu uzavretá medzi E. S. a SBD IV Košice je neplatná a napokon bolo určené, že žalobca D. U. je nájomcom bytu č. 29 II. poschodie vchod č. 7 v obytnom dome v Košiciach, Važecká 7 v správe SBD II Košice a je výlučným členom družstva. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/56/2008 zo dňa 7.10.2008. V konaní bolo tiež zistené, že rozsudkom Okresného súdu Košice I 7T/35/2004 zo dňa 20.4.2006 S. R. I. S. E. boli uznaní vinnými, že spoločným konaním v úmysle získať finančné prostriedky, uviedli do omylu D. U. tým spôsobom, že pri uzavretí ústnej dohody, ktorou mu prisľúbili zabezpečiť bližšie neurčenú garzónku s doplatkom 200.000,- Sk výmenou za 1-izbový byt na R. Č.. X, k čomu poškodený pod zámienkou podpisu listiny týkajúcej sa výmeny bytu na notárskom úrade podpísal splnomocnenie pre S. R. na zastupovanie pri prevode členských práv k jeho bytu. Následne tento previedol byt na tretiu osobu, sľúbenú garzónku s doplatkom poškodenému nezabezpečil, čím poškodenému spôsobili škodu a bol odsúdený k súhrnnému trestu odňatia slobody. Bolo tiež zistené, že v dôsledku vyššie uvedeného rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 45C/15/2006 vlastníkom bytu bola žalobkyňa vyzvaná na vypratanie bytu a tento byt 2.7.2007 vrátila SBD IV Košice ako vlastníkovi. V dôsledku týchto okolností bola si nútená zabezpečiť iný byt, nachádzajúci sa v Košiciach S. X, finančné prostriedky na kúpu tohto bytu získala na základe zmluvy o splátkovom úvere vo výške 40.000 eur, kde sa zaviazal úver splatiť aj s úrokmi a poplatkami, v súvislosti s poskytnutím úveru bola nútená dať vyhotoviť aj znalecký posudok za vyhotovenie ktorého uhradila čiastku 90 eur. Spolu tieto výdavky u nej predstavujúce škodu boli v sume 64.584.43 eura, o ktorom jej nároku bolo však právoplatne rozhodnuté. Predmetom konania teda ostala suma 109,87 eura, ktorú bola zaviazaná uhradiť advokátke na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/56/2007. Žalobkyňa tvrdila, že o skutočnosti, že sa pôvodný člen družstva a nájomca bytu D. U. domáha vyslovenia neplatnosti právneho úkonu, zmlúv o prevode družstevného bytu, sa dozvedela až 31.5.2006, keď bola Okresným súdom Košice II v konaní 45C/15/2003 vyzvaná na vyjadrenie k návrhu na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu. So žalovaným sa nikdy nestretla a ani mu žiadne peniaze nevyplatila, žalovaný taktiež uviedol, že žalobkyňu nikdy predtým nevidel. Z rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 30C/891/01 bolo zistené, že žalobcom vo veci bol D. U., žalovanými v 1. rade S. R. a v 2. rade E. T., a bolo ním určené, že dohoda o prevode členských práv a povinností medzi D. U. a E. T. je neplatná, voči žalovanému v 1. rade S. R. bola žaloba zamietnutá. V konaní Okresného súdu Košice II sp. zn. 45C/15/2006 bol žalobcom D. U. a žalovanými v 1. rade E. T., v 2. rade Q. Š. a v 3. rade E. S.Á., v 4. rade SBD IV, Levočská 3, Košice. Rozsudkom zo dňa 12.11.2007 súd určil, že dohoda o prevode členských práv zo dňa 15.8.2001 uzatvorená medzi žalovanou v 1. rade E. T. a žalovaným v 2. rade Q. Š. je neplatná, určil, že dohoda o prevode členských práv a povinností v SBD IV Košice zo dňa 24.9.2001 uzatvorená medzi žalovaným v 2. rade Q. Š. a žalovanou v 3. rade E. S. je neplatná, taktiež určil neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu uzatvorenej medzi žalovanou v 3. rade E. S. a žalovaným v 4. rade SBD IV Košice. Bolo určené, že D. U. je nájomcom bytu č. 29 v Košiciach, Važecká č. 7 a je aj výlučným členom družstva. Sumu 109,87 eura bola žalobkyňa (v konaní 45C/15/2006) zaviazaná na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/56/2008 uhradiť advokátke JUDr. Jane Kupcovej ako trovy právneho zastúpenia. Žalobkyňa sa zaplatenia 109,87 eura domáhala titulom náhrady škody s tým, že zavinenie žalovaného bolo v súdnom konaní preukázané, keď žalovaný bol za uvedený skutok uznaný vinným a právoplatne odsúdený. Príčinnú súvislosť preukazovala tým, že ku škode došlo výlučne následkom protiprávneho úkonu žalovaného. Žalovaný žiadal aj v tejto časti žalobu zamietnuť, lebo predmetom konania vôbec nie je náhrada škody spôsobená trestným činom, ako sa to v žalobe nesprávne a nepravdivo uvádza, sama žalobkyňa totiž v žalobe uvádza, že bol odsúdený za spôsobenie škody poškodenému D. U. aj v odsudzujúcom rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 7T/35/2004 sa vôbec nespomína, že by bola nejaká škoda spôsobená žalobkyni, ktorá si svoj nárok v trestnom konaní ani neuplatnila a ktorej samostatné trestné oznámenie podané na žalovaného bolo príslušným orgánom odmietnuté. Súd prvého stupňa aj tento nárok posúdil v zmysle ust. § 420 ods. 2 OZ a § 442 ods. 1 OZ a dospel k záveru, že nie sú naplnené predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody ako sa ho v tomto konaní domáha žalobkyňa. V trestnom konaní bol síce žalovaný odsúdený, avšak poškodeným bol D. U., ktorý bol následne odkázaný na občianskoprávne konanie. Vyplýva z toho, že žalovaný sa nedopustil žiadneho trestného činu vo vzťahu k žalobkyni a pokiaľ na neho podala žalobkyňa trestné oznámenie z titulu, že bol spáchaný trestný čin, orgány činné v trestnom konaní trestné oznámenie žalobkyne uznesením odložili. Ďalej súd poukázal na to, že žalovaný nebol v žiadnom právnom vzťahu so žalobkyňou ani s ňou neuzatvoril žiaden právny úkon. Neplatný právny úkon - dohodu o prevode členských práv v bytovom družstve bol uzatvorený medzi prevodcom Q. Š. a žalobkyňou ako nadobúdateľkou. Prevodca na žalobkyňu previedol viac práv než sám mal, keďže aj tento nadobudol členské práva na základe neplatného právneho úkonu. Žalovaný bol v právnom vzťahu výlučne s E. T., ktorej dňa 15.8.2001 previedol členské práva a povinnosti v bytovom družstve. Ďalší právny úkon - dohoda o prevode vlastníctva družstevného bytu bol uzatvorený medzi prevodcom SBD Košice IV a žalobkyňou ako nadobúdateľkou, pričom žalovaný nebol účastníkom ani tohto právneho úkonu. Nenesie teda zodpovednosť za neplatnosť právnych úkonov, ktorých nebol sám účastníkom, pretože právne úkony sú prejavom vôle osôb, ktoré tento právny úkon urobia. Žalovaný nemal žiadnu možnosť ovplyvniť prejavy vôle účastníkov uvedených neplatných právnych úkonov. Zodpovednosť za škodu spôsobenú neplatnosťou právnych úkonov môžu niesť len tie osoby, ktoré takéto právne úkony urobili. Žalovaný v danom prípade nie je účastníkom žiadneho právneho úkonu vo vzťahu k žalobkyni a ani nebol účastníkom predmetného konania, v rámci ktorého bola žalobkyni uložená povinnosť nahradiť trovy vo výške 109,87 eura, nemohol teda spôsobiť žalobkyni škodu vo výške 109,87 eura a aj v tejto časti bola žaloba žalobkyne ako nedôvodná zamietnutá. V zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa rozhodol, že o trovách celého konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že by súd danú vec posudzoval aj podľa ust. § 42 a § 415 OZ, teda že ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení podľa tohto zákona o zodpovednosti za škodu. Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a na životnom prostredí. Zodpovednostným subjektom za škodu spôsobenú neplatnosťou právneho úkonu je ten komu možno pričítať zavinenie na spôsobení neplatnosti právneho úkonu a vzhľadom na podporné použitie ust. § 420 OZ zavinenie zodpovednostného subjektu sa tu predpokladá, pričom postačuje aj zavinenie vo forme nedbanlivosti. Náhrady škody podľa § 42 OZ sa v niektorých prípadoch môže domáhať aj tretí subjekt, ktorý síce nebol účastníkom zmluvného vzťahu, ale v dôsledku neplatnosti zmluvy bolo zasiahnuté do jeho majetkovej sféry. (Komentár k § 42 uvedený vo veľkom komentári, Občiansky zákonník I. diel JUDr. Imrich Fekete, ročník 2011). Ďalej poukázala tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4MCdo/23/2008 zo dňa 21.12.2009, kde okrem iného je uvedené, že zodpovednostným subjektom je ten, komu možno pričítať zavinenie na spôsobenie neplatnosti právneho úkonu. Žalovaná zastáva názor, že všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného v danom prípade preukázala a že zodpovedným subjektom je práve žalovaný. Protiprávne konanie žalovaného, za ktoré bol aj odsúdený, bolo tým jediným a podstatným pre vznik škody, ak by nebolo jeho konania, nebolo by ani ďalších následných neplatných právnych úkonov. Tým, že bola žalobkyňa účastníčkou súdnych konaní, ktorými bola súdom vyslovená neplatnosť právnych úkonov a na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/56/2008 uhradila JUDr. Jane Kupcovej, advokátke, trovy právneho zastúpenia, uhradená suma predstavuje skutočnú škodu, ktorá jej vznikla ako následok neplatnosti právneho úkonu spôsobenej žalovaným. Žalobkyňa aj keď nespôsobila neplatnosť žiadneho právneho úkonu, nekonala v rozpore s objektívnym právom, ani v jednom zo súdnych konaní nebolo prihliadané na jej práva a nároky z nich plynúce a nedostalo sa jej ochrany. Riadnym zákonným spôsobom nadobudla vlastníctvo k bytu na Važeckej č. 7 v Košiciach od vlastníka (SBD IV Košice), jedine ona bola v konečnom dôsledku neplatnosťou právnych úkonov postihnutá a jedine jej vznikla konaním žalovaného škoda. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa pre nesprávne právne posúdenie veci zmenil a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 109,87 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne od 18.5.2009 do zaplatenia a uplatnila si aj náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Z obsahu vyjadrenia vyplýva, že navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. S dôvodmi uvedenými v odvolaní ani s tvrdeniami žalobkyne sa nestotožňuje. Uviedol, že dôvodom neplatnosti právneho úkonu bolo v obidvoch prípadoch, t.j. aj pri zmluve prevode členských práv k bytovému družstvu ako aj pri zmluve o prevode vlastníctva bytu to, že prevodcovia T. T. a SBD IV Košice previedli na žalobkyňu viac práv, než sami mali. Títo prevodcovia sú tými subjektmi, ktoré spôsobili neplatnosť právneho úkonu a zároveň osobami, ktoré tento právny úkon so žalobkyňou urobili. Niet teda pochýb o tom, že jedine a výlučne tieto subjekty zodpovedajú za škodu spôsobenú neplatnosťou právneho úkonu. Uviedol ďalej, že nebol účastníkom ani jedného z vyššie uvedených právnych úkonov a nemal ani žiadnu vedomosť o tom, že tieto zmluvy boli vôbec uzatvorené a ani mu z týchto zmlúv nebolo poskytnuté žiadne plnenie, o existencii žalobkyne sa dozvedel až z podanej žaloby. Zavinenie ako subjektívna stránka zodpovednosti za škodu, či už vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti predpokladá minimálne vedomosť o tom, že dochádza ku konaniu, spôsobilému poškodiť konkrétne žalovanú, čo však v tomto prípade preukázané nebolo. Medzi žalobkyňou a žalovaným totiž neexistuje žiaden právny vzťah, či už titulom zmluvy alebo zodpovednosti. Žalovaný bol subjektom právneho vzťahu s D. U., voči ktorému sa dopustil trestného činu a za ktorý bol právoplatný odsúdený. Zároveň bol účastníkom právneho vzťahu s Q. Š., na ktorého previedol členské práva k bytovému družstvu, týmto však výpočet právnych vzťahov žalovaného končí, pretože medzi ďalšími nadobúdateľmi členských práv a ním právny vzťah nie je, každý z nich si môže, resp. má uplatniť svoje práva výlučne voči tomu s kým uzatvoril danú zmluvu a od koho tieto členské práva nadobudol, resp. komu za ne zaplatil kúpnu cenu. V podstate mu nie je známe, prečo svoje nároky žalobkyňa neuplatnila voči T. T. a SBD IV Košice, ale voči nemu, ktorého nikdy v živote nevidela ani mu neposkytla žiadne plnenie, preto v tomto smere neobstoja ani citované judikáty v odvolaní, ktorých zmyslom je dodržiavanie princípov všeobecnej spravodlivosti, ktorá sa dá predsa realizovať aj v rámci existujúcich právnych vzťahov a nie je potrebné hľadať ju tam, kde žiadny právny vzťah nie je. Záverom poukázal aj na nezmyselnosť vyčíslenia trov konania zo strany žalobkyne. Odvolací súd na základe podaného odvolania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré im predchádzalo (§ 212 ods.1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia bolo zverejnené v súlade s ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.. Žalobkyňa podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. znamená, že ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Nesprávne posúdenie veci, ktoré navrhovateľ uplatnil ako odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. môže spočívať v tom, že súd prvého stupňa posúdil vec podľa nesprávneho právneho predpisu, alebo , že správne použitý právny predpis nesprávne vyložil, prípadne ho na zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval. K nesprávnemu právnemu posúdeniu môže dôjsť aj pri použití zodpovedajúceho právneho predpisu, za predpokladu, že také ustanovenie je súdom prvého stupňa nesprávne interpretované a interpretácia inak adekvátneho právneho predpisu by zapríčinila nedostatočné zistenie skutkového stavu. Odvolací súd v predmetnej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vec nesprávne právne posúdil, že by aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil a svoje rozhodnutie aj riadne neodôvodnil a nemožno ani konštatovať, že by boli iné dôvody, ktoré by napadnuté rozhodnutie robili nesprávnym, t. j. že postupom súdu sa odňala žalobcovi možnosť konať pred súdom. Podľa ustanovenia § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia uvádza: Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namieta, že v odôvodnení rozsudku chýba ustanovenie § 42 Občianskeho zákonníka, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že právna úprava v tomto ustanovení je v podstate len upozornením na to, že v prípade neplatnosti právneho úkonu prichádza do úvahy aj vznik zodpovednostného vzťahu - zodpovednosť za škodu, avšak za podmienok upravujúcich túto zodpovednosť (§420 a nasl. Občianskeho zákonníka). Samotné neuvedenie dikcie ustanovenia § 42 Občianskeho zákonníka v odôvodnení napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, napokon v ďalšom sa súd zaoberal súdmi právoplatne určenou neplatnosťou právnych úkonov a žalobkyňou uplatneným nárokom na náhradu škody a svoje úvahy, ktoré ho k rozhodnutiu viedli v odôvodnení aj uviedol. Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 7.10.2008 č. k. 3Co/2008-131, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 12.11.2007 č. k. 45C/15/2006-102 vyplýva, že krajský súd sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď ohľadne dobromyseľnosti E. S. pri uzatváraní zmlúv, ktorých výsledok bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému bytu uviedol, že pri dostatočnej opatrnosti pokiaľ by zisťovala podozrivé okolnosti veľmi krátkeho času medzi jednotlivými prevodmi, mohla predísť neželaným následkom. Aj z tohto dôvodu bola E. S. zaviazaná na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi na účet zástupkyne JUDr. Jany Kupcovej v sume 109,87 eura, v ktorom konaní bola neúspešná. Nemožno preto uzavrieť, že táto suma predstavuje škodu v príčinnej súvislosti s neplatnými právnymi úkonmi a protiprávnym konaním žalovaného. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa (ktorého správnosť žalobkyňa v odvolaní namietala) ohľadne skutočnosti, že žalovaný nemohol a neovplyvnil prevod členských práv prevodcu Q. Š. na žalobkyňu a ani nevedel o ňom. V už citovaných rozsudkoch súdov v konaní Okresného súdu Košice II 45C/15/2006 sa konštatuje, že minimálne konanie E. T. I. Q. Š. pripúšťa vyvodenie záveru, že sa u nich pri prevodoch nejednalo o konanie dobromyseľné a ani odsudzujúci rozsudok súdu v trestnej veci vedenej proti žalovanému na tom nič nemení. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Aj o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.