Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/136/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110204514 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7110204514.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: W. M. s.r.o., L. 5, N., IČO : XX XXX XXX, zastúpeného V.. T. Y., advokátom, W. 3, N., proti žalovanému: X., spol. s r.o., O. XX, N., IČO : XX XXX XXX, zastúpenému V.. W. G., advokátom, M. jednoty 8, N., o zaplatenie 68.690,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 30Cb/59/2010-265 zo dňa 17.4.2015 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 14.678,20 eur, z toho vo výške 4.121,- eur titulom zaplateného súdneho poplatku a vo výške 10.557,20 eur titulom trov právneho zastúpenia, ktorú je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (M. M. spol. s r.o.) sa žalobou zo dňa 10.2.2010 domáhal zaplatenia sumy 68.690,95 eur s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že na základe objednávky žalovaného, došlo medzi účastníkmi dňa 26.10.2007 v súlade s podmienkami cenovej ponuky žalobcu k uzavretiu zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie stavebných prác - na výstavbe obytných domov „ Stavba 16 bytových jednotiek + TV v obci M. K.. Po vykonaní prác žalobcom a ich riadnom prevzatí žalovaným bola na úhradu ceny vykonaného diela vystavená aj faktúra č. XXX/XX na sumu 68.690,55 eur splatná dňa 26.11.2009, avšak žalovaný si povinnosť uhradiť záväzok titulom neuhradených prác na diele voči žalobcovi nesplnil. 3. Žalovaný vo svojom podaní (odpore) zo dňa 23.3.2010 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že so spoločnosťou M. M. s.r.o. mal uzavreté zmluvy o dielo a pokiaľ boli uzavreté dodatky ku každej zmluve, boli vyvolané potrebou upraviť ich základné náležitosti, a to predovšetkým predmet plnenia a cenu plnenia. V žiadnom z dodatkov k zmluvám o dielo nedošlo k objednaniu naviac prác, ako to uvádza žalobca. Tvrdenie žalobcu, že si žalovaný objednal práce naviac, ako sú uvedené vo faktúrach žalobcu, sa nezakladajú na pravde, sú vykonštruované a neboli fixované v žiadnom dodatku ani v iných právne relevantných listinách, v stavebnom denníku, a preto faktúry splatné k 26.11.2009 boli žalobcovi vrátené ako neopodstatnené. Žiadny súpis prác zo strany žalovaného nebol podpísaný ani iným spôsobom odsúhlasený. Žalobca až s odstupom dlhého časového obdobia, takmer jedného roka, vystavil faktúry, v ktorých si uplatňuje okrem iného plnenie za zemné práce a zakladanie, teda za práce, ktoré boli realizované v prvých etapách zhotovovania diela. 4. Súd prvej inštancie poukázal aj na podanie právneho predchodcu žalobcu k podanému odporu, v ktorom uviedol, že v mesiaci október 2007 uzatvorila spoločnosť X. s.r.o. zmluvu o dielo so žalobcom, predmetom ktorej boli práce na stavbe v celkovej cene 6.100.000,- Sk v zmysle finančnej a vecnej etapizácie uvedenej v čl. IV čas plnenia. Jednotlivé etapy boli ocenené nasledovne, a to 1. etapa 900.000,- Sk, 2. etapa - 4. etapa po 1.100.000,- Sk, 5. etapa 1.900.000,- Sk. Mal za to, že v čase uzatvorenia zmluvy bolo zrejmé, že hoci zmluva o dielo spomína čiastkové práce na zhotovení stavby v cene 6.100.000,- Sk, nad rámec uvedených v zmluve bude potrebné vykonať ďalšie práce potrebné na realizáciu tzv. hrubej stavby a že v každom obchodnom prípade dochádzalo k podpisovaniu dodatkov k zmluve o dielo. Zhotoviteľ začal riadne vykonávať práce na diele a mal vedomosť, že nad rámec v zmluve uvedených dohodnutých prác musí vykonať aj v rámci každej etapy práce naviac, o ktorých bol ubezpečený, že budú riešené dodatkami v zmluve. Dojednania zmluvy o dielo týkajúce sa ceny boli medzi účastníkmi konania uzatvorené len pre spustenie zmluvnej spolupráce a skutočný prejav vôle účastníkov znamenal viazanosť ústnymi dohodami. Potvrdil, že dňa 1.6.2009 došlo k podpísaniu dodatku č.1 k zmluve, ktorou bola cena navýšená na sumu 11.809.728,- Sk. V rámci 1. etapy realizoval zhotoviteľ nielen betonáž základových roštov, ležatú kanalizáciu, vývody vodovodu, spätný zásyp štrku a podkladový betón, čo vyplývalo z dojednanej písomnej zmluvy o dielo, ale aj - 1. výkop základov, 2. presun hmôt a zeminy, 3. zhotovenie debnení + oddebnenie základov, 4. výstuž základových pásov, vankúše pod základy, pričom tieto práce v rámci 1. etapy sú špecifikované v súpise vykonaných prác k dodatku č.2 pod položkami 1.- 6. a 8. a ich obvyklá cena bola určená na sumu 14.240,84 eur. Z technického hľadiska, bez vykonania týchto prác nebolo možné zhotoviť písomne zazmluvnený záväzok betonáže a položenia ležatej kanalizácie, zhotovenie vývodu vodovodu, spätného zasypania štrku a podkladového betónu. Rovnakým spôsobom postupoval zhotoviteľ aj v ďalších etapách - pri zhotovení 1. až 3. podlažia a podkrovia musel naviac okrem prác uvedených v zmluve vykonať práce naviac, tie sú špecifikované v rámci 2. až 4. etapy v súpise vykonaných prác k dodatku č.2 pod položkami 16. - 23., 28. - 31., 32. - 36., 39.- 46. a ich obvyklá cena je určená na sumu 43.482,65 eur, a teda spolu hodnota prác naviac, ktoré žalovaný odmieta zaplatiť, je možné oceniť na sumu 57.723,49 eur + 19% DPH, t.j. spolu 68.690,95 eur, ktorá je predmetom konania. 5. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, v priebehu konania uznesením zo dňa 1.6.2012, č.k. 30Cb/59/2010-195 pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpil žalobca L., IČO: XX XXX XXX a následne uznesením zo dňa 14.8.2013, č.k. 30Cb/59/2010-236 pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpil žalobca W. M., s.r.o., L. 5, N., IČO: XX XXX XXX, t.j. žalobca. 6. Vykonaným dokazovaním, a to z výpovede konateľa žalobcu B. Š. súd zistil, že spoločnosť žalobcu zhotovila 16 - bytovú jednotku v M. K., že spolupráca so žalovaným začala ešte v roku 2004, že všetky veci boli robené tak, aby bola akože zmluva, pričom bolo dohodnuté, že na konci stavby sa všetko doúčtuje, keďže mali aj predchádzajúce zákazky a zostali nezaplatené čiastky, vždycky niečo z novej zákazky sa doplácalo do starej zákazky, v dôsledku čoho vznikali problémy, a preto oznámil konateľom žalovaného, že ak to nevyplatia, bude žiadať všetky nevyplatené čiastky, nielen pokiaľ ide o stavbu v M. K.. Mal za to, že všetky práce v súpise v dodatku č. 2 boli vykonané. Zároveň potvrdil, že tieto položky neboli zazmluvnené v zmluve o dielo, pretože by sa navýšila cena diela. 7. Súd prvej inštancie poukázal aj na výpoveď konateľa žalovaného p. B., ktorý uviedol, že žalobca participoval asi na 12 stavbách tak, že bol jedným zo subdodávateľov hrubých stavieb a bol vyrozumený s tým, že celá zmluva sa delila na určité etapy, podľa ktorých sa dielo vykonávalo, na ktorých sa robila fakturácia. Práce, ktoré žalobca označuje ako naviac práce, boli ukončené v 1. etape a nešlo o naviac práce. V prvej etape boli tie zemné práce betonáže do úrovne 0, aby vedeli stavať, druhá etapa bola murovanie prízemia so stropom. Horná stavba od bodu 0 vyššie bola vždy riešená po etapách a nikdy nedošlo k navýšeniu ceny. Inou položkou všeobecne, ktorá sa akceptovala pri hrubej stavbe bolo zakladanie, ide o spotrebu betónu a naviac práce. Akceptované zvýšenie hrubej stavby bolo odsúhlasené v Dodatku č. 1 v bode 3 predmetného dodatku, a to došlo k zvýšeniu zo 6.100.000,- Sk na 7.049.843,- Sk, čo akceptoval aj žalobca. 8. Z výpovede konateľa žalovaného p. R.. N., súd zistil, že mal na starosti technickú stránku veci, to znamená realizáciu stavieb, ako stavebný inžinier. Pri predkladaní subdodávateľských faktúr sa vyjadroval k tomu, či rozsah prác vo faktúrach bol aj vykonaný, alebo nie. Uviedol, že predmet konania, čo sa týka dodatku č. 2 a ten predmet plnenia bol obsiahnutý v tej základnej zmluve o dielo v hrubej stavbe. Nejde o práce naviac a mal za to, že ide o špekulatívnu požiadavku žalobcu. 9. Z výpovede svedka B.. Z. súd zistil, že bol zamestnaný ako hlavný majster v spoločnosti žalobcu, že vykonávali práce v zmysle projektovej dokumentácie, že robili pre spoločnosť žalovaného, že B.. N. často chodil na stavbu a kontroloval stavbu ako konateľ žalovaného, že v priebehu stavby viedol stavebné denníky, v ktorých sa veci zaznamenávali. Ku finančnej stránke stavby sa vyjadriť nevedel a uviedol však, že sa išlo podľa platnej projektovej dokumentácie, teda práce boli vykonávané v zmysle projektovej dokumentácie. 10. Súd prvej inštancie poukázal aj na podanie žalovaného, v ktorom sa vyjadril k dôkazom predneseným žalobcom, a pokiaľ žalobca tvrdil, že uzavretá zmluva bola iba formálna a cena za práce nebola konečnou, poukázal na obsah zmluvy o dielo a to čl. III bod 3.1., v zmysle ktorej zhotoviteľ mal vykonať práce v rozsahu zakladanie I. - III. podlažia, zastrešenie a klampiarske práce. V bode 3.1.1. tohto článku sa jasne uvádza, že realizácia hrubej stavby podľa bodu 3.1. je do 28.2.2008, čomu korešpondovalo aj platenie za zhotovenie stavby v 5 etapách. Poukázal na faktúru žalobcu č.XXX/XX splatnú dňa 18.6.2009 na sumu 5.925,11 eur, kde je uvedený dôvod plnenia - dofakturácia konečná zostatková finančná čiastka za prevedené práce - v súlade so zmluvou z 26.10.2007 v znení dodatku č.1 z 1.6.2009, a teda ňou definitívne uzavrel splatenie celej ceny diela. Túto sumu žalovaný uhradil a mal za to, že všetko je v úplnom súlade, pokiaľ ide o cenu diela a predmet diela, a preto mu nie je zrejmé, z akého dôvodu vystavil žalobca spornú faktúru č. XXX/XX dňa 26.10.2009. Uviedol tiež, že ak žalobca vykonal naviac práce oproti zmluve o dielo z 26.10.2007, tak sú to práce, ktoré boli dohodnuté v Dodatku č.1 k Zmluve o dielo v čl. V. bod 2.- 3 v cene 99.581,76 eur. V tomto dodatku č.1, ktorý vypracoval žalobca, bolo aj dohodnuté zvýšenie ceny hrubej stavby o sumu 949.843,- Sk, (31.528,- eur), kde žalovaný akceptoval nárok žalobcu z titulu zvýšenia cien tehál a betónu, ako aj dopravných nákladov. Žiadne iné nároky na žalovaného v dodatku č.1, ktorý vypracoval sám žalobca ku dňu podpísania nemal. Žiadne iné práce ako boli dohodnuté v zmluve, resp. v tomto dodatku žalobca pre žalovaného nevykonal. 11. Súd prvej inštancie po takto vykonanom dokazovaní citujúc ustanovenie § 536 ods. 1, § 537 ods. 1, 2, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1 a § 265 Obchodného zákonníka, vrátane jednotlivých článkov Zmluvy o dielo (čl. II bod 2, čl. III. bod 3.1.1., čl. IV, čl. V., čl. VI. bod 6.1, čl. VIII. bod 8.14. a čl. XI. bod 11.2) uzavrel, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že právny predchodca žalobcu (M. M.) a žalovaný uzavreli dňa 26.10.2007 v súlade s podmienkami cenovej ponuky žalobcu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie stavebných prác - na výstavbe obytných domov „ Stavba 16 bytových jednotiek + TV v obci M. K. s tým, že zároveň uzavreli aj Dodatok č.1 dňa 1.6.2009 s predmetom plnenia 1. hrubá stavba, 2. vybraté dokončovacie práce, 3. objekty TV s realizáciou celého predmetu plnenia do 30.10.2008. Súd prvej inštancie vyvodil záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, z dôvodu, ktorého žalobu zamietol, keď uviedol, že v predmetnej veci súd v prvom rade vyhodnotil, že v uzavretej zmluve o dielo z 26.10.2007 si účastníci zmluvy v časti ceny diela dohodli pevnú cenu diela. Podľa čl. II bod. 2.1.3. zhotoviteľ sa zaviazal dielo - 16 nájomných bytov + TV M. K. vyhotoviť po etapách podľa projektu PD v rozsahu predmetu plnenia po etapách v termíne do 28.2.2007, začatie : XX/XXXX. Podľa článku IV tejto zmluvy, čas plnenia, bod 4.1. I. etapa - betonáž základových roštov, ležatá kanalizácia, vývody vodovodu, spätný zásyp štrkom, podkladový betón v cene 900.000,- Sk; II. etapa - 1. podlažie, hydroizolácia, komíny, vymurovanie, žel. bet. doska, schodisko, zárubne, priečky : 1.100.000,- Sk; III. etapa - 2. podlažie, hydroizolácia, komíny, vymurovanie, žel. bet. doska, schodisko, zárubne, priečky v cene 1.100.000,- Sk; IV. etapa - 3. podlažie, hydroizolácia, komíny, vymurovanie, žel. bet. doska, schodisko, zárubne, priečky v cene 1.100.000,- Sk; V. etapa - podkrovie, vymurovanie, krov. strecha, klampiarske práce, schodisko, zárubne, priečky, vikiery, komínové telesá, strešné okná : 1.900.000,- Sk. Ďalej uviedol, že každá etapa výstavby vymedzovala rozpis prác a pevne dohodnutú výšku ceny. Zmena PD do ukončenia diela bola vyvolaná iba v prípade prijatia Dodatku č.1 k zmluve o dielo. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že podľa čl. VIII., bod 8.14 zmluvy, zmeny a doplnky k PD uvedenej v bode 3.1.1. musia byť odsúhlasené oboma stranami a autorom PD. Odsúhlasené naviac práce oproti PD budú objednávateľom uhradené. Ďalej uviedol, že dielo bolo kolaudované v októbri 2008. Zhotoviteľ - právny predchodca žalobcu vystavil dňa 4.6.2009 fa. č. XXX/XX so splatnosťou dňa 18.6.2009, v ktorej sám uviedol, že „v súlade so zmluvou o dielo z 26.10.2007 v znení dodatku č.1 zo dňa 1.6.2009 Vám dofakturovávame zostatkovú finančnú čiastku za prevedené práce na stavbe 16 b.j. nájomných bytov + TV M. K.. 12. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výpovede svedka uviedol, že ako hlavný majster v spoločnosti žalobcu viedol stavebný denník na stavbe, pričom uviedol, že stavba bola zrealizovaná podľa projektovej dokumentácie a rovnako potvrdil, že išlo o typový projekt, ktorý sa už niekoľkokrát opakoval na predchádzajúcich stavbách. Súd mal za to, že v danom prípade je sporný predmet konania uvedený vo vystavenej fa.č. XXX/XX zo dňa 12.11.2009 - uvedený v dodatku č. 2 z 1.10.2009, ktorý žalovaným nebol podpísaný a ani priložený súpis vykonaných prác nie je podpísaný žalovaným a odsúhlasený v zmysle zmluvných podmienok. Jedná sa o rozsah prác - zemné práce, zakladanie, zvislé a kompletné konštrukcie, vodorovné konštrukcie, ktoré podľa názoru súdu boli obsiahnuté v základnej zmluve o dielo z 26.10.2007 v rámci hrubej stavby, a preto nejde o práce naviac. Zdôraznil súd prvej inštancie, že zakladanie stavby sa nedá urobiť bez zemných prác a stropná konštrukcia sa nedá urobiť bez debnenia, pretože ide o jeden jednoliaty celok, ktorý je zahrnutý v rámci etapizácie hrubej stavby. S poukazom na vyššie uvedené súd vyhodnotil cenu diela ako pevnú cenu zo zmluvy o dielo a mal za to, že žalovaný nevykonal žiadne práce naviac oproti uzavretej zmluve o dielo v znení dodatku č.1, a preto nevyhovel návrhu právneho zástupcu žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania, či tieto práce vykonané boli, nakoľko by išlo o zjavne nehospodárny a neefektívny úkon v rámci dokazovania. 13. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania vo výške 14.678,20 eur z toho 4.121,- eur titulom zaplateného súdneho poplatku a 10.557,20 eur titulom právneho zastúpenia žalobcu. Trovy právneho zastúpenia priznal súd prvej inštancie podľa vyčíslenia žalobcu a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a pozostávajú z odmeny za 17 úkonov právnej služby (1. prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odporu, vyjadrenie z 18.1.2010, 7 x účasť na pojednávaní meritórnom, 2 x účasť na nemeritórnom pojednávaní, vyjadrenie 8.6.2011, podanie žalovaného z 31.10.2011 a z 11.1.2012, podanie žalovaného 3.6.2013 a 11.7.2013, t.j. 15 x po 559,33 eur a 2 x po 139,83 eur; z režijného paušálu 5 x 7,21 eur, 4 x 7,41 eur, 4 x po 7,63 eur, 2 x po 7,81 eur, 1 x 8,04 eur, 1 x 8,39 eur, celkom 128,26 eur a z 20% DPH z odmeny a náhrad. 14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací dôvod zakladal na ust. § 205 ods. 2 písm.c/ O.s.p., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; na ust. § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ust. § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní okrem toho, že čiastočne odcitoval dôvody rozhodnutia, vytýkal súdu, že odmietol nariadiť znalecké dokazovanie bez toho, že by túto skutočnosť riadne odôvodnil a odvolal sa na neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu. Uviedol tiež, že súd v súlade so zásadou zistenia objektívnej pravdy je povinný vykonávať aj také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhnú, pokiaľ ich vykonanie je potrebné na rozhodnutie vo veci (§ 120 O.s.p.). Mal za to, že sa jedná o skutkovo a právne komplikovanú vec, v ktorej je potrebné odborné posúdenie skutočností, pričom konajúci súd vyhodnotil vec po právnej ako aj po skutkovej stránke povrchne. Nedostatočne sa zaoberal predloženými dôkazmi a nesprávne ich vo vzájomnej súvislosti posúdil. Nevykonaním navrhnutého dôkazu porušil právo žalobcu na spravodlivé prejednanie veci pred súdom. V nadväznosti na to uviedol, že v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Táto zásada zabezpečuje, aby v súdnom konaní mali jeho účastníci rovnaké postavenie. „Rovnosť zbraní“ spočívajúca v rovnakom postavení účastníkov súdneho konania sa prejavuje v procesno-právnom postavení účastníkov konania, v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných oblastiach spojených so súdnym uplatňovaním práva. Zachovanie „rovnosti zbraní“ z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného dokazovania sa týka aj oprávnenia účastníkov konania navrhovať dôkazy. Možnosť navrhovania dôkazov je spojená s princípom dôkazného bremena, ktorého úspešnosť sa v súdnom spore viaže na schopnosť predložiť adekvátne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov je na vôli účastníka konania, no o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy. Obsahom záruky na spravodlivý súdny proces z pohľadu oprávnenia navrhovať dôkazy je limitovanie tejto voľnej úvahy súdu. Týmto limitom je požiadavka, aby nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo vykonanie iných dôkazov nepostavilo účastníka konania do jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s jeho odporcom v súdnom spore (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Feldbrugge c. Holandsko z roku 1986). V súvislosti s rozhodnutím súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie, to teda znamená, že účastník konania nesmie byť týmto rozhodnutím znevýhodnený oproti druhému účastníkovi. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nevykonanie účastníkom navrhnutého dôkazu môže byť porušením základného práva na spravodlivé súdne konanie dokonca aj bez priamej spojitosti s porušením zásady „rovnosti zbraní“ (rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Cdo/259/2010 z 26.1.2011). Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26.1.2010 46Cdo/259/2010 sp.zn. III. ÚS 332/09, v ktorom vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V nadväznosti na to opakovane uviedol, že súd prvého stupňa nevykonal dôkaz nariadením znaleckého dokazovania, hoci sa ho žalobca dožadoval a nevykonanie tohto dôkazu odôvodnil prvostupňový súd tým, že by išlo o zjavne nehospodárny a neefektívny úkon v rámci dokazovania v priebehu konania. 15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu podanému žalobcom navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu ako vecne správny a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. Nestotožnil sa s názorom odvolateľa, že nevykonaním znaleckého dokazovania došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu a práva na „rovnosť zbraní“ v konaní. Na rozdiel od prekrúteného výkladu ust. § 120 O.s.p. žalobcom uviedol, že zo zákonného znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že „súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci“. Preto nemožno hovoriť o porušení povinnosti súdu. Zastával názor, že nevykonanie navrhovaného znaleckého dokazovania bolo v rozhodnutí riadne zdôvodnené. Z konania jednoznačne vyplynul záver, ktorý si súd osvojil, že cena diela bola v zmluve o dielo pevne stanovená a pôvodný žalobca nevykonal práce naviac, ako tvrdil. Z okolností prípadu jednoznačne vyplynulo, že práce popisované žalobcom ako práce naviac boli v skutočnosti obsiahnuté už v zmluve o dielo, preto nebolo potrebné žiadne znalecké dokazovanie, či predmetné práce boli na stavbe vykonávané, nakoľko cena diela sa vzťahovala už aj na tieto práce. Napriek tvrdeniu žalobcu v skutočnosti nešlo ani nemohlo ísť o dôkaz, ktorý by mohol mať zásadný vplyv na posúdenie skutkového stavu. Ďalej poukázal na správanie sa žalobcu počas konania a mal za to, že podaným odvolaním sa snaží iba naťahovať čas konania. Už počas konania dochádzalo k neustálemu nehospodárnemu predlžovaniu konania z dôvodov na strane žalobcu. Jeho právny zástupca sa opakovane niekoľkokrát nedostavil na nariadené pojednávania, v dôsledku čoho mu bola uložená aj poriadková pokuta. Počas konania sa trikrát menil žalobca z titulu postúpenia pohľadávky a mal za to, že je jednoznačne očividný zámer žalobcu oddialiť právoplatné rozhodnutie vo veci, nakoľko nevie svoje tvrdenia v konaní riadne preukázať, v dôsledku čoho, tak ako bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí, žalobca neuniesol dôkazné bremeno. 16. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k podanému odvolaniu zotrval na podanom odvolaní a navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle podaného odvolania. 17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 18. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 15.7.2015, teda za účinnosti Zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku. 19. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016. 20. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. 21. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1.7. 2016, podmienky jeho prípustnosti, ako aj dôvody odvolania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. 22. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, žalobcom namietané odvolacie dôvody nie sú dané. 23. Odvolací súd sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k námietkam uvedeným v odvolaní dodáva: 24. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vykonal v prejednávanej veci dokazovanie na tvrdenia účastníkov ohľadne predmetu zmluvy, teda ohľadne ich záväzkového právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo zo dňa 26.10.2007 a dodatkom č. 1 k zmluve o dielo podľa § 536 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka (listinnými dôkazmi, výsluchom svedka, vrátane stanovísk a výpovedí konateľov účastníkov) a tieto dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil. Odvolací súd sa s týmto vyhodnotením súdu prvej inštancie stotožňuje a dodáva, že toto vyhodnotenie dáva dostatočný podklad pre závery prijaté súdom prvého stupňa. 25. Súd prvej inštancie totiž v predmetnej veci zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu, jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy hodnotil a prečo nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, k akému záveru dospel a ako právne zistený skutkový stav posúdil. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom neuviedol konkrétne k akým nesprávnym skutkovým zisteniam súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel a v čom spočíva nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie, na takto uvádzané odvolacie dôvody, bez konkretizácie v čom spočívajú, nemožno prihliadať. 26. Podľa § 536 ods.1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie., podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. 27. Napriek tomu, že odvolateľ v podanom odvolaní neuvádza konkrétne, k akým nesprávnym skutkovým zisteniam súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel a v čom spočíva nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie (z podaného odvolania to zistiteľné nie je), je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, správne posúdil právny vzťah účastníkov konania podľa ustanovení Obchodného zákonníka, a to s odkazom aj na zákonnú úpravu, ktorú aplikoval v napadnutom rozsudku a správne uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v konaní ohľadne tvrdenia, že na diele vykonal naviac práce, z dôvodu ktorého aj žalobu zamietol. Zo zmluvy o dielo nepochybne vyplýva, že zmluvné strany neprejavili vôľu uzavrieť zmluvu bez určenia ceny diela, ani si nedohodli spôsob určenia ceny diela, ale cenu diela určili a dohodli na základe cenovej ponuky, a teda cenu diela určili a dohodli pevnou sumou. Zo zmluvy o dielo v znení dodatku č.1, ktorý vypracoval žalobca, je teda zrejmé, že zmluvné strany prejavili vôľu v zmluve dohodnúť pevnú cenu na predmet diela, pričom žalobca v konaní relevantným spôsobom nepreukázal, že by nesúhlasil s uzavretím zmluvy o dielo v znení jej dodatku č. 1 (ohľadne jej obsahu, vrátane predmetu zmluvy, ako aj dohodnutej pevnej ceny), o čom svedčí aj skutočnosť, že zmluva o dielo, vrátane dodatku č.1 bola žalobcom riadne podpísaná a rešpektovaná (s možnosťou jej zmeny len za stanovených podmienok uvedených v čl. VIII. bod 8.14 zmluvy v spojení s čl. XI bod 11.2. zmluvy). 28. V nadväznosti na vyššie uvedené považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že úprava zmlúv v Obchodnom zákonníku je založená na princípe neformálnosti právnych úkonov t.zn., že právny úkon musí mať písomnú formu len v prípade, ak to stanovuje zákon a tiež vtedy, keď aspoň jedna zo zmluvných strán žiadala písomnú formu zmluvy. Ustanovenia Obchodného zákonníka pre platnosť zmluvy o dielo nepredpisujú písomnú formu, účastníci konania však zmluvu o dielo uzavreli písomne a dohodli sa, že všetky zmeny tejto zmluvy musia byť vykonané písomne. 29. Žalovaný v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie odmietol nariadiť znalecké dokazovanie bez toho, že by túto skutočnosť riadne odôvodnil. Zároveň uvádza, že sa jedná o skutkovo a právne komplikovanú vec, v ktorej je potrebné odborné posúdenie skutočností. V podanom odvolaní však žalovaný neuvádza, na posúdenie akých skutočností (vzhľadom na vyvodené skutkové a právne závery súdu prvej inštancie) je potrebné odborné posúdenie (čoho by sa malo týkať) a či ním navrhované dokazovanie (aké a v akom rozsahu) by mohol mať a aký vplyv na posúdenie skutkového stavu. 30. K námietke odvolateľa, že súd prvého stupňa nevykonal znalecké dokazovanie, odvolací súd uvádza, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom, prípadne založené na zhodnom tvrdení účastníkov. V prípade, že navrhnuté dôkazy nevykonal, bol povinný v rozsudku nevykonanie dôkazu odôvodniť, ktorú povinnosť si podľa názoru odvolacieho súdu splnil, a teda nevykonanie žalobcom navrhovaného znaleckého dokazovania aj odôvodnil. S dôvodmi nevykonania navrhovaného dokazovania sa stotožňuje aj odvolací súd, na tieto dôvody odkazuje a zároveň dodáva, že pokiaľ žalobca v konaní nepreukázal, že na diele vykonal práce naviac a ním uvádzaný rozsah prác, tak ako ich popísal v priebehu konania, bol obsiahnutý v zmluve o dielo v znení dodatku č.1 a dohodnutá pevná cena diela sa vzťahovala aj na práce vykonané a popísané žalobcom, keďže išlo o typový projekt, ktorý žalobca viackrát už realizoval, čo vyplýva z vykonaného dokazovania, správne súd návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania, či tieto práce boli vykonané, zamietol, pretože navrhované znalecké dokazovanie by neriešilo predmet sporu. Navyše odvolací súd dodáva, že vzhľadom na to, že pevná cena diela bola v zmluve o dielo dohodnutá s odkazom na cenovú ponuku a bola tak doložená finančnou etapizáciou jednotlivých objektov uvedených v bode 4.1 zmluvy a pred podpisom zmluvy bola k dispozícii zmluvným stranám, v takom prípade nie je dôvod znalecky skúmať, či je takáto cenová ponuka v súlade s cenníkom, pretože dohoda o cene zmluvných strán je prejavom zmluvnej voľnosti v obchodnoprávnych vzťahoch. 31. S poukazom na vyššie uvedené, žalobcom namietané porušenie základného práva na spravodlivý proces nie je dôvodné. Navyše odvolací súd dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 22/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi ( I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ( I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo riadili sa výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré predkladá účastník konania (II. ÚS 251/03, II. ÚS 3/97). 32. Za takejto situácie, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti svojho nároku a žalovaný svoju obranu preukázal, súd prvej inštancie rozhodol na základe vykonaných dôkazov (po vyhodnotení dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti - § 132 O.s.p.) správne, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol. 33. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou, pretože je vo výroku vecne správny. 34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p. V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).