Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/594/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110206950 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7110206950.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu H. Y., X.. XX.X.XXXX, L. X.Á. J. Č.. XXX, S. F. - S., zastúpeného Mgr. Janou Krakovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Čajakova č. 1, proti žalovanému: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova č. 8, IČO: 31 595 545 o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 27. mája 2015 č.k. 18C/75/2010 - 237 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi titulom bolestného sumu 936,50 eura, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 8.824,20 eura s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.350,20 eura od 26.11.2009 do zaplatenia, titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 2.189,34 eura, úroky z omeškania zo sumy 69,11 eura vo výške 8 % ročne od 17.9.2008 do 11.4.2010 a úroky z omeškania zo sumy 1.032,33 eura vo výške 8 % ročne od 17.9.2008 do 11.4.2010. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 15.3.2010 domáhal voči žalovanému náhrady škody na zdraví, ktorá mu vznikla dňa XX.X.XXXX pri dopravnej nehode, zavinenej C. O., X.. X.XX.XXXX, v dôsledku ktorej žalobca utrpel závažné poškodenie zdravia, a to neúplnú amputáciu dolnej časti pravého predkolenia, ktoré si vyžiadalo dlhodobú liečbu s nenapraviteľnými trvalými následkami, ktoré žalobcu obmedzujú v možnosti plnohodnotného prežívania života. Konštatoval, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 29.9.2011 č.k. 18C/75/2010-68 pripustil zmenu žaloby, ktorou žalobca uplatnil nárok na doplatok základného odškodnenia bolestného v sume 5.733,92 eura (za 500 bodov á 345,48,- Sk) a nárok na doplatok základného odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v sume 5.350,20 eura, ktorý žalobca odôvodňoval tvrdením, že mu patrí odškodnenie bolestného podľa položky 248 (250 bodov) a podľa položky 249 (250 bodov), ako i že mu patrí odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa položky 389c- skrátenie pravej dolnej končatiny o 6 cm, a to vo výške rozdielu bodového ohodnotenia (25 bodov) a k tomu 50 % navýšenie, lebo žalovaný mu poskytol náhradu za 125 bodov za skrátenie o 5 cm a 50 % navýšenie, a tiež navýšenie o 50 % aj pri položke 410c - obmedzenie hybnosti pravého členka, ťažké a pri položke 427 - chronické opuchy predkolenia a členka vpravo po revaskulárizácii, lebo žalovaný mu poskytol náhradu za navýšenie o 50 % oproti lekárskemu posudku, a tiež náhradu za položku 425 v počte bodov 70, ako aj 100 % navýšenie, nakoľko za túto položku žalovaný neposkytol žalobcovi žiadnu náhradu. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca písomným podaním zo dňa 22.4.2015 žiadal titulom bolestného zaplatiť čiastku 6.670,42 eura (za 980 bodov), titulom doplatku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 10.267,20 eura (za 1.310 bodov) a titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 9.471,50 eura, požadujúc zvýšenie o 50 % z celkovej sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. V časti nároku na bolestné žalobca žiadal prihliadnuť na výsledky znaleckého dokazovania, a to fakt, že znalec v súdnom spore ohodnotil utrpené bolesti ďalšími bodmi ako nové bodové ohodnotenie [2x položka 239 za operáciu (70 bodov po 402,92 Sk)] a bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia zvýšil o položku 432d [rozsiahle plošné jazvy (85 bodov)] a položku 427 [chronické opuchy predkolenia (150 bodov, oproti pôvodnému hodnoteniu 100 bodov)] s tým, že každú položku znalec zvýšil o 100 %, na 1.310 bodov (z celkového počtu bodov sťaženia spoločenského uplatnenia 970 bodov). Poukázal takisto na tvrdenie žalobcu, ktorý žiadal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť o 50 % z celkovej sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (za 1.310 bodov) a priznať mu sumu 9.471,50 eura s prihliadnutím na skutočnosť, že v dôsledku úrazu v produktívnom utrpel mimoriadnu ujmu na zdraví, pričom obmedzenia vo forme fyzického a psychického strádania, ktoré bolo dôsledkom objektívne zistiteľných zmien vyvolaných zranením, jeho liečbou a odstraňovaním následkov, sa u neho stále prejavujú, resp. budú sa prejavovať po celý zvyšok života, keďže u neho došlo k obmedzeniam v rodinnom a v spoločenskom živote, musel upustiť od športových aktivít, aktívneho bicyklovania, zimného korčuľovania, turistiky, zbierania húb a lesných plodov a zúžili sa i jeho pracovné možnosti, ktoré sú obmedzené i pretrvávajúcimi následkami poškodenia zdravia, ktoré ovplyvnili aj budúce profesijné smerovanie žalobcu, spôsobili značné finančné problémy v zabezpečení chodu domácnosti, stravy a výživy pre rodinu, dokonca vyústili aj do rozpadu jeho rodiny. Poranená dolná končatina a k tomu pridružené ďalšie zdravotné ťažkosti, sa prejavujú každodennými bolesťami, limitujú ho v bežnom pracovnom, športovom, spoločenskom živote a vyžadujú trvalé užívanie liekov, tlmiacich bolesť, čo nevyhnutne v sebe zahŕňa i psychickú škodu, škodu v sexuálnej sfére, stratu pracovných príležitostí, ujmu schopnosti súťaživosti a schopnosti dosahovať zisk, stratu potešenia zo života, duševnú skleslosť, skľúčenosť, existenciálnu ujmu, stratu životného komfortu a zníženie psychickej a fyzickej integrity. 3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca dňa XX.X.XXXX utrpel ťažké zranenie - neúplnú amputáciu dolnej končatiny pravého predkolenia pri dopravnej nehode, spôsobenej C. O., ktorý bol trestným rozkazom Okresného súdu Košice I zo dňa 29.3.2007 č.k. 3T 28/07-120 uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví žalobcu tým, že dňa XX.X.XXXX Y. Č. S. XX,XX P.. Y. F. J. N.. Y. R. F. N.. L.. X. viedol osobné motorové vozidlo zn. Š. O., kde v križovatke týchto ulíc nerešpektoval zvislé dopravné značenie „ Daj prednosť v jazde“ a vošiel do jazdnej dráhy motocyklu zn. P. E. XX, ktorý viedol žalobca, v dôsledku čoho došlo k zrážke, pri ktorej žalobca utrpel ťažké zranenie s dobou liečenia a práceneschopnosti 7-8 mesiacov. Z výpovede žalobcu súd zistil, že žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody odtrhlo chodidlo od členku dole, bezprostredne po nehode bol operovaný, chodidlo sa podarilo zachrániť, trvalo asi rok, kým sa zrástla kosť, ktorá spájala nohu s chodidlom a počas tohto obdobia podstupoval rôzne operácie, operácii bolo asi 16 v priebehu 3 až 4 rokov, pravú nohu však má kratšiu o 6 cm a chodidlo si do dnešného dňa necíti zrejme z toho dôvodu, že na pravom predkolení mu zostala zachovaná jedna cieva. Žalobca je vyučeným automechanikom, ale v tomto odbore nepracoval, pred dopravnou nehodou žalobca bol zdravým človekom a začal podnikať asi pol roka v reštauračných službách, v čase dopravnej nehody mal 35 rokov, bol rozvedený a mal jedno dieťa, v súčasnosti má so svojou priateľkou ďalšie dieťa, ktoré má 3 roky, o ktoré sa má problém postarať, lebo dieťa je pomerne pohyblivé, nedokáže šoférovať, pretože nevie ovládať pravou nohou pedál, nemôže bicyklovať, napriek tomu, že predtým aktívne bicykloval a chodil hrávať futbal za obec Novú Polhoru, v ktorej funguje futbalový klub, nemôže dlhšie stáť a noha mu hneď opuchne, nedokáže pracovať v záhrade okolo domu, je veľmi nervózny a podráždený zo svojich obmedzení, alebo keď pod vplyvom počasia pociťuje vo svojej nohe každú zmenu. Asi päť rokov je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku a žiaden iný príjem nemá. Aj po absolvovaných operáciách pociťuje bolestivosť v nohe, sústavne užíva lieky proti bolesti, najmä Tramal, na spanie užíva Zopicon, nosí francúzsku barlu, o ktorú sa stále opiera, a aj keď vie chodiť bez barly, môže chodiť iba veľmi pomaly a začne ho pichať v kolene a bolí ho z toho dôvodu aj chrbtica. Ortopedickú obuv nenosí, avšak dostal vložky do topánok, ktoré mu ale veľmi nepomáhali. Nijakého lekára žalobca v súčasnosti pravidelne nenavštevuje, stále chodí na kontroly k MUDr. K., ktorý ho aj operoval a na predpisovanie liekov. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zároveň zo záverov znaleckého posudku zo dňa 8.3.2013 MUDr. Ľuboša Tomčovčíka, PhD., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia, že žalobca, ktorý bol pred nehodou zdravý, neužíval žiadne lieky, neutrpel žiadne vážne úrazy, netrpel na žiadne vrodené ochorenia, v dôsledku dopravnej nehody z XX.X.XXXX má trvalé následky na svojom zdravotnom stave, a to postihnutie pravej dolnej končatiny (skrátenie dolnej končatiny o 6 cm, ťažké obmedzenie pohyblivosti pravého členkového kĺbu a prstov pravej nohy s prepadávaním pravého členka smerom nadol, chronické opuchy pravého predkolenia a pravej nohy, rozsiahle plošné jazvy pravej dolnej končatiny po úraze a jeho liečbe v oblasti pravého predkolenia, a to predovšetkým plošná semicirkulárna jazva o veľkosti 15 cm x 2 cm, v ktorej je chrasta bez sekrécie nad vnútorným členkom, 10 plošných jaziev na pravom predkolení, po aplikácii vonkajších fixátorov veľkosti 1 cm x 1 cm, plastický opuch na pravom predkolení dolnej časti, bez palpačnej bolestivosti) a v menšej miere aj ľavej dolnej končatiny (na mediálnej ploche ľavého predkolenia plošná jazva šírky 3 cm a dĺžky 35 cm, po odbere venózneho štepu). Celkový zdravotný stav žalobcu, ktorý pri chôdzi výrazne napáda na dolnú končatinu a kríva a pri chôdzi nepoužíva pomôcky, je dobrý, stabilizovaný, avšak s tendenciou ku zhoršovaniu postupom času s tým, že skrátenie pravej dolnej končatiny s postihnutím chôdze sa môže prejaviť časom aj bolesťami chrbta, k zhoršovaniu môže dôjsť v členkovom kĺbe najmä zhoršovaním artrózy, chronickými opuchmi a vznikom defektov kože, pričom na zlepšenie stavu pravej dolnej končatiny žalobcu znalec neodporúča žiadny lekársky výkon, predovšetkým vzhľadom na fakt, že po ťažkom, takmer amputačnom poranení pravého predkolenia žalobcu s poranením ciev, je funkčne prítomná len jedna tepna na pravom predkolení, ktorej poranenie by mohlo viesť ku strate predkolenia. Súd zistil, že podľa znalca MUDr. Ľuboša Tomčovčíka, PhD. bola v lekárskom posudku o bolestnom a posudku o sťažení spoločenského uplatnenia žalobcu pri bolestnom správne použitá položka č. 198d (pretože žalobca utrpel takmer úplnú amputáciu pravého predkolenia v dolnej časti, pri ktorej došlo súčasne k otvorenej zlomenine predkolenia, ktorá bola liečená operáciou naložením vonkajšieho fixátora a tiež spevnením drôtmi dňa XX.X.XXXX), i počet bodov 180, správne zvýšený na 270 bodov pre komplikácie a bolestivejší spôsob liečby (opakované infúzie, infekciu v okolí klincov vonkajšieho fixátora, poruchy hojenia rany so vznikom defektov a potrebou opakovaných bolestivých preväzov a odstraňovania nekróz) s tým, že akútna fáza bolesti trvala cca 8 týždňov a posudok o bolestnom za túto položku bolo možné vypracovať koncom decembra 2006. Uviedol, že podľa znalca MUDr. Ľuboša Tomčovčíka, PhD. je odôvodnené i priznanie bolestného podľa položky 248 (poranenie všetkých troch magistrálnych tepien najzávažnejšieho stupňa, lebo došlo k prerušeniu prednej a zadnej píšťalovej tepny a ihlicovej tepny) v počte bodov 250, podľa položky 249 (poranenie všetkých dôležitých žilových kmeňov predkolenia v úrovni poranenia, ktoré sprevádzajú tepny, vykonanie rekonštrukcie prednej píšťalovej žily) v počte bodov 250 bodov s tým, že posudok (ohodnotenie bolestného) u oboch týchto položiek bolo možné vypracovať koncom decembra 2006, rovnako ako ohodnotenie vytrpených bolestí žalobcu pri operácii dňa XX.X.XXXX podľa položky 239 (porovnaním s rozsiahlejšou incíziou narezaním predkolenia), v počte bodov 35, ako i operácie dňa 15.10.2006 podľa položky 239 v počte bodov 35. Hodnotenie vytrpených bolestí žalobcu pri operácii dňa 15.5.2007 podľa položky 239 počtom bodov 35, bolo možné vypracovať dňa 30.5.2007, a pri operácii dňa 1.8.2007 podľa položky 239 v počte bodov 35, bolo možné vypracovať dňa 30.8.2007. Súd prvej inštancie konštatoval, že znalec MUDr. Ľuboš Tomčovčík, PhD. vo svojom znaleckom posudku ohodnotil ďalšie (nové) vytrpené bolesti žalobcu, ktoré neboli hodnotené v lekárskom posudku zo dňa 18.1.2008, a to utrpené pri operácii žalobcu dňa 27.5.2008 podľa položky 239 v počte bodov 35 a pri ďalšej operácii žalobcu dňa 16.9.2008 podľa položky 239 v počte bodov 35 s tým, že posudok o bolestnom za tieto bolesti žalobcu bolo možné vypracovať dňa 30.9.2008, a celkovo ohodnotil bolestné žalobcu maximálnym počtom bodov 900 dôvodiac, že toto nie je možné prekročiť podľa § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z. z toho dôvodu, že ak sa viac poškodení vzťahuje na tú istú končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny, v danom prípade za stratu dolnej končatiny, hodnotená podľa položky 386 počtom bodov 900. Ďalej súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia v znaleckom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia žalobcu, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo v decembri 2008 a ohodnotenia skrátenia pravej dolnej končatiny žalobcu o 6 cm v dôsledku odstránenia a skrátenia píšťaly pri operácii XX.X.XXXX podľa položky 389c počtom bodov 150, ťažkého obmedzenia pohybu v pravom členkovom kĺbe podľa položky 410c počtom bodov 200, obmedzenia pohyblivosti palca pravej nohy podľa položky 425 počtom bodov 70, poruchy funkcie 2. a 5. prsta nohy položkou 426 počtom bodov 0 a chronických opuchov pravého predkolenia a defektov kože podľa položky 427 (v pôvodnom lekárskom posudku hodnotená počtom bodov 100) ohodnotil počtom bodov 150 (pre zistené zhoršenie stavu a tvorbu kožných defektov). Na základe nového zistenia, že žalobca má evidentné rozsiahle plošné jazvy po úraze a jeho liečbe na pravom predkolení, ako aj rozsiahlu plošnú jazvu na ľavom predkolení a celková plocha jaziev predstavuje 145 cm2, znalec tieto ohodnotil podľa položky 432d (ktorá nebola uvedená v pôvodnom lekárskom posudku zo dňa 3.7.2009) počtom bodov 85 a podľa § 10 ods. 4 bodové hodnotenie všetkých položiek za sťaženie spoločenského uplatnenia, znalec zvýšil na dvojnásobok, a to vzhľadom na obmedzenie, až stratu možnosti uplatniť sa v živote a spoločnosti v mladom veku 35 rokov u žalobcu. Trvalé následky po postihnutí pravej dolnej končatiny žalobcu hodnotil znalec ako ťažké, závažné, invalidizujúce, postihujúce žalobcu v mladom veku s tendenciou ku zhoršovaniu s tým, že následky nemožno napraviť, alebo zmierniť jednoduchým a bežným lekárskym výkonom, pričom žalobca z dôvodu následkov nehody je obmedzený vo svojom živote výrazným krívaním a napádaním na pravú dolnú končatinu pri chôdzi, pohyb a presuny žalobcu sú obmedzené, predovšetkým na dlhšie vzdialenosti, žalobca má problémy aj pri šoférovaní s použitím pravej dolnej končatiny, väčšia a intenzívnejšia záťaž pravej dolnej končatiny nie je možná. Žalobca nemôže behať, rýchlejšie pobehnúť, ani rýchlejšie chodiť. Jazvy na oboch predkoleniach sú u mladého človeka závažným kozmetickým následkom. Zlomenina v oblasti pravého kolena, ktorú utrpel žalobca dňa X.X.XXXX, nesúvisí s dopravnou nehodou, úraz kolena nemal vplyv na liečbu, rehabilitáciu, ani následky poranení po dopravnej nehode a toto poranenie neovplyvnilo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu po dopravnej nehode. Pravé koleno žalobcu je pevné, bez obmedzenia hybnosti. 4. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa § 427 ods.1 a 2, § 429, § 444, § 822, § 823 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku škody, podľa § 4 ods.1 a 2, § 15 ods.1 a 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, podľa § 3 ods.1 až 4, § 4 ods.1 až 4, § 5 ods.1 až 4, § 6 ods.1 až 3, § 9 ods.1 až 8, § 10 ods. 1 až 8 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 437/2004 Z.z.). Poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.8.2014 sp. zn. 1Sžso/52/2013 a dňa 26.6.2014 sp. zn. 7Sžso/25/2013 konštatujúc, že pre hodnotenie bolesti nie je možné použiť položky určené pre hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, že strata končatiny a amputácia v zmysle náhrady za bolesť sú identické pojmy a otázka aplikácie § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z. je otázkou právnou, uzavrel, že znalec Tomčovčík pri hodnotení bolestného nesprávne použil položku zo sadzobníka sťaženia spoločenského uplatnenia, a ak v posudku o bolestnom amputáciu predkolenia vpravo hodnotil podľa položky č. 198d, správne mal aplikovať položku 218 (odňatie predkolenia) a bolesti ohodnotiť (totožným) počtom bodov 180, zvýšeným o 50 %, t.j. o 90 bodov pre infekciu a ťažké hojenie rany, čo je limitujúcim bodovým ohodnotením pre poškodenie pravého predkolenia žalobcu, v ktorom bodovom ohodnotení sú obsiahnuté aj ďalšie dve položky 248 a 249, lebo sa jedná o poškodenie toho istého orgánu tak, ako to predpokladá ust. § 9 ods. 7. Dodal, že žalovaný sám uznal navýšenie tohto bodového ohodnotenia o 50 %, a tak žalobcovi aj plnil, preto k tejto položke žalobcovi žiadna ďalšia náhrada bolestného neprislúcha. Po právnom posúdení podľa § 100 a § 106 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že vo vzťahu k bolestnému ohodnotenému podľa týchto položiek 248 a 249 (v sume 172.740,- Sk, t.j. 5.733,90 eura) je zároveň opodstatnená i námietka premlčania vznesená žalovaným, vychádzajúc pritom zo zistenia, že žalobca sa dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá hneď po dopravnej nehode a o výške tejto škody sa mohol dozvedieť v decembri 2006, teda v čase, keď podľa znalca mohol byť vypracovaný posudok o bolestnom, nakoľko v prípade odškodňovania bolesti sa poškodený o škode dozvie vtedy, keď možno vykonať bodové ohodnotenie bolesti spôsobenej poškodením na zdraví, jeho liečením, alebo odstránením jeho následkov, t.j. v čase, keď liečebný proces je skončený, tzn. pri položkách 248 a 249 koncom decembra 2006. Dôvodil, že ak žalobca podal svoju žalobu ohľadom tohto nároku dňa 15.3.2010, učinil tak po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, lebo pre začiatok plynutia tejto premlčacej doby nie je dôležité, že žalobca požiadal o ohodnotenie bolestného, alebo že sám lekár mu ho vyhotovil až dňa 18.1.2008, a preto v tejto časti žalobu žalobcu ako podanú po uplynutí premlčacej doby zamietol. Konštatujúc že medzi účastníkmi konania bola nesporná hodnota jedného bodu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v r. 2006 v sume 345,48 Sk, v r. 2007 v sume 375,22,- Sk, v roku 2008 v sume 402,92 Sk a v roku 2009 v sume 14,46 eura, vyhovel žalobe v časti nároku na odškodnenie ďalšieho bolestného, novo ohodnoteného znalcom Tomčovčíkom podľa 2x položky 239 po 35 bodov, spolu 70 bodov, čo pri hodnote jedného bodu 402,92 Sk za rok 2008 predstavuje 28.210,- Sk, t.j. 936,50 eura, a priznal žalobcovi tiež nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia za 660 bodov po 13,37 eura, v celkovej sume 8.824,20 eura. Dôvodil pritom, že znalec Tomčovčík postupoval správne, ak poškodenie žalobcu - rozsiahle plošné jazvy na pravom a ľavom predkolení žalobcu, novo ohodnotil podľa položky č. 432d počtom 85 bodov, pri zistení zhoršenia zdravotného stavu žalobcu obsiahnutého v položke 427 (chronické opuchy predkolenia) navýšil počet bodov zo 100 na 150 a mal oprávnenie zvýšiť v súlade s § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia o 100 % pri každej jednej položke vzhľadom na to, že poškodenie zdravia žalobcu bolo ťažké s nenapraviteľnými následkami, ktoré mu v mladom, produktívnom veku spôsobili obmedzenie v súkromnom, spoločenskom, pracovnom živote a v budúcnosti sa nedá predpokladať zlepšenie tohto stavu, iba zhoršenie. Majúc z vykonaného dokazovania za nesporné, že žalobca sa obrátil na žalovaného so žiadosťou o uzavretie dohody o vyrovnaní, ktorou si uplatnil nárok na 50 % zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia nad výšku náhrady ustanovenú zákonom č. 437/2004 Z.z. v sume 4.346,75 eura a žalovaný listom zo dňa 6.4.2010 návrh dohody odmietol, súd prvej inštancie následne uzavrel, že žalobca týmto postupom splnil zákonné podmienky pre uplatnenie nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na súde, o ktorom súd rozhodol tak, že za dôvodné uznal zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v súlade s § 5 ods. 5 cit. zákona o ďalších 25 % s prihliadnutím na okolnosť, že k poškodeniu zdravia u žalobcu nastalo vo veku 34 - 35 rokov, následky poškodenia zdravia žalobca pociťuje doposiaľ, a závažné obmedzenia žalobcu pri vykonávaní rôznych, aj základných ľudských činností (rýchla chôdza, beh, státie), bolesti a užívanie liekov proti bolesti a na spanie, potvrdené závermi znaleckého posudku, ktoré vylučujú možnosť zlepšenia a pripúšťajú možné zhoršovanie zdravotného stavu žalobcu, a ktoré v bežnom živote spôsobujú žalobcovi aj psychické problémy, stratu radosti zo života a ovplyvňujú jeho súkromný i rodinný život. Dôvodil ďalej, že hoci žalobca tvrdil rôzne obmedzenia vo svojom súkromnom, pracovnom i spoločenskom živote, na svoje tvrdenia nenavrhol a nepredložil súdu ani žiadne dôkazy, nepreukázal, že sa aktívne venoval futbalu, problémy v sexuálnej oblasti a ani svoje psychické problémy, a preto súd rozhodol o mimoriadnom zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu o 25 %, vychádzajúc zo základného bodového ohodnotenia [655 bodov x 13,37= 8.757,35 eura], z čoho 25 % predstavuje 2.189,34 eura a priznal žalobcovi i úroky z omeškania v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z.z.. Uviedol, že zo sumy bolestného 69,11 eura a 1.032,33 eura, ktoré žalovaný plnil žalobcovi dňa 12.4.2010 sa do omeškania žalovaný dostal dňom nasledujúcim po oznámení o poistnom plnení, teda po 11.9.2008 a keďže žalobca požadoval úroky z omeškania od 17.9.2008 do 11.4.2010, súd mu vyhovel. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením nepriznaných súm bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho navýšenia, v sume 5.350,20 eura od 26.11.2009, t.j. dňom nasledujúcim po oznámení o poistnom plnení, teda po XX.XX.XXXX a pri ostatným položkách sa žalovaný do omeškania nedostal, pretože sa jedná o nové položky určené znalcom v tomto konaní, a zvýšenie náhrady prislúchalo do rozhodovacej právomoci súdu. V prevyšujúcej časti súd nárok žalobcu ako neodôvodnený zamietol. 5. Proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p.. Navrhol zmeniť rozsudok a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi za bolestné sumu 6.670,42 eura spolu s úrokom z omeškania zo sumy 5.733,92 eura vo výške 8 % ročne od 17.9.2008 do zaplatenia, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 10.267,20 eura spolu s úrokom z omeškania zo sumy 5.350,20 eura vo výške 8 % ročne od 26.11.2009 do zaplatenia, z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 9.471,50 eura a náhradu trov konania na súde prvej inštancie i v odvolacom konaní, alternatívne zrušiť rozsudok v jeho napadnutej časti a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania namietol správnosť posúdenia námietky premlčania vznesenej žalovaným, majúc za to, že súd prvej inštancie prehliadol, že bol v dlhodobej ťažkej liečbe, podrobil sa 16 operáciám a celý liečebný proces sa ukončil v roku 2009. Súdu vytkol, že nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie a vo veci rozhodol bez odstránenia rozporov v sporných otázkach, ktoré mali byť vyriešené v kontrolnom znaleckom posudku, keďže záver znalca, že zdravotný stav žalobcu bol ustálený v decembri 2006, žalobca označil za nesprávny. Dodal, že bolestné je nutné spojiť iba s termínom „akútna fáza“ bolesti podľa § 9 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. na určenie hodnoty za jeden bod, čo podľa žalobcu neznamená, že už v tom čase bolo možné vypracovať lekársky posudok, lebo celý liečebný proces prebiehal 7-8 mesiacov a predĺžil sa, pretože hrozila a stále hrozí amputácia poškodenej časti jeho končatiny, a teda súd nerozlíšil akútnu fázu bolesti od ustálenia zdravotného stavu žalobcu a vo vzťahu k položkám 248 a 249 lekárskeho (znaleckého) posudku plnenie žalobcovi nepriznal, hoci podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčacia lehota začala plynúť odo dňa, kedy právo mohlo byť uplatnené po prvý krát, a to v danom prípade od druhej polovice roku 2008, keď žalovaný ukončil šetrenie v septembri 2008 a oznámil žalobcovi výšku plnenia v sume 3.669,92 eura, ktorá bola pripísaná na účet žalobcu dňa 16.9.2008 a žalobca sa až z listu žalovaného zo dňa 9.12.2008 dozvedel, že nie je dôvod doplatiť bolestné. Takéto konanie žalovaného žalobca označil za konanie v rozpore s dobrými mravmi v situácii, ak žalovaný najprv odmietol priznať náhradu škody a neskôr vzniesol námietku premlčania, a poukazom na rozhodnutie Ústavného a Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 309/95 a sp. zn. 25 Cdo 539/2008, žalobca mal za to, že súd prvej inštancie mal ochranu právu žalovaného odoprieť. Zopakoval, že hodnotu bolestného 900 bodov, je možné zvýšiť ešte o ďalších 900 bodov a súdu prvej inštancie vytkol, že nesprávne vyložil § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z., pretože strata končatiny vyjadruje dopad na poškodeného a je následkom v zmysle § 2 ods. 2 cit. zákona, kým amputácia ako medicínsky termín vyjadruje ujmu spôsobenú poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním podľa § 2 ods. 1 cit. zákona. Z uvedeného mal žalobca za to, že mu patrí odškodnenie na bolestnom v rozsahu 970 (980) bodov a odškodnenie na sťažení spoločenského uplatnenia v rozsahu 1.310 bodov. Nakoniec žalobca namietol, že priznaná výška mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia nie je správna, je nízka a súdu prvej inštancie vytkol, že prehliadol, že začínal podnikateľskú činnosť v reštauračných službách, v rodinnom podniku jeho matky, ktorý mal prebrať, riadiť a kontrolovať a ukrátil ho na jeho právach, ak nepripustil rozšírenie jeho žaloby zo dňa 22.4.2015. 6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril. 7. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. V intenciách citovaných zákonných ustanovení odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania a v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 9. Odvolací súd v prejednávanom spore uzavrel, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca v odvolaní v podstate argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, a preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku. K zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto odvolací súd poukazuje na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie ako i na dôvody napadnutého zamietavého výroku rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a len na zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd uvádza nasledovné: 10. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov napadnutého rozsudku konštatuje, že žalobca v odvolaní neopodstatnene spochybňuje správnosť záveru súdu prvej inštancie o posúdení počiatku plynutia subjektívnej lehoty na uplatnenie náhrady bolestného. 11. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 12. Súdna prax je dlhodobo ustálená v závere, že jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými nárokmi, u ktorých plynú vlastné premlčacie doby. Počiatok ich plynutia je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe. Jedná sa o tzv. subjektívnu premlčaciu lehotu. Počiatok subjektívnej premlčacej doby pri práve na náhradu škody sa viaže k okamihu, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že na jeho úkor došlo ku škode (nie teda len o protiprávnom úkone či škodovej udalosti) a kto za ňu zodpovedá. V prípade nároku na odškodnenie bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného sa poškodený dozvie o škode v dobe, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia. Od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba, keďže vtedy sú k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu, resp. jej rozsah zistiť. 13. V posudzovanom spore podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že v prípade (zostávajúceho) nároku na odškodnenie bolesti v sume 172.740,- Sk, t.j. 5.733,90 eura (vytrpenej žalobcom následkom poškodenia zdravia spočívajúceho v prerušení magistrálnych tepien predkolenia a prerušení dôležitých žilových KM-OP a hodnotenej podľa položiek 248 a 249) sa žalobca dozvedel v dobe, kedy bolo možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti žalobcu, čo je v danom prípade najneskôr dňa 18.1.2008, kedy bol bezpochyby vypracovaný lekársky posudok o bolestnom, v ktorom bolo sporné ohodnotenie tejto vytrpenej bolesti žalobcu vykonané. Ak preto žalobca podal ohľadom tejto časti svojho nároku na náhradu škody na zdraví svoju žalobu na súd dňa 15.3.2010, je správny záver súdu prvej inštancie, že tak učinil po uplynutí premlčacej doby, ktorá v prípade tohto nároku žalobcu uplynula najneskôr dňa 18.1.2010. Neopodstatnená je tak odvolacia námietka žalobcu, že premlčacia lehota na uplatnenie tohto nároku začala plynúť od druhej polovice roku 2008, keď žalovaný ukončil šetrenie v septembri 2008 a oznámil žalobcovi výšku plnenia v sume 3.669,92 eura, ktorá bola pripísaná na účet žalobcu dňa 16.9.2008 a žalobca sa až z listu žalovaného zo dňa 9.12.2008 dozvedel, že nie je dôvod doplatiť bolestné a v korelácii s uvedeným nemožno priznať relevanciu ani jeho odvolacej námietke spochybňujúcej správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie ohľadom premlčania tejto časti jeho nároku tým, že súd prvej inštancie nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie, hoci nesúhlasil s posúdením znalca, že jeho zdravotný stav pre účely ohodnotenia tohto bolestného bol ustálený v decembri 2006. 14. Pokiaľ žalobca v odvolaní konanie žalovaného označil za konanie v rozpore s dobrými mravmi v situácii, ak žalovaný najprv odmietol priznať náhradu škody a neskôr vzniesol námietku premlčania, majúc za to, že súd prvej inštancie mal ochranu právu žalovaného odoprieť, t.j. že uplatnenie námietky premlčania zo strany žalovaného predstavovalo výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ani táto jeho odvolacia námietka dôvodná nie je. V zmysle ustálenej súdnej praxe, od ktorej nie je dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci, výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku môže byť hodnotený ako rozporný s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka iba v prípade, ak by bol len prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho (v danom prípade žalovaného) by bolo bez významu. Jednalo by sa tak síce o výkon práva, ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak šlo by o výraz zneužitia tohoto subjektívneho práva na úkor žalobcu. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. V posudzovanom spore okolnosti takej intenzity zistené (a v konečnom dôsledku ani tvrdené žalobcom) neboli. 15. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie ho ukrátil na jeho právach (bez bližšej argumentácie), ak nepripustil rozšírenie jeho žaloby zo dňa 22.4.2015, po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že táto odvolacia námietka nie je dôvodná, keďže súd prvej inštancie o návrhu žalobcu na pripustenie zmeny žaloby a jej rozšírenia zo dňa 22.4.2015 (č.l. 221 súdneho spisu) rozhodol na pojednávaní 7.5.2015 tak, že zmenu žaloby uznesením vyhláseným na tomto pojednávaní pripustil v navrhovanom výroku 1/, 2/, 3/ a 4/, okrem výroku 5/, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť z titulu zvýšenia sťaženia jeho spoločenského uplatnenia zaplatiť mu sumu 9.471,50 eura, ktoré rozhodnutie súčasne odôvodnil spolu s poučením, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (232 a nasl. súdneho spisu). 16. Napokon za opodstatnenú nemožno považovať ani odvolaciu námietku žalobcu, že priznaná výška mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia nie je správna, pretože je nízka, vyčítajúc nevyhodnotenie skutočnosti, že v čase vzniku škody začínal podnikateľskú činnosť v reštauračných službách, v rodinnom podniku jeho matky, ktorý mal prebrať, riadiť a kontrolovať. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že zákon v citovanom ustanovení za prípad hodný osobitného zreteľa, pre ktorý môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť, stanovuje uznanie invalidy (bez ďalšieho), pričom posúdenie rozsahu zvýšenia tejto náhrady (najviac o 50 %) ponecháva potom zákon na individuálne posúdenie (úvahu) súdu vychádzajúce z konkrétnych okolností súdenej veci. Úsudok súdu o primeranosti miery zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia musí pritom dbať o to, aby priznaná výška (zvýšenej) náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bola založená na objektívnych a rozumných dôvodoch a aby medzi touto priznanou výškou (peňažnou čiastkou) a spôsobenou škodou na zdraví existoval vzťah primeranosti, a to so zreteľom k významu zdravia v hierarchii všeobecne uznávaných hodnôt, k potrebe naplnenia satisfakčnej i preventívnej funkcie náhrady (tak ako na to správne poukazuje i žalobca vo svojich vyjadreniach) a k tomu, že zvyšovanie odškodnenia musí mať isté hranice, zachovať si racionálny vzťah k všeobecne záväznými právnymi predpismi nastavenej úrovni bodového ohodnotenia jednotlivých následkov poškodenia zdravia. 17. V posudzovanom spore súd prvej inštancie správne uzavrel, že bola splnená podmienka pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v situácii, ak bezpochyby žalobca bol uznaný čiastočne invalidným (je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku) a následne svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil racionálnou a celistvou argumentáciou a poukazom na relevantné okolnosti, čím zabezpečil účel a zmysel použitej právnej normy. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie v tom, že zistený skutkový stav svedčí pre záver o splnení predpokladov pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu, lebo u žalobcu došlo v relatívne mladom veku k závažnému poškodeniu zdravia, rozsah aktivít, z ktorých bol žalobca trvale vyradený či je v nich výrazne obmedzený je značný, čo základné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia dostatočne nevyjadruje. Súd prvej inštancie správne vzal do úvahy, že u žalobcu nejde o stav, kedy následky poškodenia zdravia by ho takmer vyradili zo života, vykonáva základné životné úkony, chodí (s obmedzeniami vyššie opísanými), nie je izolovaný od okolia, jeho aktivity sú výrazne obmedzené, ale nie úplne vylúčené, a teda nejde o stav, kedy by predpoklady spoločenského uplatnenia boli úplne stratené. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vzal dostatočne do úvahy povahu následkov, ich predpokladaný vývoj, vek žalobcu, rozsah i intenzitu obmedzenia žalobcu v jednotlivých oblastiach jeho života a nejde tak o úvahu nesprávnu, či nepodloženú za stavu, keď žalobca na svoje tvrdenia (o „rôznych obmedzeniach vo svojom súkromnom, pracovnom i spoločenskom živote) a nepreukázal, že sa aktívne venoval futbalu, problémy v sexuálnej oblasti a ani svoje tvrdené psychické problémy. 18. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok v jeho zamietavom výroku ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).