Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/675/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110213490 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7110213490.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Zuzany Matyiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: K. T., nar. XX.X.XXXX, bytom v J., C. XX, právne zast.: Mgr. Richard Petrov, advokát so sídlom Františkánska 3, Košice, proti žalovanému: O. - I. N., O..I.., A. W. X, D., IČO: 00 151 700, o zaplatenie 622,14 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 9. januára 2014, č. k. 40C/177/2010-188 a proti uzneseniu z 20. marca 2014, č. k. 40C/177/2010-208 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 575,14 Eur a 8,5% úrok z omeškania zo sumy 293 Eur od 2.7.2008 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 8,5% úrok z omeškania zo sumy 282,14 Eur od 25.5.2010 do zaplatenia, ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania vo vzťahu žalobcu, žalovanej a štátu a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z r u š u j e uznesenie z 20. marca 2014 č. k. 40C/177/2010-208 a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 575,14 Eur a 8,5% úrok z omeškania zo sumy 293,00 Eur od 2.7.2008 do zaplatenia a zo sumy 282,14 Eur od 25.5.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 446,72 Eur (z toho súdny poplatok 20,00 Eur a trovy právneho zastúpenia 426,72 Eur) na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Richarda Petrova, advokáta AK, Františkánska 3, Košice, ako aj povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 372,03 Eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca návrhom z 21. mája 2010 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 622,14 Eur s 8,5% úrokom z omeškania zo sumy 340,00 Eur od 2.7.2008 do zaplatenia, doplneným na pojednávaní konanom 16. februára 2011, titulom náhrady škody na motorovom vozidle žalobcu EČV: J.-XXX F., spôsobenej vinníkom dopravnej nehody, N. Z., motorovým vozidlom Š. W., EČV: D.-XXX N. dňa 21. mája 2008, ktorý mal uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným. Suma 622,14 Eur pozostáva zo sumy 340,00 Eur, časť skutočnej škody za znehodnotenie vozidla v dôsledku dopravnej nehody a 282,14 Eur náklady spojené s uplatnením pohľadávky za vyhotovenie znaleckého posudku na určenie výšky skutočnej škody na motorovom vozidle. 3. Po vykonanom dokazovaní súd poukázal na ust. § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej na ust. § 427 ods. 1, § 442, § 559 ods. 1, 2, § 563 a § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ako aj ust. § 10a, § 10b, § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom mal za preukázané, že v dôsledku dopravnej nehody dňa 21. mája 2008 došlo k vzniku škody na motorovom vozidle žalobcu K. X, EČV: J.-XXX F., za ktorú zodpovedal vodič motorového vozidla Š. W., EČV: D.-XXX N., N. Z., ktorý mal uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Vznik škody, zodpovednosť za škodu a existencia zmluvy o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodcu N. Z., Š. W. EČV: D.-XXX N., nebola v konaní sporná. Spornou bola výška škody na motorovom vozidle žalobcu. Žalovaný ukončil likvidáciu poistnej udalosti 16. júna 2008 a listom zo 16. júna 2008 oznámil žalobcovi, že mu poukazuje poistné plnenie vo výške 3.204,- Sk (106,35 Eur) titulom faktúry za opravu motorového vozidla 8.204,- Sk (272,32 Eur) - spoluúčasť 5.000,- Sk (165,97 Eur). Na žiadosť žalobcu vyhotovila I. I..W..V.., znalec z odboru doprava cestná, technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel, znalecký posudok, ktorým určil výšku skutočnej škody na motorovom vozidle v dôsledku dopravenej nehody vo výške 612,00 Eur s tým, že celkové náklady na opravu vozidla činili 272,00 Eur a rozdiel všeobecnej hodnoty vozidla pred poškodením 15.295,00 Eur a všeobecnej hodnoty po oprave 14.955,00 Eur, činí 340,00 Eur. Náklady na vyhotovenie znaleckého posudku činili 282,14 Eur. Žalobca v zastúpení mandatára, zastúpeného právnym zástupcom, vyzval žalovaného výzvou z 13. mája 2010 na zaplatenie sumy 622,14 Eur, z toho 340,00 Eur ako znehodnotenie motorového vozidla a 282,14 Eur náklady na vyhotovenie znaleckého posudku. Výzva bola doručená žalovanému 14. januára 2010. Žalovaný namietal uplatnenú pohľadávku s tým, že škodu v dôsledku dopravnej nehody nahradil v celom rozsahu. Preto súd nariadil znalecké dokazovanie na určenie výšky skutočnej škody na motorovom vozidle. Znalec Ing. Peter Wiener v znaleckom posudku určil výšku skutočnej škody na motorovom vozidle v dôsledku dopravnej nehody na 272,00 Eur s tým, že všeobecná hodnota vozidla pred poškodením a po oprave bola totožná 16.496,00 Eur. Žalobca namietal znalecký posudok Ing. Petra Wienera, a to určenie koeficientu dopytu trhu, koeficientu predajnosti, koeficientu poškodenia motorového vozidla K22, pričom znalec konštatoval, že dopravná nehoda ovplyvňuje koeficient predajnosti tým, že ho znižuje, avšak v samotnom znaleckom posudku túto skutočnosť nezohľadnil. Z uvedeného dôvodu súd nariadil kontrolný znalecký posudok znalcom Ing. Jaroslavom Krempaským, ktorý skonštatoval, že Ing. Peter Wiener sa dopustil chýb v znaleckom posudku stanovením nesprávnej hodnoty koeficientu dopytu trhu K51 s tým, že táto chyba pri výpočte negatívne ovplyvnila ďalšie výpočty. Preto je výpočet hodnoty vozidla pred poškodením, ako aj výpočet škody, nepresný. Všeobecnú hodnotu motorového vozidla pred poškodením v kontrolnom znaleckom posudku znalec ustálil na 14.648,00 Eur, škoda na motorovom vozidle v dôsledku dopravnej nehody činila 565,00 Eur, koeficient poškodenia vozidla haváriou K22 = 0,98 a všeobecná hodnota vozidla po oprave 14.355,00 Eur. 4. Súd prvej inštancie vyhodnotil zistený skutkový stav a dospel k záveru, že skutočná škoda na motorovom vozidle žalobcu v dôsledku dopravnej nehody činila 565,00 Eur, z toho škoda spôsobená znehodnotením motorového vozidla ako rozdiel všeobecnej hodnoty pred poškodením a po oprave spolu 14.948,00 Eur - 14.355,00 Eur = 293,00 Eur a celkové náklady na opravu 272,00 Eur. Túto skutočnosť mal súd za preukázanú, pokiaľ ide o výšku skutočných nákladov na opravu motorového vozidla 272,00 Eur zo zhodného konštatovania v znaleckých posudkoch Ing. Petra Wienera, ako aj v kontrolnom znaleckom posudku Ing. Jaroslava Krempaského, výšku ďalšej škody na motorovom vozidle spôsobenej znehodnotením motorového vozidla ako rozdielu medzi všeobecnou hodnotou motorového vozidla pred poškodením a po oprave, mal súd za preukázané z kontrolného znaleckého posudku Ing. Jaroslava Krempaského, ktorý poukázal na chyby znaleckého posudku I., I..W..V.., ako aj nesprávny výpočet koeficientov v znaleckom posudku Ing. Petra Wienera. Keďže žalovaný poskytol žalobcovi titulom náhrady škody zo zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistné plnenie vo výške 272,00 Eur, rozdiel skutočnej škody 565,00 Eur a plnenia žalovaného 272,00 Eur činí 293,00 Eur. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi rozdiel skutočne vzniknutej škody na motorovom vozidle v dôsledku dopravnej nehody 293,00 Eur. 5. Keďže z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný nenahradil žalobcovi skutočne vzniknutú škodu na motorovom vozidle, žalobca, aby mohol preukázať skutočnú výšku škody, ktorú žalovaný neuznával, musel si dať vyhotoviť znalecký posudok na stanovenie skutočnej výšky škody, pričom výška nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku činila 282,14 Eur. Preto súd zaviazal žalovaného okrem sumy 293,00 Eur, t.j. skutočnej škody vzniknutej na motorovom vozidle, aj príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, ktorým sú náklady spojené s uplatnením za vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 282,14 Eur, spolu na zaplatenie istiny 575,14 Eur. Keďže žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie skutočnej škody vo výške 340,00 Eur a súd ustálil skutočnú výšku škody, nezaplatenú časť na 293,00 Eur, v prevyšujúcej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol. 6. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania zo sumy 622,14 Eur s 8,5% úrokom z omeškania od 2.7.2008 do zaplatenia. Pohľadávka žalobcu sa stala splatná nasledujúci deň po ukončení šetrenia poistnej udalosti 16. júna 2008 vo výške skutočnej škody 272,32 Eur a škody spôsobenej znehodnotením motorového vozidla v dôsledku dopravnej nehody, t.j. rozdielu všeobecnej hodnoty motorového vozidla pred nehodou a po oprave vo výške 293,00 Eur, spolu 565,00 Eur, nasledujúci deň t.j. 17. júna 2008. Nezaplatením škody v časti 293,00 Eur 17. júna 2008 sa žalovaný dostal so zaplatením sumy 293,00 Eur do omeškania, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania zo sumy 293,00 Eur odo dňa 2.7.2008 do zaplatenia v súlade s návrhom žalobcu, keďže k tomuto dňu už bol žalovaný v omeškaní. Výška úrokov z omeškania zodpovedá dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu v súlade s § 3 nar. vlády SR účinného do 31.12.2008 s poukazom na ust. § 10a cit. nariadenia. Keďže žalovaný nezaplatil žalobcovi skutočnú škodu v lehote splatnosti, z dôvodu preukázania škody žalobca vynaložil náklady na vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 282,14 Eur, ktoré súd priznal žalobcovi ako príslušenstvo pohľadávky. Znalecký posudok bol vyhotovený 29. júla 2009. Žalobca vyzval žalovaného prostredníctvom I., listom z 13. mája 2010 na zaplatenie nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 282,14 Eur v lehote 7 dní. Predmetná výzva bola doručená žalovanému 17. mája 2010. Márnym uplynutím 7 dňovej lehoty na plnenie dňa 24. mája 2010 sa žalovaný dostal s príslušenstvom pohľadávky vo výške 282,14 Eur do omeškania odo dňa 25. mája 2010, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania zo sumy 282,14 Eur odo dňa 25.5.2010. Výška úroku z omeškania zodpovedá základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu navýšenej o 8 percentuálnych bodov v súlade s § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 30.6.2010 s poukazom na ust. § 10b cit. nariadenia. 7. Vzhľadom k tomu, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania zo sumy 622,14 Eur od 2.7.2008 do zaplatenia a súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 8,5% úrok z omeškania zo sumy 293,00 EUR od 2.7.2008 do zaplatenia a zo sumy 282,14 EUR od 25.5.2010 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania nárok ako nedôvodný zamietol. 8. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a zaviazal žalovaného, ktorý mal neúspech v prevažnej časti, pričom neúspech žalobcu bol v pomerne nepatrnej časti istiny a úrokov z omeškania, nahradiť žalobcovi trovy potrebné na účelné uplatnenie práva (spolu vo výške 446,72 Eur, z toho súdny poplatok za návrh vo výške 20,00 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 426,72 Eur). Výrok o trovách štátu súd odôvodnil podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. 9. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil, žalobu zamietol a priznal mu trovy konania. 10. Odvolateľ uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne z týchto dôvodov: Nie je pravdou, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 21.05.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 622,14 Eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2008 do zaplatenia. Zo žalobného návrhu doručeného súdu 21. mája 2010 je zrejmé, že žalobca navrhuje, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu titulom náhrady škody sumu vo výške 622,14 Eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania zo sumy 340,00 Eur od 2.7.2008. Pokiaľ by žalobca za konania menil svoj návrh na začatie konania postupom podľa ustanovenie § 95 Občianskeho súdneho poriadku, konajúci súd musí o takejto zmene rozhodnúť. Vzhľadom k tomu, že v predmetnom konaní nedošlo k takémuto procesnému postupu, je predmetom konania zaplatenie 622,14 Eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania zo sumy 340,00 Eur od 2.7.2008, pričom súd je takýmto návrhom viazaný a preto je rozhodnutie súdu v časti priznania 8,5% úroku z omeškania zo sumy 282,14 Eur od 25.05.2010 do zaplatenia rozhodnutím nad rámec žalobného návrhu, čo je v občianskom súdnom konaní neprípustné. 11. Ďalej odvolateľ uviedol, že nepopieral a ani nepopiera, že pri dopravnej nehode spôsobenej jeho poistencom dňa 21.05.2008 došlo ku škode na motorovom vozidle žalobcu. Z dôkazov, ktoré žalovaný v konaní predložil je zrejmé, že motorové vozidlo žalobcu bolo havarijné poistené pre prípad jeho poškodenia v poisťovni J. C. X. Z., pričom žalobca si svoj nárok z titulu poškodenia motorového vozidla uplatnil 13. júna 2008 jedine u svojho havarijného poisťovateľa. Poisťovňa J. po doložení faktúry č. 620080645, vystavenej dodávateľom H. O. H., I.. I. W..V.. J. vo výške 8.204,- Sk túto akceptovala a uhradila svojmu poistencovi sumu 3.204,- Sk, t.j. bez zmluvne dohodnutej spoluúčasti vo výške 5.000,- Sk. Vzhľadom nato, že v súlade s ustanovením § 813 Občianskeho zákonníka prešlo na poisťovňu J. právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, a to do výšky plnenia, ktoré svojmu poistencovi t.j. žalobcovi poskytla, listom z 19. júna 2008 sa obrátila na žalovaného o refundáciu plnenia. Zároveň priložila aj výzvu svojho klienta na preplatenie neuhradenej časti škody t.j. zmluvne dohodnutej spoluúčasti v sume 5.000,- Sk. Žalovaný túto žiadosť akceptoval a v súlade s ustanovením § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. nahradil 1. júla 2008 poškodeným (t.j. poisťovni J. vo výške 3.204,- Sk, t.j. 106,35 Eur a jej klientovi sumu 5.000,- Sk t.j. 165,97 Eur) uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci, o čom písomne informoval poisťovňu J. aj jej klienta, pána K. T.. Žalobca potom, čo obdržal náhradu u žalovaného, nikdy nerozporoval nesprávnosť či neúplnosť poskytnutej náhrady. Až 17. mája 2010 bola žalovanému doručená výzva advokáta Mgr. Richarda Petrova, ktorý v zastúpení spoločnosti I. I..W..V.. žiadal v lehote 7 dní za znehodnotenie motorového vozidla pána T. doplatiť mu sumu vo výške 340,00 Eur, vrátane úroku z omeškania 8,5% od 2.7.2008 do zaplatenia a náklady na vyhotovenie znaleckého posudku 282,14 Eur. Spolu s výzvou ako dôkaz bola predložená súkromná listina, a to znalecký posudok vypracovaný 29. júla 2009, spoločnosťou I. I..W..V.. Zároveň ten istý právny zástupca už 21. mája 2010 (t.j. ešte pred tým než uplynula 7 dňová lehota) podal na príslušnom súde žalobný návrh, ktorým žiadal titulom náhrady škody sumu vo výške 622,14 Eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania zo sumy 340,00 Eur od 2.7.2008. 12. Žalovaný v odvolaní poukazuje na výpoveď oboch znalcov, Ing. Wienera, ako aj Ing. Krempaského, z ktorých vyplýva, že motorové vozidlo bolo poškodené len oterom v oblasti zadného nárazníka, pričom sa jedná o demontovateľný plastový nárazník, ktorý je opravovaný technológiou rozoberateľných spojov. Táto technológia znamená demontovanie zadného plastového nárazníka, jeho prelakovanie a následné opätovné namontovanie na motorové vozidlo. Je zrejmé, že dôvodnosť nároku žalobcu nemôže byť posúdená len z hľadiska matematického prepočtu za použitia rôzne stanovenej veličiny koeficientu vplyvu opravy (K22), pričom je zrejmé, že výška tejto veličiny je závislá na individuálnom názore znalca, ale je potrebné vziať do úvahy predovšetkým to, že v danom prípade sa jednalo o malú škodu, keďže náklad na opravu bol 1,54%, teda menej ako 8% východiskovej hodnoty, pričom neboli vykonávané žiadne významnejšie opravy napr. zváraním, opravy nosných častí skeletu karosérie a pod., čo napokon zhodne potvrdili aj obaja znalci. Pri posúdení nároku mal prvostupňový súd vziať do úvahy predovšetkým záver a vyjadrenie oboch znalcov, že na predmetnom motorovom vozidle opravou nedošlo ku zníženiu technickej hodnoty vozidla a preto nedošlo ani ku znehodnoteniu predmetného motorového vozidla a na mieste bolo návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. 13. Žalovaný svojim odvolaním napáda aj rozhodnutie súdu o priznaní príslušenstva pohľadávky, ktorého dôvodnosť posúdil v zmysle ustanovenia § 517, § 559 ods.1, 2 a § 563 Občianskeho zákonníka. Aplikácia týchto zákonných ustanovení neobstojí z dôvodu, že v danom prípade existuje špeciálny právny predpis, ktorý ustanovuje povinnosť poisťovateľa nahradiť úroky z omeškania, a to zákon č. 381/2001 Z.z., ktorý v ustanovení § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. upravuje povinnosť poisťovateľa bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 14. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia (ods.7). 15. Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 5, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (ods.8). 16. V zmysle ustanovenia § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, pričom vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu. 17. Aby poistiteľ mohol začať so šetrením dôvodu a výšky plnenia, treba aby boli splnené povinnosti v zmysle ustanovenia § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom o to, aby sa vyšetrenie mohlo vykonať riadne a včas sa musí pričiniť aj ten, kto má právo na plnenie a v zmysle uvedeného je zrejmé, že žalovaný poskytol poistné plnenie tak, ako mu to svojou súčinnosťou žalobca umožnil, preto nie je možné dôvodiť tým, že by poisťovateľ nesplnil svoju povinnosť a preto by bol podľa odseku 5 citovaného zákona povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného právneho predpisu a to dokonca už od 02.07.2008, pričom znalecký posudok, ktorým žalobca dôvodil svoj nárok bol vypracovaný až dňa 29.07.2009. 18. Zároveň žalovaný poukázal na judikatúru súdov, ako na sekundárny prameň práva, z ktorého vyplýva, že ak sa jedná o nároky uplatnené z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 11 tohto zákona je poisťovateľ za daných podmienok povinný poskytnúť plnenie. Ak je však sporná výška nároku, ktorá je v konaní pred súdom prvého stupňa zisťovaná a zistená až znalcom, nie je splnený zákonný predpoklad pre vznik nároku na úroky z omeškania, nakoľko pohľadávka žalobcu proti žalovanému vznikne až právoplatnosťou rozhodnutia súdu, v ktorom je ustálený základ alebo výška nároku (k tomu napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co 355/2011). Žalovaný poukazuje na nesprávnosť rozhodnutia súdu aj v tej časti rozhodnutia, ktorým priznal žalobcovi 8,5% úrok z omeškania zo sumy 282,14 Eur od 25.05.2010 do zaplatenia nielen z dôvodu, ktorý uviedol vyššie, t.j. že v časti priznania 8,5% úroku z omeškania zo sumy 282,14 Eur od 25.05.2010 došlo ku priznaniu nároku nad rámec žalobného návrhu, ale aj z toho dôvodu, že nárok na príslušenstvo nie je priznaný v súlade s podmienkami pre jeho priznanie v zmysle ust. § 11 zákona č. 381/2001 Z.z., ale napokon aj z dôvodu, že ak predmetný nárok súd priznal ako príslušenstvo pohľadávky, je vylúčené, aby z príslušenstva pohľadávky bolo možné priznať úrok z omeškania. 19. Žalovaný odvolaním napáda aj rozhodnutie súdu, ktorým priznal žalobcovi trovy konania. Poukázal na ustanovenia § 137 a § 142 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku s tým, že súd nerozhodol správne, pokiaľ vychádzal pri stanovení sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby zo základu 575,14 Eur, nakoľko, tak ako to vyplýva z rozhodnutia súdu sumu 282,14 Eur považuje za príslušenstvo pohľadávky, pričom príslušenstvo pohľadávky sa nepovažuje za hodnotu pohľadávky, pre tarifnú odmenu v zmysle ustanovenia § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. V súlade s uvedeným odvolateľ zdôraznil, že takto súd postupoval aj pri vyrubení výšky súdneho poplatku za návrh v zmysle položky 1a/ sadzobníka tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Z.z. tak, že stanovil jeho výšku v sume 20,00 Eur, čo zodpovedá 6% zo sumy 340,00 Eur. 20. K odvolaniu žalovaného predložil žalobca písomné vyjadrenie, v ktorom spochybňuje argument žalovaného, že žalobca „nikdy nerozporoval nesprávnosť či neúplnosť poskytnutej náhrady“, keď v odvolaní zároveň dodáva, že si nárok na doplatenie žalobou uplatnenej istiny s príslušenstvom uplatnil výzvou doručenou 17. mája 2010. Žalobca poukázal na ust. § 4 ods. 1 a 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „zákon“), pričom zdôraznil, že žalobca postupoval presne v zmysle citovaných ustanovení, hoci povinnosť žalovaného ako poisťovateľa nahradiť škodu v správnej výške vôbec nie je podmienená jej oznámením alebo uplatnením, pretože povinnosť určiť celú výšku škody vyplýva pre poisťovateľa z § 11 ods. 6 písm. a) zákona. 21. Pokiaľ žalovaný namieta, že žalobca podal žalobu pred uplynutím 7 dňovej lehoty na plnenie požadované výzvou, žalobca uviedol, že sa jednalo len o lehotu určenú žalobcom a žalovaný nezaplatil uplatnený a preukázaný nárok ani počas celého súdneho konania (od 21.5.2010), žalobca považuje túto námietku za absurdnú a iracionálnu. 22. Podľa názoru žalobcu, námietku žalovaného, týkajúcu sa koeficientu K22, nemožno posudzovať inak, ako za argumentačne nepodloženú predovšetkým z dôvodu, že výška škody je matematickou kategóriou a výsledky sa určujú výpočtom dosadením konkrétnych číselných hodnôt do vzorcov, čo aj sám žalovaný v odvolaní priznáva (strana 4, odsek tretí). Uvedené konštatoval aj znalec Ing. Krempaský vo svojej výpovedi, keď uviedol, že zákon pri stanovení koeficientu K22 neumožňuje úvahu znalca, nestanoví žiadne rozpätie, je striktne daný, v danom prípade 0,98.... (strana 9 rozsudku). Žalobca zároveň dáva do pozornosti žalovaným opomenutú skutočnosť, že predmetom sporu je náhrada škody vyčísliteľná v peniazoch a tú znalec nepochybne vyčíslil. 23. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že v súlade § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. si uplatnil prostredníctvom svojho havarijného poistiteľa nárok na náhradu škody a nárok preukázal. Preto s poukazom na ust. § 11 ods. 6 písm. a) a §§ 7 a 8 tohto zákona zdôraznil, že poisťovateľovi zákon ukladá povinnosť poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania poistnej udalosti. Za splnenie tejto povinnosti možno pokladať len riadne a správne vypočítanú výšku škody, pričom § 11 ods. 8 predpokladá sankciu za jej nesplnenie. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti najneskôr 1. júla 2008, kedy je datovaný list s oznámením o výške poistného plnenia. Zákonná lehota 15 dní na poskytnutie poistného plnenia uplynula žalovanému 16. júla 2008. Žalobca má za to, že sa žalovaný dostal do omeškania 16-tym dňom po ukončení šetrenia poistnej udalosti, t.j. 17. júla 2008. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti so záverom, že na účet žalobcu poukáže náhradu škody za poškodené motorové vozidlo vo výške 5.000,- Sk (165,97 Eur). Znalecký posudok, ktorý ako listinný dôkaz predložil žalobca v konaní, preukázal nesprávnosť výpočtu výšky skutočnej škody zo strany žalovaného a nesprávnosť potvrdil aj znalecký posudok súdom ustanoveného znalca Ing. Krempaského. 24. Žalobca poukázal aj na rozsudky Krajského súdu v Košiciach z 20. marca 2014, sp. zn. 4Co/78/2012, ako aj z 13. júna 2013, sp. zn. 3Co/363/2011, v zmysle ktorých skutočnosť, že žalovaný neuhradil správnu výšku plnenia, ide na jeho riziko a práve nesprávne vypočítaná výška poistného plnenia spôsobila, že sa dosial do omeškania.... 25. Pokiaľ žalovaný vo svojej argumentácii proti priznaniu úrokov z omeškania podporne odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. novembra 2012, sp. zn. 17Co/355/2011, žalobca sa domnieva, že žalovaný nechápe správne predmet riešeného sporu a vyvodzuje z neho mylné závery. V predmetnom spore poisťovateľ namietal zodpovednosť ich poisteného za dopravnú nehodu a po vykonaní šetrenia odmietol za neho poškodenému plniť. Nakoľko poisťovateľ ustálil, že za dopravnú nehodu nezodpovedá ich poistený, nezaoberal sa ďalej otázkou výšky škody. Krajský súd v rozsudku uvádza, že základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ je omeškanie s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na plnenie, zročnosť (splatnosť) pohľadávky. Pohľadávka žalobcu proti žalovanému vznikne až právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pretože až v súdnom konaní bola ustálená zodpovednosť poisteného vodiča J.. Z.. (a prevádzkovateľa Q.. Z..) za vzniknutú škodu a ustálená jej výška (skutočná škoda). V prípade žalobcu nebolo sporné, kto za dopravnú nehodu zodpovedá a bola ustálená aj výška škody žalovaným. V súdnom konaní sa už len preukazovala skutočnosť, že výška škody vypočítaná žalovaným nebola správna a žalovaný mal žalobcovi uhradiť škodu vo vyššej sume, než v akej ju vypočítal. 26. Pokiaľ sa týka námietok proti výške základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, má žalobca za to, že žalovaný v odvolaní značne zavádza tvrdením, že „príslušenstvo pohľadávky sa nepovažuje za hodnotu pohľadávky, pre tarifnú odmenu v zmysle ustanovenia § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia škody na veci, ktorú mu spôsobil vinník nehody a za ktorého mal žalobcovi plniť žalovaný. Škoda bola vyčíslená v konkrétnej výške a pozostávala zo sumy 340,00 Eur, predstavujúcej neuhradenú časť škody na motorovom vozidle a sumy 282,14 Eur, predstavujúcej náklady žalobcu vynaložené na preukázanie skutočnosti, že žalovaný pri výpočte výšky škody pochybil. Náklady žalobcu, spočívajúce v úhrade odmeny za znalecký posudok, sú nepochybne škodou na majetku žalobcu. Okrem toho je nesporné, že náklady na odmenu za posudok môžu byť samostatným predmetom konania, keďže predstavujú hodnotu práva vo vzťahu k náhrade škody. Žalobca si uplatnil aj trovy odvolacieho konania. 27. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd [§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)] prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h)] a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 28. septembra 2016 o 9.35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP. 28. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP sú preukázané iba čiastočne. 29. Predmetom odvolacieho prieskumu je rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 575,14 Eur a 8,5% úrok z omeškania zo sumy 293 Eur od 2.7.2008 do zaplatenia a zo sumy 282,14 Eur od 25.5.2010 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, pričom žalovaný napáda rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výrokoch o trovách konania. Nakoľko rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 3 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný. 30. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ sa jedná o rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 575,14 Eur a 8,5% úrok z omeškania zo sumy 293,00 Eur od 2.7.2008 do zaplatenia, súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., platného a účinného v čase vydania rozhodnutia vo veci, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 31. So závermi súdu prvej inštancie v tejto časti rozhodnutia odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí a v tomto smere poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a v podrobnostiach na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 32. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že v posudzovanom spore je potrebné vychádzať z toho, že poškodenému sa má uhradiť to, o čo pri spôsobení škody prišiel, teda náhrada škody má plniť reparačnú funkciu. Zároveň odvolací súd poukazuje na závery v rozhodnutí Ústavného súdu ČR, sp. zn. II. ÚS 2221/07, v zmysle ktorých „Je třeba přihlédnout i k tomu, že v případě havarovaného vozidla, byť opraveného novými díly, je jeho skutečná hodnota vždy nižší než původní hodnota použitého vozidla. V neposlední řadě je třeba vzít v úvahu i to, že poškozenému ono diskutabilní tzv. "zhodnocení" vozidla v podstatě bylo protiprávním jednáním vnuceno. V důsledku škodné události se tak dostává do situace, kdy ačkoliv na rozdíl od viníka škody si počínal v souladu s právem (v konkrétním případě neporušil dopravní předpisy), je nucen vynaložit ze svého značnou částku na to, aby své vozidlo mohl vůbec používat jako před škodnou událostí. Skutečnou škodou se rozumí zmenšení existujícího majetku poškozeného ve srovnání se stavem, jaký zde byl před způsobením škody. Jestliže poškozený má po provedení opravy havarovaného vozidla ve svém majetku vůz ve stavu odpovídajícím stavu před poškozením, dle znaleckého posudku opravou nedošlo ke zhodnocení vozidla, avšak sám poškozený musel na uvedení vozu do předchozího stavu vynaložit předmětnou částku, je zřejmé, že se jeho majetková sféra v důsledku škodné události zmenšila.“ 33. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na to, že podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b), c) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, ako aj účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 5 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie. 34. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať 21). 35. Poznámka pod č. 20 odkazuje na ustanovenie § 823 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. V danom prípade je osobitným zákonom práve zákon č. 381/2001 Z.z. 36. Poznámka pod č. 21 odkazuje na ustanovenie § 799 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti (ods. 2 ). 37. Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. (§ 797 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka) 38. V odseku 3 je teda určená splatnosť plnenia poistiteľa v prípade poistnej udalosti. Plnenie poistiteľa závisí od rozsahu následkov vyvolaných poistnou udalosťou. Poistiteľ musí vyšetriť, v akom rozsahu má plniť. Splatnosť plnenia poisťovne teda závisí od skončenia vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Nastane do 15 dní od skončenia tohto vyšetrenia. Vyšetrenie sa podľa odseku 3 musí vykonať bez zbytočného odkladu; zákon predpokladá, že sa vyšetrenie skončí do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel. Pozri k tomu § 799 ods. 2, ktorý ukladá poistenému povinnosť bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť. Ak poistiteľ nemôže skončiť vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť v zákonom ustanovenej lehote, je povinný poistenému na požiadanie poskytnúť primeraný preddavok. Primeranosť preddavku treba posudzovať podľa rozsahu následkov vyvolaných poistnou udalosťou. 39. Aj podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 40. Podľa ust. § 11 ods. 7 citovaného zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 5 (teda, bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a realizovať ho do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti), je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, ktorým je ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 41. V preskúmavanej veci sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie aj v otázke splatnosti prisúdenej pohľadávky, a to s poukazom na vyššie citované ustanovenia. Žalobca postupoval v zmysle citovaných ustanovení, pričom povinnosť žalovaného ako poisťovateľa nahradiť škodu v správnej výške vyplýva z § 11 ods. 6 písm. a) zákona. 42. Odvolací súd sa stotožnil s argumentom žalobcu v jeho písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, že pokiaľ žalovaný namieta podanie žaloby žalobcom pred uplynutím 7 dňovej lehoty na plnenie požadované výzvou žalobcu, tak faktom je, že žalovaný nezaplatil uplatnený a preukázaný nárok ani počas celého súdneho konania (od 21.5.2010). Pokiaľ žalovaný vo svojej argumentácii proti priznaniu úrokov z omeškania podporne odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. novembra 2012, sp. zn. 17Co/355/2011, odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že predmet sporu bol odlišný, ako v tejto prejednávanej veci. Preto odvolací súd považuje túto námietku za neopodstatnenú. 43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne zdôvodnenie dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 575,14 Eur a 8,5% úrok z omeškania zo sumy 293,00 Eur od 2.7.2008 do zaplatenia, preto rozsudok v uvedenom výroku potvrdil ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. 44. Pokiaľ žalovaný namieta nesprávnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku z dôvodu, že súd prvej inštancie rozhodol nad rámec žalobného návrhu, odvolací súd túto námietku považuje za plne opodstatnenú. 45. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie (od 1. júla 2016 § 220 ods. 2 CSP) v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril vo veci odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 46. Odôvodnenie rozhodnutia musí teda vychádzať zo zisteného skutkového stavu, pričom povinnosťou súdu je zistený skutkový stav podriadiť pod príslušnú zákonnú normu a v odôvodnení rozsudku vysvetliť, z akých dôvodov podriadil zistený právny vzťah pod dané zákonné ustanovenie, ako toto ustanovenie interpretoval a ako ho aplikoval na vzťah, ktorý je predmetom konania. 47. Podľa ust. § 216 ods. 1, 2 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. (tiež § 153 ods. 2 O.s.p., platného a účinného do 30. júna 2016) 48. Zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobca sa návrhom z 21. mája 2010 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 622,14 Eur s 8,5% úrokom z omeškania zo sumy 340,00 Eur od 2.7.2008 do zaplatenia, doplneným na pojednávaní konanom 16. februára 2011, titulom náhrady škody na motorovom vozidle. V priebehu konania však súd prvej inštancie žiadne rozhodnutie o pripustení zmeny návrhu nevydal, preto je jeho rozhodnutie, ktorým prekročil návrh žalobcu, keď uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 8,5% úrok z omeškania zo sumy 282,14 Eur od 25.5.2010 do zaplatenia, nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť, pričom týmto nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 49. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd zrušil rozsudok vo vyššie uvedenom výroku, ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude opakovane posúdiť nárok žalobcu v prejednávanom spore v časti 8,5% úrokov z omeškania zo sumy 282,14 Eur od 25.5.2010 do zaplatenia, vyporiadať sa so všetkými právnymi a skutkovými tvrdeniami žalobcu i žalovaného, opätovne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP. 50. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením z 20. marca 2014, č. k. 40C/177/2010-208 uložil žalovanému povinnosť v lehote 3 dní od doručenia zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,00 Eur podľa položky č. 1 písm. a) sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch s tým, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať. 51. Uznesenie napadol odvolaním žalovaný a navrhol, aby súd konajúci o tomto odvolaní, napadnuté uznesenie zmenil. 52. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,00 Eur, čo matematicky činí 6% zo sumy 340,00 Eur. Tvrdí, že potom čo obdržal rozsudok Okresného súdu Košice I z 9. januára 2014, sp. zn. 40C 177/2010, v zákonnej 15-dňovej lehote podal odvolanie voči vyhovujúcim výrokom dôvodiac tým že, súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Z textu podaného odvolania je podľa názoru žalovaného zrejmé, že žalovaný vidí nesprávnosť rozhodnutia v nesprávnom právnom posúdení nároku žalobcu, keď mu priznal titulom náhrady za poškodené motorové vozidlo sumu 293,00 Eur, titulom príslušenstva pohľadávky sumu 282,14 Eur, titulom trov konania sumu 446,72 Eur a titulom trov štátu 372,03 Eur. 53. Keďže podané odvolanie napáda rozhodnutie súdu čo do priznanej istiny 293,00 Eur, je výška súdneho poplatku za podané odvolanie vyrubená v sume 20,00 Eur (6% zo sumy 340,00 Eur), a z tohto dôvodu je rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne. Pri určení výšky poplatkovej povinnosti za podané odvolanie mal súd túto stanoviť vychádzajúc z položky 1a sadzobníka súdnych poplatkov t.j. v rozsahu 6% zo sumy, ktorá bola odvolaním napadnutá, t.j. zo sumy 293,00 Eur. Na základe uvedeného navrhol, aby po zvážení dôvodov odvolania žalovaného tomuto bolo v celom rozsahu vyhovené a aby napadnuté uznesenie bolo v súlade s podaným odvolaním zmenené. 54. Odvolací súd preskúmal odvolanie žalovaného proti tomuto uzneseniu spolu s konaním súdu prvej inštancie v rámci odvolacieho konania bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné potvrdiť. 55. Z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. júna 2016 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, i keď sa stanú splatnými po 1. júli 2016 (§ 18f zákona o súdnych poplatkoch). 56. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie vyrubil žalovanému súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,00 Eur podľa položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov. To znamená, že súdny poplatok mal byť vyrubený vo výške 6% z ceny predmetu sporu. 57. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie si neujasnil cenu predmetu sporu. Ak by súd prvej inštancie vychádzal z ceny predmetu sporu 340,00 Eur, súdny poplatok vo výške 6% by predstavoval sumu 20,40 Eur. Žalobca však v tomto konaní uplatnil pohľadávku v celkovej výške 622,14 Eur s prísl., pričom suma 340,00 Eur predstavovala nárok na náhradu za poškodené motorové vozidlo a suma 282,14 Eur predstavovala náklady spojené s uplatnením pohľadávky. 58. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ) sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku objasňujúceho vznik a výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Výnimočne môžu byť náklady spojené s uplatnením pohľadávky totožné s trovami súdneho konania. V prejednávanom spore sa však nejedná o tento prípad, pretože náklady na vyhotovenie znaleckého posudku pred podaním žaloby na súd, žalobca uplatnil ako hmotnoprávny nárok spolu s nárokom na náhradu škody. 59. Odvolací súd dospel k záveru, že nie je správny ani názor žalovaného vyslovený v odvolaní, podľa ktorého bola žalobcovi priznaná sumu 293,00 Eur titulom náhrady za poškodené motorové vozidlo, a sumu 282,14 Eur predstavuje v tomto konaní iba príslušenstvo pohľadávky. 60. Z obsahu odvolania žalovaného je zrejmé, že napáda celý výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené, teda tak v prisúdenej istine, ktorá predstavuje sumu 575,14 Eur (pozostávajúca z dvoch hmotnoprávnych nárokov), ako aj v jej príslušenstve (úrokoch z omeškania). 61. Z uvedeného dôvodu nie je vôbec zrejmé, z akej sumy súd prvej inštancie pri vyrubení súdneho poplatku vychádzal. 62. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd zrušil uznesenie, v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 63. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).