Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/626/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110219449 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7110219449.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu E. P., nar. XX.X.XXXX, bytom v P., Z. X, zastúpeného JUDr. Štefanom Jordánom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57 proti žalovanej Slovenskej republike - Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, o zaplatenie 7.842,00 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 25.6.2015 č.k. 40C/230/2010-140 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 7.842,00 eur s 9% úrokom z omeškania od 4.8.2010 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanú zároveň zaviazal nahradiť žalobcovi aj trovy konania vo výške 2.941,20 eur a tieto zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel nároku žalobcu, ktorého sa voči žalovanej domáhal titulom náhrady škody z nezákonného rozhodnutia štátu a to uznesenia vyšetrovateľa Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite zo dňa 1.8.2006, ktorým bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie pre trestný čin vraždy spáchaného formou spolupáchateľstva, uznesením zo dňa 4.8.2006 Krajskej prokuratúry v Košiciach, Okresného súdu Košice I, ktorým bol žalobca vzatý do väzby. Škodu vyčíslil z titulu trov obhajoby v trestnom konaní s poukazom na to, že Krajská prokuratúra svojim uznesením zo dňa 13.6.2007 trestné stíhanie voči nemu zastavila. 3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že Súd vykonal dokazovanie vyšetrovacím spisom Prezídia Policajného zboru Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Východ, ČVS: H.-XX/ BOK-R.-XXXX, spisom Okresného súdu Košice I 0Tp 141/06, uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach 1Kv 42/06 zo dňa 24.5.2007, uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 13.6.2007, vyšetrovacím spisom Prezídia Policajného zboru Úradu boja proti organizovanej kriminalite, potvrdením o predvedení klienta, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, technickým preukazom č. J. XXXXXX, oznámením Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice zo dňa 13.9.2007, potvrdením o predvedení klienta zo dňa 8.6.2010, potvrdením o vykonanej kontrole, faktúrou za právne služby zo dňa 1.10.2007 a zistil tento skutkový stav: 4. Z vyšetrovacieho spisu Prezídia Policajného zboru Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Východ, ČVS: H.-XX/BOK-R.-XXXX súd zistil, že uznesením Prezídia Policajného zboru Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Východ zo dňa 1.8.2006 ČVS: H.-XX/BOK-R.-XXXX bolo začaté stíhanie žalobcu ako obvineného pre trestný čin vraždy spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, lebo na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že v presne nezistenej dobe koncom mesiaca september alebo začiatkom mesiaca október roku 2004 v čase okolo 01.00 hod. v Košiciach na ulici A., v podchode pred obytným domom, kde mal prechodný pobyt E. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. X, P., tohto A. T., S. M. I. E. P. spoločne s ďalšou doposiaľ nestotožnenou osobou fyzicky napadli, naložili ho do motorového vozidla zn. VW Passat nezisteného evidenčného čísla, kde mu podali omamnú látku Rohypnol a previezli ho do lesa v katastrálnom území obce Vyšná Kamenica, do časti zvanej Brod, kde ho nútili, aby im zaplatil za dodaný tovar, alebo aby im ho vrátil, počas čoho ho súbežne bili a kopali do rôznych častí tela, pričom A. T. ho počas bitia viackrát bodol doposiaľ presne nezistenou bodnou zbraňou do oblasti nôh a sedacieho svalu a následne S. M. E. J. usmrtil troma alebo štyrmi ranami do oblasti hrudníka z krátkej guľovej zbrane nezistenej značky a výrobného čísla, vyzliekli ho a telo vložili do vykopanej jamy, kde ho zasypali vápnom a následne z miesta činu odišli. 5. Zo spisu 0Tp 141/06 Okresného súdu Košice I súd zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 4.8.2006 bol žalobca vzatý do väzby, väzba začala plynúť 2.8.2006. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.1.2007 bola žalobcovi väzba predĺžená do 1.3.2007. 6. Z uznesenia Krajskej prokuratúry v Košiciach 1Kv 42/06 zo dňa 24.5.2007 súd zistil, že Krajská prokuratúra v Košiciach dňa 24.5.2007 vyhovela žiadosti žalobcu a prepustila ihneď z väzby na slobodu žalobcu s tým, že väzba trvala od 2.8.2006 od 2,25 hod. do 24.5.2007 s odôvodnením, že dňa 11.5.2007 bolo Krajskej prokuratúre v Košiciach doručené uznesenie Okresného súdu Košice I z 10.5.2007, sp.zn. 5T 23/07, ktorý zobral na vedomie späťvzatie obžaloby. 7. Z uznesenia Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 13.6.2007 súd zistil, že Krajská prokuratúra v Košiciach uznesením 1Kv 42/2006 podľa § 215 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zastavila trestné stíhanie proti obvineným S. M., E. P. I. A. T. za trestný čin vraždy podľa ust. § 219 ods. 1,2i Tr. zák. v znení zák. č. 171/2003 Z.z. s účinnosťou od 1.9.2003 pod sp.zn. ČVS: H.-XX/BOK-R.-XXXX, nakoľko je nepochybné, že skutok nespáchali obvinení. 8. Z vyšetrovacieho spisu Prezídia Policajného zboru Úradu boja proti organizovanej kriminalite súd zistil, že žalobcu v predmetnom trestnom konaní zastupoval JUDr. Štefan Jordán, advokát, ktorý vykonal úkony právnej služby pri obhajobe v predmetnom trestnom konaní: prevzatie plnomocenstva a porada s klientom 2.8.2006, výsluch obv. P. I. M. dňa 2.8.2006, výsluch P. na Okresnom súde Košice I 4.8.2006, výsluch M. 14.2.2007, výsluch P. I. T.Ó. 29.1.2007, výsluch T. 2.8.2006, návrh a vykonanie úkonov z 3.10.2006, konfrontácia M., Q. 4.1.2007 od 8,30 - 11.00 hod. 2x, konfrontácia Q. - P., Q. - T. 23.1.2007, výsluch utajený svedok 2.11.2006 9,50 - 12,00 hod. 2x, výsluch Q. 19.2.2007, výsluch J. 19.2.2007, výsluch dr. W. 19.9.2006, výsluch T. 24.11.2006, výsluch T. 14.2.2007, výsluch P. 21.2.2007, účasť na rekognícii 2.11.2006, previerka výpovede na mieste a vyš. pokus 19.2.2007, preštudovanie spisu 26.2.2007, prevzatie plnomocenstva 17.5.2007, výsluch P. 18.5.2007, výsluch T. 21.5.2007 13,00 - 16,35 hod. 2x, výsluch P. 21.5.2007 18,40 - 19,00 hod., výsluch L., J., U.P., G. 4.6.2007 2x, previerka výpovede na mieste 8,30 - 13,00 hod. 23.5.2007 3x, preštudovanie spisu 8.6.2007, žiadosť o prepustenie z väzby 23.5.2007, vyjadrenie k návrhu na predĺženie väzby 12.1.2007, sťažnosť proti uzneseniu 16.1.2007, doplnenie sťažnosti 25.1.2007, žiadosť o preskúmanie postupu vyš. z 3.8.2006, sťažnosť proti uzneseniu sudcu 4.8.2006 a návšteva žalobcu v Ústave pre výkon väzby dňa 4.8.2006, 8.8.2006, 11.8.2006, 14.8.2006, 2.11.2006, 6.11.2006, 9.11.2006, 1.12.2006, 4.1.2007 od 11,05 - 11,25 hod., od 13,55 - 14,40 hod. 2x, 9.1.2007, 12.1.2007, 16.1.2007, 26.1.2007, 29.1.2007 od 9,10 - 10,40 hod. 2x, 29.1.2007, 31.1.2007, 6.2.2007, 15.2.2007, 19.2.2007, 21.2.2007, 23.2.2007, 26.2.2007, 7.3.2007, 21.3.2007, 4.4.2007, 18.4.2007, 10.5.2007, 11.5.2007, 17.5.2007, 18.5.2007, 21.5.2007, 23.5.2007, 21.9.2006. Uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 4.8.2006 bola zamietnutá sťažnosť obvinených S. M., E. P. I. A. T. proti uzneseniu vyšetrovateľa PPZ ÚBOK, odbor východ, oddelenia vyšetrovania ČVS: H.-XX/BOK-R.-XXXX zo dňa 1.8.2006 o vznesení obvinenia ako nedôvodná. 9. Z potvrdenia o predvedení klienta súd zistil, že Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov 4.6.2015 oznámil, že dňa 21.9.2006 bol predvedený v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov JUDr. Štefan Jordán, advokát, Košice, žalobca, začiatok predvedenia 9.05 hod., koniec predvedenia 10.45 hod. 10. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu súd zistil, že na ohliadku v lokalite Brdo dňa 23.5.2007, za ktorú si uplatnil náhradu cestovného, išiel vlastným motorovým vozidlom P. XXXCP, s príslušníkmi policajného zboru sa stretol v Klečenove a ďalej išiel za nimi lesnou cestou do lokality Brdo, do miesta nálezu. V zmysle máp, ktoré predložil cesta Košice - Klečenov je 22 km a z Košického Klečenova išli lesnými cestami na miesto lokalita Brdo, čo je cca 20 km, t.j. 2x 42 km. 11. Z technického preukazu č. J. XXXXXX súd zistil, že vlastníkom a držiteľom motorového vozidla P. XXXCP H. XXX XP 1.6 e, rok výroby 2002 je od 27.11.2002 JUDr. Štefan Jordán. 12. Z oznámenia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, Floriánska 18, Košice zo dňa 13.9.2007 súd zistil, že Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Floriánska 18, Košice potvrdením zo dňa 13.9.2007 oznámil JUDr. Štefanovi Jordánovi vykonanie návštev v ústave s obvineným E. P. dňa 4.8.2006 15,05 - 15,30 hod., dňa 8.8.2006 10,35 - 11,30 hod., dňa 11.8.2006 10,40 - 10,50 hod, dňa 14.8.2006 9,36 - 9,39 hod., , dňa 2.11.2006 13,40 - 14,30 hod, dňa 4.1.2007 11,05 - 11,25 hod., dňa 4.1.2007 13,55 - 14,35 hod., dňa 9.1.2007 10,25 - 11,03 hod., dňa 12.1.2007 15,40 - 15,50 hod., dňa 16.1.2007 13,47 - 14,44 hod., dňa 26.1.2007 9,10 - 10,40 hod., dňa 29.1.2007 9,10 - 10,40 hod., dňa 29.1.2007 13,37 - 13,55 hod., dňa 31.1.2007 13,44 - 14,06 hod., dňa 6.2.2007 14,26 - 15,06 hod., dňa 15.2.2007 9,55 - 10,20 hod., dňa 19.2.2007 12,48 - 13,19 hod., dňa 23.2.2007 8,00 - 9,38 hod., dňa 26.2.2007 8,39 - 9,22 hod., dňa 7.3.2007 14,05 hod -..., dňa 21.3.2007 9,27 - 9,55 hod., dňa 4.4.2007 16,05 - 16,30 hod., dňa 18.4.2007 9,00 - 9,25 hod., dňa 10.5.2007 9,40 - 10,35 hod., dňa 11.5.2007 15,40 - 15,50 hod. 13. Z potvrdenia o predvedení klienta zo dňa 8.6.2010 súd zistil, že Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody potvrdil predvedenie žalobcu ako klienta na základe žiadosti JUDr. Štefana Jordána dňa 6.11.2006, 9.11.2006, 1.12.2006, 21.2.2007, 17.5.2007, 18.5.2007, 21.5.2007, 23.5.2007. 14. Z potvrdenia o vykonanej kontrole súd zistil, že JUDr. Jordán dňa 28.5.2007 vykonal poradu s klientom, žalobcom dňa 28.5.2007 o 12.00 hod. do 14.40 hod. v kancelárii advokáta v trestnej veci 1Kv 42/2006, 5.6.2007 od 10.00 hod. do 11.30 hod. a 11.6.2007 od 8.30 hod. do 10.30 hod. Potvrdenie o vykonanej porade je podpísané právnym zástupcom a žalobcom. 15. Z faktúry za právne služby zo dňa 1.10.2007 súd zistil, že právny zástupca žalobcu vyúčtoval dňa 1.10.2007 žalobcovi právne služby na základe plnomocenstva zo dňa 2.8.2007, v ktorom obhajoval žalobcu v trestnej veci podľa ust. § 219 ods. 1,2 Tr. zák. a to za jednotlivé úkony právnej služby 116.576,- Sk znížené o 20% 94.580,- Sk, za návštevy v ÚVV 107.894,- Sk, náhrada služobných ciest 760,- Sk + 594,- Sk + 6.208,- Sk + 4.914,- Sk, porady s klientom 21.324,- Sk. 16. Na základe toho súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako aj s poukazom na ustanovenia vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb konštatoval, že nezákonným v danej veci je uznesenie o vznesení obvinenia vydané Krajskou prokuratúrou v Košiciach dňa 14.8.2006, a to s poukazom na to, že uvedené uznesenie bolo zrušené zastavením trestného stíhania žalobcu. Pokiaľ ide o ustálenie subjektu, ktorý má konať za štát, konštatoval, že je potrebné ustáliť, čoho sa žalobca domáha. Aj keď z návrhu na začatie konania vyplýva, že sa domáha náhrady škody titulom väzby, z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predmetom konania je náhrada škody z titulu nezákonného rozhodnutia, ktorým je uznesenie o vznesení obvinenia a to s poukazom na to, že žalobca si uplatnil nárok z titulu právneho zastúpenia počas celého trestného stíhania a nie iba v súvislosti s jeho väzbou. Poukázal na to, že žalobca podal návrh dňa 4.8.2010, t.j. za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 a predbežné prejednanie nároku na náhradu škody si uplatnil u Generálnej prokuratúry SR. Poukázal na to, že s účinnosťou od 1.1.2013 došlo k novelizácii ust. § 4 ods. 1 cit. zákona, kde v zmysle písm. f/ vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní. Ust. § 4 ods. 1 cit. zákona je procesnoprávnym predpisom, ktorý sa na konanie aplikuje počnúc jeho účinnosťou. Novela cit. zákona účinného od 1.1.2013 neobsahuje prechodné ustanovenia, ktoré upravujú vzťah novely na konania začaté pred jej účinnosťou, preto je súd povinný aplikovať ustanovenia novely aj na začaté konania pred jej účinnosťou. Pre posúdenie, ktorý orgán štátu je oprávnený konať v danej veci za štát, považoval za rozhodné posúdenie, či je týmto orgánom Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo vnútra SR alebo Generálna prokuratúra SR. Konštatoval, že Ministerstvo spravodlivosti SR nemôže byť v súlade s cit. zákonom ústredným orgánom oprávneným konať za štát, keďže škoda nevznikla v súvislosti s rozhodnutím súdu. Ministerstvo vnútra SR by bolo oprávneným orgánom, ak by prokurátor zamietol sťažnosť obvineného proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru a nepodal by obžalobu. V danom prípade vydalo uznesenie o vznesení obvinenia Prezídium Policajného zboru, prokurátor sťažnosť proti uzneseniu Prezídia Policajného zboru o vznesení obvinenia zamietol a podal obžalobu. S poukazom na to uzavrel, že oprávneným orgánom konať za štát je Generálna prokuratúra SR. Výšku škody z titulu odmeny advokáta za trovy obhajoby v dôvodoch rozsudku položkovite vyčíslil a poukázal na to, že samotná výška náhrady za právne služby nebola medzi účastníkmi sporná a jednotlivé úkony obhajoby mal súd za preukázané z vyšetrovacieho spisu. Zároveň uzavrel, že ku vzniku škody došlo v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím a to uznesením o vznesení obvinenia, keďže ak by nedošlo k vzneseniu obvinenia k trestnému stíhaniu žalobcu nebola by žalobcovi takáto ujma vznikla. S poukazom na tieto dôvody mal za preukázané, že v konaní boli splnené všetky podmienky zodpovednosti štátu za škodu a to nezákonné rozhodnutie, škoda a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nezákonným rozhodnutím. Z tohto dôvodu nároku žalobcu na náhradu škody do výške 7.842,00 eur spolu s príslušenstvom vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu z titulu trov právneho zastúpenia advokátom, pričom jednotlivé úkony právnej služby aj položkovite vyčíslil. 17. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. V odvolaní uviedla, že má za to, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Za nesprávny považuje rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, že sa nepovažuje za orgán, ktorý by mal konať v mene štátu. Súd však napriek tomu konal s Generálnou prokuratúrou SR ako orgánom oprávneným konať v mene štátu a preto má za to, že v tejto časti vec nesprávne právne posúdil. S poukazom na ust. § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. konštatoval, že je pravdou, že v minulosti vznikali a vznikajú aplikačné problémy a spornou ostáva otázka, ktorý orgán má konať v mene štátu v prípade, ak škoda vznikla v dôsledku trestného stíhania, t.j. ak titulom na vznik nároku na náhradu škody je nezákonné rozhodnutie v rozsahu uznesenia o vznesení obvinenia. Napriek tomu, že uznesenie o vznesení obvinenia nebolo formálne zmenené alebo zrušené (t.j. nedalo sa považovať za nezákonné), judikatúra dospela systematickým a logickým výkladom ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. k záveru, že v prípade, ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania, prípadne k oslobodeniu spod obžaloby je potrebné takéto rozhodnutie považovať za nezákonné. Titulom nároku na náhradu škody je potom nezákonné rozhodnutie, ktorým je uznesenie o vznesení obvinenia. Považuje za nesporné, že uznesenie o vznesení obvinenia aj v prípade žalobcu vydal vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Východ. V dôsledku ostatnej novely uvedeného zákona účinnej od 1.1.2013 vznikla situácia, kedy je sporné, ktorý orgán je oprávnený konať v mene Slovenskej republiky v prípade, ak titulom na náhradu škody je uznesenie o vznesení obvinenia. Uviedol, že proti uzneseniu o vznesení obvinenia je prípustný opravný prostriedok, ktorým je v zmysle § 185 a nasl. zákona č. 301/2005 Z.z. sťažnosť. O sťažnosti rozhoduje prokurátor. Tento je oprávnený sťažnosti vyhovieť a uznesenie o vznesení obvinenia zrušiť, prípadne sťažnosť zamietnuť a tým potvrdiť uznesenie o vznesení obvinenia. Ministerstvo vnútra SR vo svojich jednotlivých vyjadreniach v rámci súdnych konaní o náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci v minulosti dôvodil tým, že v prípade, ak prokurátor zamietne sťažnosť obvineného, t.j. potvrdí uznesenie o vznesení obvinenia v podstate takýmto postupom odobrí postup vyšetrovateľa, prípadne povereného príslušníka policajného zboru a teda sa dá predpokladať, že vyšetrovateľ konal zákonne. V prípade, ak prokurátor zamietne sťažnosť obvineného, nie je možné dospieť k inému záveru ako k záveru, že Ministerstvo vnútra SR nie je v danom prípade orgánom oprávneným konať v mene štátu. Túto premisu pretavilo Ministerstvo vnútra SR aj do novely zákona č. 514/2003 Z.z. a teda Ministerstvo vnútra SR bude konať v mene štátu len vtedy, ak prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa alebo povereného príslušníka policajného zboru. Za otázne však považuje, kto má konať v mene štátu v prípade, ak prokurátor zamietne sťažnosť obvineného voči uzneseniu o vznesení obvinenia, avšak zastaví trestné stíhanie v prípravnom konaní ako tomu bolo v tomto prípade. Pri zotrvaní na judikatúrou ustálenom titule, t.j. ak za titul nároku na náhradu škody budeme považovať uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré je predbežne vykonateľné, t.j. odo dňa vydania vyšetrovateľom a prípadne povereným príslušníkom policajného zboru má právne účinky a to bez ohľadu na jeho oznámenie obvinenému, potom nie je možné dospieť k záveru, že škodu spôsobil orgán podľa osobitného predpisu v trestnom konaní (prokurátor) a teda nie je možné aplikovať citované ustanovenie podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. S poukazom na uvedený výklad má za to, že nie je možné určiť, ktorý orgán má vo veci konať v mene štátu, a teda musí sa postupovať v súlade s ust. § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., teda konať v mene štátu má Ministerstvo spravodlivosti SR. S prihliadnutím na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (viď rozsudok sp.zn. 1Co/15/97 zo dňa 24.6.1998 a rozsudok 6Co/185/2011 zo dňa 14.3.2012) má za to, že nie je možné z nemajetkovej ujmy uplatňovať úroky z omeškania a preto namieta priznanie úrokov z omeškania súdom prvej inštancie vo veci. V dôvodoch odvolania ďalej uviedol, že v prípade, ak odvolací súd potvrdí napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie žiada o pripustenie dovolania. 18. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaná v odvolaní nenamieta výšku prisúdenej škody a namieta iba priznanie úroku z omeškania. Poukazuje na to, že citované rozhodnutia, na ktoré žalovaná poukázala sa zaoberajú úrokom z omeškania iba v prípade uplatnenia nemajetkovej ujmy a poukazuje na to, že v predmetnej veci takýto nárok priznaný nebol, ale bol im priznaný iba nárok z titulu majetkovej (skutočnej) škody. Uvedenú námietku preto považuje za neopodstatnenú. Má za to, že predmetom odvolania je podstatnou iba otázka, ktorý štátny orgán má vystupovať v mene Slovenskej republiky. Poukázal na to, že v tejto otázke už odvolací súd vyslovil svoj právny názor v uznesení zo dňa 31.5.2012, ktorým zrušil predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie a žalobca po tomto zrušení konal v súlade s poučeniami súdu prvej inštancie. V ďalšej časti považuje odvolanie iba polemiku so znením ust. § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení po novele účinnej od 1.1.2013 to, že súd prvej inštancie napokon usúdil, že za štát má v danom prípade konať Generálna prokuratúra SR žalobca ovplyvniť nemohol a má za to, že táto otázka je v kompetencii súdu, čo je aj v súlade s judikatúrou, na ktorú poukazoval. 19. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). 20. Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 21. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 22. Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 CSP a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 23. Odvolací súd prihliadajúc k rozsahu odvolacích námietok žalovanej dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané. Ohľadne odvolacej námietky, v ktorej žalovaná spochybňuje správnosť záverov súdu prvej inštancie ohľadne orgánu, ktorý je oprávnený konať v danej veci v mene Slovenskej republiky považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súdna prax sa uvedenou otázkou už zaoberala a zaujala v nej názor, že označenie správneho štátneho orgánu v žalobe, ktorý koná za štát v rozsahu svojej pôsobnosti nie je otázkou pasívnej legitimácie štátu v konaní, resp. s pasívnou legitimáciou štátu nesúvisí. Pasívna legitimácia je stav, ktorý znamená, že subjekt práva je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva. K pasívnej legitimácii sa súd vyjadruje v rozhodnutí vo veci samej vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním. Existencia či neexistencia pasívnej legitimácie štátu ako hmotnoprávneho stavu nemá nijakú spojitosť so správnym procesným označením štátu ako účastníka konania na žalovanej strane. Riadne označenie štátu ako žalovaného účastníka konania je záležitosťou riadneho návrhu na začatie konania. Štát je ako účastník konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať. Neoznačenie toho, kto má za štát konať, má za následok neúplnosť návrhu so súčasným vznikom povinnosti súdu pokúsiť sa o odstránenie tejto vady postupom podľa § 43 O.s.p. V prípade, že na žalovanej strane síce štátny orgán, ktorý má za štát konať označí, ale uplatnený nárok do pôsobnosti tohto štátneho orgánu nepatrí alebo označí subjekt, ktorý štátnym orgánom nie je, resp. nie je ani právnym subjektom, nejde o vadu návrhu ani o nedostatok podmienky konania. Z ust. § 21 ods. 4 vety prvej O.s.p. vyplýva, že súd je povinný bez zreteľa na označenie obsiahnuté v návrhu zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu konať len s takýmto oprávneným subjektom (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/149/2011). 24. Odvolací súd s poukazom na uvedené dôvody, s ktorými sa stotožňuje má za to, že odvolacia námietka žalovanej vo vzťahu k oprávnenosti Generálnej prokuratúry SR konať v mene štátu v prejednávanej veci nie je otázkou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Táto otázka totiž nemá žiadny vplyv na hmotnoprávnu zodpovednosť Slovenskej republiky ako pasívne legitimovaného subjektu. Odvolací súd má navyše za to, že už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení sa uvedenou otázkou zaoberal a rovnako sa ňou zaoberal aj súd prvej inštancie a Generálnu prokuratúru SR považuje za oprávnený orgán konať v mene Slovenskej republiky v prejednávanej veci. Z ust. § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie totiž vyplýva, že oprávnenie Ministerstva vnútra SR vystupovať v mene Slovenskej republiky je dané iba v prípade, ak škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru za predpokladu, že prokurátor vyhovel sťažnosti proti jeho uzneseniu a nepodal v trestnej veci obžalobu. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že záver o spôsobení škody vyšetrovateľom možno vyvodiť iba v súvislosti s nadväzným postupom prokurátora a to v prípade, ak tento vyhovel sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa. Pokiaľ sa o takúto situáciu nejedná, je oprávneným orgánom konať v mene štátu Generálna prokuratúra SR podľa ust. § 4 ods. 2 písm. f/ cit. zákona. 25. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovanej vo vzťahu k priznaným úrokom z omeškania. Judikatúra súdov, na ktorú žalovaná v odvolaní odkazuje zaujala záver o neprípustnosti uplatňovať úroky z omeškania iba v prípade uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Iba v takomto prípade totiž platí, že výška tohto nároku je závislá od úvahy súdu a rozhodnutie súdu o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy je takto konštitutívnym rozhodnutím a povinnosť k úhrade vzniká až vykonateľnosťou takéhoto rozhodnutia. O obdobnú situáciu sa však nejedná v prípade, ak je predmetom konania nárok na náhradu škody, ktorej výška nezávisí od úvahy súdu. O takýto prípad ide aj pri uplatnení nároku na náhradu škody z titulu advokátskych trov v trestnom konaní. Výška tohto nároku totiž vyplýva priamo z právneho predpisu a to vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. a z počtu preukázaných úkonov právnej služby. Za takejto situácie niet dôvodu pre nepriznanie úroku z omeškania tak, ako to správne vykonal súd prvej inštancie. 26. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolací súd sa nezaoberal žiadosťou žalovanej o pripustenie dovolania proti svojmu rozsudku s poukazom na to, že nový procesnoprávny predpis Civilný sporový poriadok už takúto procesnú úpravu nepozná. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).