Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/221/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111212476 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7111212476.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu J.. Q. K., narodeného XX.XX.XXXX, bytom v K., A. N. XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kováčska 53, IČO: 36 730 564, proti žalovanému Spoločenstvu vlastníkov bytov HELIOS 1820 - Košice, so sídlom v Košiciach, Boženy Němcovej 20, IČO: 35 532 378, zastúpenému Mgr. Monikou Dunčákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o 174,63 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 24.02.2016, č.k. 13C/200/2011-159 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom označeným v záhlaví žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v sume 16,50 €, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 174,63 € so 7%-ným ročným úrokom z omeškania od 1.11.2006 do zaplatenia, pričom žalobca tvrdil, že dňa 6.7.2006 vložil do pokladne Spoločenstva vlastníkov bytov HELIOS 1820-Košice sumu 5.261,-Sk, t.j. 174,63 € ako zálohu na dodávku nadštandardných okien pre balkónovú stenu ako i lodžiu, a táto záloha nebola zúčtovaná v platbách, ktoré uhradil, čo zistil z písomného dokladu za okná k 30.11.2011, ktorý mu bol doručený 30.12.2010. Z vyúčtovania vyplynulo, že úver do ŠFRB žalobca splácal od 1.11.2006 do 31.12.2010 a uhradil za dodané okná, lodžiovú a balkónovú zostavu sumu 459,07 €. Zálohový vklad vo výške 174,63 €, ktorý vložil do pokladne žalovaného, nie je evidovaný v ročných závierkach za rok 2006 a 2007, ako aj 2008. 3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobca 6.7.2006 odovzdal osobne do rúk vtedajšieho predsedu SVB HELIOS 1820-Košice, Š. K. sumu 174,63 €. Prijatie tejto sumy bolo potvrdené príjmovým pokladničným dokladom s pečiatkou žalovaného a vlastnoručným podpisom Š. K.. Ako účel prijatia platby bolo uvedené „záloha - nadštandard okná“. Konštatoval, že tieto finančné prostriedky nezostali žalovanému, neboli zaúčtované do účtovníctva žalovaného a Š. K. ich odovzdal realizátorovi dodávky nadštandardných okien do bytu žalobcu. O záujme o nadštandardné prevedenie plastových okien svedčí záväzná objednávka zo dňa 22.6.2006, ktorú podpísala manželka žalobcu a cena za nadštandardné plastové okná bola určená vo výške 5.261,-Sk. Túto sumu žalobca mal uhradiť do 30.6.2006. 4. Právne vec posúdil podľa § 451 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). 5. Okresný súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Uviedol, že sumu prijatú od žalobcu síce prevzal Š. K. ako vtedajší štatutárny zástupca žalovaného, ale túto nezaúčtoval do účtovníctva žalovaného a táto bola spolu s ostatnými platbami od jednotlivých vlastníkov bytov odovzdaná realizátorovi dodávky plastových okien. Z uvedeného vyplynulo, že žalovaný sa bezdôvodne neobohatil na úkor žalobcu. 6. Ohľadne vznesenej námietky premlčania okresný súd konštatoval, že nárok žalobcu je aj premlčaný (ak by si žalovaný bol ponechal sumu 5.261 Sk). Trojročná objektívna premlčacia doba začala plynúť 7.7.2006 a uplynula 7.7.2009. Dvojročná subjektívna doba mala začať plynúť prevzatím vysporiadania za okná k 31.12.2010, avšak táto premlčacia doba môže plynúť len v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. Žalobca nepreukázal úmyselné bezdôvodné obohatenie, pri ktorom platí desaťročná objektívna premlčacia doba. 7. Z uvedených dôvodov žalobu žalobcu ako bezdôvodnú zamietol. 8. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p. a priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania vo výške 16,50 € za súdny poplatok za odpor, nakoľko právna zástupkyňa žalovaného si trovy právneho zastúpenia nevyčíslila. 9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, f/ O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 10. Žalobca nesúhlasil so zhodnotením posudzovanej platby vo výške 174,63 € ako úhrady za nadštandardné plastové okná. Manželka žalobcu síce podpísala tzv. záväznú objednávku zo dňa 22.6.2006, z objednávky však nevyplýva, aký charakter má čiastka určená jednotlivým podpisujúcim osobám na úhradu. Rozhodným z hľadiska posúdenia charakteru predmetnej platby sú z konania vyplývajúce skutočnosti, a to popis príjmového pokladničného dokladu, v ktorom je uvedené, že predmetná čiastka predstavuje zálohu za nadštandardné okná a realizovanie vyúčtovania za dodané plastové okná, ktoré by nebolo robené, pokiaľ by nedošlo k zálohovým platbám, ale riadnym úhradám, čím teda zálohovosť poskytnutej platby žalovaný potvrdil. Z uvedeného dôvodu mal za to, že platba prijatá žalovaným nie je odplatou za nadštandardné okná a takýto záver (že platba prijatá je odplatou za nadštandardné okná) bol prijatý bez akýchkoľvek dôkazov v rozpore so skutočnosťami, ktoré vyplývajú z predmetného pokladničného dokladu. Ak teda súd zhodnotil platbu ako úhradu a nie zálohu za úhradu, na jednej strane prihliadal na skutočnosť, ktorá z dokazovania nevyplynula a na druhej strane opomenul rozhodnú skutočnosť, ktorá v konaní vyšla najavo (z príjmového pokladničného dokladu vyplývajúci charakter platby ako zálohy na úhradu). V prípade, ak súd posúdil túto platbu ako úhradu za nadštandard, nijakým spôsobom sa nevysporiadal s prípadnou protichodnosťou vykonaných dôkazov, a teda porušil zásadu rovnosti dôkaznej sily hodnotených dôkazov a bez akéhokoľvek odôvodnenia uprednostnil jeden z dôkazov nad druhý dôkaz. 11. Namietal ďalej, že v priebehu konania opakovane prednášal návrhy na doplnenie dokazovania, a to návrh na predloženie účtovných dokladov zo strany žalovaného vrátane účtovných závierok a kompletnej fakturácie za dodávku okien a návrh na vypočutie kompetentných osôb realizátora výroby a dodávky plastových okien. Napriek tomu tieto dôkazy vykonané neboli a súd sa iba absolútne nekriticky stotožnil s ničím nepodloženým tvrdením bývalého predsedu žalovaného p. K., že finančné prostriedky odovzdal realizátorovi dodávky nadštandardných okien. Uviedol, že za inú vadu konania sa považuje aj taký postup konajúceho súdu, ktorý nevykoná dôkaz navrhnutý stranou sporu na preukázanie rozhodujúcich skutočností a následne dospeje k záveru, že strana sporu neuniesla dôkazné bremeno. Okresný súd tak nesprávne zistil skutkový stav, ak nezistil, či peňažné prostriedky, ktoré boli žalovaným inkasované, boli skutočne inkasované oprávnene, a či tieto peňažné prostriedky boli skutočne odovzdané realizátorovi výstavby. 12. Žalobca sa nestotožnil so súdom ustáleným posúdením premlčania nároku, uviedol, že súd nesprávne posúdil začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby. Podľa názoru žalobcu objektívna premlčacia doba by sa mala začať počítať najskôr od 29.10.2009, kedy žalovaný žalobcu oboznámil s neexistenciou dokladu o prijatí zálohy v účtovníctve žalovaného, resp. až od 1.1.2011, t.j. deň potom, kedy žalovaný zrealizoval vyúčtovanie plastových okien, z ktorého je zrejmé, že záloha vyúčtovaná nebola. 13. Žalobca poukázal aj na to, že boli naplnené predpoklady pre úmyselné bezdôvodné obohatenie. Namietal viacero tvrdení, ktoré vysvitli v priebehu konania a ktoré neboli s istotou preukázané a konajúci súd nepristúpil k vykonaniu dokazovania v žalobcom navrhnutom smere a napriek tomu vyvodil záver, že žalobca nepreukázal úmyselné bezdôvodné obohatenie. Konajúci súd nemohol na základe výsledkov vykonaného dokazovania správne vyvodiť záver o dĺžke trvania objektívnej premlčacej doby. Zároveň uplatnená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzajúc z priebehu konania a vykonaného dokazovania je jednoznačne zrejmý postoj a postup žalobcu, ktorý v dobrej viere odovzdal žalovanému peňažné prostriedky v požadovanej výške s legitímnym očakávaním riadneho a včasného zúčtovania predmetnej zálohovej platby zo strany žalovaného a eventuálnym vrátením uvedenej platby ako jedného zo základných znakov zálohovosti poskytnutej platby. Žalobca je teda v danom prípade ten, kto bol konaním žalovaného poškodený a následne na to postoj a postup žalovaného, ktorý uvedením vlastníkov bytov do omylu vylákal od nich peňažné prostriedky, ktoré následne nezaúčtoval na účet SVB, ani do pokladnice SVB, ani neodovzdal tretej osobe a následne ani nezrealizoval riadne a najmä včas vyúčtovanie. Uplatnenie námietky premlčania zo strany žalovaného je v danom prípade v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 OZ, čo možno subsumovať pod šikanózny výkon práva alebo rozpor s dobrými mravmi, a preto by žalovanému v danom prípade za žiadnych okolností nemala byť poskytnutá akákoľvek ochrana. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 14. Odvolanie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 21.7.2016. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods.1 písm. d/, e/, f/, h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 16. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.12.2016 o 13,35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 13.12.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario. 18. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 20.05.2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. 19. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016). 20. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 21. Žalobca namieta odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t. j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t. j., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t. j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t. j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 22. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm. e/, t. j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § 365 ods. 1 písm. f/, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1 písm. h/, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 23. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. 24. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP (§ 205 ods.2 písm. c/ O. s. p)] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom. 25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 26. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). 27. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. 28. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. účinným v čase jeho rozhodovania alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v napadnutých výrokoch nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 29. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 30. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalovaný nie je subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, a teda nie je dôvodná žaloba proti nemu. Z tohto záveru vyplýva zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného a následné skúmanie (ne)dôvodnosti vznesenej námietky premlčania je bez právneho významu pre rozhodnutie vo veci. 31. Správne, i keď stručné, sú dôvody napadnutého rozsudku ohľadne tohto záveru, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( § 387 ods. 2 CSP). 32. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, ak nárok žalobcu posudzoval podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. 33. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 34. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 35. Podmienkou vzniku práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je to, že sa niekto obohatil na úkor oprávnenej osoby. Pod obohatením v uvedenom zmysle treba rozumieť neoprávnené nadobudnutie majetkového práva, ktoré by inak nadobudla oprávnená osoba. Pod majetkovým právom pritom treba rozumieť nielen nadobudnutie finančnej hotovosti, ale akékoľvek majetkové právo, ktoré je možné vyjadriť v peniazoch. Tým, kto plnenie získal, nie je osoba, ktorá má predmet plnenia aktuálne vo svojej držbe, alebo osoba, ktorá plnenie skutočne spotrebovala, ale ten, komu bolo bez právneho dôvodu plnené. 36. V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, a nebolo to ani medzi stranami sporu sporné, že žalobca dňa 06.07.2006 odovzdal do rúk p. Štefana Kuruca ako vtedajšieho predsedu SVB HELIOS 1820 - Košice sumu 174,63 €, ktorý mu potvrdil prijatie tejto sumy príjmovým pokladničným dokladom s pečiatkou žalovaného a svojim vlastnoručným podpisom. 37. Pre posúdenie opodstatnenosti nároku žalobcu bolo preto dôležité v prvom rade ustáliť, či na strane žalovaného (ne)došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, či teda on je tým, komu bolo plnené bez právneho dôvodu. 38. Z uvedeného dôvodu posúdenie charakteru platby 174,63 € z hľadiska, či sa jedná o úhradu za nadštandard alebo zálohu na úhradu, je právne bezvýznamné. Napriek tomu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu o nepravdivosti skutkového záveru súdu prvej inštancie, že uhradená suma bola odplatou za nadštandardné okná, nakoľko predmetný záver je v rozpore so skutočnosťami, ktoré vyplývajú z pokladničného dokladu o prijatí platby. Odvolací súd dospel k záveru, že zálohovosť platby vyplýva iba z tohto jediného dokladu (príjmového pokladničného dokladu), pričom však nie je možné opomenúť aj ďalšie dôkazy vykonané v konaní. Aj z výpovede svedkyne Ivaničovej totiž vyplynulo, že pri objednávke nadštandardných okien musela doplatiť sumu určenú podľa objednávky. V rovnakom smere sa vyjadril aj svedok Kuruc, že platby za nadštandardné okná prevzal aj od iných vlastníkov bytov. Pri vykonávaní a hodnotení dôkazov je totiž úlohou súdu vyhodnotiť každý dôkaz zvlášť a jednotlivo a potom všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom súd prvej inštancie svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. nebol naplnený. 39. Pre posúdenie vzniku bezdôvodného obohatenia je podstatné zistenie, kto získal plnenie bez právneho dôvodu. Osobou povinnou vydať plnenie získané bez právneho dôvodu je totiž adresát tohto plnenia. 40. V prejednávanej veci bolo preukázané, že adresátom plnenia bol Štefan Kuruc. Príjmový pokladničný doklad, ktorým potvrdil prijatie sumy od žalobcu, bol síce opatrený pečiatkou žalovaného, ale vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie bolo zistené, že získané finančné prostriedky neboli zaúčtované do účtovníctva žalovaného, žalovaný nikdy nedisponoval s týmito finančnými prostriedkami, a teda, že ich Štefan Kuruc neprijal v mene žalovaného. Štefan Kuruc ich neodovzdal do pokladne žalovaného, ani nevložil na účet žalovaného, a preto ani neboli vedené v účtovníctve žalovaného. Žalovaný neevidoval zoznam vlastníkov bytov, ktorí platby za nadštandard uhradili, ani zoznam vlastníkov, ktorí mali záujem o okná nadštandard. Celú záležitosť ohľadne zabezpečenia nadštandardných okien zabezpečoval Štefan Kuruc sám, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že žalovaný ním prijaté (Štefanom Kurucom) platby od vlastníkov bytov nezohľadnil vo vyúčtovaní za dodávku okien. Prijatou sumou disponoval výlučne Štefan Kuruc, ako to potvrdil sám vo svojej svedeckej výpovedi a nešlo o dispozíciu za účelom plnenia úloh žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené súdom zistené skutočnosti iba samotná skutočnosť, že Štefan Kuruc vydal žalobcovi potvrdenie o prevzatí peňazí - príjmový doklad opatrený pečiatkou žalovaného, bez ďalšieho neodôvodňuje záver o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. 41. Na základe uvedeného je potom správny záver súdu, že osobou povinnou vydať plnenie získané bez právneho dôvodu nie je žalovaný. Zodpovednostný záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia teda nevznikol medzi žalovaným ako tým, kto sa bezdôvodne obohatil a žalobcom ako tým, na koho úkor bezdôvodné obohatenie vzniklo, ktorá skutočnosť nevyhnutne musela viesť k zamietnutiu žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného. 42. Ani odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa nevykonania navrhnutých dôkazov, nie je náležitá. Odvolací súd nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že navrhol vykonanie dôkazu, a to predloženie účtovných dokladov zo strany žalovaného, vrátane účtovných závierok a kompletnej fakturácie za dodávku okien a tento dôkaz vykonaný nebol. Z obsahu súdneho spisu však odvolací súd zistil, že žalobca viackrát žiadal žalovaného o predloženie vyššie uvedených dokladov. Zo vzájomnej korešpondencie žalobcu aj žalovaného, ktorá je aj obsahom súdneho spisu, vyplynulo, že žalobcovi bolo umožnené nahliadnuť do účtovných dokladov, závierok a fakturácie, ktorú má žalovaný k dispozícii. Dôkazom o jednaní strán je záznam z jednania zo dňa 10.06.2011 v kancelárii Ing. Bačovej za prítomnosti J.. A.Č., p. P. a žalobcu. Zo záznamu vyplynulo, že k predloženým a prejednaným dokladom a prípadom žalobca nevzniesol žiadnu pripomienku. Rovnako z konania vedeného na Okresnom súde Košice I, ktorého stranou bol aj žalobca, sp. zn. 17C/97/2009 o vydanie veci mal žalobca vedomosť, že všetky listiny, ktoré žalovaný má vo svojej dispozícii, boli žalobcovi poskytnuté na nahliadnutie. Neboli mu poskytnuté na nahliadnutie iba tie listiny, ktorými žalovaný (logicky) nedisponuje. Z uvedeného dôvodu opätovné vykonanie navrhnutého dôkazu žalobcom by neprinieslo z hľadiska zistenia skutkového stavu žiadne nové skutočnosti a bolo by nehospodárne, lebo žiadne iné účtovné doklady než už boli žalovaným predložené, nemá k dispozícii. 43. Rovnako aj nevykonanie navrhnutého dôkazu, a to vypočutie kompetentných osôb realizátora výroby a dodávky plastových okien, nemá vplyv na vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Ako bolo vyššie uvedené, osobou povinnou vydať plnenie získané bez právneho dôvodu je adresát tohto plnenia (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 28 Cdo 1856/2012 zo 04.10.2012). Ak nadobudne následne predmet plnenia tretia osoba, povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie na ňu s predmetom bezdôvodného obohatenia neprechádza. Z uvedeného dôvodu je právne bezvýznamné, či Š. K. odovzdal alebo neodovzdal finančné prostriedky získané (aj) od žalobcu realizátorovi výroby a dodávky plastových okien a či peňažné prostriedky ním inkasované boli inkasované oprávnene. Pre právny základ tohto sporu bolo podstatné iba to, kto inkasoval peňažné prostriedky, či ich inkasoval dôvodne a v akej výške. Rozhodujúcou je tá skutočnosť, že žalovaný nebol adresátom plnenia, lebo neprijal plnenie od žalobcu ani s ním nikdy nedisponoval. Zhodné boli v tomto smere výpovede svedkov Š. K. a J.. B. X. (účtovníčky žalovaného), že príjmový doklad, potvrdzujúci prevzatie žalovanej sumy Š. K., nikdy nebol pojatý do účtovníctva žalovaného. 44. Aj v prípade, že by sa doplneným dokazovaním preukázalo, že Š. K. žalovanú sumu neodovzdal realizátorovi dodávky okien, nič to nemení na závere o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, preto z hľadiska rozhodnutia vo veci samej vykonanie dokazovania v tomto smere (či došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov realizátorovi dodávky) je nadbytočné. 45. Odvolací súd zdôrazňuje, že záver o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného súd vyvodil zo skutkového zistenia, že finančné prostriedky od žalobcu prevzal Š. K., ale tieto nezaúčtoval do účtovníctva žalovaného, teda záver o nedostatku pasívnej legitimácie nevychádza len z tvrdenia Š. K., že finančné prostriedky odovzdal realizátorovi dodávky okien, ako to nesprávne prezentuje žalobca v odvolaní. 46. Čo sa týka posúdenia otázky premlčania, odvolací súd konštatuje, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Počiatok subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1 OZ teda zahŕňa jednotu skutočnej vedomosti oprávneného o existencii bezdôvodného obohatenia sa na jeho úkor a o povinnom, ktorý sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Základným predpokladom behu subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 OZ je teda skutočnosť, že na strane povinného bezdôvodné obohatenie skutočne vzniklo. Nakoľko v konaní aj odvolací súd dospel k záveru, že vo vzťahu k žalovanému nebol naplnený predpoklad vzniku práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, z dôvodov uvedených vyššie, otázku premlčania nároku žalobcu, ako aj otázku začiatku plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby, úmyselného bezdôvodného obohatenia prípadne námietku premlčania v rozpore s dobrými mravmi, neposudzoval. 47. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch, vrátane výroku o trovách konania, v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, avšak trovy odvolacieho konania mu preukázateľne nevznikli. Žalobca pre neúspech v odvolacom konaní nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).