Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cob/217/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111215489 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7111215489.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a sudcov JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: U., s.r.o., R. XXX, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného X.. B. G., advokátom, J. XX, XXX XX S. proti žalovanému: Q. plus, spol. s r. o., J. XX, XXX XX S., IČO: XX XXX XXX zastúpenému X.. Q. I., ml., advokátom, W. jednoty č. 8, XXX XX S. v konaní o zaplatenie 7.246,75 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 30.9.2015 č. k. 27Cb/122/2011-334 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. P r i z n á v a žalujúcej strane plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 30.9.2015 č.k. 27Cb/122/2011-334 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 7.246,75 eur s 12,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.060,94 eur od 12.9.2008 do 19.11.2010, zo sumy 1.060,94 eur od 20.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 3.341,76 eur od 1.10.2008 do zaplatenia a zo sumy 2.844,05 eur od 3.10.2008 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súčasne zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 4.044,60 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že Zmluva „Podmienky dodávky práce k objednávke č. XXXXXXXX“ zo dňa 23.7.2008 bola podpísaná predchodcom žalobcu a žalovaným. V článku 5. Platobné podmienky bod 5.3. bola dohodnutá lehota splatnosti faktúr 30 dní odo dňa doručenia objednávateľovi za predpokladu, že dovtedy budú realizované platby investora objednávateľovi za predmet fakturácie. Splatnosť uvedených dokladov sa predlžuje o dobu omeškania platieb investora. Z vykonaného dokazovania mal ďalej súd prvej inštancie za preukázané, že predchodca žalobcu spoločnosť Q. s.r.o. vykonala pre žalovaného zemné práce strojom S. XXX a S. V hodnotu ktorých vyfakturovala spornými faktúrami, preto mu vzniklo právo na zaplatenie hodnoty vykonaných prác. Sporná bola splatnosť faktúr. Žalobca tvrdil, že faktúry sa stali splatnými dňom vo faktúrach uvedenými. Žalovaný tvrdil, že bola uzavretá medzi nimi dohoda, že lehota splatnosti faktúr je 30 dní od ich doručenia za predpokladu, že dovtedy budú realizované platby investora objednávateľovi za predmet fakturácie a teda, že splatnosť faktúr sa predlžuje o dobu omeškania platieb investora. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie posúdil predmetnú časť zmluvy uzavretú dňa 23.7.2008 ako zmluvu, ktorá je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Právo teda nielen bráni vzniku právnych úkonov, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, ale zároveň zakazuje aj výkon práv, ktoré síce vznikli v súlade s právom, ale ich výkon je v kolízii so zásadami poctivého obchodného styku. Zákaz zneužitia práva podľa súdu prvej inštancie treba chápať ako všeobecne platnú zásadu v práve, ktorá vyjadruje právny vzťah práva a morálky a treba vždy na ňu brať zreteľ. Zhotoviteľovi vzniká nárok na zaplatenie ceny diela jeho ukončením, pričom odkazujúce ustanovenie zmluvy viažucej na úhradu diela zo strany investora nemôže byť na ťarchu zhotoviteľa. V danom prípade konanie žalovaného vzhľadom na nemožnosť určenia konečnej lehoty splatnosti je potrebné posudzovať ako konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa 265 Občianskeho zákonníka, pričom takéto konanie nepožíva právnu ochranu. Takýto odklad fakturácie znamená zneužitie práva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie hodnoty vykonaných zemných prác žalobcovi. Keďže si žalobca vzhľadom na neuhradené pohľadávky v lehote splatnosti uplatnil aj nárok na úrok z omeškania, súd v súlade s ust. § 265 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka priznal žalobcovi aj úroky z omeškania tak, ako sú uvedené vo výroku tohto rozsudku. 3. Na zistený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie ustanovenie § 536 Obchodného zákonníka, ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, ustanovenie § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. 4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadaný rozsudok vo všetkých jeho výrokoch zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. 6. Odvolanie podal žalovaný z dôvodov obsiahnutých v § 205 ods. 2 písm. a), d), a f) O.s.p. a ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že žalovanému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na to, že predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 23.7.2008 zmluvu „Podmienky dodávky práce k objednávke č. XXXXXXXX“ . V konaní však nebol nikdy predložený originál takejto zmluvy. Vysporiadanie sa s týmto dôkazom bolo esenciálne pre konanie vzhľadom na to, že v jeho článku 5.3. zmluvné strany dohodli odklad splatnosti faktúr za predpokladu, že nebudú realizované platby investora žalovanému. Keďže zo strany investora diela spoločnosti Y. s.r.o. v konkurze cena diela žalovaným uhradená nebola, namietal splatnosť faktúr. Súd prvej inštancie považoval vyššie citovanú zmluvu za platný právny úkon. Ďalej súd prvej inštancie uzavrel, že vzhľadom na nemožnosť určenia konečnej lehoty splatnosti faktúr takéto konanie nepožíva právnu ochranu a s poukazom na ust. § 265 Obchodného zákonníka je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. 7. Žalovaný sa s názorom súdu prvej inštancie v žiadnom prípade nestotožňuje. Súd vôbec nepovažoval za potrebné riadne vysvetliť, prečo by malo byť dané ustanovenie v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Obmedzil sa len na strohé konštatovanie rozporu ustanovenia so zásadou poctivého obchodného styku, čo v žiadnom prípade nepostačuje. Súd by mal vysvetliť, prečo práve v tomto konkrétnom prípade ide o naplnenie dikcie ust. § 265 Obchodného zákonníka a na podporu svojich tvrdení uviesť relevantné tvrdenia podporené, či už ustálenou súdnou praxou, prípadne názormi odborníkov z aplikačnej praxe, čo sa však nestalo. Z tohto dôvodu považuje žalovaný rozsudok za riadne neodôvodnený a nepreskúmateľný, čím bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Ďalej žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že odklad splatnosti faktúr do času úhrady ceny diela investorom je v stavebníctve úplne bežný a zaužívaný. Týmto ustanovením sa jednotliví zhotovitelia diela v rámci tzv. reťazovitých subdodávok poisťujú, aby v prípade neuhradenia ceny generálnym investorom diela neboli oni škodní a dostali by sa do situácie, že síce vykonali dielo aj na svoje náklady, od generálneho investora zaplatené nedostanú, pričom oni sú povinní zaplatiť svojim dodávateľom. Pripustenie názoru súdu prvej inštancie by znamenalo nebezpečný precedens, nakoľko množstvo zmlúv o dielo v dnešných podmienkach obsahuje takéto dojednania. Akceptáciou názoru súdu prvej inštancie by sa žalovaný dostal do situácie, že on síce od investora cenu diela neobdŕžal, avšak napriek tomu je povinný zo svojho majetku uspokojiť žalobcu. Také rozhodnutie značne poškodzuje žalovaného a javí sa ako nespravodlivé. Súd svojim rozhodnutím poprel opodstatnenosť odkladacej podmienky ako inštitútu občianskeho práva a nepriznal jej právnu relevanciu. 8. Žalovaný namietal v odvolaní aj spôsob, akým súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania. Tento považoval za nesprávny. Navrhol v prípade, že súd žalobe vyhovie, aby súd rozhodol o trovách s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Dôvodom hodným osobitného zreteľa mala byť práve tá skutočnosť, že žalovanému cena diela investorom uhradená nebola a neostávalo mu nič iné ako sa v konaní procesne brániť. Za kardinálny nedostatok odôvodnenia napadaného rozsudku považuje žalovaný to, že s návrhom žalovaného na aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal a v odôvodnení o tom absentuje akákoľvek zmienka. 9. Žalovaný považuje napadaný rozsudok za nespravodlivý obsahujúci nebezpečný precedens v obchodnoprávnych vzťahoch, pričom navyše nie je ani riadne odôvodnený. 10. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I potvrdiť ako vecne správny a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedol, že dôvody odvolania neobstoja. Žalobca nesúhlasí, že by na základe tvrdenia , že zmluva „Podmienky dodávky práce k objednávke č. XXXXXXXX“ zo dňa 23.7.2008 je neplatná tým, že je podpísaná obidvoma jej účastníkmi. Jeden z účastníkov a to štatutárny zástupca právneho predchodcu žalobcu ako svedok vypovedal, že on podmienky dodávok prác v objednávke č. XXXXXXXX zo dňa 23.7.2008 nikdy nepodpísal, keďže tento prejav vôle sám spochybnil účastník, žalobca trval na to, aby z dôvodov právnej istoty žalovaný predložil originál tejto zmluvy, čo sa však nestalo. S posúdením odkladu splatnosti lehoty faktúr súdom prvej inštancie, že tieto sú v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, sa žalobca stotožňuje. Žalobca by sa nikdy nemohol domôcť úhrady ním zrealizovaných prác a uvedená skutočnosť sa zo strany žalobcu nedá ani overiť, nakoľko žalobca nemá prístup k účtu žalovaného ako zhotoviteľa diela vo vzťahu k investorovi. Žalovaný hodnoverným spôsobom nikdy nepreukázal, v akom rozsahu, že by bol práce voči investorovi fakturoval. Na základe uvedeného žalobca zastáva preto názor, že súd prvej inštancie rozhodol správne tak po vecnej ako aj právnej stránke. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný právo na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia voči žalovanému, ktorý mu odmieta uhradiť faktúru za zrealizované práce, pričom ich splnenie a výška ceny neboli nikdy sporné. Žalobca vylučuje, aby súd s poukazom na ust. § 150 ods. 1 nepriznal náhradu trov konania úspešnému žalobcovi z dôvodu, že žalovaný sám navrhol vykonať dôkazy týkajúce sa incidenčnej žaloby, v ktorých bol vyslovený právny názor o neplatnosti odkladacej podmienky splatnosti faktúr, o čom žalovaný musel mať vedomosti, aj napriek tomu robil v spore zbytočné prieťahy. 11. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z. ďalej len CSP). 12. Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016 postupoval na základe úpravy z prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti už podľa tohto zákona. 13. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov , ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 14. Keďže však v danej veci bolo odvolanie podané ešte pred 1.7.2016 podmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právnom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty sa vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1,2 CSP) ako aj o potrebe ústavne konformného a eurokonformného výkladu foriem vnútroštátneho práva (čl. 3. ods. 1 CSP). 15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f) O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.12.2016 o 9.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 200/II., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 21.12.2016 podľa § 219 ods. 1, 3 O.s.p., § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP. 17. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a na jeho doplnenie odvolací súd uvádza: 18. Žalovaný namietal odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p. 19. Odvolací dôvod označený žalovaným podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 písm. a) - h) O.s.p. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov patrí medzi vady konania v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. (odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom), pretože nepreskúmateľnosť rozhodnutia bráni účastníkovi konania v možnosti brániť sa proti príslušnému rozhodnutiu. Rozhodnutie je nepreskúmateľné ak pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov v jeho odôvodnení nie je možné zistiť, ako súd dospel k záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ako dospel k samotnému rozhodnutiu v danej veci. 20. Ďalší odvolací dôvod uvedený žalovaným podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom , ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, alebo že je v hodnotení dôkazov alebo skutočností z hľadiska závažnosti, zákonnosti a pravdivosti logický rozpor. 21. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) uvádzaného žalovaným v odvolaní, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistení skutkový stav, to znamená, že zo zisteného skutkového stavu vyvodzuje, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 22. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej namietané odvolacie dôvody žalovaným nie sú dané. 23. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu v intenciách návrhoch účastníkov vo veci dostatočne a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil postupom podľa § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel aj k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. 24. Žalovaný v podanom odvolaní napáda závery súdu prvej inštancie , že pre nemožnosť určenia konečnej lehoty splatnosti faktúr takéto konanie nepožíva právnu ochranu a odklad fakturácie znamená zneužitie práva. 25. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti nezistil nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami významnými pre rozhodnutie a uviedol, že vzhľadom na nemožnosť určenia konečnej lehoty splatnosti faktúry je potrebné posudzovať toto konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. 26. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že sám žalovaný si prihlásil svoju pohľadávku voči investorovi spoločnosti Y., s.r.o., V. XX, V. v konkurznom konaní XK/XX/XXXX, ktorá bola rozsudkom č. k. XCbi/XX/XXXX-XXX zo dňa 21.6.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4CoKR/3/2012 zo dňa 9.4.2013 určená za pohľadávku zistenú. O uspokojení pohľadávky žalovaného z konkurzného konania bude rozhodnuté v rozvrhovom uznesení. Prípadné neuspokojenie pohľadávky žalovaného (pre nedostatok majetku v konkurznom konaní) nemôže mať za následok nevymáhanie pohľadávky žalobcom. 27. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu. 28. Obchodný zákonník nedefinuje pojem poctivého obchodného styku, avšak z právnej teórie a súdnej praxe vyplýva, že ide o také konanie podnikateľa, ktorý výkonom práva zjavne poškodzuje druhú zmluvnú stranu s cieľom spôsobiť jej ujmu. 29. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že konanie žalovaného vzhľadom na nemožnosť určenia konečnej lehoty splatnosti faktúry je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a dohodnutý odklad fakturácie medzi žalobcom a žalovaným znamená zneužitie a nevymožiteľnosť práva. 30. Samotná skutočnosť že žalovaný ma odlišný právny názor než súd prvej inštancie bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ním tvrdenú vadu v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. 31. K námietke žalovaného uvedenej v odvolaní ohľadne navrhnutej aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd uvádza, že ust. § 150 O.s.p. možno aplikovať iba v celkom výnimočnom prípade ktorý musí byť v rozhodnutí náležite odôvodnený. Pri posudzovaní okolnosti hodných osobitného zreteľa treba prihliadať nielen na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolností, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. nemožno považovať skutočnosť, že žalovanému nebola cena diela investorom uhradená, a preto mu neostávalo nič iné ako sa v konaní brániť. Nárok žalobcu bol v konaní opodstatnený, žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené a preto súd prvej inštancie správne aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania. 32. Keďže odvolací súd z odvolania nemal za preukázané, v čom bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom prvej inštancie, nepovažoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné a neodôvodnené ako aj sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania, preto v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. 33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník (§396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP) rešpektujúc ust. § 251 CSP v zmysle ktorého je možné priznať len odôvodnené a účelne vynaložené trovy. 34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).