Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Cob/134/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111220183 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7111220183.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu C.. Q. L. a členov senátu G.. G. T. a C.. A. A. v právnej veci žalobcu: M. L. - D.-W., W. 4, F., B.: XX XXX XXX zastúpeného C.. D. D., advokátom, V. XX, L. proti žalovaným: 1. D., s.r.o., W. 8, L., B. XX XXX XXX a 2. A. E., W. 8, L., obaja zastúpení C.. G. F. ml., advokátom, E. jednoty X, L. o zaplatenie XXX,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného v l. rade proti rozsudku O. súdu L. II zo dňa XX.X.XXXX č. k. XXCb XX/XXXX-XXX, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného v l. rade zaplatiť žalobcovi XXX,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. M e n í rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške X,X% denne zo sumy XXX,- eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške XX% ročne zo sumy XXX,- eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh proti žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovaného v l. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu XXX,- eur s X,X% úrokom z omeškania denne od XX.XX.XXXX do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie založil súd prvého stupňa na zistení, že účastníci konania uzavreli dňa XX.X.XXXX Zmluvu o prevedení plošnej inzercie na plagátoch č. X/XX.XX.XXXX podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa na základe písomných požiadaviek a podkladov žalovaného v l. rade ako inzerenta a následnej korektúry inzerenta zhotoviť plošnú inzerciu inzerenta na reklamné plagáty pre kultúrnu organizáciu a zaistiť prostredníctvom nej po dohodnutú dobu vylepenie (vyvesenie) týchto plagátov s inzerciou na reklamných miestach a záväzok žalovaného v 1. rade ako inzerenta zaplatiť za to zhotoviteľovi cenu vrátane DPH za podmienok stanovených v zmluve, vo Všeobecných podmienkach prevádzania plošnej inzercie vytlačených na druhej strane zmluvy a v písomných požiadavkách inzerenta, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Zmluvné strany si dohodli cenu plnenia vo výške XXX eur plus DPH s tým, že zhotoviteľovi vznikne nárok na zaplatenie dohodnutej ceny za prevedenie inzercie v okamihu odovzdania plagátov s inzerciou k dotlači kultúrneho či športového programu pre prvý výlep (čl. 5 bod 5.1 všeobecných podmienok). Súd prvého stupňa zistil, že na predloženom reklamnom plagáte sú umiestnené reklamy viacerých podnikateľských subjektov vrátane reklamného textu žalovaného. T. E. v potvrdení zo dňa X.XX.XXXX uviedol, že prevzal XXXX A1 ks a X XXX A2 ks bianko plagátov na program kina L. v Košiciach a zabezpečí ich distribúciu po dobu XX mesiacov, vylepovanie plagátov žalobca zabezpečil prostredníctvom G. T. na základe dohody o vyvesovaní reklamných plagátov. Následne dňa X.XX.XXXX žalobca vystavil žalovanému faktúru č. FZ XXXXXX na sumu XXX,- eur splatnú XX.XX.XXXX, ktorú žalovaný nezaplatil. Žalovaný tvrdil, že žalobca nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy, pretože k vylepeniu plagátov nedošlo a vylepenie plagátov žalobca nepreukázal, napr. fotodokumentáciou. Žalovaný namietal kvalitu vytlačených plagátov, ktoré videl ešte pred ich údajným vyvesením a uviedol, že aj keby bol nejaký výlep plagátov uskutočnený, nedošlo k nemu na dohodnutých miestach. Súd prvého stupňa nárok uplatnený žalobou právne posúdil podľa XXX ods. 2 Obchodného zákonníka o nepomenovanej zmluve, konštatoval, že v zmluve sú vymedzené práva a povinnosti zmluvných strán a zo zmluvy nepochybne vyplýva povinnosť žalobcu vytlačiť a umiestniť plagáty na reklamných miestach, ktorých výber bol v právomoci žalobcu a žalobca mal právo rozhodnúť sa, koho poverí výlepom plagátov. Súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca v konaní preukázal vyhotovenie plošnej inzercie na základe podkladov a požiadaviek žalovaného a preukázal aj to, že plagáty so zhotovenou inzerciou odovzdal zamestnancovi, ktorý na základe dohody o vykonaní práce mal plagáty vylepiť. Zdôraznil, že zo všeobecných zmluvných podmienok nevyplýva povinnosť žalobcu vylepovanie plagátov na konkrétnom vývesnom mieste. Súd prvého stupňa na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca splnil záväzky z uzavretej zmluvy, žalovaný v 1. rade však dohodnutú cenu nezaplatil, preto uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu s úrokmi z omeškania vo výške XX% denne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, pretože žalovaný v 1. rade sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku. Žalobu proti žalovanému v 2. rade súd prvého stupňa zamietol, lebo dospel k záveru, že zo zmluvy nevyplýva, že žalovaný v 2. rade ako konateľ žalovaného v 1. rade podpísal zmluvu aj ako ručiteľ a prejavil vôľu prevziať na seba ručiteľský záväzok za splnenie povinnosti žalovaného v l. rade voči žalobcovi. S poukazom na listinné dôkazy predložené žalobcom, súd prvého stupňa uviedol, že nepovažoval za potrebné vypočuť ako svedka G. T., lebo tento výsluch by bol nadbytočný. Uviedol tiež, že na reklamných plagátoch je ďalších XX subjektov a žiaden z nich nereklamoval splnenie povinnosti žalobcom. Súd prvého stupňa zdôraznil, že žalovaný v l. rade nereklamoval nesplnenie povinnosti zo strany žalobcu a prvý raz jeho nárok spochybnil až v odpore proti platobnému rozkazu. Súd prvého stupňa rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade. Odvolaním napadol len druhý výrok rozsudku, t. j. výrok, ktorým súd prvého stupňa uložil povinnosť žalovanému v l. rade zaplatiť žalobcovi XXX,- eur s X,X% denným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolanie odôvodnil nesprávnymi skutkovými zisteniami, ku ktorým dospel súd na základe vykonaných dôkazov, tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/, písm. d/ a písm. f/ O. s. p.). Odvolateľ zastával názor, že v konaní nebolo dostatočne preukázané, že žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela naozaj vznikol. S poukazom na čl. 5.1 všeobecných podmienok a odôvodnenie skoršieho zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu tvrdil, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela minimálne preto, že nebola splnená podmienka zabezpečenia vyvesovania plagátov prostredníctvom kultúrnej organizácie. Žalovaný v l. rade uviedol, že odvolací súd zistil, že žalobca nemá zmluvu so žiadnou kultúrnou organizáciou a vyvesovanie plagátov mal zabezpečovať G. T., zamestnanec žalobcu na základe Dohody o vyvesovaní reklamných plagátov z X.XX.XXXX. Tieto skutočnosti súd nehodnotil a súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej ceny, pretože preukázal uzatvorenie Dohody o vykonaní práce so svojim zamestnancom, ktorý mal vykonať vyvesovanie reklamných plagátov. Žalovaný v l. rade zotrval na tvrdení, že všeobecné podmienky ako neoddeliteľná súčasť zmluvy jasne dohodli podmienku vzniku nároku na zaplatenie ceny za vykonanie inzercie okamihom odovzdania plagátov s inzerciou kultúrnej organizácii. Žalobca túto podmienku zmluvy nesplnil. Tvrdil tiež, že žalobca nepreukázal, že k vylepovaniu plagátov došlo a že boli vyhotovené v takej podobe, ako si to žalovaný v l. rade objednal. Na základe týchto skutočností žalovaný v l. rade vyslovil presvedčenie, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané splnenie povinnosti žalobcom podľa zmluvy a tým aj vznik žalobou uplatneného nároku. Zastával názor, že je neprípustné, aby mal súd preukázané splnenie povinnosti len predložením Dohody so zamestnancom o vylepovaní plagátov a predložením zoznamu miest, kde mali byť plagáty vyvesené, pričom na uvedenom súpise miest chýba akýkoľvek podpis, k čomu sa tento zoznam viaže a nie je na ňom žiaden podpis či pečiatka ani potvrdenie, že k výlepu skutočne došlo. Takýto postup súdu považoval žalovaný v l. rade za odňatie možnosti konať pred súdom. S poukazom na všeobecné podmienky zmluvy, podľa ktorých mal žalobca zabezpečovať vylepovanie plagátov kultúrnou organizáciu, žalovaný v l. rade uviedol, že bol presvedčený, že ak sa vylepovanie uskutoční týmto spôsobom, prebehne bez problémov a uskutoční sa na takých miestach, ktoré zodpovedajú pojmu „reklamné miesta“ Vyslovil presvedčenie, že k vylepovaniu plagátov nedošlo, čím žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie dohodnutej ceny. Žalovaný v l. rade vytýkal súdu prvého stupňa aj nesprávne rozhodnutie o úrokoch z omeškania, keď žalovanému v 1. rade uložil v napadnutom rozsudku povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške X,X% denne a v skoršom rozsudku uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť úroky z omeškania XX% ročne, pričom neuviedol dôvody, pre ktoré rozhodol inak ako v predchádzajúcom rozsudku. Z tohto dôvodu považoval napadnutý rozsudok v tejto časti za nepreskúmateľný. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v l. rade navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. V celom rozsahu sa s ním stotožnil, lebo napadnutý rozsudok považoval za správny. Poukázal na to, že obaja žalovaní vo svojich podaniach vždy namietali niečo iné - v odpore tvrdili, že inzercia nespĺňala svoj reklamný účel, lebo vraj žalobca inzerciu nevylepil na reklamných miestach; v odvolaní proti skoršiemu rozsudku okresného súdu namietali, že objednané reklamy neboli umiestňované na dohodnutých miestach tak, aby splnili svoj účel, pričom v zmluve neboli dohodnuté miesta výlepov; v druhom odvolaní namietali, že plagáty neboli vyhotovené v žalovaným objednanej podobe. Úroky z omeškania považoval žalobca za priznané v súlade s platnou právnou úpravou. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v l. rade v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu o veci samej podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné len v časti o úrokoch z omeškania. Odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol, v tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť a nebol odvolacím súdom preskúmavaný. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre úplné zistenie skutkového stavu, svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa § 132 O. s. p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, pričom z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie uplatnenej istiny. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne skutočnosti vo vzťahu k žalobcom uplatnenej istine, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, pretože žalovaný v l. rade v odvolaní uvádzal rovnaké dôvody a poukazoval na rovnaké skutočnosti, ako v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku skutkovo i právne vyporiadal. V konaní nebolo sporné, že účastníci uzavreli zmluvu o prevedení plošnej inzercie na plagátoch a nebolo sporné ani právne posúdenie tejto zmluvy ako zmluvy nepomenovanej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže žalobca a žalovaný v l. rade ako zmluvné strany sú podnikatelia a zmluvný vzťah vznikol v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. Pre platné uzavretie nepomenovanej zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka sa vyžaduje, aby účastníci dostatočne určili predmet svojich záväzkov, pretože zmluva účastníkov konania (o reklame) nie je upravená ako zmluvný typ v Obchodnom zákonníku, práva a povinnosti jej účastníkov sa riadia predovšetkým ustanoveniami zmluvy, v tomto prípade aj všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Vzhľadom na špecifický charakter zmluvy a dispozitívnosť jej úpravy, je vecou zmluvných strán, akým spôsobom si upravia vzájomné vzťahy a aké práva a povinnosti zmluvných strán zakotvia v zmluve. V odvolaní žalovaný v l. rade namietal dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku preto, že žalobca nepreukázal, že plagáty s inzerciou vylepil a tvrdil, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie uplatnenej sumy, pretože tento bol viazaný na odovzdanie plagátov na vyvesenie kultúrnej organizácii, prostredníctvom ktorej mal žalobca zabezpečiť vyvesovanie plagátov po dohodnutú dobu. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa zastáva názor, že žalobca listinnými dôkazmi - faktúrami z tlačiarne za vytlačené plagáty, dohodou o vyvesovaní plagátov s G. T., výpismi z účtu o úhradách dohodnutej odmeny M. T. za „výves L.“ a zoznamom vývesných miest preukázal, že zabezpečil vytlačenie žalovaným v l. rade objednanej inzercie (spolu s inzerátmi iných inzerentov) na plagátoch, čo napokon potvrdil aj sám žalovaný v l. rade, keď uviedol, že vytlačený plagát u žalobcu videl; a zabezpečil aj ich vyvesenie, pričom žalovaný v l. rade na výsluchu zamestnanca žalobcu G. T. netrval. Pokiaľ žalovaný v l. rade tvrdil, že žalobca mal preukázať vyvesenie plagátov fotodokumentáciou, odvolací súd poukazuje na obsah zmluvy a všeobecných podmienok, z ktorých táto povinnosť žalobcu nevyplýva a žalovaný v l. rade ani netvrdil, že v čase podpisu zmluvy žiadal, aby žalobca týmto spôsobom preukazoval vylepovanie plagátov. Je potrebné uviesť, že účastníci konania si v zmluve nedohodli mechanizmus kontroly vyvesovania plagátov. Žalovaný v l. rade až v odvolaní uviedol, že bol presvedčený, že ak vyvesovanie plagátov zabezpečuje žalobca prostredníctvom kultúrnej organizácie, prebehne bez problémov a uskutoční sa na takých miestach, ktoré zodpovedajú pojmu „reklamné miesta“. Neuviedol však, či a akú kultúrnu organizáciu mu žalobca označil, ktorá v ňom mala vzbudiť takéto presvedčenie, prípadne či sám vyzval žalobcu, aby mu označil túto kultúrnu organizáciu, ktorá bude plagáty vyvesovať. Podľa čl. 4.2 všeobecných podmienok inzerent berie na vedomie, že zaistenie vylepovania plagátov zo strany zhotoviteľa nezahŕňa zaistenie konkrétneho vývesného miesta či vývesných miest, ani kvantifikáciu zverejnených plagátov s inzerciou inzerenta ich vylepovaním alebo vyvesovaním čo do počtu zverejnených plagátov, množstva ich vylepovania alebo obnovy poškodených plagátov. Umiestnenie, rozdelenie a množstvo zverejnených plagátov je vo výlučnej kompetencii kultúrnej organizácie a zhotoviteľ nepreberá akékoľvek záväzky v uvedenom zmysle. To obaja účastníci tejto zmluvy ako okolnosť nemajúcu vplyv na obsah tohto záväzkového vzťahu, výslovne prehlasujú. Z citovaného ustanovenia zmluvy vyplýva, že žalovaný v 1. rade súhlasil s tým, že je na vôli kultúrnej organizácie, resp. žalobcu, ktorý sám zabezpečoval vyvesovanie plagátov, kde, kedy a koľko plagátov vyvesí, pretože ani v samotnej zmluve nie je uvedené, aké množstvo plagátov a ako často majú byť po dobu jedného roka vyvesované. Žalovaný v l. rade v konaní tvrdil, že žalobca nezabezpečil vyvesenie plagátov, pretože sa nenachádzali na miestach podľa zmluvy tam, kde to bolo dohodnuté so žalobcom, a to preto, že na týchto miestach ich nevidel, keď sa bol pozrieť. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmluve nie sú uvedené žiadne vývesné miesta, žalovaný v l. rade neuviedol, konkrétne ktoré vývesné miesta mal na mysli a pokiaľ spochybňoval zoznam vývesných miest predložených žalobcom neuviedol, v čom sa líši od reklamných miest, na ktorých sa mal dohodnúť so žalobcom. K odvolacej námietke žalovaného v 1. rade, že žalobcovi mohol podľa podmienok zmluvy vzniknúť nárok na dohodnutú odplatu až po odovzdaní plagátov kultúrnej organizácii, čo sa nestalo, odvolací súd uvádza: Predmetom zmluvy o prevedení plošnej inzercie na plagátoch je záväzok žalobcu ako zhotoviteľa zhotoviť plošnú inzerciu podľa požiadaviek inzerenta a zaistiť prostredníctvom kultúrnej organizácie po dohodnutú dobu vyvesovanie týchto plagátov na reklamných miestach. To znamená, že žalobca zodpovedá žalovanému v l. rade ako inzerentovi nielen za to, že vyhotoví plagáty, ale zodpovedá aj za ich vyvesenie, pretože to je zmyslom a účelom tejto zmluvy - na verejne prístupných miestach na plagátoch propagovať spoločnosť žalovaného v l. rade. Či tak urobí prostredníctvom kultúrnej organizácie, ako je to uvedené vo všeobecných podmienkach, alebo prostredníctvom športovej alebo inej organizácie alebo vyvesovanie zabezpečí inou fyzickou osobou, nie je podľa názoru odvolacieho súdu rozhodujúce. Podstatné je, že splní záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy - zaistiť vylepenie plagátov, čo v predmetnej veci preukázal žalobca dohodou s M. T. zo dňa X.XX.XXXX, ktorý v prílohe č. 1 k zmluve z toho istého dňa potvrdil prevzatie reklamných plagátov a zaviazal sa každý mesiac po dobu jedného roka vyvesiť XXX ks plagátov formátu A1 a XXX ks formátu K z toho XXX ks v meste a XXX ks v okolí mesta vždy do 5. dňa v mesiaci. za túto činnosť mu žalobca každý mesiac v rozhodnom období aj zaplatil, čo preukazoval výpismi z účtu. Pokiaľ žalovaný v l. rade poukazoval na dôvody zrušujúceho rozhodnutia, tieto vychádzali iba zo skutočností, ktoré boli známe odvolaciemu súdu v čase rozhodovania a z dôkazov, ktoré odvolací súd nehodnotil. Ak následne súd prvého stupňa doplnil dokazovanie, potom správne posudzoval nárok žalobcu a obranu žalovaných podľa skutkového stavu, aký v konaní po zrušení skoršieho rozhodnutia zistil a vo vzťahu ku kultúrnej organizácii, ktorá mala pre žalobcu vykonávať vyvesovanie plagátov, s poukazom na zistené skutočnosti v ďalšom konaní, súd prvého stupňa právnu úpravu jasne a zrozumiteľne vysvetlil ako hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a ako vec právne posúdil. S jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Dňom podpisu uvedenej zmluvy vznikol žalobcovi nárok na dohodnutú odmenu, preto dôvodne vystavil žalovanému v l. rade dňa X.XX.XXXX spornú faktúru. Aj v súčasnosti platí zásada rímskeho práva „vigilantibus iura scripta sunt“ - nech každý si stráži svoje práva, resp. práva patria len bdelým (ostražitým, pozorným, opatrným), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva uplatňovali, bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné satisfakčné a pod. Každý je zodpovedný za svoje rozhodnutia a za to, čo podpisuje. Žalovaný v l. rade v konaní namietal, že žalobcom vyhotovené plagáty boli nekvalitné a že žalobca nezabezpečil vylepenie (vyvesenie) plagátov na reklamných miestach, na ktorých sa dohodol so žalovaným l. rade, čo mal zistiť priamo na týchto reklamných miestach. V konaní však ani netvrdil, že uplatnil práva zo zodpovednosti za vady (vyhotovenie plagátov) alebo že vyzýval žalobcu na splnenie si povinnosti zabezpečiť vyvesovanie reklamných plagátov, prípadne že urobil iné opatrenia na splnenie povinností žalobcom vyplývajúcich mu zo zmluvy o prevedení plošnej inzercie na plagátoch. Vzhľadom na to, že počas trvania zmluvného vzťahu žalovaný v l. rade nenamietal neplnenie si povinností žalobcom vyplývajúcich mu zo zmluvy a prevzal faktúru, ktorou mu žalobca vyúčtoval dohodnutú cenu a tiež upomienky a pokus o pokonávku (v konaní ich doručenie žalobcom nespochybnil), potom námietky žalovaného v 1. rade vznesené až po začatí súdneho konania vyvolávajú dôvodné pochybnosti aj s poukazom na to, že žalovaný v l. rade svoje námietky vôbec nekonkretizoval (kde mali byť vyvesené podľa dohody plagáty, kedy a kde zistil, že plagáty neboli vyvesené a pod.). Odvolací súd zastáva názor, že žalobca preukázal splnenie zmluvnej povinnosti v súlade s podmienkami zmluvy, preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o povinnosti žalovaného v l. rade zaplatiť žalobcovi sumu XXX,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Odvolanie žalovaného v l. rade bolo však dôvodne podané čo do povinnosti uloženej žalovanému v l. rade zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v sadzbe X,X% denne zo sumy XXX,- eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že skorším rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX č. k. XXCb XX/XXXX- XX v spojení s dopĺňacím rozsudkom z toho istého dňa č. k. XXCb XX/XXXX-XX súd prvého stupňa zaviazal žalovaných v l. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne XXX,- eur s XX% úrokom z omeškania ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného a v prevyšujúcej časti žalobcom uplatnených úrokov z omeškania žalobu zamietol. Proti rozsudku a dopĺňaciemu rozsudku podali odvolanie len žalovaní v l. a 2. rade. Odvolací súd uznesením z XX.X.XXXX č. k. XCob/XX/XXXX-XXX zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi XXX,- eur s prísl. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konania a odmietol odvolanie žalovaných proti výroku dopĺňacieho rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania, pretože zamietnutím žaloby v tejto časti žalovaným nevznikla žiadna ujma. Predmetom konania po vrátení veci súdu prvého stupňa ostal nárok žalobcu proti žalovaným na zaplatenie XXX,- eur s XX% úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia a trov konania. Ak súd prvého stupňa v novom rozsudku uložil žalovaným povinnosť okrem istiny zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške X,X% denne, priznal žalobcovi viac práv, ako v konaní uplatňoval. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil žalovanému v l. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške X,X% denne zo sumy XXX,- eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že uložil žalovanému v l. rade zaplatiť žalobcovi zo sumy XXX,- eur úroky z omeškania vo výške XX% ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Súd prvého stupňa nerozhodol o trovách konania, preto aj o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 4 O. s. p. súd prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.