Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/427/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111222553 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7111222553.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: H. W., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, v konaní o zaplatenie 1 259,35 € s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 35C/86/2012-103 zo 17.9.2013 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania vrátane trov vedľajšieho účastníka účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 846,53 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 846,53 € od 29.1.2010 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 50,79 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vedľajší účastní nemá právo na náhradu trov konania. Žalobcovi vracia súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 18,13 € prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, do 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozsudku. Vychádzal z toho, že písomným podaním doručeným súdu dňa 23.8.2012 oznámil žalobca súdu, že berie žalobu v časti o zaplatenie sumy 412,82 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 412,82 € od 29.1.2010 do zaplatenia späť a v tejto časti žiadal konania zastaviť. Čiastočné späťvzatie žalobca odôvodnil skutočnosťou, že upustil od vymáhania zmluvnej pokuty vo výške 995,82 €, avšak žiadal, aby súd zaviazal žalovaného okrem zaplatenia sumy za neuhradené služby vo výške 263,53 €, aj na zaplatenie sumy 583 € a to titulom škody, ktorá žalobcovi v súlade s ust. § 3 bod 3.7 Dodatku preukázateľne vznikla. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilných telefónov (210 € + 210 € + 210 €) a jeho akciovou cenou (19 € + 19 € + 9 €). Žalobcova pohľadávka teda pozostáva z neuhradených služieb vo výške 263,53 € a z nároku na náhradu škody vo výške 583 €, t.j. spolu 846,53 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 29.1.2010 do zaplatenia. Uznesením zo dňa 16.11.2012, č.k. 35C/86/2012-84 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 412,82 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 412,82 € od 29.1.2010 do zaplatenia zastavil. Predmetom tohto konania je zaplatenie pohľadávky za poskytnuté elektronické komunikačné služby - hovorné (§ 42 ods. 4 písm. b), § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov), zaplatenie náhrady škody (§ 420 a násl. ust. Občianskeho zákonníka) a zaplatenie príslušenstva, a to úrokov z omeškania (§ 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 10a, 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009). Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Na základe týchto skutočností v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami súd žalobe vyhovel, nakoľko žalobcom tvrdený skutkový stav považoval za nesporný a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 846,53 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 846,53 € od 29.1.2010 do zaplatenia. O trovách konania vo vzťahu žalobca a žalovaný súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobca ako účastník konania mal vo veci úspech len v časti istiny 846,53 € s príslušenstvom. Vzhľadom na to, že konanie v časti istiny 412,82 € s príslušenstvom bolo zastavené, čo zapríčinil žalobca, priznal súd žalobcovi len náhradu trov konania, ktorá spočíva v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania vo výške 50,79 € (časť poplatku pripadajúca na istinu, ktorá bola konaní priznaná žalobcovi). Uvedenú sumu je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi. V podanom odvolaní žiadal vedľajší účastník (ďalej len VÚ) zmeniť rozsudok a žalobu nad sumu 263,53 € zamietnuť a priznať trovy celého konania. Navrhol priznať aj (trovy prvostupňového a odvolacieho konania). Odvolaním namietal, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty s prísl. je samostatným nárokom. Pokiaľ súd rozhodoval o náhrade trov konania VÚ, bolo jeho povinnosťou rozhodnúť o náhrade trov konania vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku osobitne. Odvolací prijal názor, že podľa výsledku konania vo vzťahu k rozhodnutiu o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty s prísl. vzniklo VÚ právo na náhradu trov konania v plnej výške podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Poukazujúc na uvedené je nepochybné, že do majetkovej sféry a do vlastníctva žalovaného sa mobilný telefón typu LG KS 360 dostal po zaplatení dohodnutej kúpnej ceny vo výške 1 €. Žalobca nepopieral, že žalovaný túto sumu zaplatil a teda úhradou kúpnej ceny sa žalovaný stal vlastníkom mobilného telefónu. Žalobca v pozícii predávajúceho ako jediný mohol ovplyvniť to, že vôbec tretej osobe vec predá a za akú konkrétnu cenu. Cenu predmetu zmluvy - mobilného telefónu určil samotný žalobca a žalovaný ju uhradil. Žalobcovi teda nemohla vzniknúť na tomto mobilnom telefóne škode, keďže žalobca už nie je vlastníkom mobilného telefónu a žiadna iná povinnosť žalovaného vo vzťahu k žalobcovi z titulu zľavnenej kúpnej ceny nevznikla, keďže takáto povinnosť v zmluve ani upravená nie je. Tomu, kto nie je vlastníkom veci, škoda spočívajúca v hodnote veci nemôže vzniknúť, keďže ten, kto nenadobudol vec do vlastníctva, nezískal majetkovú hodnotu, ktorú by mohlo stratiť. Vychádzajúc z cit. zák. ust., základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Pod pojmom škody je potrebné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom . Príčinná súvislosť predstavuje jednu zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu a znamená, že medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou musí byť daný vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhol žalobca potvrdiť rozsudok ako vecne správny. O. i. vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca v konaní o zaplatenie 846,53 € s prísl. (žiadal priznať za neuhradené služby vo výške 263,53 €, aj ďalšie sumy ako výšku škody v súlade s čl. 3 bod 3.7 Dodatku, preto rozsudok je správny. Zmluvná pokuta nebola dojednaná zo strany žalobca s úmyslom privodiť žalovanému neprimerané podmienky zmluvy, ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinností žalovaného a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu (telekomunikačného zariadenia) a jeho akciovou cenou, žalobcovi bola spôsobená škoda tým, že bol získaný mobilný telefón za zvýhodnenú cenu, služby požíval a za tieto po dobu viazanosti neplatil. Išlo o typ SEW595s. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.l, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.l,3 O. s. p., rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O. s. p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti tvrdené už v konaní na súde prvého stupňa, s ktorými sa súd riadne a presvedčivo vyrovnal. Ani jeden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. Súd vyvodil správny právny záver, že žalovaný má zaplatiť aj škodu na mobilnom telefóne s prísl., on nekomunikoval so súdom a vedľajší účastník sa zaoberal v odvolaní trovami konania. Súd rozhodnutie zruší, len ak (o. i.) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 221 ods.l písm. f) O. s. p] alebo súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav [§ 221 ods.l písm. h) O. s. p.]. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p. Ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylucem (R 6/2000) a nie je ani porušením práva na spravodlivý proces. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný, nebol ani vykonaný. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132- § 135 O. s. p. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.