Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/539/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111224187 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7111224187.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, Košice, Bardejovská 6, IČO: 31 701 914, zastúpeného JUDr. Peter Frajt, advokát, s. r. o., Košice, Garbiarska 5, IČO: 47 240 369, proti žalovanej G.. O. W., O., W. XX, E. N. XX,XX €. X. F.., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 10C/7/2012-57 z 23.4.2015 Okresného súdu Košice I r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a žalovaná nemá právo na ich náhradu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 55,55 €, prísl. istiny 1,70 € a úrok z omeškania 9 % ročne z istiny od 16.10.2010 do zaplatenia, a nahradiť mu trovy konania 40,51 €, pozostávajúce z trov súdneho poplatku 16,50 € a trov právneho zast. 24,01 €, na účet jeho zástupcu, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca žalobou z 10.8.2011 domáhal a akým titulom, čo uviedla žalovaná v zákonnej lehote podanom odpore proti platobnému rozkazu 19Ro/382/2011-8, vydanom v konaní 31.10.2011, že vykonal dokazovanie listinami, hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok VS 19727 z 15.10.2010, upomienkou z 20.10.2010, Mestským prepravným poriadkom (ďalej len MPP), vyjadrením žalovanej z 22.12.2011 a odpoveďou na sťažnosť č.2010 19727, a zistil tento skutkový stav: Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zistil, že žalovaná cestovala 15.10.2010 o 11.49 hod. autobusom na linke č.27 v Košiciach v úseku zastávok Belehradská - Sofijská - smer Staničné námestie bez cestovného lístka. Podľa poznámky kontrolóra nemala zakúpený cestovný lístok na EP. Keďže pri kontrole revíznym orgánom žalobcu sa nevedela preukázať platným cestovným lístkom, bola jej ním uložená povinnosť zaplatiť cenu cestovného lístka 0,55 € a sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom 55 €, t. j. 100 násobok cestovného podľa MPP, ktorú povinnosť si nesplnila. Jej totožnosť revízor zistil na podklade občianskeho preukazu ňou predloženého. Podľa žalobcom predloženej Odpovede na sťažnosť č.2010 19727, jej podanie považoval za neopodstatnené, keďže 15.10.2010 preukázateľne cestovala autobusom linky č.27 a pri kontrole sa nevedela preukázať platným cestovným lístkom. Súčasne uviedol, že 27.9.2010 bol uskutočnený vklad na jej BČK vo výške 20 €, kedy jeho zamestnanec vykonal úkon, ktorý požadovala, pričom následne obdŕžala doklad o zaplatení, na základe ktorého operáciu mohla reklamovať. Súčasne podotkol, že v prípade zakúpenia cestovného lístka na 30 dní (podľa jej tvrdení), by cena lístka predstavovala len 18,25 €, a teda s pokladničným blokom by pracovníčka mala vrátiť aj cenový rozdiel vo výške 1,75 €, ktorú skutočnosť by si určite všimla. V prípade akýchkoľvek pochybností ohľadom obsahu karty, môže si cestujúci skutočný stav overiť na termináli v predajni alebo vo vozidle. Z výzvy k úhrade pohľadávky z 20.10.2010 je zrejmé, že ju vyzval na zaplatenie sumy cestovného 0,55 € a úhrady - pokuty 55 € v lehote do 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Na základe takto vykonaného právne uzatvoril: Citoval znenie § 121 ods.3,§ 517 ods.1,2,§ 760 O. z.,§ 11 ods.1 písm. d),§ 9 písm. b),§ 14 ods.2,3 zák.č.168/96 Z. z. o cestnej doprave v platnom znení a § 3 nar.vl.č.87/95 Z. z., účinného od 31.1.2013. Sadzba hlavné refinančné operácie (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky) k prvému dňu omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu, t. j. k 16.10.2010 predstavovala 1 %. Výška úrokov z omeškania v danom prípade teda zodpovedala 9 % ročne z dlžnej sumy (1 % zvýšené o 8 percentuálnych bodov). Vykonaným dokazovaním listinami predloženými žalobcom, mal za preukázané, že žalovaná cestovala 15.10.2010 dopravným prostriedkom žalobcu, autobusom na linke č.27, čím po právnej stránke došlo k uzavretiu zmluvy o preprave podľa cit. § 760 O. z. a pri vykonávaní kontroly revízorom sa nevedela preukázať platným cestovným lístkom, aj keď povinnosť mať pri sebe zakúpený a riadne označený cestovný lístok v hodnote 0,55 € a preukázať sa ním na výzvu kontrolóra mala po celý čas prepravy a pri vystupovaní z dopravného prostriedku žalobcu. Cestovné 0,55 € a sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom 55 € žalobcovi nezaplatila na výzvu revízora 15.10.2010, teda sa nasledujúcim dňom, t. j. 16.10.2010, teda dňom bezprostredne nasledujúcim po dni, kedy cestovala dopravným prostriedkom žalobcu bez cestovného lístka dostala do omeškania. Z dlžnej sumy 55,55 € neuhradila do dnešného dňa žiadnu sumu, preto ju zaviazal na úhradu tejto sumy. Popri nároku na zaplatenie splatnej pohľadávky žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie prísl. pohľadávky. Žalobca si vo svojej žalobe uplatnil ako prísl. pohľadávky úrok z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy 55,55 € od 16.10.2010 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky spočívajúce v poštovnom 1,70 € za doručovanie predžalobnej výzvy žalovanej. Nakoľko mal preukázané, že žalovaná bola s úhradou dlžnej sumy v omeškaní, zaviazal ju aj na zaplatenie tohto úroku z omeškania. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi aj 1,70 € titulom nákladov na vyhotovenie výzvy na úhradu pohľadávky a poštovného za jej doručovanie, pretože ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré sú podľa § 121 ods.3 O. z. jej prísl. Výrok o trovách konania oprel o § 142 ods.1 O. s. p., keď zaviazal neúspešnú žalovanú v tomto konaní na náhradu trov konania voči úspešnému žalobcovi. Trovy konania na strane žalobcu, ktoré si vyčíslil v žalobe, predstavujú sumu 64,52 €, pozostávajúcu zo sumy 16,50 € titulom zaplateného súdneho poplatku za žalobu a sumy 48,02 € titulom trov právneho zast. za 2 úkony právnej pomoci po 16,60 € (prevzatie a príprava, žaloba) + 2 x režijný paušál po 7,41 € [podľa § 10 ods.1,§ 14 ods.1 písm. a),b),§ 16 ods.3 vyhl.č.655/04 Z. z. v znení neskorších predpisov]. Vzhľadom na výšku uplatnenej a prisúdenej pohľadávky 55,55 € v porovnaní s hodnotou trov konania, ktoré by v plnej výške predstavovali 64,52 € má za to, že je na mieste popri § 142 ods.1 O. s. p. aplikovať § 150 ods.2 O. s. p. a trovy konania znížiť. Uvedené ust. núti veriteľa a splnomocneného zástupcu k hospodárnosti, keďže jediným cieľom konania totiž musí byť a je vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi. Žalobca opakovane podáva žaloby založené na rovnakom skutkovom základe, teda ani v danom prípade nejde o vec právne náročnú alebo zložitú. Vychádzajúc z uvedených skutočností znížil jeho trovy konania, pretože sú neprimerané k uplatnenej pohľadávke a zaviazal žalovanú na náhradu jeho trov konania vo výške 40,51 €, z čoho trovy právneho zast. predstavujú 24,01 € (t. j. odmena za 1 úkon právnej služby a režijný paušál). Náhradu za zaplatený súdny poplatok za žalobu žalobcovi priznal vo výške, v ktorej ho zaplatil, teda 16,50 €. Keďže žalobcu, ktorý bol v konaní úspešný a bola mu preto priznaná náhrada jeho trov, v konaní zastupoval advokát, je žalovaná povinná zaplatiť trovy podľa § 149 ods.1 O. s. p. advokátovi žalobcu. Podľa § 151 ods.8 O. s. p. vyjadril vo výroku o náhrade trov konania osobitne trovy právneho zast. a osobitne iné trovy. 3. Proti rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie a to z nasledovných dôvodov. Odôvodnenie rozsudku je jednostranné a súd pri dokazovaní nebral do úvahy jej stanovisko, navrhované dôkazy v prvom odvolaní a celkový skutkový stav bol následne nesprávne vyhodnotený. To, že 15.10.2010 v autobusovej linke č.27 sa nevedela preukázať cestovným lístkom nebol úmyselný čin. Toto potvrdzuje aj finančná hotovosť na BČK, ktorú preverili následne pracovníci prepravnej kontroly. Bola rovnaká ako v deň nabitia BČK. BČK si nabíja pravidelne bezhotovostne, tak ani tvrdenie žalobcu o tom, že by si rozdiel nabitia peňaženka a 30 dňový paušál mohla všimnúť pri vrátení finančného rozdielu výdavku sa nezakladá na pravde. 17.10.2010 uplatnila námietku voči postupu pracovníčky žalobcu. Tak, ako jej poradili pracovníci prepravnej kontroly, čakala na odpoveď kompetentných pracovníkov žalobcu a z tohto dôvodu nebola uskutočnená úhrada pokuty 55 € a cestovného 0,55 € z 20.10.2010. Odpoveď na svoju námietku k dnešnému dňu nedostala. V priebehu mesiaca október 2010 inkasoval od nej žalobca platbu 2 x (paušál za 30 dňový kredit), čím mu nebola spôsobená žiadna finančná škoda. Konaním pracovníčky žalobcu boli porušené jej práva spotrebiteľa, nakoľko jej neboli poskytnuté služby, resp. plnenie, ktoré požadovala a za ktoré bola uskutočnená finančná úhrada, ako aj právo reklamácie. Podľa zák.č.250/2007 má ako spotrebiteľ právo na - na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, právo na ochranu svojich ekonomických záujmov... (§ 3), - proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva (§ 5). Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla aby súd rozsudok zrušil v plnom rozsahu. 4. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa neuvádzajú žiadne podstatné tvrdenia, ale sa iba opakujú skutočnosti uvádzané žalovanou už v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie výstižne a presvedčivo vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. 5. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť, že skutočnosť, že sa žalovaná 15.10.2010 v autobusovej linke č.27 nevedela preukázať cestovným lístkom nebol úmyselný čin, nemá nijaký právny význam. 6. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 7. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 8. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech vo veci, žiadne trovy nevznikli a žalovaná v ňom úspech nemala, preto nemá právo na náhradu jeho trov. 9. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.