Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2CoPr/3/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111229331 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7111229331.3 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu L.. O. Z., D.. XX.X.XXXX, bývajúceho v G., T. Č.. XX, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Koľom, advokátom so sídlom v Košiciach, Hutnícka č. 1, proti žalovanému: TAMÁS, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Protifašistických bojovníkov č. 6, IČO: 36 208 361, právne zastúpenému JUDr. Dušanom Pavčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kuzmányho č. 57, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 19.1.2016 č.k. 15CPr/1/2011-186 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 28.10.2013 č. k. 15CPr/1/2011-106 bola zamietnutá žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného na základe listiny zo dňa 25.8.2011 je neplatné a ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za obdobie od 3.9.2011 do právoplatného skončenia konania. Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Výrok o zamietnutí žaloby nadobudol právoplatnosť 13.11.2013, avšak výrok o trovách konania napadol odvolaním žalovaný, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 2CoPr/8/2014-166 zo dňa 17.2.2015 tak, že zrušil tento výrok rozsudku a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa uložil doplniť dokazovanie ohľadne pomerov účastníkov, rozhodnúť o návrhu žalovaného na oslobodenie od súdnych poplatkov a opätovne o trovách konania rozhodnúť vo vzťahu medzi účastníkmi konania. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 29.9.2015 č. k. 15Cpr/1/2011-182 priznal žalobcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2015. Pri opätovnom rozhodovaní o trovách konania účastníkov súd prvého stupňa aplikoval ust. § 142 ods. 1 a § 150 ods. 1 O.s.p.. Uviedol, že je nepochybné, že v tomto konaní žalobca nemal v konaní úspech, preto by v zásade mal úspešný žalovaný právo na náhradu trov konania. Zaoberal sa však posúdením okolností, ktoré možno podriadiť pod ust. § 150 O.s.p., za naplnenia ktorých súd nemusí výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Zistil pritom, že žalobca je invalidným dôchodcom s invalidným mesačným dôchodkom vo výške 224,90 €, má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, jeho manželka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 € mesačne. Mesačné výdavky súvisiace s bývaním predstavujú v rodine 232,17 €, pričom žalobca nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti a ani motorového vozidla. Súd prvého stupňa teda na základe vyššie uvedených okolností dospel k záveru, že priznanie náhrady trov konania žalovanému by bolo neprimerane tvrdým postupom vo vzťahu k žalobcovi a zasiahlo by do jeho majetkovej sféry nepochybne výraznejšie, než nepriznanie náhrady trov konania zasiahne do majetkovej sféry žalovaného, ktorý je právnickou osobou so stálym finančným zázemím, preto súd náhradu trov konania žalovanému nepriznal. Proti uvedenému uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. d/, písm. f/ a písm. a/ O.s.p. s tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ O.s.p.. Vytýkal súdu prvého stupňa, že aj napriek skutočnosti, že v odôvodnení svojho uznesenia cituje uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Mcdo/18/2008 zo dňa 30.11.2009, pri rozhodovaní nepostupoval správne pri aplikácii ust. § 150 O.s.p., lebo neposúdil komplexne všetky do úvahy prichádzajúce hľadiská, majúce vplyv na nepriznanie náhrady trov konania. Súd v danom prípade len jednostranne vyhodnotil osobné, majetkové a zárobkové pomery žalobcu bez toho, aby tieto skúmal aj u žalovaného a súd tiež opomenul posúdiť ďalšie okolnosti, ktoré majú vplyv na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a to hlavne vyhodnotiť okolnosti prejednávanej veci, napr. čo viedlo žalobcu k podaniu žalobného návrhu, postoje účastníkov v priebehu konania, atď... Podľa žalovaného za účelom zistenia majetkových pomerov žalovaného súd nevykonal žiadne dokazovanie, ale v závere uznesenia len alibisticky konštatoval, že nepriznanie náhrady trov konania nezasiahne zásadne do majetkovej sféry žalovaného, ktorý je právnickou osobou so stálym finančným zázemím. Poukázal na skutočnosť, že ust. § 150 ods. 1 O.s.p. neslúži k zmierneniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania a je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy nedostal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. V danom prípade to bol práve žalobca, ktorý inicioval súdne konanie a ktorý spôsobil ujmu v majetkovej sfére žalovaného bez toho, aby nakoniec znášal sankciu za takéto svoje svoje konanie aspoň v podobe náhrady trov súdneho konania žalovanému. Pokiaľ je žalobca „sociálne slabší prípad“, túto situáciu si zapríčinil len on a nemôže sa to považovať za okolnosť, odôvodňujúcu aplikáciu § 150 O.s.p.. Žalovaný musel brániť svoje porušené ohrozené práva a právom chránené záujmy práve kvôli nekalému a nezákonnému konaniu žalobcu. Samotný žalobca sa voči rozsudku vo veci samej ani neodvolal, čo len svedčí o tom, že nemal nikdy úprimnú snahu obhájiť ním tvrdené skutočnosti, ale skôr len poškodiť samotného žalovaného. Súd sa napokon ani nezaoberal možnosťou, aby trovy konania, ktorých náhradu žalovaný požadoval, dal žalobcovi nahradiť aspoň čiastočne, alebo aby povolil úhradu týchto trov v splátkach, čo by žalobca ako sociálne slabší subjekt určite zvládol. Podľa žalovaného je rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách konania nedostatočne odôvodnené a súd sa ani nevysporiadal s otázkou trov odvolacieho konania, ktoré si žalovaný uplatnil vo svojom odvolaní zo dňa 11.11.2012 vo výške 40,73 €. Na základe tohto odvolania bol žalovaný v odvolacom konaní úspešný, pretože odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel a prvé rozhodnutie o trovách konania zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V tomto prípade sa preto malo aplikovať ust. § 224 ods. 3 O.s.p.. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby ho zmenil tak, že žalovanému prizná náhradu trov prvostupňového konania vo výške 497 €, trovy odvolacieho konania vo výške 90,62 € a to za 2 úkony podanie odvolania zo dňa 11.11.2013 a podanie odvolania zo dňa 3.2.2016, pričom tieto trovy odvolacieho konania pozostávajú podľa § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 14 ods. 3 písm. b/ z 1/2-ice sumy 66 € plus režijný paušál 8,58 € a k tomu 20 % DPH. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý vyslovil názor, že súd prvého stupňa pri rozhodnutí o nepriznaní trov správne posúdil prípad podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ako prípad hodný osobitného zreteľa a preto navrhol, aby odvolací súd toto rozhodnutie ako zákonné potvrdil. Poukázal, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný mal vedomosť o zdravotnom stave žalobcu, resp. o tom, že je invalidný, pričom dôvodom invalidity ako rozhodujúce poškodenie zdravia z hľadiska zákona č. 461/2003 Z.z. je duševné ochorenie s poruchami správania. Žalovaný však napriek tomu pri vzniku pracovného pomeru, ale aj počas jeho trvania nevyslal žalobcu na lekársku prehliadku vo vzťahu k práci, pričom v rámci dohodnutého druhu práce mal žalobca vykonávať pracovné operácie s peniazmi a s pokladňou, ktorej softvér mu nebol úplne zrozumiteľný. V konaní pritom žalovaný okrem iného argumentoval aj duševnou chorobou žalobcu, pričom svojím konaním vo vzťahu k žalobcovi nebol nápomocný pri osvojení si a overovaní znalostí potrebných na výkon dohodnutého druhu práce. Odvolací súd na základe žalovaným podaného odvolania podľa ust. § 214 ods. 2 prejednal vec bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo ( § 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Ako vyplýva z odôvodnenia odvolania, žalovaný podal odvolanie proti uzneseniu o trovách konania účastníkov z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/, f/, a/ O.s.p. s tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ O.s.p.. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Nesprávne posúdenie veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. môže spočívať v tom, že súd prvého stupňa posúdil vec podľa nesprávneho právneho predpisu alebo, že nesprávne použitý právny predpis vyložil, alebo, že správne použitý právny predpis nesprávne vyložil, príp. ho na zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval. Podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1. Podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a podľa písm. h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Po preskúmaní veci v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vec nesprávne právne posúdil, že by aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie, alebo že by použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Použitie ustanovenia § 150 O.s.p. a zistenie dôvodov hodných osobitného zreteľa v súvislosti so sociálnou a príjmovou situáciou žalobcu založil súd na základe dôkazov, ktoré túto jeho situáciu nepochybne preukázali. Nezistil tiež, že by tu boli prítomné iné dôvody, ktoré by napadnuté rozhodnutie robili nesprávnym, napr., že postupom súdu sa odňala žalovanému možnosť konať pred súdom, pretože dôvody rozhodnutia sú zrozumiteľné a dostatočné a súd náležite odôvodnil, v čom videl prípad hodný osobitného zreteľa. Ust. § 150 O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci existujú zvláštne okolnosti, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Súd prvého stupňa sa pri skúmaní a hodnotení týchto okolností v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne zaoberal a ani v odvolacom konaní nevyšli také okolnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť tohto jeho rozhodnutia, preto v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje v celom rozsahu odvolací súd na presvedčivé a podrobné zdôvodnenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvého stupňa a s týmto odôvodnením sa stotožňuje. Ani v odvolaní neuviedol žalovaný také okolnosti, s ktoré by spochybňovali vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný počas konania ale ani v odvolaní neuvádza žiadne také skutočnosti a nepredkladá také dôkazy, ktoré by vyvrátili záver súdu prvého stupňa o tom, nepriznanie náhrady trov konania zo strany žalobcu nezasiahne zásadne do jeho majetkovej sféry, že je právnickou osobou so stálym finančným zázemím. Z uvedených dôvodov podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd potvrdil napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa ako vecne správny. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.