Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/700/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112200004 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112200004.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. JUDr. Andreja Šalatu a sudkýň JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu MOSANA LIMITED, Palm Grove House, P. O. BOX 438, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zastúpeného Mgr. Andrejom Gundelom, usadeným euroadvokátom, Advokátska kancelária, Bratislava, Ventúrska 14, proti žalovanej D. U., P., T. XX, zastúpenej opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom, zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, o zaplatenie 731,39 € s prísl., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Advokátska kancelária, Stropkov, Nám. SNP 7, IČO: 35 510 722, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 40C/143/2012-106 z 26.3.2014 Okresného súdu Košice I r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka. M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že vedľajšiemu účastníkovi sa nepriznáva náhrada trov konania. Žalobcovi a žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a vedľajší účastník nemá právo na ich náhradu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol, nepriznal žalovanej náhradu trov konania a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania 142,01 € na účet jeho zástupcu, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, o. i., čoho sa žalobca žalobou, doručenou mu 2.1.2012 domáhal a čím ju odôvodnil, vymenoval dôkazné prostriedky, ktorými vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav, konkrétne čo zistil zo zmluvy o účte z 22.8.2001, zo zmluvy o kontokorentnom úvere zo 6.9.2004, z oznámenia o zastavení čerpania kontokorentného úveru z 20.11.2006, z výpovede zo zmluvy o kontokorentnom úvere z 29.1.2007, zo všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. (ďalej len VOP a Slovenská sporiteľňa), z oznámenia o postúpení pohľadávky z 12.11.2010, z oznámenia o postúpení pohľadávky z 3.1.2011, z písomného vyjadrenia žalobcu z 31.10.2012, z vyjadrenia vedľajšieho účastníka z 8.10.2013 a z písomného vyjadrenia opatrovníka žalovanej z 19.12.2013. Citoval znenie § 25 ods.1,5 zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,§ 4 ods.1,2 zák.č.258/01 o spotrebiteľských úveroch,§ 708,§ 710,§ 711 ods.1 Obch. zák., účinného k 22.8.2001,§ 497 Obch. zák., účinného k 6.9.2004,§ 54 O. z., účinného k 6.9.2004,§ 100 ods.1,2 prvá veta,§ 101 a § 111 O. z. v platnom znení. Ďalej uviedol: Predmetom konania je zaplatenie dlhu zo zmluvy o kontokorentnom úvere. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že 22.8.2001 uzavrela Slovenská sporiteľňa a žalovaná zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej sa zaviazala zriadiť a viesť bežný sporožírový účet pre žalovanú. 6.9.2004 uzatvorila Slovenská sporiteľňa ako veriteľ a žalovaná ako dlžník zmluvu o poskytnutí kontokorentného úveru, úverový rámec 12 000 Sk, úroková sadzba 11,85 %, splatnosť úrokov k 31.12., konečná splatnosť úveru 5.9.2005, poplatok za poskytnutie úveru 2 %, poplatok za správu úveru 0,20 %, úroková sadzba sa riadi VOP veriteľa. V dôsledku neplnenia si povinností žalovanou Slovenská sporiteľňa zastavila čerpanie kontokorentného úveru od 20.11.2006 a 29.1.2007 vypovedala zmluvu o kontokorentnom úvere s tým, že výpoveď nadobúda účinnosť dňom doručenia. Podľa všeobecných zmluvných podmienok sa za doručenie listín veriteľa, ako aj výpovede zo zmluvy požadoval tretí deň po odoslaní bez ohľadu na faktické doručenie zásielky, keďže dlžník mal v zmysle všeobecných podmienok povinnosť oznamovať všetky zmeny a to aj zmenu adresy. Žalobca vyčíslil nedoplatok zo zmluvy o úvere na 731,39 €. Predmetnú pohľadávku s prísl. postúpil zmluvou o postúpení z 21.10.2010 a listom z 12.11.2010 oznámil postúpenie pohľadávky žalovanej. Žalovaná zastúpená opatrovníkom vzniesla námietku premlčania. Vyhodnotil zistený skutkový stav a dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli 6.9.2004 zmluvu o úvere, ktorá bola spotrebiteľským úverom podľa zák.č.258/01 o spotrebiteľských úveroch. Keďže išlo o spotrebiteľskú zmluvu v súlade s § 54 O. z., účinného k 6.9.2004, aj keď zmluva o úvere je obchodnoprávny vzťah (absolútny obchod), na podmienky premlčania sa vzťahuje § 54 O. z., účinného k 6.9.2004, podľa ktorého sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od O. z. v neprospech spotrebiteľa. Keďže premlčacia lehota v súlade s O. z. je 3 ročná, teda kratšia ako 4 ročná premlčacia lehota podľa Obch. zák., na premlčaciu dobu sa vzťahujú ust. O. z. Pohľadávka žalobcu voči žalovanej sa stala splatná 3. deň po odoslaní výpovede z 29.1.2007 t.j. 2.2.2007. Vzhľadom „k tomu“, že žalovaná v zastúpení opatrovníka, potom ako vzniesol námietku premlčania vedľajší účastník, vzniesla námietku premlčania, posudzoval, či je nárok žalobcu premlčaný. Keďže pohľadávka žalobcu sa stala splatná 2.2.2007 a žaloba bola podaná 2.1.2012, pričom 3 ročná premlčacia lehota uplynula 2.2.2010, prihliadol na námietku premlčania s poukazom na § 100 O. z. a žalobu žalobcu z titulu premlčania, ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p. Žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech, žiadne trovy nevznikli, preto o trovách konania medzi žalobcom a ňou rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p. a „contrário“ tak, že jej náhradu trov konania nepriznal. Na podporu žalovanej vstúpil do konania vedľajší účastník, ktorý vzniesol námietku premlčania a po ním vznesenej námietke premlčania si túto námietku premlčania osvojil aj opatrovník žalovanej, ktorý následne 19.12.2013 taktiež vzniesol námietku premlčania. Vzhľadom na uvedené mal za preukázané, že vedľajší účastník vystupoval v konaní aktívne na podporu ochrany práv žalovanej, po uplatnení námietky premlčania vedľajším účastníkom, túto vzniesol aj opatrovník žalovanej, preto mal za to, že vedľajší účastník účinne bránil práva žalovanej a priznal mu náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva. Trovy vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zast. za 2 úkony právnej služby podľa vyhl.č.655/04 Z. z. 1/ § 13a ods.1 písm. a/ prevzatie, príprava zastúpenia 58,69 € (§ 13 ods.1 písm. c/), 2/ vyjadrenie z 10.4.2013, 60,08 € (§ 11 ods.1 písm. b/ vyhl.), režijný paušál 7,63 € a 7,81 € (§ 16 ods.3 vyhl.) + 20 % DPH. Základ výpočtu tarifnej odmeny je 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods.1 písm. b/ vyhl. za rok 2012 1/13 zo sumy 763 - 58,69 € a za rok 2013 1/13 zo sumy 781 - 60,08 €. Spolu trovy činia 134,21 € + 20 % DPH - 161,05 €. Keďže vedľajší účastník si uplatnil trovy právneho zast. 142,01 €, priznal jeho zástupcovi trovy v súlade s § 151 ods.1 O. s. p. v uplatnenej výške. 3. I. Proti tomuto Rozsudku podal žalobca včas odvolanie v celej časti Rozsudku: konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 205 ods.2 písm. b) O. s. p., súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam 205 ods.2 písm. d) O. s. p., rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. II. Týmto odvolaním sa domáha zmeny Rozsudku a to tým spôsobom, že navrhuje, aby žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu a on nie je povinný nahradiť zástupcovi Vedľajšieho účastníka trovy konania. 4. K odvolaniu žalobcu podal vedľajší účastník na základe výzvy súdu toto vyjadrenie: Cit. rozsudkom súd žalobu v celom rozsahu zamietol a jemu vystupujúcemu v konaní na podporu žalovanej priznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd pristúpil k zamietnutiu žaloby na základe ním dôvodne vznesenej námietky premlčania v podaní z 8.10.2013, ku ktorej sa následne pripojil aj žalovanej ustanovený opatrovník. S napadnutým rozhodnutím súdu v plnom rozsahu súhlasí. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu doručenému súdu 9.5.2014 uvádza, že z neho nie je možné vyvodiť, z akých dôvodov podal proti predmetnému rozsudku odvolanie. Reprodukoval, čo žalobca v odvolaní uvádza. Žalobca tak síce sucho odcitoval „zákonnom“ prípustné dôvody odvolania, avšak z takejto formulácie odvolania nie je možné zistiť, aké vady rozhodnutiu vytýka. Rovnako nie je možné zistiť, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia súdu, k akým nesprávnym skutkovým zisteniam mal súd podľa jeho názoru dospieť a v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci. Z uvedených dôvodov považuje odvolanie žalobcu za nenáležité, preto navrhuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania za toto podanie 51,45 € (§ 13a ods.1 písm. c/ vyhl.č.655/04 Z. z. v znení neskorších predpisov) a režijného paušálu 8,04 € (§ 16 ods.3 AT) a 20 % DPH 11,90 €, teda celkove trovy odvolacieho konania 71,39 € (osvedčenie o registrácii pre DPH je prílohou k vyčísleniu trov prvostupňového konania). 5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 CSP, rozsudok - okrem výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka - potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a, čo sa týka výroku napadnutého rozsudku o trovách konania vedľajšieho účastníka zistil, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie, preto ho zmenil podľa § 388 CSP tak, že vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva. 6. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. 7. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.1 písm. b) O. s. p., teraz § 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 8. Žalobca neuviedol v odvolaní žiadnu skutočnosť umožňujúcu záver, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté. 9. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. (teraz § 365 ods.1 písm. f) CSP] sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), teraz § 191 ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p. (teraz § 185-§ 211 CSP). Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 132 O. s. p. (teraz § 191 ods.1 CSP), lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad. 10. Žalobca neuvádza v odvolaní nijaké skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne, lebo nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. 11. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán). 12. Žalobca neuvádza v čom je napadnutý rozsudok tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávny. 13. V prejednávanej veci trovy vynaložené vedľajším účastníkom, pozostávajúce z trov právneho zast., nie sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno považovať za účelne vynaložené. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že vedľajší účastník - vzhľadom na svoj cieľ - bol vytvorený na ochranu spotrebiteľa, že i podľa samotného § 9 bod 5. jeho Stanov sú jeho výdavkami výdavky na financovanie jeho účelu a výdavky na jeho správu, teda z uvedeného vyplýva, že samotný vedľajší účastník je spôsobilý a schopný chrániť záujmy spotrebiteľa. Vedľajší účastník má právo zvoliť si pri účasti v konaní zástupcu, avšak takto vynaložené trovy nemožno považovať za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v Čl.47 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len SR) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc, že súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti so svojim zastúpením v rámci zák. upravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta, avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože sa nepovažujú za účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (nález II.ÚS 78/03 z 9.9.2004 Ústavného sudu SR), nie je porušené jeho základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa Čl.47 ods.2 a 3 Ústavy SR. Znenie § 137 O. s. p. (účinné od 1.1.2012) síce medzi trovy konania zahŕňalo i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za zastupovanie, ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Napokon treba dodať, že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu účastníkovi konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno - ako už bolo uvedené - považovať jeho trovy za účelne vynaložené. 14. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 15. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 16. Žalobca a vedľajší účastník nemali v odvolacom konaní úspech, preto nemajú právo na náhradu jeho trov a žalovanej žiadne trovy nevznikli. 17. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.