Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/649/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112201029 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112201029.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému L. N., I. Z. O. N., W. Č.. XX, t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom V.. B. X., zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov č. 5, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Námestie SNP č. 7, o zaplatenie 2.487,51 € s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 2. septembra 2015, č.k. 19C/114/2012-122, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie vo výroku, ktorým vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvého stupňa alebo aj súd) pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania, konanie zastavil a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. O zastavení konania rozhodol podľa ust. § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. potom, čo žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť. O pripustení vedľajšieho účastníka do konania rozhodol podľa ust. § 92 ods. 2 a § 93 ods. 1 a 3 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2, § 150 ods. 1 O.s.p.. tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní videl dôvody hodné osobitného zreteľa. Mal za to, že: 1/ Podstatou vstupu vedľajšieho účastníka do predmetného konania v podobe združenia na ochranu spotrebiteľa je zabezpečiť žalovanému kvalifikovanú obranu proti žalobe, keďže v danom prípade ide nepochybne o spotrebiteľa. Je nepochybné, že vedľajší účastník vstúpil do konania tzv. naslepo, nemajúc vlastne žiadne informácie o predmetnom konaní. Preto musel počítať aj s tou možnosťou, že jeho účasť v konaní (a teda aj prípadné trovy) nebude nevyhnutná, napr. ak sám žalovaný bude schopný sa kvalifikovane brániť alebo sa sám dá zastúpiť advokátom, alebo pôjde o prípad, kedy nebude dôvod niečo namietať voči uplatnenému nároku a pod.; v tomto konkrétnom prípade žalovanému bol v konaní ustanovený opatrovník v podobe zamestnanca súdu - vyššieho súdneho úradníka, ktorý sám má právnické vzdelanie a teda ktorý dokáže kvalifikovane poskytnúť ochranu účastníkovi pričom súd iba poznamenáva, že vedľajší účastník do konania vstúpil v štádiu, keď súd iba zisťoval pobyt žalovaného, či ešte pred tým, než bol žalovanému ustanovený opatrovník, teda predtým, než tento mal možnosť nejakým spôsobom sa vyjadriť vo veci. Aj s poukazom na bod 3/ takýto postup vedľajšieho účastníka, t.j. bez toho, aby tento mal akúkoľvek vedomosť o tom, či jeho vstup vzhľadom na vyššie uvedené bude vôbec odôvodnený, vedľajší účastník sa zrejme spoliehal na to, že pokiaľ aj neskorší priebeh konania ukáže, že jeho vstup nebol odôvodnený, resp. z pohľadu účastníka želaný, súd už len ťažko bude môcť prehliadnuť jeho vyjadrenia v konaní, a teda v tejto súvislosti realizované úkony právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, pretože pre takéto prípady je veľmi ťažko posúdiť, či išlo o účelne vynaložené trovy, 2/ Bez ohľadu na to, či účastník (resp. vedľajší účastník) namieta napr. neplatnosť zmluvnej podmienky pre jej neprijateľnosť alebo namieta nekalú obchodnú praktiku a pod. Súd je povinný ex offo skúmať, či si žalobca nárok uplatňuje z neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo z nekalej obchodnej praktiky a vo vzťahu k predmetnej žalobe napr. skúma, či zmluva má všetky náležitosti, resp., či absencia niektorých údajov v zmluve nemá za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru; dokonca s účinnosťou od 1.5.2014 je súd povinný prihliadať na premlčanie nároku bez toho, aby sa spotrebiteľ tohto premlčania dovolával (§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, pozn. súdu). To znamená, že sám účastník ako spotrebiteľ, o ktorom sa predpokladá že je tou slabšou zmluvnou stranou, súčasne v súdnom konaní ako účastník konania môže byť pasívny alebo bez právnych znalostí, pretože súd má povinnosť poskytnúť mu ochranu vo vyššie uvedenom smere a preto je vôbec na zváženie, do akej miery sú vstupy vedľajších účastníkov v spotrebiteľských veciach z ich vlastnej iniciatívy odôvodnené a najmä v tejto súvislosti ich prípadné trovy účelne vynaložené. 3/ Napokon dodal, že paušálny vstup vedľajších účastníkov do všetkých konaní, v ktorých žalobca vystupuje, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať za dôkaz o ich vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpili do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnili na svoje zastúpenie advokáta, hoci zo samotnej ich podstaty vyplýva, že musia byť schopní pomáhať tomu účastníkovi konania, na strane ktorého vstúpili do konania, nemožno - ako už bolo uvedené - považovať ich trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu súdu z iných vecí, v ktorých je ten istý žalobca, ako v prejednávanej veci, že aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do toho istého konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje zastúpenie splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa. Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, podal včas odvolanie vedľajší účastník a žiadal uznesenie v napadnutom výroku zmeniť a priznať mu trovy konania alebo zrušiť. Nestotožnil sa s argumentáciou súdu týkajúcou sa nepriznania mu náhrady trov konania. Úvodom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp .z. 6MCdo 5/2011. Mal za to, že ak sa súd zaoberal neúčelnosťou trov vedľajšieho účastníka, pričom práve vďaka jeho pôsobeniu v konaní došlo k procesnému úspechu žalovaného, sa stáva argumentácia súdu zmätočná. Nehovoriac o zmätočnosti právnej, keďže neúčelnosť by mohla byť právne odôvodnená ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a nie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Dôvody hodné osobitného zreteľa nemajú s neúčelnosťou trov nič spoločné a tieto dôvody podľa § 150 ods. 1 O.s.p. (ak sú dané) by súd mohol aplikovať iba v prípade, že trovy účastníka sú účelné, ale pre iné, súdom určené okolnosti, by nebolo spravodlivé, aby tieto trovy znášal neúspešný účastník súdneho sporu. Poukázal na to, že súdom ustanovení opatrovníci sú iba formálnym článkom a materiálne neposkytujú skutočnú ochranu spotrebiteľa. Uzavrel, že za neodôvodnený dispozičný úkon (späťvzatie žaloby) musí žalobca znášať dôsledky. Nebolo preukázané, aby žalovaný svojim správaním zapríčinil späťvzatie žaloby. Na strane druhej žalobca vzal žalobu späť, čím procesne zavinil zastavenie konania. Žalobca pritom nedosiahol v súdnom konaní to, čo od žalovaného žiadal, preto tento stav je potrebné považovať za jeho procesný neúspech. Ak by žalobca nevzal žalobu späť, bol by v konaní neúspešný, pretože súd by prihliadal na právnu argumentáciu vedľajšieho účastníka a žalobu by zamietol. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie v napadnutom výroku potvrdiť. Uplatnil aj trovy odvolacieho konania, lebo trovy vynaložené vedľajším účastníkom neboli účelné. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 7MCdo 15/2014 zo dňa 24.3.2015 a sp. zn. 6MCdo 5/2013 zo dňa 19.3.2014, z ktorých vyplýva, že združenie musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníka konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom v konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobne náhrady trov konania. Opatrovník žalovaného zostal v odvolacom konaní nečinný. Odvolací súd na základe včas podaného odvolania vedľajšieho účastníka podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka aj s konaním, ktorému predchádzalo (§212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné. Vedľajší účastník podal odvolanie len čo do výroku o nepriznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi, a tak právoplatnosť ostatných výrokov, odvolaním vedľajšieho účastníka nebola dotknutá (§ 206 ods. 3 O.s.p.). Po preskúmaní odvolaním napadnutého výroku uznesenia v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď na zistený skutkový stav aplikoval zákonné ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie pri zastavení konania. Aplikácia tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a vždy musí mať výnimočný charakter. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať aj na majetkové, sociálne, osobné a iné pomery všetkých účastníkov konania, zohľadniť okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Z obsahu spisu, z uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 2.9.2015 č. k. 19C/114/2012-122 vyplýva, že súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania, konanie zastavil a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd zastáva názor, že v tomto konaní pri rozhodovaní o náhrade trov je potrebné medzi žalobcom a vedľajším účastníkom postupovať podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., pretože žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a zavinil tak zastavenie konania a následne skúmať účelnosť vynaložených trov konania. Účelnosť vynaložených trov konania je zásadou, ktorá platí aj pri aplikácii vyššie citovaného ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vyvodiť z článku 47 Ústavy Slovenskej republiky. V podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva sa nemôžu posudzovať ako celok. Aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože mal plný úspech, každý úkon alebo platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí ako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné, i pre trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. To platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti vzťahujúce sa na predmet sporu a skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi sporné a treba ich dokazovať, nakoľko sú významné na posúdenie veci samej. Z obsahu spisu je zrejmé, že žaloba žalobcu zo dňa 3.1.2012 proti žalovanému o zaplatenie 2.487,51 € bola doručená Okresnému súdu Košice I dňa 13.1.2012. Podaním doručeným súdu dňa 19.3.2012 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, zastúpené právnym zástupcom, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného, a žiada doručiť návrh na začatie konania s prílohami. Zároveň žiadalo, aby súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Po doručení návrhu na začatie konania a príloh, ktoré zástupca vedľajšieho účastníka prevzal dňa 26.4.2012, bolo súdu doručené dňa 3.5.2012 písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka k návrhu na začatie konania, v ktorom okrem iného vedľajší účastník namietal aj premlčanie práva žalobcu. Toto písomné vyjadrenie bolo doručené žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi dňa 21.6.2012 s oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Taktiež bolo doručené aj opatrovníkovi žalovaného, ktorý sa pripojil k vznesenej námietke premlčania. Žalobca k tomuto podaniu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 18.7.2012. Následne na to bolo jeho podanie doručené právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka dňa 5.12.2012, ku ktorému zaujal stanovisko, ktoré bolo doručené súdu dňa 28.1.2013. Ďalšie vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo doručené súdu dňa 24.2.2014, opatrovníkovi žalovaného dňa 10.3.2014 a právnemu zástupcovi žalobcu dňa 17.3.2014. Žalobca naňho reagoval vyjadrením doručeným súdu dňa 22.4.2014. Následne bolo vo veci dňa 25.4.2014 vytýčené pojednávanie. Podaním doručeným súdu dňa 12.12.2014 vzal žalobca žalobcu v celom rozsahu späť bez odôvodnenia a žiadal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznať. V predmetnej veci bolo preukázané, že žalobca vzal späť návrh na začatie konania po doručení vyjadrení vedľajšieho účastníka vo veci samej, v ktorých vedľajší účastník okrem iného vzniesol aj námietku premlčania práva. Za tejto situácie možno vyvodiť, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkon(y) nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. pre účelné bránenie práva žalovaného. Advokát vedľajšieho účastníka poskytol právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv nielen na rozhodnutie opatrovníka žalovaného, ale aj na rozhodnutie súdu (zastavenie konania). Nemožno preto súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že trovy právneho zastúpenia neboli účelne vynaložené vzhľadom aj na to, že žalovaný je zastúpený opatrovníkom a že súd má prihliadať na neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil uznesenie vo výroku, ktorým vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude skúmať, či trovy konania vyčíslené vedľajším účastníkom sú účelné a v akom rozsahu. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka) musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku. Vo svojom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto konania. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.