Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/322/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112201202 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112201202.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne Československá obchodní banka, a.s., so sídlom Praha, Radlická 333/150, Česká republika, IČ: 00001350, zastúpená usadeným euroadvokátom Mgr. Petrom Olejárom, so sídlom Bratislava, Miletičova 21, proti žalovanému Q. Z., K.. XX.XX.XXXX, I. O. S. XX, S., I.. Č.. O. Z. XXXX, S., Č. Y., v konaní o zaplatenie 60.035,05 Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 10.10.2014 č.k. 13C/335/2012-177 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 917,- Kč s príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice II (ďalej iba súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 59.118,05 Kč, zmluvné úroky vo výške 13,40 % ročne zo sumy 34.693,18 Kč od 08.12.2011 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 34.693,18 Kč od 08.12.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie 917,- Kč s príslušenstvom žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu trovy konania vo výške 139,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 353,65 eur, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil tým, že je daná právomoc slovenského súdu. Pokiaľ sa týka hmotného práva, z pripojenej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, z ktorej vyplýva žalovaný nárok súd prvého stupňa zistil, že si zmluvné strany dohodli ako rozhodné české právo, a to Obchodný zákonník zák. č. 513/1991 Sb.. Súd prvého stupňa zistil, že žalobkyňa so žalovaným uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobkyňa sa zaviazala poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky do výšky úverového limitu 40.000,- Kč. Žalovaný neuhrádzal splátky úveru riadne a včas, čím porušil zmluvné podmienky spotrebiteľského úveru, z toho dôvodu sa dňa XX.XX.XXXX stal splatným celý úver. Ku dňu XX.XX.XXXX, ku ktorému žalobkyňa pohľadávku vyčíslila, predstavovala nesplatená úverová istina sumu 34.693,18 Kč, čo mal súd prvého stupňa preukázané z predloženého výpisu z úverového účtu. Spolu s istinou úveru zaviazal súd prvého stupňa žalovaného aj na povinnosť zaplatiť dohodnutý úrok za poskytnutý úver vo výške 13,40 % ročne v zmysle článku IV. Zmluvy a úroky z omeškania vo výške 15 %. V tejto časti žaloby vyhovel. Žalobkyňa si uplatnila aj nárok na zaplatenie poplatkov súvisiacich s čerpaným úverom v celkovej výške 917,- Kč, ktoré boli špecifikované ako poplatky za vedenie účtu 3 x 39,- Kč, poplatky za výzvy na zaplatenie dlhu vo výške 2 x 350,- Kč a poplatok za oznámenie o spoplatnení úveru vo výške 100,- Kč. V tejto časti súd prvého stupňa žalobu zamietol, keď v súlade s judikatúrou slovenských aj zahraničných súdov považoval zmluvné podmienky vo všeobecných obchodných podmienkach žalobkyne, ktoré požadujú od žalovaného - spotrebiteľa úhradu poplatku za vedenie úverového účtu za neprijateľné a teda neplatné. Vedenie úverového účtu nepredstavuje samotnú odplatnú službu banky klientovi, práve naopak, slúži výhradne záujmom banky. Súd prvého stupňa dospel k presvedčeniu, že ustanovenie zmluvy o tom, že žalobkyňa je oprávnená účtovať poplatky v súlade so sadzobníkom, spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa bez jeho možnosti ovplyvniť ich znenie a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Navyše suma poplatku 100,- Kč, resp. 350,- Kč za zaslanie jednej upomienky, resp. oznámenie o spoplatnení úveru poštou je neprimerane vysoká. Poplatok by mal zahŕňať len náhradu vecných nákladov, v opačnom prípade plní účel zmluvnej pokuty ako sankcie za porušenie právnej povinnosti žalovaným. Preto súd prvého stupňa žalobkyni tento nárok nepriznal. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods.3 O.s.p. a priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo vyčíslenej výške tak, ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, a to výlučne proti výroku o zamietnutí žaloby týkajúcej sa dlžných poplatkov vo výške 917,- Kč a úroku z omeškania z tejto sumy vo výške 15 % od 08.12.2011 do zaplatenia. Odvolanie podáva z dôvodu uvedeného v § 205 ods.2 písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhuje, aby odvolací súd v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Žalobkyňa má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho nárok žalobkyne na poplatky vo výške 917,- Kč s príslušenstvom zamietol. Poplatok za správu a vedenie úverového účtu podľa názoru žalobkyne nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a neslúži výhradne záujmom banky. Žalobkyňa účtovala poplatok za správu a vedenie úverového účtu, čo obsahuje výkon administratívnych a technických úkonov spojených so započítavaním splátok žalovaného na jednotlivé zložky dlhu. V dôsledku týchto úkonov boli všetky splátky započítané správne a žalobkyňa tak mohla žalovanému na jeho požiadanie poskytnúť informácie o aktuálnej výške nesplatenej časti úveru, ako aj prehľad splatenej časti a jej započítania. Podľa názoru žalobkyne má tento poplatok svoj význam a je bežnou praxou všetkých bankových ústavov a má povahu odplaty za konkrétnu službu. Žalovaný svojim podpisom prehlásil, že súhlasí s obchodnými podmienkami pre ČSOB spotrebiteľské úvery, oboznámil sa s nimi a vzal na vedomie, že sú súčasťou zmluvy. V bode 4.5 podmienok sa uvádza, že ČSOB je oprávnená účtovať klientovi za svoje služby poplatky v súlade so sadzobníkom. Poplatky účtované za upomienky boli účtované z dôvodu nesplnenia jeho zmluvných povinnosti. Žalovaný sa dostal do omeškania s platbami a plnením svojich povinnosti bez zavinenia žalobkyne. Vzhľadom na to mu boli zo strany žalobkyne zasielané upomienky a výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky. Náklady za zasielanie upomienok nie je možné pričítať na ťarchu žalobkyne, keďže k porušeniu povinnosti došlo zo strany žalovaného. Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, v dôsledku čoho došlo k zamietnutiu dlžných poplatkov. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.), podľa § 212 ods.1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie sumy 217,- Kč s príslušenstvom odôvodnil tým, že ich považoval za neprijateľné a neplatné a navyše ich považuje za neprimerane vysoké. Odvolací súd poukazuje na významnú okolnosť, že na prejednávanú vec boli v súlade so zmluvným dojednaním aplikované ustanovenia českého práva. Aplikácia cudzieho práva vnútroštátnym súdom znamená to, že je úlohou konajúceho súdu zistiť nielen obsah cudzieho práva, ale ak je to pre rozhodnutie potrebné aj to, akým spôsobom sa zákonné ustanovenia aplikujú v danom štáte. V zmysle § 121 ods.1 O.s.p. totiž netreba dokazovať iba právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v úradnom vestníku Európskej únie. To znamená, že právne predpisy cudzieho štátu sú predmetom dokazovania a pokiaľ ich vnútroštátny súd interpretuje, musí byť jeho interpretácia v plnom súlade s interpretáciou v štáte pôvodu právneho predpisu. Pokiaľ súd prvého stupňa rozhodnutie o zamietnutí žaloby sčasti odôvodnil judikatúrou slovenských súdov a bližšie nešpecifikovanou judikatúrou európskych súdov a z toho vyvodil neprijateľnosť zmluvných podmienok, uvádza odvolací súd, že takéto odôvodnenie rozhodnutia je nepostačujúce a nezrozumiteľné. Odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutia súdov v Českej republike sú verejne dostupné a na špecializovaných internetových portáloch. Pokiaľ ide o tvrdenie súdu prvého stupňa, že banka nie je oprávnená účtovať konkrétne poplatky za vedenie účtu, poukazuje odvolací súd na nález Ústavného súdu Českej republiky č. III. ÚS 3725/13 z 10.04.2014, ktorým bola zamietnutá ústavná sťažnosť sťažovateľa smerujúca proti rozsudku všeobecného súdu, ktorým bola zamietnutá jeho žaloba o vrátenie poplatkov za správu úveru. Súd prvého stupňa rovnako neuviedol žiaden argument vo vzťahu k nepriznaniu poplatkov za výzvu na zaplatenie dlhu a poplatok za oznámenie o spoplatnení úveru. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa neposkytol žalobkyni dostatočnú argumentáciu svojho rozhodnutia o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Rovnako odvolací súd kvôli nedostatočným dôvodom rozsudku v tejto časti nemôže kvalifikovaným spôsobom rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmať. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na nové konanie. Zrušenie sa týka iba výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie sumy 917,- Kč s príslušenstvom. Vo vyhovujúcej časti rozsudok nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd tiež zrušil súvisiaci výrok o trovách konania. V novom rozhodnutí bude úlohou súdu prvého stupňa opakovane posúdiť nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 917,- eur s príslušenstvom a rozhodnutie o tomto nároku odôvodniť dostatočným spôsobom tak, že na žalovaný nárok bude aplikovať právo Českej republiky, vrátane rozhodovacej praxe českých súdov v tejto oblasti. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o všetkých doterajších trovách, vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerov hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.