Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/322/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112201899 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112201899.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu V.. D. D., Y., H. X, zast. Mgr. Richardom Petrovom, advokátom, Advokátska kancelária Košice, Kukučínova 7, proti žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 571,94 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 36C/19/2012-116 z 29.1.2015 Okresného súdu Košice I r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva a žalovaná nemá právo na ich náhradu. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 282,14 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 265,02 eur od 25.8.2010 do 20.11.2013, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti konanie zastavil a, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 273,46 eur, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 34 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 239,46 eur, na účet Mgr. Richarda Petrova, advokáta, so sídlom Advokátskej kancelárie Kukučínova 7, Košice, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaná nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia o.i. uviedol, čo žalobca podanou žalobou žiadal, ako žalobu skutkovo a právne odôvodnil. Konštatoval, že 18.4.2012 vydal platobný rozkaz spisovej značky 36C/19/2012-52, citoval znenie § 174 ods.2 O.s.p., a uviedol, že voči platobnému rozkazu podala včas odpor žalovaná, platobný rozkaz sa tým zrušil a súd vo veci nariadil pojednávanie. Ďalej poukázal na to, čo žalovaná v podanom odpore uviedla, o. i., že nárok, ktorý je predmetom konania nebol uplatnený v lehote stanovenej § 106 O. z. a vzhľadom na márne uplynutie subjektívnej premlčacej lehoty, vzniesla námietku premlčania a dodala, že lehota na uplatnenie práva začala plynúť žalobcovi 22.1.2010, kedy sa dozvedel o rozsahu škody, keďže týmto dňom bola fakturovaná oprava poškodeného motorového vozidla (faktúra č. 2010100008), pričom o tom, kto za škodu zodpovedá, sa žalobca dozvedel bezprostredne po vzniku škody v deň dopravnej nehody, t.j. 23.11.2009. Ďalej dodala, že upresňovať výšku škody, resp. požadovať viac, ako rozsah škody mohol žalobca len do uplynutia doby dvoch rokov, pričom dvojročná lehota uplynula 22.1.2012. Uviedol, že k podanému odporu sa vyjadril žalobca písomným podaním z 19.12.2012, v ktorom s námietkou premlčania vznesenou žalovanou v celom rozsahu nesúhlasil a poukázal na to, že pri dopravnej nehode, ktorá sa stala „23.11.2012“ bolo poškodené motorové vozidlo žalobcu a vinník dopravnej nehody, teda prevádzkovateľ motorového vozidla značky Citroën Berlingo, ev. č. H. XXX Z. mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 381/2001 Z.z. so žalovanou. Poukázal na § 11 ods.6 písm. a/ citovaného zákona a dodal, že v zmysle citovaného ustanovenia je povinnosťou žalovanej ako poisťovateľa vykonať šetrenie o rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie poškodenému, šetrenie by malo nepochybne zahŕňať všetky úkony, ktorými žalovaná určí výšku škody na vozidle a poskytne tak poistné plnenie v správnej výške. Žalobca dodal, že: „výpočet výšky škody na motorovom vozidle zahŕňa tiež posúdenie, či vykonaním opravy motorového vozidla došlo k uvedeniu vozidla do pôvodného stavu pred poškodením, a teda, či hodnota vozidla po opravne dosiahla jeho hodnotu pred poškodením, resp. či sa táto opravou znížila alebo zvýšila...“ (citujúc z uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 8.8.2012, sp. zn. 6Co/228/2011). Dodal, že žalobca si nechal opraviť motorové vozidlo spoločnosťou FLASHAUTO s.r.o., Timonova 4, Košice, IČO: 31 412 312, kde mu 22.1.2010 vystavili faktúru za jeho opravu č. 2010100008 vo výške 4 637,47 eur a podľa názoru žalobcu, však z dátumu vystavenia faktúry nemožno nepochybne vyvodiť záver o skutočnosti, že sa žalobca v ten deň dozvedel o výške škody. Pre účely naplnenia § 106 ods.1 O. z. „odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode“ by bolo nevyhnutné zisťovať, kedy sa žalobca o cene vykonanej opravy skutočne dozvedel, preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalovanej o začatí plynutia subjektívnej lehoty od 22.1.2010. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaná nahradila žalobcovi spôsobenú škodu v celkovej sume 4 822,67 eur ( 4 405,60 eur + 231,87 eur + 185,20 eur). V dôsledku pochybností o správnosti výšky škody vypočítanej žalovanou, si žalobca nechal vyhotoviť znalecký posudok č. 9/2010, ktorý v konaní predložil ako listinný dôkaz, posudok bol vyhotovený 26.1.2010 a jeho výsledky preukázali, že žalovaná pri výpočte škody pochybila a vypočítala ju v menšom rozsahu, než žalobcovi skutočne vznikla. Žalobcovi bola dopravnou nehodou spôsobená celková škody vo výške 5 112,- eur a rozdiel medzi náhradou škody poskytnutou žalovanou a skutočnou škodou žalobcu, predstavuje suma vo výške 289,33 eur (4 822,67 eur - 5 112,- eur ), ktorá ako škoda žalobcovi nebola uhradená. Poukázal na to, že on ako žalobca sa o všetkých atribútoch rozhodných pre určenie skutočnej škody na jeho motorovom vozidle nepochybne mohol dozvedieť najskôr dňom vyhotovenia znaleckého posudku, nakoľko aj z jeho výsledkov bolo zrejmé, že žalovaná pri výpočte skutočnej výšky škody nepostupovala správne a žalobcovi poskytol úhradu v menšom rozsahu, ako bolo jeho zákonnou povinnosťou. Žalobca citoval § 106 ods.1,2 O. z. a uviedol, že 26.1.2010, t.j. od vyhotovenia znaleckého posudku najskôr začala žalobcovi plynúť dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody proti žalovanému a koniec lehoty by pripadol na 26.1.2012, pričom žaloba bola podaná dňa 23.1.2012. Ďalej uviedol, že pokiaľ by si súd osvojil za dátum rozhodný pre premlčanie nároku 22.1.2012, t.j. posledný deň dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty odo dňa vystavenia faktúry za opravu vozidla, žalobca dal do pozornosti súdu, že tento deň pripadol na nedeľu a na základe vyššie uvedených skutočností, by sa za posledný deň uplatnenia práva v premlčacej dobe považoval 23.1.2012. Súd ďalej uviedol, že „vykoval“ dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, prednesom poverenej zamestnankyne žalovaného, oboznámením s návrhom na začatie konania, s listinnými dôkazmi pripojenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav: Zo správy o dopravnej nehode z 23.11.2009 spísanej spoločnosťou SERVISEXPERTA s.r.o. zistil, že v uvedený deň došlo o 17,40 k dopravnej nehode v Košiciach na moste v smere na Americkú triedu, pričom došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu Hyundai Matrix, ev. č. KE 127 GM a vinníčkou dopravnej nehody bola vodička Ľ. N. na motorovom vozidle značky Citroën Berlingo, ev. č. H. XXX Z., ktorá v tom čase mala uzatvorené povinné zmluvné poistenie so žalovanou v súlade so zák. č. 381/2011 Z.z., že z faktúry č. 201010008 vystavenej spoločnosťou FLASHAUTO s.r.o., Timonova 4, Košice, IČO: 36 188 557 zistil, že výška opravy za poškodené motorové vozidlo žalobcu v dôsledku poistnej udalosti činila sumu 4 637,47 eur, že listom z 24.8.2010 žalovaná oznámila žalobcovi, že z povinného zmluvného poistenia ich poisteného - Ľ. N. bude poukázaná spoluúčasť a znehodnotenie za poškodené motorové vozidlo spolu vo výške 417,07 eur, že zo znaleckého posudku č. 9/2010, ktorý si dal vypracovať žalobca, a ktorý bol vypracovaný znaleckou organizáciou SERVISEXPERTA s.r.o., Čajakova 1, Košice vo veci výpočtu výšky škody na vozidle Hyundai Matrix 1.6i 16 V Premium, ev. č. Y. XXX K. zistil, že výška škody na vozidle predstavovala spolu sumu 5 112,- eur, z príjmového pokladničného dokladu z 21.12.2011 zistil, že zo strany žalobcu bola uhradená znaleckej organizácii SERVISEXPERTA s.r.o. suma za vyhotovenia znaleckého posudku č. 9/2010 vo výške 282,14 eur, listom z 9.2.2010, došlým žalovanej 12.2.2010 oznámila poisťovňa KOOPERATIVA, Vienna Insurance Group žalovanej vo veci poistnej udalosti z 23.11.2009, že výška poistného plnenia predstavuje sume 4 405,60 eur a žalobcovi ako poškodenému bolo vyplatené 4.2.2010 po odpočítaní spoluúčasti vo výške 231,87 eur a zároveň týmto listom predmetná poisťovňa požiadala žalovanú o usporiadanie regresného nároku. Z podania žalovanej z 5.11.2013 bolo zistené, že žalovaná opätovne vykonala prepočet skutočnej výšky škody na poškodenom motorovom vozidle žalobcu a v danom prípade dospela k záveru, že výška znehodnotenia predstavuje sumu 265,02 eur a dodala, že pokiaľ takto stanovenú výšku škody znehodnotenia je žalobca ochotný akceptovať, žalovaná netrvá na nariadení znaleckého dokazovania vo veci. Zároveň týmto listom rozporovala aj nárok žalobcu na uplatnenie si príslušenstva pohľadávky, poukázala na zák. č. 381/2001 Z.z., § 11, ktorý upravuje povinnosť poisťovateľa hradiť úroky z omeškania. Uviedla, že je zrejmé, že žalovaná vyčíslila výšku znehodnotenia v zmysle jeho dostupných údajov, pričom nároky žalobcu uspokojila relevantným spôsobom a zákonnej lehote v zmysle § 11 ods.5,6 zák. č. 381/2001 Z.z., že zároveň poukázala na to, že žalobca za dobu od 18.8.2010, t.j. odkedy obdržal plnenie od žalovanej až do podania návrhu, t.j. 23.1.2012 nikdy nerozporoval náhradu, ktorú mu žalovaná poukázala, a to ani v čase, keď už mal vystavený znalecký posudok, pričom ani pred podaním návrhu sa nepokúsil vec mimosúdne vyriešiť a poukázala na to, že táto skutočnosť je významná pre posúdenie dôvodnosti nároku, čo do výšky 282,- eur, z podania žalovanej z 20.11.2013 zistil, že žalovaná žalobcovi uhradila sumu 265,02 eur, z podania žalobcu z 12.12.2013 zistil, že žalobca akceptuje žalovanou vypočítaný doplatok znehodnotenia vo výške 265,02 eur, taktiež poukázal na to, že v danom prípade netrvá na nariadení znaleckého dokazovania poukazujúc na hospodárnosť konania, že poukázal na § 11 ods.6 písm. a), § 11 ods.7,8 zák. č. 381/2001 Z.z. a citujúc predmetné ustanovenia uviedol, že ku škodovej udalosti došlo 23.11.2009, žalovaná oznámila žalobcovi výšku poistného plnenia predstavujúceho škodu na jeho vozidle listom z 24.8.2010, pričom tento deň možno považovať aj za deň ukončenia šetrenia poistnej udalosti; žalovaná teda ukončila šetrenie poistnej udalosti až o 9 mesiacov odo dňa škodovej udalosti. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca považuje za nesporné, že žalovaná nesplnila povinnosť v lehote, ktorú jej zákon v § 11 ods.6 ukladá a preto žalobcovi patrí nárok na úrok z omeškania a poukázal taktiež na tú skutočnosť, že žalovaná ani pri ukončení šetrenia poistnej udalosti nevypočítala výšku škody žalobcu správne a urobila tak až po podaní návrhu na začatie konania a konečnú sumu z povinného zmluvného poistenia žalobca obdržal až 21.11.2013, teda takmer štyri roky odo dňa škodovej udalosti. Súd ďalej uviedol, čo vyplynulo z prednesu právneho zástupcu žalobcu, ktorý o.i. poukázal na to, že 9.2.2010 bola žalovaná zo strany poisťovne KOOPERATIVA požiadaná o zaplatenie regresného nároku, 6.4.2010 bola zo strany KOOPERATIVY žalovanej zasielaná urgencia na zaplatenie regresného nároku a 24.8.2010 bol zo strany žalovanej vykonaný výpočet výšky škody a 31.8.2010 žalovaná plnil na účet KOOPERATIVY regresný nárok. Poukázal na to, že v tom čase si žalovaná mala vypočítať znehodnotenie motorového vozidla žalobcu správne a dodal, že má za to, že žalovaná sa dostala do omeškania 25.8.2010. Uviedol, čo vypovedala poverená zamestnankyňa žalovanej, že vzniesla opätovne námietku premlčania, poukázala na to, že žalobca sa vystavením faktúry dozvedel o výške škody a týmto dňom začala plynúť aj premlčacia lehota, že sa vyjadrila k uplatnenému príslušenstvu zo strany žalobcu tak, že žalovaná neuznáva uplatnené príslušenstvo, t.j. úroky z omeškania a má za to, že až po podaní návrhu na začatie konania a po doručení listín zo strany súdu bola žalovaná oboznámená s tým, že žalobca si uplatňuje ešte aj ďalší nárok a má za to, že v tomto prípade príslušenstvo žalobcovi nepatrí, v danom prípade tento nárok nie je dôvodný, že pokiaľ sa jedná o náklady, ktoré mal žalobca v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku v danom prípade potom, čo si žalovaná vykonala prepočet, boli zistené malé rozdiely vo všeobecnej hodnote motorového vozidla a má za to, že pokiaľ vypracovaný znalecký posudok nie je dôvodný, prípadne tento výpočet nie je správny, tieto náklady boli vynaložené neúčelne. Súd z dôvodu hospodárnosti konania, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej skúmal, či nárok žalobcu je premlčaný. Citoval znenie § 100 ods.1,2, § 101, 106 ods.1,2 O. z., § 15 ods.1,2 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, definoval pojem a funkciu premlčania, všeobecnú 3 ročnú premlčaciu dobu, kombinovanú premlčaciu dobu pri náhrade škody, a to subjektívnu (§ 106 ods.1 ) a objektívnu (§ 106 ods. 2). Uviedol, že začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávisle, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť, že subjektívna premlčacia doba je 2 ročná a pre začiatok jej plynutia je významný (primárny) subjektívny prvok, pozostávajúci z dvoch zložiek : - kedy sa poškodený „dozvie o škode„ - kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba je 3 ročná pri škode spôsobenej z nedbanlivosti a zásadne tiež v prípade objektívnej zodpovednosti za škodu. Len ak ide o škodu spôsobené úmyselne platí 10 ročná objektívna premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba ( 3 ročná aj 10 ročná ) začne plynúť od okamihu škodnej udalosti. Túto objektívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť, hoci by boli ešte podmienky pred plynutie subjektívnej premlčacej doby. Citujúc znenie § 122 ods.1,2 O. z. uviedol, že ide o hmotnoprávne lehoty, u ktorých zásadne platí, že na zachovanie lehoty sa vyžaduje, aby prejav došiel najneskôr v posledný deň lehoty adresátovi, resp. aby právo bolo uplatnené na súde najneskôr v posledný deň lehoty, že aj premlčacia lehota, bez ohľadu na jej dĺžku sa pri jednotlivých právach zásadne začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre začiatok. Táto doba plynie nepretržite až do jej skončenia, ak nenastanú skutočnosti, s ktorými zákon spája ten následok, že premlčacia doba sa zastaví (spočíva) alebo sa pretrhne (prerušuje), prípadne nezačne plynúť a jej plynutie sa neskončí dokiaľ uvedená skutočnosť trvá. Ak niet takýchto skutočností, premlčacia doba skončí v deň posledného roku, ktorý sa svojím číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, prípadne koniec lehoty na jeho posledný deň, že z uvedeného teda vyplýva, že u práva na náhradu škody je stanovená kombinovaná premlčacia lehota a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba (dvojročná) totiž plynie iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného, týkajúceho sa jeho 1) vedomosti o škode ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde, 2) vedomosti o tom, že kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba. Trojročná objektívna premlčacia doba v rámci ktorej plynie dvojročná subjektívna premlčacia doba sa odvíja od protiprávneho úkonu, resp. od škodnej udalosti. Uzavrel, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že 23.11.2009 došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu, pričom vinníčkou dopravnej nehody bola poistená žalovanej, že žalobca si dal opraviť motorové vozidlo v spoločnosti FLASHAUTO s.r.o., Košice, ktorá 22.1.2010 vystavila žalobcovi faktúru za jeho opravu č. 2010100008 vo výške 4 637,47 eur. Má za to, že týmto dňom sa žalobca dozvedel o výške spôsobenej škody na svojom motorovom vozidle a od uvedeného dňa začína plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie si nároku zo strany žalobcu, pričom táto uplynula dňom 22.1.2012. Žaloba žalobcu bola podaná faxom 23.1.2012, táto bola v súlade s § 42 ods.1 O.s.p. v lehote 3 dní doplnená. 22.1.2012 pripadol v danom čase na nedeľu, t.j. posledným dňom na podanie návrhu na začatie konania je 23.1.2012. Z prezenčnej pečiatky Okresného súdu Košice I vyplýva, že žaloba žalobcu bola podaná v zákonom stanovenej lehote a z uvedeného teda vyplýva, že nárok žalobcu premlčaný nie je. Potom, čo si ustálil, že nárok žalobcu premlčaný nie je, zaoberal sa nárokom žalobcu tak, ako si ho uplatňoval návrhom na začatie konania. Citujúc znenie § 427 ods.1, § 428, § 442 ods.1 O. z., § 4 ods.1,2 písm. b), § 15 ods.1 zák. č. 381/2001 Z.z. uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný listom z 24.8.2010 oznámil žalobcovi poukázanie náhrady skutočnej výšky škody, spočívajúcej v uhradení spoluúčasti krátenej havarijným poistiteľom vo výške 231,87 eur a znehodnotenia vo výške 185,20 eur, že následne žalovaná vykonala opätovne prepočet skutočnej výšky škody a následne plnila žalobcovi sumu 265,02 eur titulom náhrady škody za znehodnotenie motorového vozidla v dôsledku spôsobenej dopravnej nehody vinníčkou - poistenou žalovanej, že žalobca sa návrhom na začatie konania domáhal zaplatenia sumy vo výške 571,94 eur, a ktorá suma pozostáva zo sumy 289,80 eur, ktorá predstavuje znehodnotenie motorového vozidla žalobcu a zo sumy 282,14 eur, ktorá bola uhradená za vyhotovenie znaleckého posudku, a ktorá predstavuje účelne vynaložený náklad žalobcu na preukázanie skutočnosti, že žalovaná pri likvidácii poistnej udalosti nepostupovala správne a žalobcovi poskytla náhradu škody v menšom rozsahu, ako bolo jeho zákonnou povinnosťou, že v konaní bolo nepochybné, že žalobca si dal vyhotoviť znalecký posudok na zistenie skutočnej výšky škody na poškodenom motorovom vozidle a znalecká organizácia SERVISEXPERTA s.r.o., Košice, Čajakova 1 ustálila vo svojom znaleckom posudku č. 9/2010 výšku škody na motorovom vozidle žalobcu na sumu 5 112,- eur. Nepochybné bolo aj to, že žalobca uhradil znaleckej organizácii náklady vynaložené na vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 282,14 eur. Vzhľadom na vyjadrenie sa žalobcu potom, čo žalovaná opätovne vykonala prepočet skutočnej výšky škody na poškodenom motorovom vozidle žalobcu a ustálila jeho znehodnotenie na sumu 265,02 eur, a ktorú sumu aj žalovaná žalobcovi uhradila, a s ktorou výškou žalobca súhlasil, trval žalobca na zaplatení sumy 282,14 eur, t.j. sumy, ktorá bola vynaložená v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku a v prevyšujúcej časti vzal návrh na začatie konania späť. Zhodnotiac vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v danom prípade dôvodná, čo do zaplatenia sumy 282,14 eur a súd sa v danom prípade stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu a taktiež má za to, že suma predstavuje účelne vynaložený náklad žalobcu na preukázanie skutočnosti, že žalovaná pri likvidácii poistnej udalosti nepostupovala správne a žalobcovi tak poskytla náhradu škody v menšom rozsahu, ako bolo jej zákonnou povinnosťou (po prvýkrát žalovaná žalobcovi poskytla náhradu škody, resp. znehodnotenie jeho motorového vozidla vo výške 185,20 eur a potom, čo vykonala opätovný prepočet znehodnotenia výšky škody, znehodnotenie bolo ustálené žalovanou na 265,02 eur), teda z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu v danom prípade je dôvodný, tento náklad, ktorý nepochybne žalobca vynaložil za vyhotovenie znaleckého posudku, predstavuje účelne vynaložený náklad. Žalobca si v danom prípade uplatnil aj príslušenstvo, a to úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 289,80 eur od 25.8.2010 do zaplatenia následne potom, čo došlo zo strany žalovanej k úhrade sumy 265,02 eur - sumy za znehodnotenie motorového vozidla žalobcu, žalobca žiadal zaplatenie úrokov vo výške 9 % ročne zo sumy 265,02 eur od 25.2.2010 do 20.11.2013 a v prevyšujúcej časti vzal návrh v tejto časti späť. Žalovaná v danom prípade namietala žalobcom uplatňované príslušenstvo, mala za to, že v danom prípade žalobcovi nárok na príslušenstvo nepatrí, poukazujúc na zák. č. 381/2001 Z.z., § 11. Žalobca naopak tvrdil, že má nárok aj na príslušenstvo pohľadávky a poukázal taktiež na § 11 ods.7,8 cit. zák. a uviedol, že žalobca má nárok na zaplatenie príslušenstva, nakoľko zo strany žalovanej nedošlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti v lehote stanovenej § 11 ods.6 písm. a), teda v lehote 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, pričom k ukončeniu prešetrovania došlo až 24.8.2010, ktorým dňom žalovaná oznámila žalobcovi výšku poistného plnenia a tento deň je možné považovať aj za deň ukončenia šetrenia poistnej udalosti a z uvedeného teda vyplýva, že žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti až o 9 mesiacov odo dňa škodovej udalosti. Citoval znenie § 11 ods.6, § 11 ods.7,8 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.1.2013 a stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu v súvislosti s uplatňovaním príslušenstva majúc za to, že zo strany žalovanej nebolo v lehote 3 mesiacov stanovených § 11 ods.6 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. skončené prešetrovanie škodovej udalosti, pričom žalovaná sa o škodovej udalosti dozvedel jednak od svojej poistenej, vinníčky dopravnej nehody a jednak sa dozvedela od žalobcu, resp. od jeho havarijnej poisťovne - KOOPERATIVY listom z 9.2.2010, kedy bola žalovaná po prvýkrát požiadaná o refundáciu regresného nároku. Od uvedeného dňa žalovaná v lehote 3 mesiacov mala skončiť prešetrenie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, v danej lehote mal oznámiť aj poškodenému výšku poistného plnenia, učinil tak až 24.8.2010, t.j. po uplynutí trojmesačnej lehoty a z uvedeného teda vyplýva, že „žalobca“ si nesplnila povinnosti uvedené v § 11 ods.6 písm. a) a preto žalobcovi v súlade s § 11 ods.8 cit. zák. patrí príslušenstvo, a to úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, t.j. v danom prípade vyhlášky č. 87/1995 Z.z. Výška príslušenstva uplatňovaná žalobcom je uvedená správne, teda v súlade s Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. majúc za to, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením výšky znehodnotenia motorového vozidla žalobcu 25.8.2010, t.j. nasledujúci deň potom, čo žalovaná žalobcovi listom oznámila ukončenie šetrenia poistnej udalosti, pričom omeškanie žalovanej trvalo do 20.11.2013, t.j. do dňa, kedy zo strany žalovanej bola žalobcovi poukázaná suma 265,02 eur, ako výška znehodnotenia jeho motorového vozidla. Ďalej citoval znenie § 96 ods.1,2,3 O. s. p. a poukázal na nepochybný dispozičný úkon žalobcu, ktorým vzal návrh na začatie konania v časti nad súdom priznanú sumu titulom istiny a titulom príslušenstva späť a potom, čo žalovaná s čiastočným späťvzatím návrhu prejavila súhlas, v tejto časti konanie zastavil. Citoval znenie § 146 ods.2, § 142 ods.1, § 151 ods.1,2,8, § 149 ods.1 O. s. p. a uviedol, že o trovách konania rozhodol v súlade s § 142 ods.1 s poukazom na § 146 ods.2, veta druhá O. s. p., že v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorý si uplatnil právo na náhradu trov konania, pričom za úspech žalobcu sa považuje aj čiastočné späťvzatie návrhu, vzhľadom na to, že žalovaná po podaní návrhu na začatie konania žalobcovi vykonala plnenie. Trovy konania v konaní úspešného žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 34,- eur a z trov právneho zastúpenia za šesť úkonov právnej pomoci z hodnoty sporu 547,16 eur po 36,52 eur, (§ 10 ods.1 vyhl. 655/2004 Z.z. - prevzatie a príprava zastúpenia z 9.1.2012, podanie návrhu na začatie konania z 9.1.2012, vyjadrenie sa žalobcu k odporu žalovanej z 19.12.2012, účasť na pojednávaní 13.6.2013 - § 14 ods.1 písm. a), b), c) cit. vyhl. účinnej do 30.6.2013 ), za 2 úkony právnej pomoci z hodnoty veci 282,14 eur po 23,24 eur (podanie vo veci samej z 12.12.2013, 1 x účasť na pojednávaní 29.1.2015 - § 13a ods. 1 písm. c), d) cit. vyhl. účinnej od 1.7.2013 ) + paušál v roku 2012 - 3 x 7,63 eur = 22,89 eur, v roku 2013 2 x 7,81 eur = 15,62 eur, v roku 2015 - 1 x 8,39 eur, spolu paušál 46,90 eur ( 16 ods.3 cit. vyhl.). Spolu trovy právneho zastúpenia činia sumu 239,46 eur (176,78 eur + 62,68 eur) a spolu trovy konania v konaní úspešného žalobcu činia sumu 273,46 eur, a ktorú sumu je v konaní neúspešná žalovaná povinná nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu v súlade s § 149 ods.1 O.s.p., č. účtu: 0578217070/900, IBAN: SK 7402000000000578217070. V konaní bola neúspešná žalovaná, ktorá si uplatnila právo na náhradu trov konania, o jej trovách vzhľadom na jeho neúspešnosť v spore rozhodol tak, že na ich náhradu nemá právo. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná v zmysle § 204 ods.1 O. s. p. s poukazom na § 205 ods.1 O. s. p. (jeho znenie citovala), lebo súd pri rozhodovaní vec nesprávne právne posúdil, čím sú dané odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p.. Uviedla, čoho sa žalobným návrhom doručeným súdu žalobca voči nej domáhal, poukázala na to, že potom čo podala voči platobnému rozkazu odpor, súd vo veci konal a rozhodol tak, že nárok žalobcu je dôvodný čo do výšky 282,14 eur, čo predstavuje náklad vynaložený na preukázanie skutočnosti, že žalovaný pri likvidácii výšky škody na jeho motorovom vozidle nepostupoval správne, ako aj čo do príslušenstva pohľadávky, nakoľko o škodovej udalosti sa žalovaná dozvedela od svojej poistenej, ako aj od havarijnej poisťovne žalobcu, ktorá si listom zo 9.2.2010 požiadala o refundáciu regresného nároku u žalobcu a keďže až 24.8.2010 tento oznámil výšku poistného plnenia, je na mieste priznanie príslušenstva pohľadávky za nesplnenie povinností žalobcu v zmysle §11 ods.6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. Predmetné rozhodnutie súdu nepovažuje za správne. V danom prípade pri stanovení výšky znehodnotenia predmetného motorového vozidla postupovala v zmysle jej dostupných údajov a to výlučne z údajov poisťovne Kooperatíva Vienna Insurance Group, ktorá v zmysle § 813 O. z. požiadala o refundáciu poistného plnenia, ktoré poskytla žalobcovi - ako svojmu poistencovi z jeho vlastného havarijného poistenia. Žalobca aj napriek tomu, že si z predmetnej dopravnej nehody uplatnil jedine nároky z vlastného poistenia u poisťovne Kooperatíva Vienna Insurance Group, už 8.12.2009 požiadal znaleckú organizáciu o vypracovanie znaleckého posudku za účelom určenia všeobecnej hodnoty motorového vozidla a skutočnej škody na jeho motorovom vozidle po predmetnej dopravnej nehode (tak ako to vyplýva z úvodnej časti znaleckého posudku č.09/2010 znaleckej organizácie Servisexperta s.r.o.). 26.1.2010 bol predmetný znalecký posudok vypracovaný a teda už 26.1.2010 mal žalobca vedomosť o výške všeobecnej hodnoty motorového vozidla a výške skutočnej škody, aj napriek tomu si nároky v zmysle tohto znaleckého posudku postupom podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z. z. u nej neuplatnil, a neuplatnil si ich ani potom čo 18.8.2010 obdržal plnenie od nej, navyše výšku ktorého nikdy nerozporoval a ani nespochybňoval. Nárok za znehodnotenie predmetného motorového vozidla jeho opravou si uplatnil až podaným žalobným návrhom 23.01.2012 na príslušnom súde, pričom je zrejmé že žalobca sa ani v čase pred jeho podaním nepokúsil vec s ňou mimosúdne vyriešiť. Následne bolo o nároku žalobcu rozhodnuté v skrátenom konaní, kedy bol 18.4.2012 vydaný konajúcim súdom platobný rozkaz a po podanom odpore, konajúci súd nariadil v danej veci pojednávanie. Na výslovnú jej žiadosť, mu konajúci súd zaslal znalecký posudok č. 09/2010 znaleckej organizácie Servisexperta s.r.o., ktorý žalobca mal predložiť ako dôkaz ku podanému žalobnému návrhu a až po jeho doručení 23.9.2013, sa ona mohla oboznámiť s jeho obsahom a závermi. Na základe vykonanej kontroly, bola zistená nesprávnosť znaleckého posudku pri stanovení všeobecnej hodnoty motorového vozidla žalobcu a preto vykonala korekciu výšky všeobecnej hodnoty motorového vozidla a to vzhľadom „k tomu“, že v nákupnej faktúre bola uvedená suma 12 248 eur vrátane extra výbavy motorového vozidla a to sady pneumatík (209 eur). Cena motorového vozidla takto činila 12 039 eur, čo v konečnom dôsledku ovplyvnilo výšku znehodnotenia, pričom z takto zadaných hodnôt bolo znehodnotenie motorového vozidla vyčíslené v sume 450,22 eur. Rozdiel oproti ňou pôvodne stanovenej výške znehodnotenia takto predstavoval sumu 265,02 eur (450,22 eur - 185,20 eur), pričom doplatok výšky znehodnotenia v priebehu konania t.j. 20.11.2013 poukázala žalobcovi. V zmysle § 4 ods.2 má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody. K tomu aby poistiteľ mohol začať so šetrením dôvodu a výšky plnenie, treba aby boli splnené povinnosti v zmysle § 799 ods.2 O. z., pričom o to, aby sa vyšetrenie mohlo vykonať riadne a včas sa musí pričiniť aj ten, kto má právo na plnenie a v zmysle uvedeného je zrejmé, že ona poskytla plnenie tak, ako jej to svojou súčinnosťou žalobca umožnil, preto nieje možné dôvodiť tým, že by poisťovateľ nesplnil svoju povinnosť. Je nepochybné, že v zmysle § 42 ods.3 O. s. p. je žalobca povinný každé podanie predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh, tak aby každý účastník mal na základe žalobcom predloženého návrhu a dôkazov možnosť vyhodnotiť dôvodnosť nároku žalobcom uplatňovaného. V danom prípade mala až v priebehu konania t.j. až 23.9.2013 k dispozícii znalecký posudok, ktorý následne akceptovala a 20.11.2013 realizovala doplatok pre žalobcu a preto jej nevznikla povinnosť nahradiť príslušenstvo pohľadávky. V nadväznosti na odvolanie podané voči rozhodnutiu súdu žiada, aby Krajský súd v Košiciach v odvolaním napadnutej časti zmenil rozhodnutie súdu, žalobný čo do príslušenstva pohľadávky zamietol a priznal jej trovy konania. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že má za to, že rozhodnutie súdu je správne, argumentačne podložené a logické vzhľadom na priebeh konania. Argumenty žalovanej v odvolaní možno považovať za značne zavádzajúce a priečiace sa zisteným skutočnostiam. Uvedený názor odôvodnil nasledovne: I. Náhrada škody z povinného zmluvného poistenia sa riadi osobitným zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon"). V súlade § 4 ods.2 písm. b) zákona si 9.2.2010 uplatnil prostredníctvom svojho havarijného poistiteľa (Kooperatíva poisťovňa, a.s.) nárok na náhradu škody u žalovanej a nárok preukázal, čo žalovaná nespochybňovala a nebolo to medzi účastníkmi konania sporné. Na základe predložených dokumentov bola žalovaná povinná začať podľa § 11 ods.6 zákona prešetrovanie poistnej udalosti bez zbytočného odkladu a do troch mesiacov odo dňa jej oznámenia šetrenie ukončiť. Žalovanej bola poistná udalosť oznámená 9.2.2010. Nie je zrejmé, kedy začala žalovaná prešetrovanie poistnej udalosti, nepochybné však je, že šetrenie ukončila najneskôr 24.8.2010, kedy je datovaný list oznamujúci poukázanie poistného plnenia vo výške 417,07 eur. Uvedené plnenie predstavovalo tzv. spoluúčasť v sume 231,87 eur a znehodnotenie v sume 185,20 eur. Suma zodpovedajúca znehodnoteniu sa v priebehu konania ukázala ako vypočítaná v jeho neprospech. Po vykonaní opätovného prepočtu výšky škody žalovanou počas konania bol zistený rozdiel v sume 265,02 eur v jeho neprospech. Výška znehodnotenia na jeho vozidle mala byť teda v sume 450,22 eur (pôvodné plnenie 185,20 eur + 265,02 eur dodatočné plnenie). II. Žalovaná v odvolaní zmätočne odvodzuje vedomosť o nesprávne mu uhradenej škode odo dňa doručenia znaleckého posudku. Citoval znenie § 11 ods.6 písm. a) a b) a ods.8 zákona a uviedol, že vzhľadom na cit. ust. zákona sú akékoľvek argumenty žalovanej proti povinnosť zaplatiť úroky z omeškania bezpredmetné, nakoľko neskončila prešetrovanie v zákonom uloženej 3-mesačnej lehote. Správne preto súd vyhodnotil, že pokiaľ sa žalovaná dozvedela o uplatnení škody 9.2.2010 a prešetrovanie skončila až 24.8.2010, je povinná zaplatiť mu úroky z omeškania podľa § 11 ods.8 zákona (strana 11 rozsudku). Dodal, že aj v prípade, ak by nedošlo k vyššie uvedenému omeškaniu, za splnenie povinnosti podľa § 11 ods.6 zákona možno dôvodne pokladať len riadne a správne vypočítanú výšku škody. Ako sa však počas konania preukázalo, žalovaná ani počas viac ako 6 mesiacov prešetrovania neposkytla mu poistné plnenie v správnej výške. Napriek zrejmému porušeniu zákona v prípade 3-mesačnej lehoty si úrok z omeškania z pôvodne zaplatenej sumy 417,07 eur spätne neuplatnil. Požadoval iba úrok z omeškania z neuhradenej časti škody, ktorá je predmetom tohto konania. III. Priznanie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po skončení prešetrovania poistnej udalosti (25.8.2010) považuje za logický a vyplývajúci zo samotnej podstaty konania, v ktorom sa domáhal priznania nároku na zaplatenie sumy, ktorá mu zo zákona patrila a ktorú mala žalovaná riadne vypočítať (§ 11 ods.6 zákona ) a uhradiť mu (§11 ods.7 zákona). Ohľadom počiatku omeškania poisťovateľov s poistným plnením zaujal rovnaký názor aj Krajský súd v Košiciach v rozsudku z 20.3.2014, sp. zn. 4Co/78/2012, a citoval čo na strane 3 okrem iného uviedol. V obdobnej právnej veci Krajský súd v Košiciach na strane 4 rozhodnutia sp. zn. 3Co/363/2011 z 13.6.2013, ktorého časť odôvodnenia citoval. Podstatným je pri určení počiatku omeškania vychádzať z dátumu ukončenia šetrenia poistnej udalosti. V prípade, ak by žalovaná ukončila šetrenie v zákonnej lehote 3 mesiacov, bola by povinná poukázať žalobcovi správnu výšku náhrady škody do 15 dní odo dňa ukončenia šetrenia. V predmetnej veci žalovaná povinné šetrenie v zákonnej lehote neukončila, z toho dôvodu je podľa jeho názoru aj súdu povinná plniť najneskôr na druhý deň po ukončení šetrenia. Dôkazný prostriedok: Rozsudok KS v KE, sp. zn. 4Co/78/2012, z 20.3.2014, strana 3, Rozsudok KS v KE, sp. zn. 3Co/363/2011, z 13.6.2013, strana 4 Napriek faktu, že omeškanie žalovanej nemožno odvodzovať odo dňa doručenia znaleckého posudku, musí reagovať aj na tvrdenia žalovanej ohľadom údajnej nemožnosti oboznámiť sa so závermi znaleckého posudku, ktorú žalovaná opiera o nesplnenie jeho povinnosti predložiť dôkazy uvedené v žalobe. Uvedené tvrdenie považuje za zavádzajúce a nekorektné. On podal na príslušný súd rovnopis faxovanej žaloby 23.1.2012 a 6.3.2012 doručil aj označené prílohy žaloby. Následne 18.4.2012 súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná odpor. V celom odpore žalovaná údajnú absenciu dôkazov nenamieta. V prípade, ak by jej znalecký posudok doručený nebol, nič jej nebránilo uvedenú skutočnosť namietať a dožadovať sa jeho doručenia. Žalovaná napriek vedomiu o uplatnení nároku z poistnej udalosti nevykonala ani úkon smerujúci k doručeniu údajne nedoručeného znaleckého posudku, ani k opätovnému prešetreniu správnosti výšky škody jemu uhradenej a učinila tak až v novembri 2013. IV. Vzhľadom na vyššie popísané skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 44,91 eur, pozostávajúce z jedného úkonu právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu žalovaného) v sume 36,52 eur a 1 x režijného paušálu v sume 8,39 eur. Rozsudok, okrem výroku o príslušenstve pohľadávky a trovách konania, nebol odvolaním napadnutý a ostatné výroky nadobudli právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto neboli v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti tvrdené už v konaní na súde prvého stupňa, s ktorými sa súd riadne a presvedčivo vyrovnal. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Žalovanou uplatnený odvolací dôvod nie je daný. Na doplnenie správnosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie R 3/67, v zmysle ktorého je možné žalobcovi úroky z omeškania vo všeobecnosti priznať iba od toho času, kedy sa dlžník dostal do omeškania a suma je vyčísliteľná a v nadväznosti na R 29/2000, podľa ktorého ak je čas plnenia ustanovený kogentne právnym predpisom, účastníci záväzkovoprávneho vzťahu sú ním viazaní. V § 11 ods.6 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom je čas plnenia žalovanej presne určený (3 mesiace od oznámenia), preto ak v lehote neplnila, dostala sa od nasledujúceho dňa do omeškania. V spornom prípade žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku od 10.5.2010 a týmto dňom žalobcovi vznikol nárok v súlade s § 11 ods.8 zák. č. 381/2001 Z. z. (viď rozhodnutie NS SR 5 Obo 13/2007). Okrem uvedeného aj samotná skutočnosť, že žalovaná vykonala nesprávny výpočet plnenia ide na jej riziko a teda nielen oneskorene plnila ale aj v nesprávnej výške. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov nestotožňuje s argumentmi žalovanej uvedenými v odvolaní. Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca mal aj v odvolacom konaní plný úspech, preto by mal právo na náhradu jeho trov a to za vyjadrenie k odvolaniu, avšak odmena ani náhrada hotových výdavkov jej zástupcu jej nemohla byť priznaná, lebo vyjadrenie neobsahuje nijaké procesne významné skutočnosti (opakuje sa v ňom iba to, čo už bolo opakovane uvádzané počas konania na súde prvého stupňa), z toho dôvodu trovy spojené s týmto úkonom nemožno považovať za potrebné na účelné uplatňovanie práva. Žalovaná nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.