Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/58/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112204040 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112204040.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore navrhovateľky T. E., H.. XX.X.XXXX, C. S. X, E., proti odporcovi JuMark s.r.o., so sídlom Národná trieda 63, Košice, IČO: 44 334 087, zastúpený: KRAL PARTNERS s.r.o., so sídlom Kukučínova 7, Košice, v konaní o návrhu navrhovateľky o určenie vlastníckeho práva a o vzájomnom návrhu odporcu o zaplatenie sumy 12.782,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 28C/58/2012-367 z 1.10.2015 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o určení výlučného vlastníctva nehnuteľností evidovaného na LV č. 14575 pre katastrálne územie Terasa, ako byt č. 33 v bytovom dome č. súpis. 1112 na parc. č. 1872/5, o určení výšky spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadenia tohto bytového domu. (I. výrok) M e n í rozsudok vo výroku o splatnosti sumy 12.782,42 € aj s príslušenstvom odporcovi tak, že navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi 12.782,42 € aj s príslušenstvom v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) určil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXXX pre katastrálne územie R., ako byt č. XX v bytovom dome č. súpis. XXXX na parc. č. XXXX/X, nachádzajúcom sa na S. Č.. X N. E. a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadenia bytového domu č. súpis. XXXX na parc. č. XXXX/X nachádzajúceho sa na S.K. Č.. X N. E., a že je povinná zaplatiť odporcovi sumu 12.782,42 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 12.782,42 Eur od 22.2.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tretím výrokom rozhodol, že o trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí v konaní vo vylúčenej veci, vedenej pred súdom pod sp. zn. 28C/249/2015. 2. Navrhovateľka v žalobe poukázala v podstatnom predovšetkým na to, že pôvodne prevzala záväzok voči spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o., splnenie ktorého bolo zabezpečené zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech tejto spoločnosti, že v obave o možnú stratu bytu na odporučenie svojej bývalej kolegyne vstúpila do rokovania s odporcom ohľadne poskytnutia pôžičky, majúcej poslúžiť na splnenie záväzkov voči spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o., že dňa 16.12.2009 navrhovateľka išla do spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o. spoločne s konateľom spoločnosti odporcu Ing. Erikom Zamborským, ktorý sa ponúkol navrhovateľku odviezť a vybaviť pre ňu zľavu, že pri tejto príležitosti pracovník spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o. vypočítal a navrhovateľka z vlastných prostriedkov, získaných od syna, zaplatila dlžnú sumu na istine a príslušenstve, že vystavené príjmové pokladničné doklady i kvitanciu pre účely výmazu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností odovzdala konateľovi odporcu, ktorý uviedol, že si musí niečo overiť a prepočítať s tým, že niečo spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o. platil aj on, o čom však navrhovateľka vedomosť nemala, že na druhý deň spoločne navštívili notára, pričom cestou k nemu sa s konateľom odporcu "opäť" dohodli na zábezpeke ( v tejto súvislosti zároveň uviedla, že splátky určila vo výške 170,- Eur); že na notárskom úrade jej boli predložené písomnosti, ktoré podpísala avšak žiadnu z nich neobdŕžala, že jednou z týchto písomností bola kúpna zmluva, ktorou došlo k prevodu nehnuteľností na odporcu za kúpnu cenu stanovenú odporcom na sumu 12.783,- Eur, ktorú však v rozpore s obsahom zmluvy odporca navrhovateľke v hotovosti pri jej podpise neuhradil, že nasledujúceho dňa (17.12.2009) na základe žiadosti navrhovateľky smerujúcej k odovzdaniu dokladov a zmluvy, jej konateľ odporcu predložil kúpnu zmluvu s dátumom 17.12.2009 na základe ktorej mala navrhovateľka nehnuteľnosti odkúpiť späť za kúpnu cenu 24.510,45 Eur, splatnú v mesačných splátkach po 291,- Eur s tým, že požadované písomnosti navrhovateľke odovzdané odporcom neboli. 3. Súd citoval ust. §§ 3, 37, 38, 39, 40, 118, 132, 133 O.z., lebo podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov. Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 4. Ďalej citujúc §§ 49a O.z., 491, 657, 658, 533, 563, 517 O.z. a dôvodil, že podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. 5. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, a vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy posúdil súd návrh na začatie konania navrhovateľky, smerujúci k určeniu jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, za dôvodný. Vo svojom závere o dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľky súd vyšiel z toho, že základná procesná podmienka dôvodnosti a úspešnosti určovacieho návrhu podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., teda existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, bola v prípade návrhu navrhovateľky splnená. Súdna prax vo všeobecnosti naliehavý právny záujem na určení považuje za daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo kde by bez tohto určenia právo navrhovateľa stalo sa neistým. V danom prípade je na LV č. XXXXX pre katastrálne územie R. vedený v rozpore s navrhovateľkou tvrdeným stavom vlastníckeho práva ako výlučný vlastník nehnuteľností - bytu číslo XX H. X. S. obytného domu číslo súpisné XXXX na parcele číslo XXXX/X, H. S.Ž. X N. E. a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu číslo súpisné XXXX, na parcele číslo XXXX/X, odporca, ktorý i keď vlastnícke právo navrhovateľky k nehnuteľnostiam v tomto štádiu konania už nepopiera, žiaden z účastníkov neprejavil záujem o mimosúdne doriešenie správnosti zápisu v katastri nehnuteľností. Za tohto stavu je rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva spôsobilým podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech navrhovateľky a jediným prostriedkom vedúcim k zosúladeniu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností so skutočným stavom podľa ust. § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov. Tým je daný podľa posúdenia súdu naliehavý právny záujem navrhovateľky na požadovanom určení. Uplatnený nárok navrhovateľky považoval súd za opodstatnený i z hľadiska hmotného práva. Napriek pôvodne odlišnej interpretácii rozhodujúcich skutočností odporcom, v podstatnom založenej na tvrdení, že odporca mal skutočnú vôľu nehnuteľnosti kúpiť pre seba a následným spätným prevodom na navrhovateľku, s ktorým, vo svetle jeho vyjadrení akoby sa pôvodne ani nepočítalo, len vyšiel navrhovateľke v ústrety, v konaní zistené skutočnosti podľa názoru súdu takéto posúdenie skutočnej vôle účastníkov logicky neumožnili. Tvrdenie odporcu, že prapôvodom jeho záujmu o nehnuteľnosti bola informácia, že nehnuteľnosti sú na predaj, pričom podrobnosti získal už od spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o., ktorá informácie o potenciálnom záujemcovi o kúpu oznámila i navrhovateľke, sa vo svetle svedeckej výpovede svedka Z. Z. ukázalo ako nepravdivé. Svedok v tejto súvislosti výslovne poprel ako jednanie s odporcom (pred aj počas stretnutia dňa 16.12.2009) tak i poskytnutie informácií o navrhovateľke a zostatku jej záväzkov. V konaní bolo preukázané, že v tom čase mala navrhovateľka voči spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o., neuhradené záväzky po splatnosti a že táto spoločnosť vyzývala odporkyňu na spoločné stretnutie, čo korešponduje s tvrdením navrhovateľky, že pre obavy v možnú stratu bytu sa aktivizovala a obrátila na odporcu. V kontexte obsahu zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, uzavretej so spoločnosťou MAXIMA FINANCE s.r.o., v ktorej bola mimo iného v súlade so zákonnou požiadavkou vyjadrená i hodnota najnižšej ceny v prípade priameho predaja či najnižšieho podania v prípade predaja nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe v sume 637.500 Sk (t.j. 21.161,12 Eur) je nepravdepodobné, aby navrhovateľka chcela nehnuteľnosti skutočne predať odporcovi za len takmer polovicu tejto hodnoty (na čo v konaní poukazovala) a už z toho sa javí, že navrhovateľka o byt nechcela prísť a práve s týmto zámerom vstúpila do rokovania a následne do právnych vzťahov s odporcom. Sama navrhovateľka v tejto súvislosti v konaní tvrdila, že prevod vlastníckeho práva k bytu na odporcu mal mať len zabezpečovaciu povahu a že jej nesedelo že má následne "vlastne kupovať vlastný byt". Skutočnej vôli účastníkov pri uzavretí Kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2009 - dosiahnuť výmenu veci za peniaze, podľa posúdenia súdu rozhodne nezodpovedá ani to, že hneď nasledujúceho dňa po uzavretí tejto kúpnej zmluvy (17.12.2009) odporca kúpnou zmluvou previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na navrhovateľku za kúpnu cenu vo výške bez mála dvojnásobku kúpnej ceny, za ktorú predtým navrhovateľka nehnuteľnosti odporcovi predala, späť. Postupnosť právnych a faktických úkonov ku ktorým v danom prípade došlo v úzkej časovej súvislosti a vecnej nadväznosti, predovšetkým poskytnutie peňažnej sumy 12.782,43 Eur odporcom navrhovateľke na úhradu jej záväzkov v tejto výške voči spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o., prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z navrhovateľky na odporcu za kúpnu cenu zodpovedajúcu poskytnutým peňažným prostriedkom na úhradu záväzkov navrhovateľky voči jej veriteľovi, spätný prevod nehnuteľností na odporkyňu za kúpnu cenu vo výške takmer dvojnásobku kúpnej ceny za ktorú mala navrhovateľka nehnuteľnosti odporcovi odpredať, splatnou podľa obsahu kúpnej zmluvy v splátkach, pri dojednaní o výhrade vlastníctva (nadobudnutie vlastníckeho práva po úplnom zaplatení kúpnej ceny) a možnosti odporcu od zmluvy odstúpiť, i okolnosti, za ktorých boli tieto úkony urobené, podľa posúdenia súdu jasne svedčia o tom, že odporcom poskytnutá suma 12.782,43 navrhovateľke podľa skutočnej vôle účastníkov nepredstavovala kúpnu cenu za predaj nehnuteľností, ale peňažnú pôžičku poskytnutú odporcom navrhovateľke na úhradu jej záväzkov voči spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o., ktorú mala navrhovateľka odporcovi vrátiť spolu s navýšením o dohodnutý úrok v celkovej výške 24.510,45 Eur v mesačných splátkach po 291,79 Eur a že kúpnymi zmluvami zo dňa 16.12.2009 a zo dňa 17.12.2009 sa podľa skutočnej vôle účastníkov nemala dosiahnuť výmena veci za peniaze, ale zabezpečenie návratnosti odporcom poskytnutej pôžičky v sume 12.782,43 s úrokom prevodom vlastníckeho práva na odporcu. Oboma kúpnymi zmluvami tak došlo k simulovaniu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, ktorý ako disimulovaný právny úkon by mohol byť platný len v prípade ak by mal všetky náležitosti právneho úkonu. Tak tomu však nie je v danom prípade, jednak pre nedostatok písomnej formy (§ 553a ods. 1 Občianskeho zákonníka), keďže v kúpnych zmluvách vôľa smerujúca k zabezpečovaciemu prevodu nehnuteľností prejavená písomne nie je, jednak z dôvodu absencie všetkých podstatných náležitostí zmluvy o zabezpečovacom prevode práva (§ 553a ods. 2 Občianskeho zákonníka) a jednak i z dôvodu obchádzania zákonom stanoveného zákazu dojednania účelom ktorého je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo (§ 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorý spôsob uspokojenia v danom prípade umožňuje odporcovi dojednanie v Kúpnej zmluve zo dňa 17.12.2009 o práve odstúpiť od zmluvy v prípade neplnenia právnych povinností navrhovateľkou, následkom čoho by si právne i fakticky prevedené vlastnícke právo ponechal natrvalo. Riadiac sa týmito úvahami súd právne uzavrel, že Kúpna zmluva zo dňa 16.12.2009, ktorou navrhovateľka previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na odporcu a na základe ktorej došlo v katastri nehnuteľností k zápisu vlastníckeho práva v prospech odporcu je absolutne neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 41a a ust. § 39 Občianskeho zákonníka; ako neplatný tento právny úkon nevyvolal zamýšľaný právny následok, ktorým je prevod vlastníckeho práva z navrhovateľky na odporcu a keďže za týchto okolností nadobúdací titul vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam svedčí len navrhovateľke, ktorá nehnuteľnosti nadobudla kúpou od Q.. Q. K., s tým, že vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech navrhovateľky bol bývalou Správou katastra Košice riadne povolený, pričom následne v katastri vykonaný zápis zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva na spoločnosť MAXIMA FINANCE s.r.o., bol na základe potvrdenia o splatení zabezpečeného dlhu veriteľa v katastri nehnuteľnosti vymazaný. 6. Za dôvodný súd posúdil tiež vzájomný návrh odporcu, ktorým sa v konaní domáhal proti navrhovateľke zaplatenia peňažnej sumy 12.782,43 Eur s úrokmi z omeškania. Ako súd konštatoval už na inom mieste tohto odôvodnenia, medzi účastníkmi došlo v skutočnosti k uzavretiu zmluvy o pôžičke v ústnej forme, predmetom ktorej bolo dočasné prenechanie tejto peňažnej sumy navrhovateľke oproti jej povinnosti požičané peniaze odporcovi vrátiť. Podľa zistenia súdu dňa 16.12.2009 navrhovateľka od odporcu v skutočnosti i prijala peňažnú sumu 12.782,43 Eur, z ktorej zaplatila svoj peňažný záväzok voči spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o. v rovnakej výške. Na základe vykonaného dokazovania súd bezpečne nezistil, aby zmluva o pôžičke uzavretá medzi účastníkmi vo svojom obsahu určito upravovala tiež splatnosť peňažného záväzku navrhovateľky, i keď z obsahu inak neplatnej Kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2009 možno len usudzovať, že sa tak zrejme malo stať v mesačných splátkach. Preto súd vyšiel z toho, že zročnosť povinnosti vrátiť požičané peniaze v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka nastala až nasledujúcim dňom po doručení písomnej výzvy na plnenie navrhovateľke, teda dňa 21.2.2015. 7. Kúpna cena na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2009 navrhovateľke odporcom podľa zhodných tvrdení účastníkov nebola zaplatená, preto vzhľadom na nespornosť tejto skutočnosti, absenciu priamej výpovednej hodnoty k spornému prevzatiu peňažnej pôžičky navrhovateľkou a preukázaniu prevzatia peňažnej pôžičky navrhovateľkou i inými vykonanými dôkazmi, súd za nadbytočné považoval zisťovať pravosť podpisu navrhovateľky na tejto písomnosti znalcom. Rovnako za nadbytočné súd považoval tiež vykonanie dôkazu výsluchom pracovníčky katastrálneho úradu, ktorá podľa tvrdenia navrhovateľky mala na starosti vybavovanie návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2009, nakoľko postup a závery vkladového konania neboli ani medzi účastníkmi spornými a ani pre rozhodnutie vo veci významnými skutočnosťami. Pokiaľ navrhovateľka v rámci svojej obrany proti vzájomnému návrhu odporcu poukazovala tiež na obsah písomného potvrdenia o splnení záväzkov zo dňa 19.9.2011, v ktorom je konštatované, že úhradou sumy 2.380,- Eur dňa 19.9.2011 navrhovateľka splnila všetky jej záväzky voči odporcovi, súd poznamenáva, že toto potvrdenie vychádza z úplne inej predstavy o právnom stave veci, cez to o obsahu právneho vzťahu účastníkov a nevyhnutne tiež o stave splnenia záväzkov, než ktorý podľa zistení a spôsobu právneho posúdenia veci súdom zodpovedá skutočnosti. Vystihuje to mimo iného tiež notárska zápisnica, spísaná o právnom úkone uznania dlhu navrhovateľkou JUDr. Martinou Mižikovou, notárkou dňa 24.5.2010 pod č. N 164/2010, Nz 18299/2010 (čl. 254), z ktorej vyplýva, že, účastníci za nesplnený nepovažovali záväzok navrhovateľky zo zmluvy o pôžičke ale záväzok z nezaplatených splátok kúpnej ceny za mesiace december 2009 až máj 2010 podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2009. 8. V podanom odvolaní žiadala navrhovateľka, že napáda II. výrok rozsudku a preto v zmysle čl. 3 bodu 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebných zmluvách, išlo o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach u nej, zmeniť rozsudok v II. výroku a žalobu zamietnuť, lebo nemá ona nič čo platiť. Odporca neuniesol dôkazné bremeno svojim tvrdením, keď si zamieňa a prispôsobuje podľa potreby svoje výroky, lebo suma 12.782,42 eur mala byť zamietnutá, a súd vylúčil na samostatné konanie, že má byť rozhodnuté o trovách, tento výrok tiež mal vylúčiť. Vlastník spornej nehnuteľnosti dňa 26.9.2012 sa domáhal v spoločnosti ukončenia zmluvy o pripojení z dôvodu zmeny vlastníka, predtým zmluvu mala uzatvorenú navrhovateľka. Sporný byt nikdy nebol, ona je vlastníčkou bytu. Odporca neuniesol dôkazné bremeno nielen v rozsudku, ale aj v žalobe, aj vo vyjadreniach, k vzájomnej žalobe sa navrhovateľka vyjadrovala tým, že majú nedostatky listinné dôkazy žalobcu. Opodstatnenosť požiadavky navrhovateľky sa prevádzala zákonom č. 258/2001 ako potrebu zo strany podnikateľa uzatvárať písomné zmluvy so spotrebiteľom podľa § 3 ods. 1 vyššie uvedeného zákona. 9. O.i. žiadala navrhovateľka pri dojednaní záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, keď možno dojednať odplatu pri poskytovaní úveru, a zmluva je neplatná podľa § 2 zák. č. 258/2001 Z.z., výklad tohto ustanovenia subjektívne vyložila odvolateľka na dvoch stranách č.l. 385 a 386 odvolania. 10. O.i. žiadala poskytnúť splátky pri potvrdení rozsudku. 11. Vo vyjadrení odporca navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny, nevyčíslil trovy odvolacieho konania a poukázal na to, že odvolateľka sa snaží vyhnúť zaplateniu pôžičky rôznymi spôsobmi, a to najmä tým, že si peniaze od odporcu vôbec nepožičala, z hľadiska skutkových záverov, tieto skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonaným dôkazom. Ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že nie je tu dané správne právne posúdenie v rozsudku a keďže súd správne zistil a posúdil spor, navrhuje rozsudok potvrdiť. Podľa zistenia súdu 16.12.2009 navrhovateľka od odporcu v skutočnosti prijala peňažnú sumu 12.782,42 eur, z ktorej zaplatila svoj peňažný záväzok voči spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o. v rovnakej výške, celé úsilie navrhovateľky potom v konaní pred súdom smeruje k tomu, aby nadobudla byt do vlastníctva, zároveň aby sa vyhla vráteniu peňazí, ktoré si požičala od odporcu JuMark s.r.o. so sídlom Národná trieda 204/63, Košice. 12. Odvolací súd postupom podľa § 385 CSP, bez nariadenia pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok a zistil, že rozsudok je vecne správny a treba ho potvrdiť a odvolanie navrhovateľky je neopodstatnené. 13. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, zákon č. 160/2015 Z.z. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne, čo sa týka I. výroku rozsudku. 14. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody, pri dôvodoch odvolania čo do posúdenia veci samej v konaní. 15. Z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov je treba sa zaoberať odvolacím dôvodom, podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP), a že nie je zistený skutkový stav. 16. Odvolací súd po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva, (dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len CSP), pristupoval k rozhodnutiu v tejto veci po 1.7.2016 a tak postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti), už podľa tohto zákona. Dôvodom pre takýto postup (odvolanie bolo podané ešte podľa príslušných ustanovení O.s.p.), je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 17. Odvolací súd konštatuje, že podľa § 367 ods. 1 CSP, zák. č. 160/2015 Z.z. o podaní odvolania nenadobudol právoplatnosť II. výrok rozsudku, pretože navrhovateľka podala odvolanie včas a až ak rozhodne odvolací súd právoplatne o odvolaní navrhovateľky, potom sa stane právoplatným aj uvedený výrok rozsudku súdu prvej inštancie. 18. S poukazom na § 384 ods. 1 CSP, pretože odvolací súd nevyslovil názor, že by bolo potrebné doplniť dokazovanie tak, aby nižší súd nezistil úplne skutkový stav v tomto spore a keďže bol viazaný podľa § 383 CSP skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie v I. výroku potvrdil ako zákonný a správny podľa § 387 CSP. 19. Čiastočne bolo potrebné II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporcovi poskytnutú pôžičku a táto korekcia predstavuje povolenie zaplatiť celú sumu do 90 dní, čím sa priebežne umožní splnenie povinnosti navrhovateľke tak, aby sa zohľadnili aj jej finančné a sociálne pomery. S poukazom na uvedené podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v II. výroku o stanovení povinnosti navrhovateľke zmenil, lebo tu neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie a splatnosť sumy 12.782,42 eur aj s príslušenstvom určil tak, že v primeranej dobe môže navrhovateľka splniť svoju povinnosť aj s úrokmi z omeškania odporcovi tak, aby nemusela byť nariadená exekúcia. 20. S poukazom na § 217 ods. 2 CSP (ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti) odvolací súd vyhovel čiastočne návrhu navrhovateľky na splátky. 21. Odvolací súd podľa § 396 CSP nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, keďže toto si vymienil až po právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý potom rozhodne v dvojkolovom rozhodnutí sám aj o odvolacích trovách, ktoré už budú prípadne vyčíslené stranou odporcu. 22. Pri nadobudnutí právoplatnosti I. a III. výroku odvolací súd poukazuje na § 226 CSP (§ 232 ods. 3 CSP). 23. Výsledok hlasovania 3:0. Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.