Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/214/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112205040 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112205040.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr. Ota Jurča a JUDr. Anny Slovinskej vo veci žalobkyne U. A., bytom B., ul. B.. T. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Martinom Friedrichom, advokátom, Košice, Žriedlová 3, proti žalovanému TRADE TK, s.r.o., Košice, Obrody 27, IČO: 46 165 916, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 40C 17/2012-183 z 26.11.2014 Okresného súdu Košice I r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti bytu č. 8 na 2. poschodí vo vchode č. 10 bytového domu B.. T. XX v B. súp. č. XXX na parc. reg. K. č. XXXX o výmere 34 m2 zapísané na LV č. XXXXX kat. územie N., obec B. R. W., okres B. I. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele 116/10000. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že kúpna zmluva zo dňa 17.6.2011 uzavretá medzi ňou ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. 8 na ul. B.. T. č. XX v B. s príslušenstvom je neplatná a domáhala sa tiež určenia, že je výlučnou vlastníčkou tejto nehnuteľnosti a uloženia povinnosti žalovanému túto jej vydať. Podľa žalobkyne uzavretie kúpnej zmluvy jej zabezpečil R. P., spolupracujúci s D. P., o ktorom bola presvedčená, že je kupujúcim, pričom v konečnom dôsledku jej kúpna cena uhradená nebola. Súd prvého stupňa vzal do úvahy stanovisko žalovaného, ktorý žalobu žiadal zamietnuť namietajúc, že žalobkyňa k uzavretiu zmluvy nútená nebola, nekonala v tiesni a bola jej vyplatená celá kúpna cena. Z kúpnej zmluvy zo dňa 17.6.2011 mu vyplynulo, že žalobkyňa ako predávajúca a žalovaný zastúpený A. B. ako kupujúci uzavreli dňa 17.6.2011 kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa previedla na žalovaného vlastnícke právo k bytu na ulicu B.. T. č. XX v B. za kúpnu cenu 25.000 €. Zo zmluvy o sprostredkovaní z 10.6.2011 zistil, že D. P. ako sprostredkovateľ sa zaviazal pre žalovaného zabezpečiť uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol byt vlastnený výlučne žalobkyňou. Podľa čestného prehlásenia zo dňa 17.6.2011 žalobkyňa potvrdila prevzatie finančnej čiastky 25.000 € v hotovosti za predaj nehnuteľnosti od A. B. a prevzatie peňazí je potvrdené aj príjmovým pokladničným dokladom z tohto dňa. Reprodukoval ďalej podrobne obsah písomných vyjadrení účastníkov, ako aj obsah výpovedí žalobkyne, štatutárneho zástupcu žalovaného a svedkov P. W., R. P., L. W., D. P. a L. Š.. Zo spisu 6T 68/2013 Okresného súdu Košice II mu vyplynulo, že dňa 7.6.2013 podala Okresná prokuratúra Košice II obžalobu na obvinených D. P. a R. P. za to, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 17.6.2011 sprostredkovali predaj bytu žalobkyne, pričom jej kúpna cena 22.000 € nebola vyplatená a bola jej tak spôsobená škoda a obžalovaní tak spáchali prečin podvodu v spolupáchateľstve podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák. Podrobne tiež reprodukoval obsah výpovedí obvineného D. P. a svedkov z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, ČVS : G.-XXXX/X-G.-B.-XXXX. Z odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 20.11.2011 mu vyplynulo, že žalobkyňa v tento deň podaním adresovaným žalovanému odstúpila od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 17.6.2011 z dôvodu, že tento ani dodatočne v poskytnutej lehote nesplnil zmluvnú povinnosť zaplatiť riadne dohodnutú kúpnu cenu v súlade s ust. § 517. Právne vec posúdil podľa § 34, § 37 ods. 1, § 517 ods. 1 a § 588 Obč. zák. a mal za preukázané, že dňa 17.6.2011 účastníci uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol byt vo vlastníctve žalobkyne. Kúpna cena mala predstavovať sumu 25.000 €. Za žalovaného pri uzavretí kúpnej zmluvy konal D. P., ktorému mala byť poskytnutá za účelom vyplatenia kúpnej ceny aj suma 25.000 €. Pokladal za potvrdenú výpoveď žalobkyne, že jej pri prvom jednaní v OC Carrefour s D. P. bola zaplatená iba suma 5.000 €, keďže zhodne v tomto smere vypovedala aj svedkyňa W. a svedkovia L. W. a R. P., pričom takáto skutočnosť vyplynula aj z výpovede D. P.. Pokiaľ ide o doplatok zvyšku kúpnej ceny, tu videl vo výpovediach D. P. viaceré rozpory. Pre nevyplatenie kúpnej ceny takto žalobkyňa od kúpnej zmluvy odstúpila listom z 20.11.2011. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že kúpna cena za byt žalobkyni bola zaplatená iba čiastočne, keď táto skutočnosť vyplýva aj z obžaloby Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 21.5.2013, smerovanej voči obvineným D. P. a R. P. pre prečin podvodu. Nakoľko žalovaný si nesplnil svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu splatnú v zmysle písomného vyhotovenia zmluvy, žalobkyňa účinne listom zo dňa 20.11.2011 od zmluvy odstúpila v súlade s § 517 ods. 1 Obč. zák. Účinným odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušila od počiatku, a preto vyhovel návrhu žalobkyne, ktorým sa domáhala určenia vlastníckeho práva k bytu. S poukazom na § 80 písm. c/ O.s.p. nevyhovel návrhu v časti o určenie neplatnosti zmluvy a keďže žalovaný žalobkyni nijakým spôsobom v užívaní predmetného bytu nebránil, zamietol žalobu aj v časti o vypratanie bytu. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. Rozsudok podľa obsahu v jeho vyhovujúcej časti napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie majúc za to, že sú naplnené všetky odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 O.s.p. Nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, že kúpna cena nebola zaplatená a spochybnil takto aj dôvodnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy. Tvrdil, že odstúpenie od zmluvy je neplatné, že dôvody pre takýto postup neboli a nie sú splnené. Spochybnil tiež samotný fakt doručenia odstúpenia od zmluvy a zotrvával na tom, že svoje povinnosti zo zmluvy naplnil. Nebolo mu známe, na základe akého rozhodnutia súdu bola pripustená zmena žaloby. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa s poukazom na článok 46 ods. 1 Ústavy SR a § 157 ods. 2 O.s.p. pokladal za neúplné a nepreskúmateľné. Namietal ďalej aj porušenie ust. § 118 ods. 2 O.s.p., keď jeho nedodržaním mu bola tiež odňatá možnosť reagovať na dokazovanie a zamerať aj toto na skutočnosti, ktoré súd pokladal za sporné. Rozhodnutím súdu došlo podľa neho k odmietnutiu práva na spravodlivý proces a k porušeniu jeho práva domáhať sa ochrany práv na súde. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala na skutkové závery veci a trvala na tom, že bez akýchkoľvek pochybností k odovzdaniu celej kúpnej ceny nedošlo a tak predkladaný príjmový doklad a ani čestné vyhlásenie o úhrade kúpnej ceny nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. Nepochybne odstúpila od kúpnej zmluvy dňa 20.11.2011, a aj pre prípad, že by žalovaný spochybňoval doručenie tohto podania, odstúpila od kúpnej zmluvy aj v rámci vyjadrenia zo dňa 11.4.2013. Poukázala na to, že žalovaný neuviedol v odvolaní žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by mal byť napadnutý rozsudok nepreskúmateľný a nepoukázal na žiadnu okolnosť, ktorá by zakladala inú vadu konania. Ak žalovaný tvrdil, že kúpnu cenu zaplatil, bolo jeho povinnosť označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, d) to vyžaduje verejný záujem. Podľa ods. 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (214 ods. 2 O.s.p., keďže v posudzovanej veci nejde o žiadny z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p.), za dodržania podmienok stanovených v § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania bolo riadne oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach a to v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil podľa jeho formálneho vymedzenia všetkými odvolacími dôvodmi (sčasti bez bližšej obsahovej konkretizácie) uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p. Ani jeden z týchto uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Skutkový stav bol objasnený v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie a správne skutkové zistenia boli prvostupňovým súdom správne podradené pod hmotnoprávne predpisy a z nich vyvodené zodpovedajúce závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. V konaní nedošlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia. Žalovaný vo svojom odvolaní okrem iného vytýkal napadnutému rozsudku jeho nepreskúmateľnosť. Žiada sa predovšetkým zdôrazniť, že do práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd), nepatrí právo účastníka, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 cit. Dohovoru, nepatrí ani právo účastníka vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdom ním navrhnutých dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom predpisov tak, ako to prekladá účastník. Ani rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať požiadavky zákonného rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p., ktoré musí dať účastníkovi odpoveď na podstatné (zásadné) otázky v danej veci. Vo všeobecnosti platí, že rozhodnutie nemusí dať odpoveď na všetky účastníkom nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam pre vec, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny význam rozhodnutia. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, lebo súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku postačujúco a jasne vysvetlil, ktoré skutočnosti v prejednávanej veci považoval za rozhodujúce, k akým záverom na ich základe dospel a prečo nebolo možné vyhovieť námietkam žalovaného. Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek žalovaného. Možno zhrnúť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť a ani taká aplikácia príslušných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Žalovaný ďalej v odvolaní spochybnil dôvodnosť odstúpenia žalobkyne od zmluvy a trval na tom, že plnenie z jeho strany bolo vykonané v celom rozsahu. S otázkou nezaplatenia kúpnej ceny za byt sa v postačujúcom rozsahu vyčerpávajúco vyporiadal súd prvého stupňa a s jeho závermi sa plne stotožňuje aj odvolací súd. Keďže žalovaný, za ktorého počas rokovaní so žalobkyňou konal D. P. nepreukázal zaplatenie kúpnej ceny za byt v celom rozsahu, žalobkyňa dôvodne od kúpnej zmluvy odstúpila. Nemožno totiž nebrať do úvahy i obžalobu Okresnej prokuratúry Košice II sp.zn. 3 Pv 824/2011-17 z 21.5.2013, v zmysle ktorej sa osoba, konajúca za žalovaného (D. P.) vo vzťahu k žalobkyni dopustila trestného činu podvodu tým, že jej za prevádzaný byt neuhradila celú kúpnu cenu a obžalovaný jej tak spôsobil škodu 22.000 €. Aj keď trestná vec vedená na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 6T 68/2013 na podklade vyššie uvedenej obžaloby k 28.4.2016 právoplatne skončená nebola, výsledky trestného konania (obsiahnuté v obžalobe okresnej prokuratúry) plne korešpondujú s tvrdeniami žalobkyne aj s rezultátom dokazovania v preskúmavanej veci. Žalovaný pritom nikdy nespochybnil, že v procese kúpy bytu od žalobkyne ho „v celom procese zastupoval splnomocnený zástupca p. D. P. na základe zmluvy o sprostredkovaní“ (viď napr. podanie žalovaného z 22.3.2012 na č.l. 10). Ak žalovaný v odvolaní spochybňuje samotný fakt odstúpenia žalobkyne od zmluvy, je nutné súhlasiť s názorom žalobkyne, že ide o novú skutočnosť, namietanú až v priebehu odvolacieho konania. Žalobkyňa pritom nesporne od kúpnej zmluvy odstúpila listom z 20.11.2011 (č.l. 85 spisu) a odstúpenie od kúpnej zmluvy je obsiahnuté aj vo vyjadrení žalobkyne zo 16.4.2013 (č.l. 74-82). Žalovaný odňatie možnosti konať pred súdom namietal v súvislosti s porušením § 118 ods. 2 O.s.p. Podľa názoru odvolacieho súdu aj prípadné porušenie tohto zákonného ustanovenia samo o sebe nespôsobuje existenciu vady znamenajúcej odňatie možnosti konať pred súdom. Ak totiž súd toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Porušenie citovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka napríklad v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a podobne, čo napokon v prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu zápisníc z pojednávaní pred súdom prvého stupňa, keď súd vykonával dokazovanie výsluchmi účastníkov a svedkov, ku ktorým sa účastníci mali právo priebežne vyjadrovať, rozhodoval o návrhu na ďalšie dokazovanie a v závere pojednávania 26.11.2014 účastníkov vyzval, aby zhrnuli svoje návrhy. Konanie pred súdom prvého stupňa tak nebolo postihnuté vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Oprávnené záujmy žalovaného v konaní boli plne rešpektované a chránené, tento sa priebežne mal možnosť zúčastňovať nariadených pojednávaní a reagovať na priebeh a výsledky dokazovania. Súd prvého stupňa preto správne rozhodol o vlastníctve žalobkyne k spornému bytu, vychádzajúc z upraveného žalobného petitu (zmena pripustená uznesením 40C 17/2012-122 zo 16.5.2013) a jeho postupu nemožno nič vyčítať. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny. Keďže súd prvého stupňa si rozhodnutie o trovách konania vyhradil až na samostatné rozhodnutie (§ 151 ods. 3 O.s.p.), rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.