Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/372/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112206008 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112206008.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: M. X., Z.. XX.X.XXXX, B. V. A., K. XX, zastúpená JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Bajzova 2, proti žalovanej: M. X., Z.. XX.X.XXXX, B. V. A., K. XX, zastúpená JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, v konaní o vrátenie daru, o odvolaní žalobkyne a žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 17C/49/2012-385 z 28.5.2015 takto r o z h o d o l : M e n í uznesenie a žalovanej proti žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Žalovanej proti žalobkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanej na účet jej právnej zástupkyne trovy konania vo výške 83,89 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Uznesenie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa voči žalovanej domáhala vydania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese A. D., H. A.-Q., A.. Ú.. Q. F., V. Z. E. Č.. XXXX T. K. X/X spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach: dom so súpisným číslom XXXX postavený na parcele č. XXXX a parcely registra „C“ č. XXXX - I. X. T. Z. H. V. XXX m2 a parcely číslo XXX - I. H. V. XXX m2 a náhrady trov konania. Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 17C/49/2012-302 zo dňa 26.9.2013 žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 11Co/69/2014-368 zo dňa 19.3.2015 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa s tým, že o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti rozsudku. Rozsudky nadobudli právoplatnosť 29.4.2015. V zmysle § 151 ods. 1,2 O.s.p. v kontexte ust. § 142 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania a keďže súd žalobu zamietol priznal žalovanej , ktorá mala vo veci plnej úspech, náhradu účelne vynaložených trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené jej právnou zástupkyňou vo výške 83,89 eur za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) - 61,87 eur + režijný paušál 8,04 eur a + 20% DPH - 13,98 eur v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. vychádzajúc z tej skutočnosti, že ak súd rozhodne o tom, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, účastník je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 veta druhá O.s.p.). Proti uzneseniu podali v zákonných lehotách odvolanie obe účastníčky konania. Žalobkyňa v podanom odvolaní uvádzala odvolacie dôvody v zmysle §205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ O.s.p., nakoľko mala za to, že v konaní vyvstala iná vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, na ktorý nesprávne aplikoval právnu normu. Mala za to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania neprihliadol na skutočnosti zakladajúce dôvodnosť využitia ust. § 150 O.s.p.. Bola toho názoru, že v jej prípade je dôvodné využitie predmetného ustanovenia a to s prihliadnutím na predmet konania, ako aj na jej osobné, majetkové a sociálne pomery. Uviedla, že v čase rozhodnutia súdu, ako aj v súčasnosti poberá len starobný a vdovský dôchodok spolu vo výške 440,80 eur. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Má len samotné výdavky za účelom zabezpečenia základného existenčného predpokladu v podobe bývania pre ňu v výške 350,- eur, pričom na živobytie jej ostáva suma 90,88 eur, ktorá jej pokrýva len výdavky na stravu a to aj s poukazom na uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 23.7.201 č.k. 17C/49/2012-56, ktorým jej súd prvého stupňa priznal oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky v rozsahu 2/3, na čo súd pri rozhodnutí o trovách konania vôbec neprihliadol. Mala za to, že jej súčasné pomery dokonca odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdneho poplatku v celom rozsahu. Apelovala na to, že nehnuteľnosť ktorá je predmetom konania v minulosti previedla na žalovanú, ktorá jej zadržiavala celý jej dôchodok, nenechávala jej prostriedky ani na kúpu nevyhnutných položiek, nemohla si tvoriť žiadne úspory a kvôli tomu sa dostala ešte do horšej životnej situácie. Navrhovala, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Žalovaná odvolanie odôvodnila v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Poukazovala na znenie ust. § 151 ods. 1 O.s.p. a mala za to, že zo znenia tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od samotného rozhodnutia súdu o trovách konania a ak sa takéto samostatné rozhodnutie o trovách konania nevyhlasuje, súd má vyzvať účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy (§ 151 ods. 4 O.s.p.). Keďže súd prvého stupňa rozsudkom vo veci samej zo dňa 26.9.2013 o trovách konania nerozhodol, keďže vo výroku neuviedol, že trovy konania účastníkovi priznáva, kde do úvahy by tak prichádzalo rozhodnutie o trovách konania až po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Keďže ale žalovanej nebol známy dátum rozhodovania súdu o trovách konania, tak si trovy konania vyčíslila až dňa 29.5.2015 a to včas. Na tomto základe mal o výške trov rozhodnúť súd prvého stupňa po preskúmaní vyčíslenia podľa advokátskej tarify, nakoľko žalovaná nemohla prezumovať rozhodnutie prvostupňového súdu vo veci trov konania. Poukazovala na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.10.2010 sp. zn. 5Cdo 39/2010. Apelovala na to, že zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že trovy konania je nutné vyčísliť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Navrhovala, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že zaviaže žalobkyňu nahradiť žalovanej trovy konania spolu vo výške 1.189,09 eur v zmysle ich vyčíslenia podaním zo dňa 28.5.2015 do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne, ani žalovanej nie je dôvodné. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol spôsobom, aký platný procesný poriadok pripúšťa a preto jeho rozhodnutie je správne, keď napadnutým uznesením rozhodol o trovách konania v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.. Zo znenia ustanovenie § 151 ods. 3 druhá veta je jednoznačne zrejmé, že lehota troch pracovných dní na vyčíslenie trov konania plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Lehota troch pracovných dní na vyčíslenie trov konania plynie účastníkovi, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou žalovanej, že podmienka vyčíslenia trov konania v lehote troch pracovných dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. V zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. je úspešný účastník povinný trovy konania vyčísliť v lehote troch pracovných dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a nie, ako to ustanovuje § 151 ods. 1 O.s.p., najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Z obsahu spisu odvolací súd mal za preukázané, že rozsudok vo veci samej nadobudol právoplatnosť dňa 29.4.2015 a právna zástupkyňa žalovanej si náhradu trov konania vyčíslila až podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 29.5.2015 vo výške 1.189,09 eur (č.l. 388-389 spisu), čo je nepochybne po uplynutí zákonom určenej lehoty tri pracovné dni od právoplatnosti rozhodnutia. Nakoľko žalovaná podala vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne, v ktorom si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v sume 83,89 eur súd prvého stupňa správne v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb žalovanej priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu 61,87 eur + rež. paušál 8,04 eur+ 20% DPH - 13,98 eur) s odkazom na ust. § 149 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam sú odvolacie námietky žalovanej nedôvodné. Žalobkyňa v podanom odvolaní poukazovala na možnú aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania, na ktorú súd prvého stupňa neprihliadol, aj keď má základnú povinnosť skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú také okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal inak právo na náhradu trov konania. Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov konania neprizná. V citovanom ustanovení je teda fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Zákon v označenom ustanovení stanovuje dve základné podmienky, z ktorých by mal súd vychádzať, ak chce uvedené moderačné právo využiť. Musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Je preto vecou vždy konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Veta druhá uvedeného ustanovenia bližšie konkretizuje aj ďalšie okolnosti, ktoré treba pri využívaní označeného moderačného práva súdu mať na zreteli. Súdna prax zdôraznila aj to, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 150 O.s.p. treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania, a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú ale taktiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3M Cdo/5/2006, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/269/2007, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/5/2006). Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v konkrétnych okolnostiach prejednávaného prípadu, v okolnostiach, ktoré viedli k uplatňovaniu nároku na súde, spôsobe jeho uplatnenia ako aj v majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že pred rozhodnutím súdu prvého stupňa vo veci na pojednávaní konanom dňa 26.9.2013 žalobkyňa žiadala, aby súd jej žalobe vyhovel a priznal jej náhradu trov konania, ktorú vyčísli do troch dní, pričom poukazovala na tú skutočnosť, že je starobná dôchodkyňa, v súčasnosti dom ako nehnuteľnosť je napísaná na žalovanú v X/X, nedisponuje nijakými finančnými prostriedkami, z ktorých by mohla nahradiť žalovanej prípadné trovy konania, tak ako sa ich žalovaná domáha a navyše uznesením súdu prvého stupňa č.k. 7C/49/2012-56 z 23.7.2012 jej bolo priznané oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky v rozsahu X/X. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd uvádza, že u žalobkyne sú naplnené podmienky v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. a preto v zmysle § 220 O.s.p. zmenil uznesenie tak, že žalovanej proti žalobkyni náhradu trov konania na súde prvého stupňa nepriznal. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rovnako rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. s odkazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.