Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/145/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112216121 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112216121.3 Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky MUDr. D. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v X. na ul. G. č. X zastúpenej JUDr. Ivanou Semanovou spol. s r.o. Bačíkova č. 8 v Košiciach proti manželovi navrhovateľky D. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v X. na E. Q. č. X zastúpeného JUDr. Martou Šuvadovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Floriánskej č. 16 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému D. Q. nar. X.X.XXXX a maloletému D. Q. nar. XX.X.XXXX zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 1.2.2016 č.k. 18P 110/2012-436 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o spôsobe zaplatenia dlžného výživného. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom schválil dohodu rodičov v tomto znení: Zveruje maloletého D. Q., Q.. X.X.XXXX a maloletého D. Q., Q.. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa bude realizovať s týždňovým striedaním. Matka bude mať maloleté deti vo svojej osobnej starostlivosti v párnom týždni a otec v nepárnom týždni. Rodičia si maloleté deti budú odovzdávať vždy v nedeľu o 18:00 hodine pred bytom toho rodiča, ktorému osobná starostlivosť o maloleté deti končí. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne pripravené. Obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spracovať ich majetok. Počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti súd výživné rodičom neurčuje. Upravuje styk rodičov s maloletými deťmi takto: Počas vianočných sviatkov je matka oprávnená mať maloleté deti v osobnej starostlivosti v párnom kalendárnom roku od 24.12. od 9:00 hodiny do 28.12. do 18:00 hodiny a v nepárnom kalendárnom roku od 28.12. od 18:00 hodiny do 2.1. nasledujúceho kalendárneho roku do 18:00 hodiny. Počas vianočných sviatkov je otec oprávnený mať maloleté dieťa v osobnej starostlivosti v nepárnom kalendárnom roku od 24.12. od 9:00 hodiny do 28.12. do 18:00 hodiny a v párnom kalendárnom roku od 28.12. od 18:00 hodiny do 2.1. nasledujúceho kalendárneho roku do 18:00 hodiny. Počas veľkonočných sviatkov je matka oprávnená mať maloleté deti v osobnej starostlivosti v párnom kalendárnom roku od veľkonočného piatku od 9:00 hodiny do veľkonočného pondelka do 16:00 hodiny a otec v nepárnom kalendárnom roku od veľkonočného piatku od 9:00 hodiny do veľkonočného pondelka do 16:00 hodiny. Počas jarných prázdnin je matka oprávnená mať maloleté deti v osobnej starostlivosti v párnom kalendárnom roku od nedele predchádzajúcej prvému dňu prázdnin od 16:00 hodiny do nasledujúcej nedele ako posledného dňa prázdnin do 16:00 hodiny a otec v nepárnom kalendárnom roku od nedele predchádzajúcej prvému dňu prázdnin od 16:00 hodiny do nasledujúcej nedele ako posledného dňa prázdnin do 16:00 hodiny. Počas letných prázdnin je matka oprávnená mať maloleté deti v osobnej starostlivosti počas mesiaca august každý rok od 9:00 hodiny prvého dňa tohto mesiaca do 18:00 hodiny posledného dňa tohto mesiaca a otec v mesiaci júl každý rok počínajúc 9:00 hodinou prvého dňa tohto mesiaca do 19:00 hodiny posledného dňa tohto mesiaca. Rodič, u ktorého budú maloleté deti v osobnej starostlivosti, je povinný druhého rodiča informovať o zdravotnom stave maloletých detí, o ich školských výsledkoch a povinnostiach, priebežne mu podávať správy o aktuálnych, mimoriadnych, podstatných veciach týkajúcich sa maloletých deti. Počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti sú rodičia povinní znášať náklady súvisiace s maloletými deťmi na polovicu. Trvalé bydlisko maloletých deti bude v bydlisku matky. Počas striedavej osobnej starostlivosti si rodinné prídavky na deti má právo uplatniť matka a daňový bonus otec. Za obdobie od 18.6.2013 do 31.1.2016 súd zaväzuje otca platiť výživné pre maloletého D. Q. sumou 180 EUR mesačne a maloletého D. Q. sumou 150 EUR mesačne. Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 18.6.2013 do 31.1.2016 u mal. D. Q. v sume 1.271,43 EUR a u mal. D. Q. v sume 1.200,20 EUR, je otec povinný zaplatiť v lehote 20 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Otec a matka sú povinní nahradiť trovy štátu každý v sume 241,04 EUR na účet súdu prvej inštancie v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku proti výroku o spôsobe zaplatenia dlžného výživného pre mal. D. a mal. D. podal odvolanie manžel navrhovateľky, pretože nesúhlasil s rozhodnutím súdu, ktorým mu bola určená povinnosť uhradiť dlžné výživné v lehote do 20 dní od právoplatnosti rozsudku. Konštatoval, že v zmysle ustálenej súdnej praxe súd môže podľa okolností prípadu umožniť rodičovi splatenie dlžného výživného v pravidelných mesačných splátkach. V tomto konkrétnom prípade súd určoval dlžné výživné za značné obdobie spätne od 18.6.2013 až do dňa rozhodovania súdu vo veci 31.1.2016. Takto určené výživné bolo výživným za uplynulé obdobia a bolo už deťmi spotrebované. Skonštatoval, že rozhodnutím súdu bola schválená rodičovská dohoda, kedy maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a obaja rodičia disponujú obdobnými príjmami, zruba na rovnakej úrovni a súd výživné na deti do budúcna neurčil. Vzhľadom na uvedené možno mať preukázané, že príjmy rodičov pri starostlivosti o deti do budúcna sú u oboch na dostatočnej úrovni tak, aby bola u oboch strán zachovaná pre deti rovnaká životná úroveň a pri splatení dlžného výživného v splátkach ani matka ani deti neutrpia žiadnu ujmu. Súd pred rozhodnutím vo veci nezisťoval jeho schopnosti a možnosti splatiť dlžné výživné jednorazovo, pričom sa jedná pre obe deti o úhrnnú sumu 2.500 €, ktorá výrazne prevyšuje jeho možnosti vzhľadom na to, že už v konaní boli preukazované príjmy a hlavne jeho výdavky a záväzky, ktorým je zaťažený. Skonštatoval, že napriek tomu, že obaja účastníci sú podľa rozsudku povinný v stanovenom čase maloleté deti odovzdať do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne pripravené, matka tieto osobné veci maloletým deťom nedáva a on v snahe nevyvolávať konfliktné situácie nakupuje maloletým deťom všetko počnúc od základných hygienických potrieb, topánok, oblečenie, oblečenia na tréningy a podobne. Vyslovil názor, že priznanie splátok dlžného výživného je v jeho prípade namieste, pretože jednorázová platba by znamenala jeho ďalšie úverové zaťaženie, preto navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o spôsobe zaplatenia dlžného výživného tak, že povolí mu splácať dlžné výživné pre mal. D. v splátkach po 95 € mesačne a mal. D. v splátkach po 95 € mesačne až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok. 3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku o dlžnom výživnom, nakoľko konajúci súd mal zistený priemerný čistý mesačný príjem manžela navrhovateľky u jeho zamestnávateľa, ktorý predstavuje 1.734 € a manžel navrhovateľky mal dostatočný časový priestor na to, aby rátal aj s platením dlžného výživného, nakoľko konanie trvá dlhšiu dobu od roku 2012, preto nie je v záujme maloletých detí povoliť splátky dlžného výživného. 4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o spôsobe zaplatenia dlžného výživného. Konštatovala, že dlžné výživné bolo určené v primeranej výške na základe jasne preukázaných výdavkov pre maloleté deti na jednej strane a možností a schopností manžela navrhovateľky na strane druhej. Konštatovala, že výživné bolo spotrebované v čase, keď dochádzalo k jeho spotrebe a manžel navrhovateľky sa nepozastavoval nad otázkou, či je pre ňu únosné alebo zaťažujúce znášať výdavky pre maloleté deti vo zvýšenej miere. Obdobie, za ktoré bolo vyčíslené dlžné výživné, bolo zároveň obdobím, kedy manžel navrhovateľky vysťahoval veci zo spoločnej domácnosti (nábytok) za jej neprítomnosti a rovnako prebiehali rokovania o vyporiadaní BSM, kedy ona v záujme uzatvorenia dohody v mnohých prípadoch ustúpila, čo sa prejavilo na jej aktuálnom hypotekárnom zaťažení. Konštatovala, že aj ona bola nútená vziať si hypotéku a zariadiť byt tak, aby bol obývateľný. V žiadnom prípade však táto skutočnosť neovplyvnila záujem a potreby maloletých detí ani jej vyživovaciu povinnosť. Nie je preto zrejmé, z akého dôvodu mal konajúci súd prihliadať na manžela navrhovateľky, ktorý sa nachádzal v podobnej životnej situácii ako ona v rovnakom časovom období. Počas konania bola opakovane vyjadrovaná obava, že jeden z otcových motívov pre určenie striedavej starostlivosti k maloletým deťom je najmä finančná otázka a skutočnosť neurčenia výživného. K odvolacej námietke manžela navrhovateľky o skutočnosti, že osobné veci maloletým deťom nedáva, skonštatovala, že evidentne on nepochopil, čo striedavá starostlivosť znamená, že to nie je vypravenie dieťaťa matkou na školský výlet po dobu dvoch týždňov, kedy matka zbalí okrem oblečenia aj hygienické potreby, prípade aj vreckové na pobyt. On však opakovane deklaroval, že rozumie pojmu striedavá starostlivosť, čo znamená zriadenie dvoch paralelných domácností pre deti so všetkým, čo k tomu patrí, a teda aj hygienickými potrebami. Je viac ako pravdepodobné, že obaja rodičia nakupujú počas striedavej starostlivosti deťom oblečenie, obuv, hračky a podobne, aby sa dieťa cítilo v každom prostredí ako doma a aby mu nič nechýbalo. Ona od otca neočakáva, že deti pôjdu zbalené na dva týždne, a teda nie je namieste očakávať od nej niečo podobné. Počas pobytu u každého z rodičov vyvstávajú situácie, na ktoré je potrebné reagovať, a to nákup školských pomôcok, sezónneho oblečenia, z ktorého dieťa vyrastie a podobne a v čase, keď sú deti u toho ktorého rodiča, rieši vzniknutú situáciu ten ktorý rodič, čo je úplne prirodzené. 5. Výroky rozsudku o schválení dohody rodičov, úprave styku, určení výživného pre mal. D. a mal. D. za obdobie od 18.6.2013 do 31.1.2016 a trovách štátu neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP). 6. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). 7. Podľa ust. § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak 9. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Podľa § 232 ods. 3, 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 12. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám, nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane neznevýhodní povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a okrem iného je prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo dlhšej ako zákonnej lehote. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal manžela navrhovateľky zaplatiť dlžné výživné pre maloleté deti do 20 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pretože vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu, nebolo by spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti, nakoľko manželovi navrhovateľky muselo byť zrejmé, že s pribúdajúcim sa vekom maloletých detí sa zvyšujú ich odôvodnené potreby a pri primeranej prezieravosti mohol a mal vytvárať úspory, pričom súdne rozhodnutie o určení rozsahu vyživovacej povinnosti mohol očakávať od začatia konania a je nepochybné, že ani navrhovateľka pri uspokojovaní potrieb maloletých detí nebola zvýhodnená splátkami a musela tieto potreby uspokojovať postupne tak, ako vznikali a z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži, je vhodné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletých detí. Pretože ide o dlžné výživné, ktoré malo byť uhradené a použité na potreby maloletých detí už v období od 18.6.2013 do 31.1.2016 dospel odvolací súd k záveru, že povolenie splátok dlžného výživného v súlade s odvolacím návrhom manžela navrhovateľky by bolo v rozpore so záujmom maloletých detí, ktorým je zabezpečenie ich odôvodnených potrieb. Vzhľadom na to, že manžel navrhovateľky v podanom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o jeho odvolaní, odvolací súd potvrdil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o spôsobe zaplatenia dlžného výživného podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. 13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP). Navyše ani podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania v konaniach, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p.). 14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).