Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/682/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112216904 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112216904.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej vo veci žalobcu I. J., nar. X.X.XXXX, bytom T., X. 43, zastúp. W.. JUDr. Petrom Holéczym, advokátom, so sídlom Košice, Vojenská 5, proti žalovanej E., IČO: 36 570 460, o zaplatenie 195,89 eur s prísl., o odvolaniach účastníkov konania proti rozsudku 17C 172/2012-179 zo 10.4.2014 Okresného súdu Košice I r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené. Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 158,78 € s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % od 1.9.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 196,41 € na účet jeho právneho zástupcu všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti príslušenstva žalobu zamietol. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal, aby mu žalovaná zaplatila sumu 195,89 € s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 1.1.2011 do zaplatenia za užívanie časti parcely č. 10648/1 k. ú. D. mesto, obec T. - D., okres T. I za obdobie od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX. G. podaním doručeným súdu X.X.XXXX žalobca upresnil, že sa domáha zaplatenia sumy XXX,XX € s prísl., čo odôvodnil tým, že ohľadne označenej parcely vedie so žalovanou spor č.k. XX C XXX/ XXXX o určenie vlastníckeho práva k časti o výmere XXX m2, takže v tejto žalobe žiada priznať finančné prostriedky len z výmery X.XXX m2, pričom jeho podiel (X/XX) potom činí XX,XX m2. A. č.k. XXC XXX/XXXX-X z X.X.XXXX súd konanie v časti XX,XX € s prísl. zastavil. X. uviedol, že k parcele č. XXXXX/X, k. ú. D. mesto, obec T.-D., okres T. I, o výmere XXXX m2, zapísanej na LV XXXXX má spoluvlastnícky podiel X/XX, teda XX,XXX m2, po úprave žaloby je to XX,XX m2. X. za využívanie pozemku dobrovoľne nič neplatí, pričom dlhodobo a trvalo využíva predmetnú parcelu k podnikateľským účelom. X. výšku primeranej náhrady za mX predbežne určil v sume X €. X. žiadala žalobu zamietnuť, nakoľko zo žaloby nie je zrejmé akým spôsobom, odkedy a v akom rozsahu má zasahovať do spoluvlastníctva žalobcu, a pretože je nárok premlčaný. M. iných aj uvedený pozemok žalovaná užíva už dlhé toky. V dôsledku plošných zmien vyvolaných zástavbou na C. náhone ako aj na sídlisku C., došlo k zabratiu a presunu hraníc pozemkov, ktoré užívala M. vodohospodárska správa. Zo zdravotných dôvodov nariadil krajský hygienik nové hranice bezpečnostného zdravotného pásma pre vodné zdroje v tejto časti mesta. J. preto nutné ohradenie týchto pásiem. X. vybudovala plot pre vymedzenie zdravotne bezpečnostného pásma pre čerpacie studne. P. ochranné pásmo trvá dodnes. Na predmetnom pozemku sa nachádza vodohospodárska stavba, ktorá bola zriadená v XX-tych rokoch. V čase, keď podľa žalovanej vzniklo zákonné vecné bremeno, platný zákon neupravoval náhradu za obmedzenie vlastníckych práv a podľa súčasného zákona je nárok premlčaný. X. mala záujem od žalobcu odkúpiť pozemok, avšak z dôvodov finančných nárokov žalobcu k dohode nedošlo, a tak na základe § 42 ods. 6 prechodných ustanovení zák. č. 442/2002 Z.z. zostalo zákonné vecné bremeno, ktoré vzniklo pred účinnosťou tohto zákona (pred 1.11.2002) nedotknuté. Nároky, teda práva a povinnosti z vecného bremena zriadeného v roku zriadenia verejnoprospešnej stavby, pri aplikácii zásady nepravej spätnej účinnosti (nepravej retroaktivity) sa posudzujú nie z právnej úpravy, kedy došlo k vzniku vecného bremena z. č. 138/1973 Z.z. o vodách a v tom čase platného OZ, ale podľa súčasnej právnej úpravy vecných bremien z. č. 442/2002 Z.z.. Prípadné požiadavky na finančnú kompenzáciu za zriadenie tohto zariadenia na cudzom pozemku podliehajú tomuto režimu a pokiaľ by neboli vznesené v lehote ustanovenej v zákone, boli by premlčané. Žalobca sa stal podielovým spoluvlastníkom titulom dedenia. Uvedený pozemok bol právnymi predchodcami žalobcu užívaný do roku 1958. Predmetný pozemok právny predchodca žalobcu neužíval ani pred rokom 1963, kedy bolo zriadené výtlačné potrubie na Podhradovej. Právni predchodcovia žalobcu nenamietali ani pokiaľ ide o vyvlastňovanie pozemkov, ani pokiaľ ide o stavebné povolenia. Predmetná parcela sa nachádza v strede oploteného areálu, ku ktorého oploteniu došlo v roku 1965, pričom ak by aj žiadal žalobca vydať predmetné pozemky a ak by došlo k vydaniu, tak by bolo potrebné zriadiť vecné bremeno v jeho prospech, pretože inak by sa k svojmu pozemku ani nedostal, lebo by musel ísť cez pozemky žalovanej. Žalovaná neužíva predmetný pozemok bez právneho dôvodu a má za to, že vlastník má právo na náhradu za nútené obmedzenie užívania podľa zákona č. 442/2002, avšak toto si mal uplatniť v určenej lehote jeden rok, pričom by musel preukázať, že bol vo výkone svojho vlastníckeho práva obmedzený. Žalovaná uviedla, že pásma ochrany verejného vodovodu v minulosti neboli určované samostatnými rozhodnutiami, určoval ich príslušný zákon. Ochranné pásma vodárenských zdrojov boli určované na základe záväzného posudku orgánu na ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov. Ochranné pásma sú súčasne pásmami hygienickej ochrany (PHO). Tieto ochranné pásma boli a sú vymedzované príslušnými okresnými úradmi, ako úradmi štátnej správy, formou rozhodnutí na základe žiadosti prevádzkovateľa verejného vodovodu. Vodovodné potrubie je vedené popri hranici predmetnej parcely (kopírujte hranicu parcely) a zasahuje do vnútra parcely č. 10648/1 cca 50 cm. Uvedené vodovodné potrubie je súčasťou vodohospodárskej líniovej stavby - trasy výtlaku ÚČS Podhradová. Na predmetnej parcele sa nachádza časť vodohospodárskeho diela s názvom „Košice - rekonštrukcia výtlaku ÚČS Podhradová, II. etapa“ povolená do užívania na základe rozhodnutia Okresného úradu Košice I - odbor životného prostredia, č. ŽP-01959/2001/00396/2002-BOR zo dňa 4.3.2002 o povolení zriadenia stavby, rozhodnutia Okresného úradu Košice I č. ŽP-01826/2002-BOR zo dňa 31.12.2002 o povolení zmeny stavby pred dokončením a kolaudačného rozhodnutia č. ŽP-02032/2002/00128/2003-BOR zo dňa 7.4.2003. Trasa potrubia vedie od ústrednej čerpacej stanice (ÚČS) na Vodárenskej ulici až do vodojemu Podhradová. Vodovodné potrubie (o priemere cca 30 cm) je v zmysle zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vodohospodárskou stavbou. Uvedené potrubie je funkčné, pretože bolo rekonštruované. Žalobca k vyjadreniam žalovanej uviedol, že podľa kúpnopredajnej zmluvy k pozemkom na Vodárenskej ulici v Košiciach, teda v tesnom susedstve k parcele č. 10648/1 k.ú. Severné mesto, o ktorú ide v tomto spore, Mesto Košice predalo 13+19m2, spolu teda 32 m2 súkromnej osobe za 52 058,- Sk, teda zhruba za 1 627 Sk/m2. V eurách sa jednalo spolu o 1 XXX €, teda XX €/m2. Podľa ust. § 10 platných pravidiel prenajímania majetku mesta Košice (ide o Všeobecne záväzné nariadenie), ktorým sa stanovuje minimálna výška nájomného, je táto minimálna výška nájomného za pozemky 10% z hodnoty pozemku v danej lokalite. Minimálna výška nájomného z 54 € je teda v tejto lokalite 5,40 €. Žalobca žiada len 5 €/ m2 ročne. Pozemky v uvedenej lokalite sa predávajú v hodnote cca bývalých 2000 Sk/m2, čiže zhruba za 66 €/m2. Mal za to, že zo žalovanou predloženého rozhodnutia o povolení stavby zo dňa 4.3.2002 z bodu IV. Všeobecných podmienok, bod 4 je zrejmé, že toto rozhodnutie nezbavuje stavebníka (žalovanú) práv a zodpovednosti voči prípadným nárokom tretích osôb. Z rozhodnutia o povolení zmeny stavby zo dňa 31.12.2002 podľa ktorého „...nie sú stavbou ohrozené či neprimerane obmedzené práva a právom chránené záujmy účastníkov konania...“ vyvodil, že stavebný úrad dbá na zákonné práva účastníkov konania pričom právo na náhradu za užívanie parcely je zákonným právom účastníka. Ďalej žalobca poukázal na to, že kolaudačné rozhodnutie zo dňa 7.4.2003 na str. 3 hore pod bodom 2/ výslovne ukladá stavebníkovi (žalovanej) na úsek trasy výtlačného potrubia vedeného cez súkromný pozemok zriadiť vecné bremeno. Zdôraznil, že na základe ustanovenia § 5 ods. 1 zákona o verejných vodovodoch č. 442/2002 Z.z. je „prevádzkovanie verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie je živnosťou“. Aj keby na základe zákona mala mať žalovaná nejaké privilégiá, tieto sa týkajú výlučne verejného vodovodu a prípadne pozemkov s týmto verejným vodovodom nejako súvisiacich, a nie všetkých pozemkov, ktoré žalovaná ako živnostník užíva, resp. zneužíva. V tomto konkrétnom prípade ide o pozemok, ktorý nijako nesúvisí ani s verejným vodovodom ani s verejnou kanalizáciou. Ide o pozemok, ktorý využíva žalovaná pre svoj súkromný prospech a nie vo verejnom záujme. Vlastníctvo žalobcu nie je nikým spochybňované, je potvrdené výpisom z evidencie nehnuteľností a je nepochybné, že žalovaná v rozhodnom období užívala predmetný pozemok pre svoje vlastné účely (administratívna budova, garáže, cesta, smetisko, odstavná plocha, skladová plocha...) a tak sa obohatila v rozsahu výšky primeraného nájomného a toto obohatenie je povinná v zmysle ust. § 451 ods. 1 OZ oprávnenému žalobcovi vydať. Žalobca mal za to, že žalovanou zaslané kolaudačné a iné stavebné rozhodnutia sú v tomto spore irelevantné, všetky tieto stavby sú postavené mimo predmetnej parcely a s prejednávaným sporom vôbec nesúvisia. V pravom slova zmysle nejde vôbec o vodohospodárske stavby podľa zákona č. 442/2002 Z.z., ale o stavby administratívneho charakteru, na ktoré sa príslušný zákon vôbec nevzťahuje. Okrem toho predmetné stavby boli medzitým aj zrušené, a naviac si hneď vedľa predmetnej parcely postavil žalovaný novú administratívnu budovu, o ktorej ale platí, že nejde o vodohospodársku stavbu chránenú zákonom č. 442/2002 Z.z. Naopak z toho nepriamo vyplýva, že pod stavbou a zrejme ani v blízkom okolí, sa nenachádza žiadne podzemné vedenie, na ktoré by sa teoreticky mohla žalovaná odvolávať v tomto spore, pretože vysoká administratívna budova má hlboké základy, ktoré by do vedenia zasiahli. Keďže ju postavili celkom novú, musí mať žalovaná aj novú projektovú dokumentáciu, a určite tam žiadne podzemné vodovodné vedenie nenašli, inak by nemohli stavať. Priamo to však vyplýva aj z listu žalovanej zo dňa 13.1.2014 súdu a žalobcovi, že sa jej nepodarilo projektovú dokumentáciu na nejaké výtlačné potrubie nájsť. Podľa žalobcu je to je kamufláž, pretože funkčné vodovodné potrubia (osobitne takej dôležitosti ako je výtlačný rad pre celú mestskú štvrť Podhradová), sú veľmi dôkladne evidované, kontrolované a nepochybne majú projektovú dokumentáciu, len nevedie evidentne pod parcelou prejednávanou v tomto spore. Je to logické už z pohľadu na mapu, že tam žiadne výtlačné potrubie smerom na Podhradovú existovať nemôže, pretože parcela je mimo Podhradovej a mimo spojnice: akýkoľvek vodný zdroj - Podhradová. Z toho vyplýva, že spor treba posudzovať jednoznačne podľa OZ a nie podľa zákona č. 442/2002 Z.z. Dôkazné bremeno o existencii nejakého výtlačného potrubia pod spornou parcelou je v tomto prípade na strane žalovanej a táto ho doposiaľ neuniesla. Poukázal na to, že predmetný pozemok je v rámci oploteného areálu, ktorý sa uzamyká, navyše žalovaná na ňom má prístupovú cestu k administratívnym budovám, čiže reálne žalobca tento pozemok užívať absolútne nevie. Súd vykonaným dokazovaním z výpisu z listu vlastníctva č. 12055, k.ú. Severné mesto, obec Košice-Sever, okres Košice I zistil, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku - parcela č. 10648/1 - orná pôda o výmere 1763 m2, v podiele 2/45. Jozef J. nadobudol predmetný pozemok na základe rozhodnutia E. notárstva v T. zo dňa XX.X.XXXX v konaní o novoobjavenom majetku sp.zn. K po poručiteľke S. J., rod. J., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.XX.XXXX. Zo spisu Okresného súdu Košice I 19C/233/2007 zistil, že ohľadne časti uvedenej parcely o výmere 334 m2 sa vedie spor o určenie vlastníckeho práva. Uvedená parcela je zakreslená ako novovytvorená parcela č. 5458/45 na geometrickom pláne vyhotovenom GEOTEAM-MZ č. 74/2005 zo dňa 4.11.2005. Dňa 15.2.1965 Mestský národný výbor, odbor pre výstavbu a zveľaďovanie v Košiciach vydal rozhodnutie č. Výst. 4195/1963-Hr vo veci Okresnej vodohospodárskej správy v Košiciach - vyvlastnenie pozemkov pre hlavnú strojovňu a čerpaciu stanicu, v ktorom v bode 17 bola uvedená aj plocha o výmere 334 m2 z parcely č. 10648/1 zapísaná v PKV č. 1074 k.ú. T.. V konaní 19C 233/2007 žalovaná (v procesnom postavení žalobkyne) tvrdila, že najneskôr v r. 1965 M. vodohospodárska správa v T. vybudovala v danej oblasti plot ako okruh zdravotne bezpečnostného pásma pre čerpacie studne a vodné zdroje. Z výpovede žalobcu zistil súd, že predmetná parcela bola žalovanou svojvoľne oplotená plechovým plotom a bola tam tabuľka o zákaze vstupu. Už asi pred XX rokmi nepustili ich rodinu na ten pozemok z dôvodu, že je to v ochrane vodární, pritom je tam doprava, oleje, opravy vozidiel. Z informácie Mesta Košice z 22.1.2013 súd zistil, že mesto realizovalo v júli 2009 predaj pozemku v lokalite Severné mesto pri garážach na Vodárenskej ulici za cenu 31,87 €/m2 v zmysle znaleckého posudku č. 40/2009 zo 14.7.2009 (parcela č. 5457/166 ostatná plocha, na ktorej sa nachádza verejná zeleň). Podľa znaleckého posudku W.. C. P. Csc. č. 34/2009 (úplný sa nachádza v spise Okresného súdu Košice II sp.zn. 41C/108/2010) nájom pozemku - zastavané plochy a nádvoria v k.ú. P., obec Košice-Západ v roku 2009 bol 8,144 € /m2. Z kúpnej zmluvy č. 2009001347 z 9.12.2009 súd zistil, že mesto Košice predalo pozemky 13 m2 - ostatné plochy a 19 m2 - zastavané plochy a nádvoria v k.ú. Severné mesto za 1 728 € W. I. na účely budúceho pneuservisu na adrese E. 14 v T.. Podľa ust. § 10 Pravidiel prenajímania majetku mesta Košice a zriaďovania vecných bremien na nehnuteľnom majetku mesta Košice (prijaté uznesením č. 1172 mestského zastupiteľstva v Košiciach dňa 29.6.2010) minimálna výška ročného nájomného (okrem pozemkov osobitne upravených v § 11) je 10 % z hodnoty pozemku určenej znaleckým posudkom v danej lokalite. Súd vykonal ďalej dokazovanie: rozhodnutím Okresného národného výboru č. Vod. 3695/1963 z 30.5.1963 (na žiadosť investora Krajského vodohospodárskeho rozvojového investičného strediska v Košiciach udelil povolenie pre zvláštne užívanie vody podľa § 8 zákona o vodnom hospodárstve a to: v k.ú. Košíc na sídlisku Mier previesť rekonštrukciu a rozšírenie vodovodnej siete - II. etapu pozostávajúcu z ústrednej čerpacej stanice, výtlačného a zásobného rádu a rekonštrukciu čerpacích staníc u studní I-III, V-VIII. V čl. V. sa investor zaviazal pred započatím stavby nadobudnúť potrebné práva k nehnuteľnostiam vyznačeným na projektovej dokumentácii a to buď dohodou s vlastníkmi alebo vyvlastnením. Projektová dokumentácia súdu predložená nebola), rozhodnutím Mestského národného výboru č. Vod. 8964/1970 z 10.11.1970 (na žiadosť investora Východoslovenských vodární a kanalizácií š.p. Košice bolo udelené povolenie pre realizovanie stavby „Košice - sídlisko Podhradová - vodovod 1. a 2. stavba“. V čl. II. bod 2 podmienkou povolenia bolo pred započatím stavby nadobudnúť potrebné práva k nehnuteľnostiam, ktoré budú slúžiť na uskutočnenie stavby, a to buď dohodou s vlastníkmi alebo vyvlastnením), rozhodnutím MsNV odbor vodného a lesného hospodárstva a poľnohospodárstva č. 7521/80 zo 16.2.1981(ním bolo podnikovému riaditeľstvu Východoslovenských vodární a kanalizácií v Košiciach vydané povolenie podľa § 82 zák. č. 50/1976 na užívanie stavby „Košice - sídlisko Podhradová - vodovod 1. a 2. stavba pre verejné zásobovanie pitnou vodou“. V odôvodnení sa uvádza, že pri kolaudačnom konaní dňa 2.12.1980 bolo zistené, že investor dodržal podmienky rozhodnutia č. Vod. 8964/1970, čiastočné zmeny tras sú zakreslené v projektovej dokumentácii a že zmena oplotenia vodojemu 1200 m3 bola vyvolaná a stanovená dodatkom k územnému rozhodnutiu MxNV odboru výstavky ÚP a SP č. Výst. 0/151/75/Rep. z 20.1.1975), rozhodnutím Okresného úradu Košice I, odbor životného prostredia, o povolení zriadenia vodohospodárskeho diela č. ŽP-01959/2001/00396/2002- BOR zo 4.3.2002 (ním bola stavebníkovi: Východoslovenské vodárne a kanalizácie š.p. povolená stavba „Košice - rekonštrukcia výtlaku ÚČS Podhradová, II. etapa“ v rozsahu: 1. časť výtlaku - trasa výmeny potrubia začína od ústrednej čerpacej stanice (ÚČS) na Vodárenskej ulici, prechádzajúca pod korytom Čermeľského potoka (betónový blok, zhybka 100/100/100), cez Kostoliansku cestu (pretláčenie v oceľ. chráničke), Májovú ulicu, Cesta pod Hradovou (pretláčanie v oceľ. chráničke), za cestou pred vysokoškolskými internátmi, kde sa napája na už zrekonštruovanú časť I. etapy výtlaku. Trasa výtlačného potrubia na Májovej ul. v dĺžke 60 m, prechádzajúca súkromným pozemkom, parc. č. 6618/1, nebude rekonštruovaná. Dĺžka trasy je 761,5 m, 2. časť výtlaku - trasa začína napojením na existujúci výtlak I. etapy na Kavečanskej ceste v blízkosti ul. Končistá, potrubie je vedené v krajnici Kavečanskej cesty a pokračuje po Mengusovskej ulici až do vodojemu Podhradová 1 200 m3 + 400 m3. Trasa potrubia je vedená súbežne s pôvodným potrubím vo vzdialenosti 0,5 m. V čl. III. sa uvádza: Trasa rekonštrukcie výtlačného vodovodného potrubia je vedená na pozemkoch parc. č. : Z./29, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, katastrálne územie D. mesto. E. alebo iný vzťah k stavebným parcelám bol preukázaný listami vlastníctva LV č. XXX, LV č. XXXXX, LV č. 7, E. z evidenčných listov EL č. XXXX-čiastočný, EL č. XXXX - čiastočný, EL č. X - čiastočný, EL č. XXX - čiastočný, EL č. XXXX. G. čl. IV b. X toto rozhodnutie o povolení nezbavuje práv a zodpovednosti voči prípadným nárokom tretích osôb), rozhodnutím M. úradu T. I, odbor životného prostredia, č. ŽP-01826/2003-BOR z 31.12.2002 (ním bola stavebníkovi Východoslovenským vodárňam a kanalizáciám š.p. povolená zmena stavby pred jej dokončením s názvom „Košice - rekonštrukcia výtlaku ÚČS Podhradová, II. etapa“ na pozemku parc.č. XXXX, XXXXX a XXXX k.ú. D. mesto podľa doplnku k projektu stavby č. zákazky XX/V/XXXX vypracovaného VVaK š.p. - PR v rozsahu: výtlačné potrubie v km 0,580 - 0,687 z tvárnej liatiny DN 300 s napojením na predtým uložené potrubie), kolaudačným rozhodnutím Okresného úradu Košice I, odbor životného prostredia, č. ŽP-02032/2002/00128/2003-BOR o povolení zmeny stavby zo 7.4.2003 (ním bola povolená zmena stavby oproti projektovej dokumentácii schválenej pri vodoprávnom konaní a bolo povolené užívať vodnú stavbu s názvom „Košice - rekonštrukcia výtlaku ÚČS Podhradová, II. etapa“ uskutočnenú na pozemku parc.č.: XXXX/XX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXXX, XXXX, XXXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X kat. úz. D. mesto v tomto rozsahu: I. časť trasy - výtlačné potrubie z tvárnej liatiny J. N. DN XXX, dĺ. XXX,X m vrátane odkalenia, II. časť trasy - výtlačné potrubie z tvárnej liatiny J. N. DN XXX, dĺ. XXX m. G. čl. IV b. X na úsek trasy výtlačného potrubia vedeného cez súkromný pozemok parc.č. XXXX sa ukladá zriadiť vecné bremeno), geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveného N. - M.Z., úradne overeného dňa X.XX.XXXX, z ktorého vyplýva, že parcely v uvedených rozhodnutiach sa nenachádzajú v susedstve predmetnej parcely, vyjmúc parcely XXXX, ktorá z predmetným pozemkom susedí pri pohľade z E. ulice z ľavej strany a a to po šírke predmetnej parcely, rozhodnutím C. T. č. MK-XX/XXXXXX-XX/I/KRA z XX.X.XXXX (mesto ním povolilo odstránenie stavieb v areáli E. a.s., E. ul., T., na pozemkoch parc.č. XXXX/XX (1 stavba), 5458/22 (1 stavba), 5458/23 (1 stavba), 5458/24 (X stavba) a XXXX/X (X stavieb) v k.ú. D. mesto pre stavebníka E. vodárenskú spoločnosť a.s.), rozhodnutím C. T. č. MK-XX/XXXXXX- XX/I/KRA zo X.X.XXXX (ním bolo rozhodnuté o umiestnení stavby „S. VVS a.s., E. ul., T., G. budova stredísk.“ na pozemkoch parc.č. XXXX/X, XXXX/21, XXXX/XX, Z./XX a XXXX/XX v k.ú. D. mesto tak, ako je zakreslené v návrhu umiestnenia stavby, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia pre stavebníka E. vodárenskú spoločnosť a.s.), rozhodnutím Mesta Košice č. A/2009/13738-06/I/KRA zo 7.10.2009, ktorým bola predĺžená platnosť uvedeného stavebného povolenia do 10/2011a rozhodnutím C. T. č. A/XXXX/XXXXX-XX/I/KRA z XX.X.XXXX, ktorým bola povolená zmena stavby „Areál VVS a.s., Vodárenská ul., T., G. budova stredísk.“ t.j. časti SO-XX G. VN pred jej dokončením na pozemkoch parc.č. 5457/212, 5458/1 a 6994/8. Vychádzajúc z dôkazov produkovaných účastníkmi v konaní súd uzavrel, že predmetný pozemok sa nachádza v rámci areálu žalovanej, je oplotený, uzamyká sa, nejde o verejné priestranstvo a užíva ho žalovaná. Konštatoval, že aj keď žalovaná tvrdí, že pod povrchom predmetného pozemku po jeho dĺžke popri jeho hranici (zasahuje do vnútra parcely cca 50 cm ako mali zistiť a zakresliť jej zamestnanci) sa nachádza výtlačné vodovodné potrubie o priemere 30 cm, ktoré je súčasťou vodohospodárskej líniovej stavby - trasy výtlaku ÚČS Podhradová (vyjmúc časť, ktorá je predmetom iného konania) toto svoje tvrdenie v konaní nepreukázala. Potrubie ako vodná stavba musí byť postavená na základe riadneho územného povolenia a musí byť skolaudovaná. Žalovaná síce preukázala rozhodnutie príslušného stavebného úradu na dielo výtlačné potrubie pre Podhradovú i na jeho rekonštrukciu, no v žiadnom z týchto rozhodnutí sa neuvádza predmetná parcela, ani žiadna susedná parcela, okrem parcely č. 6994, ktorá však s predmetnou parcelou hraničí po šírke, čo nekorešponduje s tvrdením žalovanej, že potrubie má viesť po dĺžke predmetnej parcely. Súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Okresného úradu Košice I o povolení zriadenia vodohospodárskeho diela č. ŽP-01959/2001/00396/2002-BOR zo 4.3.2002, podľa ktorého trasa rekonštruovaného potrubia je vedená súbežne s pôvodným potrubím vo vzdialenosti 0,5 m, čo vylučuje možnosť vybočenia cez niekoľko iných rozsiahlych parciel. Ďalej konštatoval, že ak by aj žalovaná rozpore so stavebným povolením bola vybočila (bez vedomia žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu) z plánovanej trasy rekonštruovaného potrubia, za danej situácie (keď navyše ani samotná žalovaná počas konania najprv nevedela uviesť, kadiaľ potrubie vedie), nemôže byť na ťarchu žalobcu, ak si doposiaľ neuplatnil náhradu podľa zákona o vodách za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku. Pokiaľ by aj žalovaná preukázala existenciu vodného diela - výtlačného potrubia na pozemku žalobcu na základe riadneho stavebného rozhodnutia, vzniklo by zákonné vecné bremeno k predmetnej parcele nanajvýš v rozsahu o dĺžke parcely a šírke potrubia 0,3 m (z toho podiel žalobcu 2/45). Súd ďalej argumentoval, že žalovaná nepredložila ani rozhodnutia o určení pásma ochrany uvedenej vodnej stavby, z ktorých by bolo možné aspoň nepriamo vyvodiť, či cez predmetnú parcelu vedie vodná stavba (a ktoré by zakladalo právny nárok na náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti) a nepreukázala ani svoje tvrdenie, že oplotený areál tvorí ochranné pásmo (ktoré by taktiež zakladalo nárok na náhradu majetkovej ujmy) určené orgánom štátnej vodnej správy na ochranu výdatnosti kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov, ktoré sa využívajú. Napokon konštatoval, že žalovaná nemá k predmetnému pozemku právo z vecného bremena ani iné právo, teda ho užíva bez právneho dôvodu, pričom v dôsledku oplotenia areálu, v ktorom sa predmetný pozemok nachádza je žalobcovi znemožnené ho akýmkoľvek spôsobom užívať, resp. ho dať do užívania tretej osobe, a užíva ho výlučne žalovaná. Žalobca má preto nárok na peňažnú náhradu zodpovedajúcu majetkovému prospechu žalovanej získaného bezplatným užívaním parcely bez právneho dôvodu v sume zodpovedajúcej výške obvyklého nájomného za žalované obdobie od 1.7.2010 do 31.12.2010. Výšku bezdôvodného obohatenia súd ustálil zistením ceny porovnateľných pozemkov v danej lokalite, keď z predloženej kúpnej zmluvy č. 2009001347 z 9.12.2009 (dátumovo najbližšej k predmetnému obdobiu) mesto Košice predalo pozemky v k.ú. Severné mesto na Vodárenskej ulici za cenu 54 €/m2 pre podnikateľské účely, z čoho 10 % v zmysle ust. § 10 Pravidiel prenajímania majetku mesta Košice predstavuje minimálnu výšku ročného nájomného a žalobe v časti istiny vyhovel. Pokiaľ ide o žalobcom požadované úroky z omeškania súd uviedol, že splatnosť pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia nie je stanovená zákonom a obvykle ani dohodou. Za deň splatnosti sa preto považuje deň nasledujúci po výzve veriteľa dlžníkovi na plnenie. S vydaním bezdôvodného obohatenia sa žalovaná dostala do omeškania až dňom nasledujúcim po dni doručenia žalobného návrhu, t.j. dňom 31.8.2012. Žalobca v konaní nepreukázal skoršie doručenie výzvy žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto úroky z omeškania súd priznal od 1.9.2012 a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. Právne svoje rozhodnutie súd odôvodnil ustanovením § 23 ods. 3, § 29 ods. 1 zák. č. 11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve, § 120 ods. 1, 2, § 55 ods. 1, 2 písm. c/, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, 2, § 104 ods. 1, 2, § 139 ods. 1, 3, 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení platnom do 31.10.2005, § 37a ods. 1, 2, 3, 4, § 48 ods. 1 zák. č. 138/1973 Zb. o vodách v znení platnom od 1.10.1995, § 2 písm. a/, § 3, § 19 ods. 1, 2, 3, 5, § 20 ods. 4, § 42 ods. 6, 8, § 52 ods. 1, 2, § 26 ods. 1, 3, 4, 6, 7, § 32 ods. 1, 2, 6 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách účinného od 1.11.2002, § 151n ods. 1, 2, § 151o ods. 1, § 151n ods. 1, § 663, § 671, § 451 ods. 1, 2 , § 456, § 458 ods. 1, § 563, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ) a podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 do 31.1.2013. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 a § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že pri určovaní pomeru úspechu a neúspechu žalobcu zohľadnil skutočnosť, že konanie v časti o zaplatenie sumy 37,11 € s prísl. bolo zastavené vzhľadom na správanie sa žalobcu, ktorý návrhom disponuje a návrh na začatie konania v uvedenej časti vzal späť, teda z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania (t. j. v tomto rozsahu nemal vo veci úspech). Žalovaná o povinnosti nahradiť jej trovy konania rozhodnúť nežiadala, preto o jej trovách nerozhodoval. Súd uviedol, že plný úspech žalobcu v konaní by predstavoval sumu 195,89 €, čistý úspech žalobcu v konaní predstavuje sumu 158,78 € (t.j. 81 % zo 195,89 € po zaokrúhlení), čo v konečnom dôsledku znamená právo na náhradu jeho účelne vynaložených trov vo výške 62 % vychádzajúc z odčítania neúspechu žalobcu (úspechu žalovanej) 19 % od jeho úspechu (neúspechu žalovanej) 81 %. Vychádzajúc z uvedeného súd zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 196,41 €, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 16,50 € a v prevyšujúce časti z trov právneho zastúpenia za 11 úkonov právnej služby, pričom súd nepriznal náhradu trov konania, pokiaľ ide o odmenu právnemu zástupcovi, za písomné podania zo 14.11.2012, 8.5.2013, 3.6.2013, 11.9.2013, 24.1.2014, pretože v nich neuviedol žiadne procesne či hmotnoprávne pre vec významné skutočnosti, ktoré by nebol mohol uviesť (a napokon aj uviedol) na pojednávaniach, za účasť na ktorých mu súd riadne priznal odmenu. Rozsudok vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca, žalovaná napadla včas podaným odvolaním rozsudok vo výroku vo veci samej. Žalobca v odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil tak, že zaviaže žalovanú nahradiť mu trovy konania v sume 283,31 €, alternatívne zruší rozsudok v napadnutom výroku a vráti v tejto časti vec súdu prvého stupňa. Poukázal na to, že žalobu z 29.6.2012 svojím podaním zo 6.7.2012 nepatrne upravil, resp. opravil, že k prvému úkonu súdu vo veci (len po procesnej stránke výzvou) došlo dňa 27.7.2012, čiže až po úprave žaloby, že k prvému ústnemu pojednávaniu došlo dňa 15.11.2012 a až vtedy predniesol právny zástupca žalobcu svoj nárok súdu v už dávno predtým upravenom a jedinom znení. Len v tomto momente sa začalo vôbec o žalobe jednať a to len v tomto jedinom znení, len v tejto výške, prednesenej na prvom pojednávaní dňa 15.11.2012. Zastavovanie konania v nepatrnom rozdiele bolo podľa názoru žalobcu nadbytočné, lebo žaloba nebola podaná pre 195,89 € ale prakticky od počiatku len pre 158,78 €, len s touto výškou jednal súd od prvého procesného úkonu (od 27.7.2012) a len na túto výšku bola prednesená žaloba pri prvom ústnom pojednávaní dňa 15.11.2012. Poukázal na dlhoročne zaužívanú súdnu prax , v zmysle ktorej sa vždy považoval za rozhodujúci moment začatia sporu ústny prednes žaloby pri prvom ústnom pojednávaní. Spor bol zahájený a aj skončený sporom o výšku 158,78 €. Žalobca má preto za to, že spor vyhral na 100 % a nie len na 81 %. Nesúhlasil s tým, že písomné podania zo 14.11.2012, 8.5.2013, 3.6.2013, 11.9.2013 a 24.01.2014 mohol predniesť aj na ústnom pojednávaní, ako to aj urobil s krátkym odvolaním sa na písomné podania. Tieto písomné podania boli ucelené, jednoznačné, logicky usporiadané a kompletné. Na takéto podania bolo potrebné premyslenie a čas potrebný na toto premyslenie. To nie je mysliteľné reálne urobiť na pojednávaní v časovom rozmedzí, ktoré je na pojednávaní reálne pri prednese jednotlivej strane k dispozícii. Okrem toho tieto písomné podania boli vynútené stále novými podaniami žalovanej, žalovanou predkladanými novými rozsiahlymi a početnými dokumentmi do spisu súdu, ktoré musel právny zástupca preštudovať. Žalovaná v odvolaní žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Argumentovala rozhodnutím o povolení a užívaní stavieb „Košice - sídlisko Podhradová -vodovod 1. a 2. stavba z roku 1970 a 1976 a rozhodnutím z roku 2002 o rekonštrukcii výtlaku ÚČS Podhradová, II. etapa a dôvodila, že rekonštruovať je možné len niečo, čo už je zriadené. Mala za to, že takouto logickou úvahou je možné sa dopracovať sa k záveru, že na spornej parcele je zriadená vodohospodárska stavba. Zároveň poukazovala na zakreslenie verejného vodovodu pátracou skupinou. Uviedla, že časť parcely, za ktorú žiada žalobca vydanie bezdôvodného obohatenia titulom nájmu, je súčasťou vodohospodárskej stavby zriadenej v roku 1965. Za účelom zriadenia tejto stavby bola časť predmetnej parcely vyvlastnená za priznanú peňažnú náhradu pre hlavnú strojovňu a čerpaciu stanicu. Právni predchodcovia žalobcu užívali predmetnú nehnuteľnosť do roku 1950 a od tej doby ju užíva žalovaná vo verejnom záujme. Žalobca nehnuteľnosť nikdy neužíval. V dôsledku plošných zmien vyvolaných zástavbou na Mlynskom náhone, ako aj na sídlisku Mier, došlo k zabratiu a presunu hraníc pozemkov, ktoré užívala Okresná vodohospodárska správa. Zo zdravotných dôvodov nariadil krajský hygienik nové hranice bezpečnostného zdravotného pásma pre vodné zdroje v tejto časti mesta (Mlynský náhon, sídlisko Mier). Bolo preto nutné ohradenie týchto pásiem, preto žalovaná vybudovala plot pre vymedzenie zdravotne bezpečnostného pásma pre čerpacie studne. Žalovaná tvrdí, že na predmetnej parcele jej vzniklo zákonné vecné bremeno. V čase, keď podľa jej názoru vzniklo zákonné vecné bremeno, platný zákon neupravoval náhradu za obmedzenie vlastníckych práv a podľa súčasného zákona je nárok premlčaný. Podľa pôvodného znenia Občianskeho zákonníka č.40/1964 Z. z. od 1.4.1964 až do novely vykonanej zákonom č. 131/1982 Z. z. mohli vecné bremená vznikať výlučne zo zákona. U vecných bremien zriaďovaných priamo zo zákona ide v podstate o určitý druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľností, ktoré je výrazom prevahy verejného záujmu vzťahujúceho sa k určitej prevádzke alebo zariadeniu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby bolo toto zasahovanie podmienené súhlasom zo strany dotknutého vlastníka a bez toho, aby potreba existencie obmedzenia z vecného bremena bola zrejmá zo zápisu z katastra nehnuteľností. Žalovaná mala záujem od žalobcu odkúpiť pozemok, avšak z dôvodov finančných nárokov žalobcu k dohode nedošlo, a tak na základe § 42 ods. 6 prechodných ustanovení z.č. 442/2002 Z. z. zostalo zákonné vecné bremeno, ktoré vzniklo pred účinnosťou tohto zákona ( pred 1.11.2002) nedotknuté. Nároky, teda práva a povinnosti z vecného bremena zriadeného v roku zriadenia verejnoprospešnej stavby, pri aplikácii zásady nepravej spätnej účinnosti ( nepravej retroaktivity) sa posudzujú nie z právnej úpravy, kedy došlo k vzniku vecného bremena z. č. 138/1973 Z.z. o vodách (tento zákon ani žiadnu náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva neupravoval) a v tom čase platného OZ, ale podľa súčasnej právnej úpravy vecných bremien z. č. 442/2002 Z. z.. Prípadné požiadavky na finančnú kompenzáciu za zriadenie tohto zariadenia na cudzom pozemku podliehajú tomuto režimu a pokiaľ by neboli vznesené v lehote ustanovenej v zákone, boli by premlčané. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej žalobca uviedol, že v ňom nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti, ide o námietky, ktoré žalovaná uvádzala už v konaní pred súdom prvého stupňa a na ktoré bral zreteľ aj súd prvého stupňa. Preto navrhol odvolanie žalovanej odmietnuť. Poukázal na to, že žalovaná nepreukázala existenciu vodného diela na alebo pod v tomto spore dotknutou parcelou a samotná existencia výtlačného potrubia niekde inde, pod inými parcelami, je v tomto spore irelevantná. Vo všetkých dokladoch ku stavbe, ktoré žalovaná predložila, a v ktorých ide o množstvo parciel, sa žiadny stavebný ani projekčný doklad netýkal predmetnej parcely. Žalobca nemusí dokazovať neexistenciu nejakej stavby, čo je aj logicky nemožné, ale žalovaná mala dokázať existenciu nejakej stavby, čo sa jej nepodarilo. Doklady o stavbe, ktorú spomína žalovaná v odvolaní skutočne súdu predložila ale tieto sa netýkali parcely, o ktorú v tomto spore ide. Úvaha žalovanej, že rekonštruovať sa dá len existujúca stavba je síce správna, ale netýka sa tohto prípadu, lebo stavba, na ktorú sa žalovaná odvoláva, nie je pod parcelou, ktorá sa v tomto spore prejednáva. Ani úvaha žalovanej, že nepatrne jej stavba zasahuje do parcely, o ktorú v tomto spore ide (čo dostatočne nepreukázal) neoprávňuje žalovanú k žiadnym záverom, lebo podľa stavebných, kolaudačných a iných ňou predložených projekčných dokumentov, do parcely prejednávanej v tomto spore zasahovať nemala. Ak napriek tomu zasahuje, tak zasahuje protiprávne. Bez ohľadu na to, či si žalovaná ohradila alebo neohradila areál, (svojvoľne alebo z príkazu hygienika), aj tak znemožnila žalobcovi parcelu užívať, pretože ju sama užíva ako hlavnú komunikačnú cestu, preto poľnohospodárske a ani iné využitie parcely je nemožné. Napokon argumentoval tým, že v iných sporoch po zabudovaní podzemného vedenia nie je inak vlastník rušený v užívaní povrchu parcely. V tomto spore však žalovaná okrem podzemného vedenia (ktoré tam ani nemá) znemožňuje žalobcovi akékoľvek zmysluplné využitie povrchu pozemku v jeho vlastníctve a za to mu patrí náhrada za bezdôvodné obohatenie. Žalobca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 23.6.2016 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok v žalovanou napadnutom výroku vo veci samej je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Po preskúmaní rozsudku v napadnutom výroku o trovách konania z hľadiska žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov odvolací súd zistil, že nie sú podmienky na potvrdenie rozsudku v napadnutom výroku (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zmenu (§ 220 O.s.p.), preto rozsudok vo výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd je v odvolacom konaní viazaný tak rozsahom, ako aj dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Z obsahu odvolania žalovanej vyplýva, že napadla rozsudok vo výroku, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 158,78 € s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 1.9.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Nenapadla výrok rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania a tento výrok nenapadol ani žalobca, preto rozsudok v tejto (odvolaním nenapadnutej) časti nadobudol právoplatnosť (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa i s dôvodmi napadnutého rozsudku týkajúcimi sa výroku vo veci samej, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O. s. p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a písm. b/ O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Správne, presvedčivé, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Žalovaná v odvolaní uvádza skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci, a neumožňujú ani záver, že by v konaní bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom, resp. že konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie. Odvolateľka neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre ňu ako žalovanú privodili priaznivé rozhodnutie. Dôvody, ktoré uviedla v odvolaní, uvádzala už aj v konaní pred súdom prvého stupňa, s týmito sa tento dôsledne vysporiadal, a tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť výroku napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa obsahuje odpovede na všetky argumenty, uvádzané žalovanou v odvolaní. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd poukazuje na to, že predmetné konanie je sporovým konaním, ktoré je ovládané prejednávacou zásadou, preto účastníkov konania podľa § 120 ods. 1 O.s.p. v konaní zaťažuje povinnosť tvrdenia (tvrdiť určité skutočnosti) a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce ich pravdivosť. Pokiaľ ide o určité tvrdené skutočnosti, dôkazné bremeno v konaní zaťažuje toho účastníka, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ak účastník v konaní nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť, dostáva sa do situácie dôkaznej núdze, kedy súdu neostáva iné, len zhodnotiť túto procesnú situáciu v jeho neprospech so záverom, že tvrdená okolnosť nebola preukázaná. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa (dôsledne vysvetlenému v rozsudku), že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, pokiaľ ide o ňou tvrdené skutočnosti týkajúce sa toho, že pod spornou parcelou je umiestnená vodohospodárska stavba, v dôsledku ktorej vzniklo už v minulosti na tomto pozemku ochranné pásmo, a v nadväznosti na to nepreukázala ani svoje tvrdenia o vzniku zákonného vecného bremena na pozemku. Súd prvého stupňa takisto logicky vysvetlil, z akých dokladov vychádzal a akým spôsobom ustálil bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, pričom s jeho úvahami sa odvolací súd takisto stotožňuje. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil. Neboli však podmienky na potvrdenie (§ 219 O.s.p.) ani na zmenu rozsudku (§ 220 O.s.p.) v napadnutom výroku o trovách konania, lebo súd prvého stupňa otázku náhrady trov nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Tvrdenia žalobcu, že návrh vzal čiastočne späť pred prvým pojednávaním a že od počiatku konanie prebiehalo konanie o zaplatenie sumy 158,78 € s prísl., je pravdivé. Názor súdu prvého stupňa, že žalobca má podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. právo len na náhradu účelne vynaložených trov vo výške 62 % vychádzajúc z odčítania neúspechu žalobcu (úspechu žalovanej) 19 % od jeho úspechu (neúspechu žalovanej) 81 % nie je správny. Podľa názoru odvolacieho súdu mal žalobca vo veci istiny plný úspech. Pokiaľ ide o nepriznanie náhrady trov konania pozostávajúcej z odmeny právnemu zástupcovi za písomné podania zo 14.11.2012, 8.5.2013, 3.6.2013, 11.9.2013, 24.1.2014, pretože v nich neuviedol žiadne procesne či hmotnoprávne pre vec významné skutočnosti, ktoré by nebol mohol uviesť (a napokon aj uviedol) na pojednávaniach, za účasť na ktorých mu súd riadne priznal odmenu, v tejto časti je rozsudok nedostatočne odôvodnený a nezodpovedajúci zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia o trovách konania (jeho správnosti, pokiaľ ide o nepriznanie odmeny za tieto úkony), a súčasne znamená odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom, lebo mu neumožňuje, ak s rozhodnutím nie je spokojný, efektívne využitie jeho procesného práva na podanie odvolania proti nemu. So zreteľom na uvedené prichádzalo do úvahy iba zrušenie rozsudku v napadnutom výroku o trovách konania a vrátenie veci v zrušenom rozsahu súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania. (§ 224 ods. 3 O.s.p., § 396 ods. 3 CSP účinného od 1.7.2016). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.